SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH

ARCHÍV INFORMÁCIÍ V MÉDIÁCH

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 31.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 28.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 27.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 26.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 25.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 24.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 21.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 20.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 19.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 18.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 17.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 14.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 13.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 12.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 11.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 10.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 7.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 5.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 4.1.2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 3.1.2011

2010

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 31.12.2010

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 29.12.2010

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 28.12.2010

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 27.12.2010

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 23.12.2010

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 22.12.2010

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 21.12.2010

Na výmenné lístky nemajú lekári zhodný názor
(20.12.2010; Pravda; s. 4; Hunková Mária)
Zrušenie výmenných lístkov, ktoré schválil parlament, podľa niektorých lekárov ohrozí pacientov. Argumentujú tým, že si nebudú vedieť vybrať správneho špecialistu a zbytočne budú zapĺňať nesprávne čakárne. Tým sa podľa lekárov predĺžia čakacie lehoty a ľudia budú ešte viac nespokojní.
Asociácia súkromných lekárov považovala výmenné lístky za dôležitý regulátor v prístupe k zdravotnej starostlivosti, ich zrušenie preto vítajú len s nevoľou. Jedným z dôvodov je podľa nich fakt, že pacient nedokáže určiť, na ktorého špecialistu sa má so svojím problémom obrátiť. "Keď sa napríklad ráno zobudíte s bolesťou driekovej chrbtice, príčina môže byť rôzna, ortopedická, neurologická, gynekologická alebo urologická. Všeobecný lekár urobí aspoň základné vyšetrenie, ktoré vás nasmeruje k správnemu špecialistovi," uvádza príklad prezident asociácie Ladislav Pásztor.
Bez výmenného lístku si pacient podľa neho všetky ambulancie obíde sám, čím bude mrhať nielen svojím a lekárovým časom, ale aj financiami, ktorých v zdravotníctve nie je veľa. "V čase hospodárskej krízy otvoriť takýmto spôsobom dvere k švédskemu stolu a nech si každý vyberie, čo sa mu práve páči, nepovažujem za šťastné riešenie."
Súkromní lekári poukazujú aj na to, že bez výmenného lístka sa ľudia dobrovoľne odovzdajú do rúk lekárovi, ktorý o nich nič nevie. "Všeobecný lekár, aj podľa zákona, zhromažďuje všetky informácie z pacientovej dokumentácie. K špecialistovi však pacient prichádza ako neznámy človek. Lekár, ktorý o ňom nemá informácie, sa musí spoľahnúť iba na to, čo mu povie."
Opačný názor na výmenné lístky má prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov Andrej Janco. Ten považuje strašenie ľudí dlhšími lehotami za zavádzanie. Tvrdí, že počet pacientov pred ambulanciami závisí od limitov, ktoré stanoví zdravotná poisťovňa pre svojich zmluvných lekárov. "Žiaden špecialista si neobjedná viac pacientov, ako stihne vyšetriť, alebo viac, ako mu za vyšetrenia zaplatí poisťovňa," hovorí.
Strach z toho, že sa ľudia dostanú k správnemu špecialistovi neskoro, nemá. Podľa neho naopak, práve v čase povinnosti výmenných lístkov boli prípady, že pacientom bola neoprávnene odopieraná zdravotná starostlivosť. "V praxi sa občas stávalo, že pacient k špecialistovi nebol odoslaný z nepochopiteľných dôvodov aj napriek tomu, že to potreboval."
Vďaka zrušeniu výmenných lístkov už v súčasnosti podľa neho nič podobné nehrozí a pacientovi navyše stále zostáva možnosť poradiť sa so svojím všeobecným lekárom. "Každý pacient, ktorý má dôveru k svojmu všeobecnému lekárovi, a takých je väčšina, ho navštívi aj v budúcnosti, aby sa poradil, za ktorým špecialistom sa má vydať," myslí si Janco.
Názory na výmenné lístky sa rôznia aj u pacientov, ktorých sa zmena týka najviac. Kým niektorí vyzdvihujú fakt, že už nebudú musieť pred dverami všeobecných lekárov čakať dlhé hodiny len pre výmenný lístok, iní sa obávajú, že sa zo všetkých ľudí stanú doktori.

Odložili liekovú reformu
(20.12.2010; Sme; s. 1; vfo)

Poradcovia pre reformu odišli od ministra zdravotníctva.
Lieková politika štátu, od ktorej závisí, ktoré lieky platí pacient, spôsobila na ministerstve zdravotníctva konflikt. Od ministra Ivana Uhliarika odišli dvaja poradcovia pre jej reformu.
Jeden z nich, Martin Filko, na svojom blogu naznačil, že ministerstvo stratilo záujem o reformu, ktorá má priniesť viac svetla a úspor do liekového biznisu. Podľa Filka dal minister reforme najprv súhlas, ktorý vzal neskôr späť. Ministerstvo vysvetľuje, že nejde o projekt rezortu, ale iba "bývalých poradcov" a urobí všetko preto, aby "kleplo po prstoch biznisu farmaceutických firiem". Podľa Filka však budú bez reformy určovať liekovú politiku iba záujmy biznisu.

Chceli zmeniť:
* zverejňovať pravidlá kontaktov ministerstva a farmaceutických firiem,
* regulovať výdaj liekov,
* rozhodnutia o kategorizácii liekov dávať na web.

O cenách liekov rozhoduje biznis
(20.12.2010; Sme; s. 7; Folentová Veronika)

Ministerstvo zdravotníctva zastavilo liekovú reformu. Tvrdí, že nebola komplexná
V komisii, ktorá rozhoduje aj o cene liekov, sa zmenilo vedenie. S výmenou sa zastavila aj reforma.
Pre liekovú politiku sú na ministerstve zdravotníctva konflikty. Poradca ministra Ivana Uhliarika (KDH) Martin Filko pre ne dokonca odišiel. Je naďalej poradcom pre zdravotníctvo premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ). Za určovaním cien liekov vidí biznis.
Filko predtým radil aj exministrovi financií Jánovi Počiatkovi (Smer). "Na prelome júla a augusta nás nový minister oslovil, aby sme mu pomohli s liekovou politikou," napísal na svojom blogu na webe etrend.sk.
Na projekte s názvom Mintha spolupracoval s podpredsedníčkou kategorizačnej komisie, ktorá pracuje aj v Health Policy Institute Angelikou Szalayovou. Tá už na ministerstve tiež nie je. Rezort tvrdí, že išlo o vzájomnú dohodu. Szalayová sa k tomu nechce vyjadriť. Projekt Mintha rezort zdravotníctva stopol. Podľa Filka tak komisia prišla o najlepšiu odborníčku na liekovú politiku.

Nekomplexná Mintha
Filko tvrdí, že minister Uhliarik projekt v mierne pozmenenej podobe najprv schválil. Nepáčilo sa mu len zníženie marží pre lekárne či umožnenie predaja liekov bez predpisu mimo nich. Keď koncom septembra projekt Mintha ministerstvo zastavilo, nastali aj personálne výmeny v kategorizačnej komisii. Na jej čelo prišla Michaela Gajdošová. Vystriedala Adama Hlôšku, ktorý odišiel do zahraničia, tvrdí ministerstvo.
Rezort ukočenie projektu zdôvodňuje jeho nekomplexnosťou. "Mintha nie je projekt ministerstva zdravotníctva, ale projekt bývalých poradcov ministra," povedala hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová. Odborníci rezortu sa vraj preto rozhodli pripraviť komplexný projekt liekovej politiky sami.

Biznis s liekmi
Filko za zmenou postoja ministerstva vidí biznis. "Keď nenastanú zmeny, bude pokračovať biznis ako obvykle: nezdôvodnené rozhodnutia založené na vzťahoch a záujmoch," povedal. Aj napriek tomu však verí, že niektoré zmeny sa presadia, lebo majú podporu politikov. Ide podľa neho o sprísnenie pravidiel, ktoré súvisí najmä s transparentnosťou konania komisie a s cenotvorbou liekov.
Ministerstvo tvrdí, že praktikám, na ktoré upozorňuje Filko, chce zabrániť. "Robíme všetko preto, aby sme klepli po prstoch biznisu farmaceutických spoločností," povedala Zollerová.
Filko kritizuje aj čas, kedy Gajdošová do kategorizačnej komisie prišla. "Bola za predsedníčku vymenovaná v čase, keď ešte pracovala v Dôvere. O jej súčasných konfliktoch záujmov sa neodvážim špekulovať," dodal. Dôvera patrí do portfólia investičnej skupiny Penta. Gajdošová sa k tomu vyjadriť nechcela, odkázala nás na tlačové oddelenie.
Ministerstvo konflikt záujmov vylučuje: "Michaela Gajdošová je od 1. októbra 2010 iba zamestnankyňou ministerstva zdravotníctva." Zároveň ju chváli: "Patrí medzi najlepších odborníkov na liekovú politiku na Slovensku." Potvrdiť to má, že vyrokovala zníženie ceny vakcíny Prevenar 13 firmou Pfizer. "Pacienti a poisťovne ušetria 810-tisíc eur," povedala Zollerová. Na liek sa teda nebude doplácať, pôvodne ľudia platili 3 eurá za vakcínu, ktorú museli dostať trikrát.

NEMOCNICE V PRAHE SÚ OHROZENÉ, NEUROLÓGOVIA HROMADNE KONČIA
(19.12.2010; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 12.00; 0,5 min.; TEKELYOVÁ Mariana)
Pražským lekárom došla trpezlivosť. V českej metropole podala výpoveď väčšina neurológov vrátane profesorov v rámci akcie odborárov: Ďakujeme, odchádzame! Odchádza 70 percent lekárov z neurológie Vojenskej fakultnej nemocnice, 60 percent z Motola a 80 z Vinohradov. Pokiaľ sa nič nezmení, napríklad vo vojenskej nemocnici ostanú len neurológovia - dôchodcovia a lekári bez atestácie. Zastaví sa tak prevádzka elitných centier na diagnostiku roztrúsenej sklerózy, Parkinsona a mozgových príhod.

PREZIDENT: Odobril transformáciu nemocníc aj limit na doplatky za lieky
(17.12.2010; www.tasr.sk; s. -; TASR)

Zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ako nemocnicami a lekármi budú od budúceho roka na internete. Prezident SR Ivan Gašparovič totiž podpísal novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorý poisťovniam prináša povinnosť zverejniť tieto zmluvy, ako aj dodatky k nim do 30 dní po ich uzatvorení na internete a predkladať ich Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Návrh obsahuje aj opätovné spustenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Všetky štátne zariadenia s výnimkou tých v pôsobnosti ministerstva vnútra a obrany by sa mali transformovať do konca budúceho roka. V odôvodnených prípadoch by sa tento termín mohol posunúť o pol roka.
Dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov bude od januára pred vysokými doplatkami za lieky chrániť ochranný limit. Zdravotne postihnutí pacienti zaplatia na doplatkoch za lieky maximálne 30 eur za štvrťrok a dôchodcovia maximálne 45 eur za štvrťrok. Akékoľvek ďalšie doplatky im preplatí zdravotná poisťovňa. Predpokladá sa, že táto zmena sa ročne dotkne asi 120.000 poistencov.
Ľudia okrem toho od budúceho roka nebudú potrebovať pri návšteve špecialistu výmenný lístok od všeobecného lekára. Túto povinnosť šéf rezortu Ivan Uhliarik označil za šikanovanie pacientov. "Pacienti nebudú musieť pred návštevou špecialistu navštíviť svojho všeobecného lekára, ak to nepokladajú za prínosné. Zachová sa však možnosť všeobecného lekára informovať svojho kolegu-špecialistu o požadovaných výkonoch a o zdravotnom stave pacienta," uvádza sa v materiáli.
Novela zákona tiež ruší plošné testovanie na Helicobactera pylori. Túto preventívnu prehliadku mali od roku 2008 zadarmo poistenci vo veku 19 až 20 rokov.
Právna norma mení aj možnosť výmeny na poste predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorého po novom nebude môcť vláda odvolať bez udania dôvodu. Novela tiež spresňuje, kedy ÚDZS môže zrušiť povolenie zdravotnej poisťovne, nariadiť predloženie jej ozdravného plánu na schválenie či zaviesť nad poisťovňou nútenú správu.
Od začiatku budúceho roka sa sprísni regulácia platobnej schopnosti zdravotných poisťovní. Ukončenie činnosti Európskej zdravotnej poisťovne, ako aj prebiehajúca hospodárska kríza ukázali podľa ministerstva dôležitosť účinnej regulácie finančného zdravia zdravotných poisťovní. K existujúcej definícii platobnej schopnosti preto novela pridáva ďalšie dva ukazovatele.

Lekári: Stále sme len na začiatku
(16.12.2010; Trend; č. 50-51, s. 99; ľj)
Slovensku sa za posledných dvadsať rokov vystriedalo dvanásť ministrov zdravotníctva. Výsledkom je nespokojnosť pacientov, pokles kvality, zadlženie a nedostatok zdravotníkov. Štát, ktorého najväčšia poisťovňa sa dostala do krízového režimu, nie je schopný nastaviť transparentné podmienky, rozhodujú subjektívne faktory, ktoré umožňujú klientelizmus i korupciu. To všetko sú dôvody, prečo manažéri zdravotníckych zariadení už nečakajú riešenia len od politikov, ale chcú zvýšiť tlak svojich profesijných a lobistických združení. Zhodli sa na tom účastníci TREND konferencie Zdravotnícky manažment 2010, ktorá bola uplynulý týždeň v bratislavskom Hoteli Gate One.
Odborným partnerom konferencie bola spoločnosť EMARK, exkluzívnym partnerom Dôvera zdravotná poisťovňa, generálnym reklamným partnerom CGM CompuGroup Medical a reklamnými partnermi CaSS, Hartmann Rico, SAP Slovensko, Siemens a TNS SK.
Štátni poskytovatelia sú zvýhodňovaní pred súkromnými, uviedol Tomislav Jurik z Unipharmy. Len jeho firme dlhujú za dodávky liekov desať miliónov eur.
O stave slovenského zdravotníctva diskutovalo takmer 170 účastníkov konferencie. Pomenovali hlavné problémy a načrtli ako ďalej.
Netesnosti vo finančných tokoch spôsobujú úniky a či ich nazveme províziami alebo biznisom, stále je to len kradnutie a v konečnom dôsledku okrádanie chorých ľudí, vyhlásil bývalý riaditeľ DFN v Banskej Bystrici Ladislav Laho.
V diskusii v záverečnom paneli najviac rezonovala efektivita a nevyhnutnosť koncentrácie zdravotnej starostlivosti. Zľava pediater Ladislav Laho, Peter Ottinger z Asociácie nemocníc Slovenska, Ladislav Pásztor zo Slovak Diagnostic Group, Marek Potysz, niekdajší zakladateľ českej siete Agel, Svätopluk Hlavačka, bývalý riaditeľ VšZP a reportér TRENDU Gabriel Beer.
Zdravotníctvo potrebuje systémové zmeny - inak budeme nalieval peniaze bez toho, aby sme upchali diery, cez ktoré unikajú, konštatoval minister zdravotníctva Ivan Uhliarik.
Zástupkyňa štátnej poisťovne nepriniesla dobré správy. Neexistuje žiaden priestor na zvyšovanie cien, naopak, niektoré sa upravia smerom dolu, oznámila členka predstavenstva VšZP Jana Ježíková.
Juraj Vančík (vľavo) a Martin Hollý ukázali, aké dôležité sú stabilné podmienky a strategické myslenie. Jeden riadi súkromnú nemocnicu v Košiciach-Šaci, druhý špecializovanú Psychiatrickú liečebňu v Bohniciach pri Prahe.
Chýba sútaž podľa kvality a rozhoduje sa subjektívne, preto robíme horšie a drahšie, ako by sme mohli, zdôraznil Milan Dragula, prezident SLK.

Pohotovosť, urgencia, trauma
(16.12.2010; Trend; č. 50-51, s. 22, 23; Beer Gabriel)

Špičky slovenského zdravotníctva debatovali o jeho budúcnosti
Ak by som nebol optimista, nemohol by som to robiť, zakončil minister zdravotníctva Ivan Uhliarik vystúpenie na minulotýždennej TREND konferencii Zdravotnícky manažment. Sľúbil vypracovanie strategického dokumentu o rezorte, ktorý by mal načrtnúť jeho vízie do roku 2020. No lekári budú potrebovať na budúci rok ministra realistu. A konkrétne recepty, ako udržať rezort pred očakávanými turbulenciami pre finančné diery či otriasajúcu sa Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

Chudobné predstavy
I. Uhliarik nepredstavil zdravotníckym manažérom mnoho reálnych projektov, ktoré by mali potiahnuť dopredu jeho rezort. Do roku 2013 plánuje zavedenie prehľadného systému platieb za diagnózu a do konca budúceho roka premenu veľkých štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. To sa však nebude dať urobiť bez ich reálneho oddlženia. Inak by sa okamžite mohli stať obeťou konkurzných hráčov. Reálna stratégia ich oddlženia a zdroje, z ktorých by sa to malo zaplatiť, však neexistujú. "Uhradiť by sa to malo z mimorozpočtových zdrojov," tvrdí minister zdravotníctva. Tento pojem však slovenskí politici používajú najmä v situácii, keď nemajú jasnú predstavu, odkiaľ zohnať peniaze na sľubovanú agendu.
Situáciu môžu na budúci rok komplikovať problémy s tokom peňazí. Iba samotná Všeobecná zdravotná poisťovňa ohlásila, že očakáva, kvôli nižšej sadzbe za poistencov štátu - deti, penzistov či nezamestnaných, pokles výberu v tomto druhu poistného o 83 miliónov eur. Očakávania vedenia poisťovne znejú, že celkovo bude mať budúci rok o takmer 23 miliónov eur nižšie príjmy, s ktorými bude môcť pracovať.
Najväčšia štátna poisťovňa je pritom už teraz v situácii, keď horlivo manažuje vlastnú záchrannú operáciu. Dedičstvo, ktoré zanechalo riadenie zdravotníctva niekdajším šéfom slovenského parlamentu Pavlom Paškom, postavilo poisťovňu na pokraj prežitia. Už počas predchádzajúcej vlády sa dostala poisťovňa na pokraj platobnej schopnosti. Tá jej vtedy narýchlo pomáhala cez zvýšenie základného imania o 65 miliónov korún. "Dnes sú už tieto peniaze preč," sucho konštatuje členka predstavenstva VšZP Jana Ježíková.
Najväčšia zdravotná poisťovňa preto prestala uzatvárať dohody s novými zdravotníckymi zariadeniami. Tento stav môže trvať až do jari. Výnimkou by mohol byť región, kde by neplnila kritériá povinnej minimálnej siete.

Operácia: prežitie
VšZP okrem toho, že rýchlo prepustila zo svojich služieb tristo zamestnancov, chystá na predaj nadbytočný majetok. Začala si tiež pozývať manažérov veľkých štátnych nemocníc. Predkladá im dodatky zmlúv, v ktorých im poisťovňa siaha na ďalšie peniaze. Členka predstavenstva J. Ježíková avizuje, že v budúcom roku budú škrty pokračovať: "Ak chceme udržať poisťovňu, nie je iná šanca," tvrdí. Samotní šéfovia nemocníc ohlásenie veľkých škrtov minulý týždeň označili za vyhlásenie vojny VšZP s nemocnicami v priamom prenose.
Časť zvýhodňovaných veľkých fakultných nemocníc prišla o príjmy. VšZP im stlačila ceny na úroveň najnižších cien v porovnateľných zdravotníckych zariadeniach. Škrtali sa ceny v laboratóriách či dialýzach. Poskytovateľom stlačili ceny o tri, päť percent. "Boli však aj zníženia o 16 či 18 percent. Ak mali menej štandardne dohodnuté ceny," tvrdí J. Ježíková. Znižovali sa úhrady cien za zdravotnícke pomôcky.
Poisťovňa totiž v minulosti nezohľadnila v cenách pre poskytovateľov zníženie DPH z 19 na 10 percent. "Zatiaľ sme nemali čas na sofistikované riešenia. Odstraňovali sme iba najväčšie asymetrie v dohodnutých platbách," tvrdí J. Ježíková. Podľa VšZP sa totiž ceny za porovnateľné veci líšili aj o 80 percent. Upozorňuje, že štátna poisťovňa v blízkej budúcnosti môže pristúpiť aj k redukcii siete ambulancií v regiónoch, kde sú príliš nahusto: "Ak niekoho budeme vylučovať zo svojej siete, bude to na základe transparentných kritérií so zdôvodnením. Budeme sledovať aj to, ako ktoré ambulancie vyrábajú náklady."

Najväčší otáznik
Otázka, ako vyriešiť hlavný problém zdravotníctva - zadlžovanie - zatiaľ zostáva bez zrozumiteľnej odpovede. Ak s ňou ministerstvo rýchlo nepríde, ťažko očakávať, že sa vláda pustí do ďalšieho kola oddlžovania.
"Doteraz na oddlžovanie doplácali nemocnice, ktoré sa snažili udržať svoje hospodárenie vyrovnané," tvrdí viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger. Manažéri nemocníc, ktorí sa snažia, sú znechutení, keď vidia, že neefektívnych poskytovateľov vždy vláda vytiahne z bahna.
Navyše riaditelia štátnych nemocníc sa menia takmer po každej zmene vlády. "Je to náhoda, ak štátne zdravotnícke zariadenie dobre funguje," tvrdí Ladislav Laho, niekdajší šéf Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, ktorá svoje hospodárenie dlhodobo udržiava blízko ekonomickej nuly. "Je to v tom, že oligarcha, ktorý dosadil riaditeľa, nie je chamtivý, dal mu voľné ruky a nemá na riaditeľa veľké požiadavky. V štáte, ako je Slovensko, s takou mierou korupcie a chamtivosti, nemôžu štátne nemocnice systémovo fungovať. Nie sme Nemecko ani Švédsko," tvrdil L. Laho na TREND konferencii Zdravotnícky manažment.
Vyzýva, aby sa na Slovensku dala aspoň jedna veľká koncová nemocnica do privátnych rúk. "Bolo by to zrkadlo ostatným štátnym nemocniciam. Mohol by to byť prielom do slovenského zdravotníctva," myslí si.
Menšie nemocnice, ktoré v regiónoch fungujú väčšinou ako neziskové organizácie či akciové spoločnosti, sa v najbližších rokoch musia pripraviť na koncentrácie. "Žiaden politik v regióne alebo šéf nemocnice sa nevzdá niektorých oddelení. To môže urobiť len jasný majiteľ," hovorí o možnosti zefektívňovania siete zakladateľ českej siete privátnych nemocníc Agel a majiteľ siete Moje ambulance Marek Potysz.
Upozorňuje však investorov, že ak majú záujem o siete nemocníc, mali by sa sústrediť na vybrané regióny. "Nemá zmysel mať nemocnice roztrúsené po republike. S tým sa potom nič nedá urobiť," tvrdí. Recept na zefektívňovanie nemocníc M. Potysz vidí v koncentrácii. "Že si sadnú traja riaditelia nemocníc a dohodnú sa, ako v regióne zorganizujú starostlivosť, je naivné," hovorí.

Miznúci lekári
Slovenské nemocnice už začínajú trpieť akútnym nedostatkom lekárov. "Nie sú to iba rádiológovia či biochemici. Ale už aj gynekológovia alebo chirurgovia," tvrdí P. Ottinger. Špičkoví lekári najmä zo strednej generácie sa s ľahkosťou uplatňujú v zahraničí, okrem Česka a Rakúska napríklad aj vo Veľkej Británii.
Zahraniční experti očakávajú ďalší odlev lekárov najmä zo strednej a východnej Európy. "Zlý lekár má byť vyhodený a špičkový musí byť zaplatený podobne ako špičkový odborník v IT brandži. Už dnes dobrý lekár má v Česku ročný plat na úrovni pol druha milióna českých korún a špička má aj nad dva milióny," tvrdí M. Potysz. A dodáva, že ak lekári nebudú riadne zaplatení, nájdu si cesty, ako si príjmy kompenzovať.

Od budúceho roka bude na trhu viac liekov
(15.12.2010; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)

Od začiatku budúceho roka bude na slovenskom trhu viac liekov ako v súčasnosti. Ich počet dosiahne 5 455. V súčasnosti majú pritom slovenskí pacienti k dispozícii 5 335 medikamentov. Bez doplatku pacienta však bude nižšie percento liekov ako v súčasnosti. Po novom to bude 31 %, aktuálne je to 36 % z celkového počtu liekov.
Ako ďalej vyplýva z informácií zverejnených na internetovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR, k 1. januáru 2011 bolo do zoznamu liečiv a liekov zaradených 189 liekov. Liekov s novými liečivami je 18 a existujúcich 202. Z dôvodu nedostupnosti na trhu bolo zo zoznamu vyradených 13 liekov a z dôvodu neplatnej registrácie 24 liekov. V rámci medzirezortného pripomienkového konania boli vyradené tri lieky.
Od začiatku nasledujúceho roku bude platiť aj nová kategorizácia dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok. V porovnaní s aktuálne platnou kategorizáciou prichádza podľa rezortu k zvýšeniu celkového počtu dietetických potravín o 3,45 %. Počet týchto potravín bez doplatku pacienta alebo s doplatkom do jedného eura vrátane ostáva nezmenený.
Počet zdravotníckych pomôcok sa v porovnaní so súčasnou kategorizáciou znižuje o 1,51 %, a to najmä v dôsledku vyradenia starších, už nepoužívaných pomôcok. Viac ako 64 % zdravotníckych pomôcok je podľa ministerstva v návrhu kategorizácie od 1. januára 2011 roku bez doplatku pacienta alebo s doplatkom menším ako dve eurá.

Exminister Valentovič na úrade skončil
(15.12.2010; Hospodárske noviny; s. 4; tasr)
Exminister zdravotníctva Ivan Valentovič už nebude predsedom Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Nahradí ho Rudolf Sokol. Dozorná rada úradu zmení aj ostatných svojich členov. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady SR, keď schválili návrh na odvolanie všetkých členov Dozornej rady. Novou podpredsedníčkou bude Marta Jančovičová. Ďalšími tromi členmi rady budú Gabriela Kaliská, Dušan Smolka a František Jurčaga. Rada kontroluje hospodárenie úradu, schvaľuje rozpočet alebo sa vyjadruje k správe o činnosti úradu.

MZ SR: Obe vakcíny na očkovanie proti pneumokokom budú bez doplatku
(14.12.2010; www.tasr.sk; s. -; TASR)

Obe vakcíny, ktorými sa budú od nového roka očkovať deti v rámci povinného očkovania, budú napokon bez doplatku. Pôvodne mala byť bez úhrady pacienta iba desaťvalentná vakcína Synflorix. Za 13-valentnú konjugovanú vakcínu Prevenar 13 mali rodičia doplácať tri eurá. Médiá dnes o tom informovala riaditeľka sekcie farmácie a liekovej politiky ministerstva zdravotníctva Michaela Gajdošová.
Ako ozrejmila, ministerstvu sa podarilo vyrokovať nižšiu cenu za 13-valentnú vakcínu, a to o 4,5 eura. Toto zníženie by sa podľa jej slov malo prejaviť úsporou v systéme vo výške 810.000 eur. "Momentálne je cena nastavená tak, že v prípade desaťvalentnej vakcíny je cena rovnaká ako pri 13-valentnej vakcíne," uzavrela.
Vakcinácia proti pneumokokovým invazívnym infekciám je povinná od začiatku minulého roka. V praxi to teda znamená, že každé dojča narodené po 1. januári 2009 je v súčasnosti povinne očkované proti pneumokokovým infekciám, pričom očkovanie sa hradí zo zdravotného poistenia.
Pneumokoky sa prenášajú kvapôčkovou infekciou, napr. kašľom alebo kýchnutím a môžu spôsobiť rôzne bežné ochorenia, ako je zápal stredného ucha, prínosových dutín či priedušiek. Invazívne typy tejto baktérie však môžu spôsobiť život ohrozujúce ochorenia, ako sú pneumokoková meningitída, sepsa, pneumónia a bakteriémi.

ZDRAVIE: Spojenie štánych poisťovní podľa I. Uhliarika neprinieslo želaný efekt
(14.12.2010; www.tasr.sk; s. -; TASR)

Spojenie štátnych poisťovní - Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) a Spoločnej zdravotnej poisťovne (SZP) - neprinieslo podľa ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika požadovaný efekt ako v prípade zlučovania súkromných poisťovní Dôvera a Apollo. "Ostal tam takmer rovnaký počet zamestnancov, prebytočný majetok nebol predaný a bolo to, žiaľ, preto, že k zlúčeniu došlo vo volebnom roku," poznamenal šéf rezortu na Trend konferencii Zdravotnícky manažment, ktorá sa konala v týchto dňoch v Bratislave.
Obe poisťovne sa spojili od januára tohto roka na základe rozhodnutia bývalého kabinetu Roberta Fica. K šetreniu prostriedkov mala podľa ministerstva zdravotníctva prispieť redukcia duplicitných činností, nákladov a zmluvných vzťahov.
"Drastické zmeny si bývalá vláda už netrúfla robiť vo volebnom roku. Ja to nekritizujem, je to jednoducho fakt," poznamenal Uhliarik. Nové vedenie štátnej VšZP už v tejto oblasti začalo realizovať prvé zmeny v podobe zníženia stavu zamestnancov, pripravuje sa aj predaj nadbytočných budov.
Šéf rezortu si osobne nemyslí, že štát by mal mať takú veľkú poisťovňu, akou je VšZP, ktorá má 75-percentný podiel na trhu. Poukázal na to, že sa tak vytvára monopol, ktorý so sebou prináša aj negatíva. Riešenie tejto otázky však podľa Uhliarika nie je otázkou súčasnosti.
S rozdelením štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne na tri rovnaké subjekty počítala vo svojom volebnom programe SaS. Navrhovala, aby si štát ponechal jeden takto vzniknutý subjekt a dva predal na medzinárodnom trhu za maximálnu možnú cenu.

NA ZRUŠENIE VÝMENNÝCH LÍSTKOV K LEKÁROM-ŠPECIALISTOM SA NÁZORY RÔZNIA
(13.12.2010; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2 min.; POTOCKÝ Erik)
Výmenné lístky k lekárom-špecialistom od nového roka končia. Zmenu prináša novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Názory stavovských lekárskych organizácií na túto zmenu sa však rôznia.
Ministerstvo zdravotníctva odôvodnilo zmenu doterajším zbytočným šikanovaním pacientov, ktorí museli dlhé hodiny čakať na výmenný lístok a neskôr opäť čakať v ambulancii špecialistu. Ladislav PÁSZTOR, prezident Asociácie súkromných lekárov, však tvrdí, že zrušenie výmenných lístkov čakacie doby naopak predĺži a zhorší aj spokojnosť pacientov.
Ladislav PÁSZTOR: "Pre nás je výmenný lístok regulačným prvkom v prístupe zdravotnej starostlivosti. To znamená, problém pacienta, ktorý sa dá vyriešiť na úrovni všeobecnej ambulantnej starostlivosti, by sa nemal ten pacient dostávať do špecializovanej zdravotnej starostlivosti."
Slovenská lekárska komora považuje zrušenie výmenných lístkov za nesystémový krok. Podľa jej viceprezidentky Márie KUNIAKOVEJ to môže spôsobiť aj navýšenie výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Mária KUNIAKOVÁ: "Výmenný lístok je do istej miery regulačným prvkom, v systéme zdravotníctva má svoj význam, a zrušiť ho je zrušenie istej regulácie. Je to nesystémový krok. Mnoho vecí môže vybaviť práve všeobecný lekár bez toho, aby pacienta odoslal k špecialistovi. Dnes ten pacient pôjde k špecialistovi rovno, nebude sa nikoho spytovať.
Prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov Andrej JANCO súhlasí s ministerstvom zdravotníctva. Návalov v čakárňach špecializovaných ambulancií sa neobáva.
Andrej JANCO: "Nepredĺži sa čakacia lehota, pretože žiaden špecialista si neobjedná viac pacientov, ako zvládne vyšetriť. A ak je pacient spokojný so svojím všeobecným lekárom, vždy ho vyhľadá, aby sa poradil, za kým ísť a taký lekár mu iste vždy aj dá poukaz s potrebnými informáciami pre špecialistu."
Povinnosť výmenných lístkov zaviedla novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti zo začiatku roka 2008. Bez výmenného lístka mohli pacienti navštíviť len zubára a gynekológa, neskôr aj psychiatra či očného lekára. Zrušenie výmenných lístkov musí ešte svojím podpisom potvrdiť prezident Ivan GAŠPAROVIČ.

Piate kolo referencovania prinesie úsporu 12,5 mil. eur
(13.12.2010; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)

Od apríla 2011 klesne cena pri 686 liekoch, naopak, pri piatich pôjde hore.
Piate kolo referencovania cien liekov prinesie ročnú úsporu na úrovni viac ako 12,5 mil. eur. O toľko boli slovenské lieky predražené v porovnaní s inými krajinami Európskej únie. Ich ceny sa pritom upravovali tak, aby neboli vyššie ako je priemer v šiestich štátoch únie s najnižšími cenami. Ako ďalej pre agentúru SITA uviedol poradca premiérky a ministra zdravotníctva Martin Filko, cena klesne definitívne pri 686 liekoch a pri piatich stúpne. Nové ceny budú platiť od apríla 2011.
Dôvodom poklesu cien pri takmer 700 liekoch je najmä situácia v krajinách ohrozených dlhovou krízou. V minulosti sa spomínalo predovšetkým Grécko. Ceny jeho liekov museli v dôsledku zlej finančnej situácie klesnúť. To následne ovplyvnilo aj stanovovanie cien liečiv u nás. V súvislosti s prebiehajúcimi fiškálnymi problémami v eurozóne však avizovali zníženie cien aj niektoré iné krajiny, napríklad Francúzsko, Nemecko, Írsko, Španielsko a Taliansko.
Lieky na Slovensku boli pred referencovaním ich cien predražené v priemere asi o 10 %. Najvýraznejšie boli pritom ceny premrštené u tzv. originálnych liečiv, ktoré nemajú alternatívu, lebo ich chráni patent. V najväčšej miere sa to týkalo liekov na liečbu onkologických ochorení a autoimunitných porúch.
Referencovanie cien liečiv pritom pravdepodobne čakajú zmeny. Ministerstvo zdravotníctva SR totiž v novele zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti navrhuje, aby sa cena liekov už ďalej nestanovila maximálne na úrovni priemeru šiestich najnižších cien v Európskej únii, ale na úrovni druhej najnižšej ceny v únii. Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok sa však na tento návrh pozerá s obavami. Tvrdí, že môže ohroziť dostupnosť liečiv na Slovensku. Rezort zdravotníctva to odmieta.

Nemocnice zo zmeny na akciovky strach nemajú
(13.12.2010; Pravda; s. 4; Hunková Mária)
Premena nemocníc na akciové spoločnosti je jedinou cestou, akou sa dá urobiť poriadok v zdravotníctve. Myslí si to nielen parlament, ktorý minulý týždeň schválil ich transformáciu, ale aj samotní zástupcovia nemocníc. Opozícia ju, naopak, ostro kritizuje a tvrdí, že ide o skrytú privatizáciu.
Viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger si myslí, že ide o dobrý krok, pretože premena na akciové spoločnosti zavedie tvrdé rozpočtové opatrenia, vďaka ktorým zostanú na trhu len nemocnice, ktoré dokážu hospodáriť vyrovnane. "Transformácia je pokus donútiť nezodpovedných, aby sa správali hospodárne. Ak sa nebudú chcieť nemocnice zadlžovať, budú musieť rozdeľovať len toľko peňazí, koľko zarobia," hovorí.
Podľa Ottingera akciovky fungovali už skôr, a preto nie je dôvod obávať sa toho, že by to teraz mohlo byť inak. "Už predtým sme mali dvadsaťdva akciových spoločností, ktoré normálne fungovali. Zadlžovať sa začali aj ony až potom, ako vláda naliala všetky peniaze do veľkých fakultných nemocníc."
Asociácia premenu nemocníc síce víta, ale jej zástupcovia si zároveň myslia, že lepšie ako akciové spoločnosti by boli neziskové organizácie. "Nemocnice pôsobia v prostredí verejného poistenia. My si myslíme, že z toho, čo odvádza občan, by sa nemal tvoriť zisk. Akciovky sú predurčené práve na tvorbu zisku," hovorí Ottinger.
Ministerstvo v tom, naopak, vidí výhodu. "My sa nebránime, aby nemocnice vytvárali zisk, ktorý potom následne späť reinvestujú do systému. Nemocnice si za to môžu napríklad kúpiť lepšie prístroje či navýšiť zdravotníckemu personálu platy," povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Katarína Zollerová.
Obavy z toho, že by zo zisku profitoval niekto iný ako nemocnice, rezort nemá. "Sú tam nastavené také tvrdé opatrenia, že vieme skontrolovať, ako nemocnica hospodári. Pán minister navyše niekoľkokrát povedal, že štát zo zisku nemocníc nebude chcieť ani dividendu," pripomenula Zollerová.
Transformácia nemocníc sa má začať začiatkom roka 2011. V prvej štvrtine roka chce ministerstvo vykonať vo všetkých nemocniciach audit, zároveň počas celého roka plánuje kontrolovať ich hospodárenie. "Budeme tlačiť na nemocnice, aby znižovali svoje dlhy, aby napríklad neuzatvárali nevýhodné zmluvy a nakupovali materiály za najnižšiu možnú cenu," uviedla pre Pravdu Zollerová.
Koľko bude premena nemocníc z príspevkových organizácií na akciovky stáť a z akých zdrojov to ministerstvo zafinancuje, však spresniť nevedela. "To vám teraz nevieme povedať, pretože situácia sa bude ešte počas roka vyvíjať."
Zadĺžené nemocnice obavy z transformácie nemajú a už sa na ňu pomaly pripravujú. "Zo zákona nebude môcť k premene na akciovú spoločnosť dôjsť skôr, ako bude nemocnica oddlžená. Otázka je len, ako sa dlhu zbaviť. My sme sa už však na transformáciu začali pripravovať a všetko beží podľa plánu," povedala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave Zuzana Čižmáriková.

EÚ: NEZNEUŽÍVAJTE PACIENTOV
(12.12.2010; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; 2 min.; JURIŠ Richard)

Nie predávať, ale liečiť, to je prvoradou úlohou liekov. Niekedy ako by sa na to zabúdalo a preto Európsky parlament odhlasoval, že spoločností budú v prvom rade o liekoch určených na predpis informovať a nie robiť im reklamu.
Únia nepozná hranice rovnako však ani choroby a preto sú trápenia a starostí pacientov v celej Európe rovnaké. Často k nim patria aj starostí s tým, že sa v liekoch nevyznajú, či sa ich dokonca boja.
Anna ZÁBORSKÁ, europoslankyňa (KDH): "Mnohí pacienti lieky, ktoré sú im predpísané neberú práve preto, že sa obávajú vedľajších účinkov."
Hlavným úmyslom nie je len to, aby sa im informovanosť pacientov sprehľadnila, ale aj to, aby sa vylúčila propagácia.
Monika FLAŠIKOVÁ-BEŇOVÁ, europoslankyňa (Smer-SD): "Aby bolo viac o tých dôležitých informáciách ako o tom, že všetci sa budeme šťastne usmievať, keď budeme užívať práve tento liek."
Reklama na liekoch na predpis je už zakázaná. Deliaca čiara medzi informovaním a propagáciou je však v rôznych krajinách podľa europoslancov tenká. Má sa to zjednotiť a chrániť pacientov. Ide totiž aj o nebezpečné medikamenty.
Miroslav MIKOLÁŠIK, europoslanec (KDH): "Sú to často antibiotika, sú to často lieky trebárs na boj proti rakovine."
Firmy majú zverejniť základné informácie ako aj hodnotiacu správy, týkajúcu sa daného prípravku.
A. ZÁBORSKÁ: "Tým, že budú poznať účinky lieku, pochopia skôr zmysel prečo im ten liek bol predpísaný."
Tento zákon by mal začať u nás platiť do dvoch rokov.

Na Slovensku je opäť prasacia chrípka
(11.12.2010; Pravda; s. 4; HU)

Po ôsmich mesiacoch sa na Slovensko vrátila prasacia chrípka. Podľa Úradu verejného zdravotníctva sa vírusom pandemickej chrípky A(H1N1) nakazilo osemročné dieťa z Bratislavského kraja. "Klinický priebeh jeho ochorenia je bežný ako pri chrípke," povedala hovorkyňa Úradu Lenka Šramková. Dodala, že žiadna epidémia nehrozí. Prvý prípad prasacej chrípky sa u nás objavil vlani v máji. Štát vtedy nakúpil milión vakcín, o ktoré Slováci neprejavili veľký záujem. Zaočkovať sa do októbra tohto roka dalo len približne 1,4 percenta populácie. Do očkovacích látok pritom investoval štát viac ako 7,5-milióna eur.

Výmenné lístky končia
(11.12.2010; Sme; s. 1; vfo)

Namiesto čakania u dvoch lekárov bude pacient od Nového roku musieť v niektorých prípadoch čakať len raz.
Parlament schválil novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá ruší povinnosť vybrať si u praktického lekára výmenný lístok pred návštevou špecialistu. Opozícia aj Slovenská lekárska komora sa obávajú, že to predĺži čakanie u odborníkov.
"Pacienti nebudú musieť pred špecialistom navštíviť svojho všeobecného lekára, ak to nepovažujú za prínosné," povedal minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH. Všeobecný lekár aj naďalej môže návštevu u odborníka odporučiť. Rezort k tomu pripraví vyhlášku.
Exminister zdravotníctva Richard Raši (Smer) sa obáva, že sa tým zvýši počet pacientov, ktorí budú chcieť ošetrenie od odborníka. "Zruší sa regulačná funkcia obvodných lekárov." Súhlasí s ním aj prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula.
Poslanci zrušili výmenné lístky preto, že všeobecní lekári na ne nepísali dôvody, ale väčšinou len žiadosť o vyšetrenie. "Stali sa len vstupenkou do odborných ambulancií," povedal opozičný poslanec Štefan Zelník zo SNS.
Novela prinesie od budúceho roku aj limity na doplatky za lieky pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. Penzisti by za štvrťrok nemali zaplatiť viac ako 45 eur a invalidi 30 eur. To, čo zaplatia navyše, im preplatí zdravotná poisťovňa.

Zľavy budú na webe
(11.12.2010; Sme; s. 7; vfo)

Pacient sa bude o svoju nižšiu cenu lieku deliť so zdravotnou poisťovňou.
Ak dostanete zľavu v lekárni, prilepší si aj zdravotná poisťovňa. Tak sa má podľa poslancov zaručiť zachovanie fixného doplatku. "Ak liek stojí 3,3 eura, pacient zaplatí 70 centov, poisťovňa 2,6 eura. Ak bude zľava lekárne 5 percent, rozdelí sa v pomere štyri kú jednej v prospech poisťovne," vysvetlil systém rozdelenia zľavy poslanec SDKÚ Viliam Novotný, ktorý zmenu presadil. Chce tak zamedziť nesprávnym zľavám či extrémnemu znižovaniu cien. Zľavy nesmú byť vo forme naturálií, len v cene. Systém zliav musí byť po novom zverejnený na internetovej stránke lekárne.
Slovenskej lekárnickej komore sa zmeny nepáčia. Aj samostatné lekárne budú musieť mať svoju internetovú stránku. Vo výhode tak budú siete, tvrdí komora. Kritizuje aj to, že neprebehla k zmene žiadna diskusia.
S jej výhradami súhlasí aj poslankyňa KDH Mária Sabolová. V parlamente návrh kritizovala. Sieť lekární Dr. Max si naopak novelu pochvaľuje: "Prispeje k zlepšeniu cenovej dostupnosti liekov pre pacientov."

Nemocnice oddlžia. Otázka je, za čo
(11.12.2010; Sme; s. 7; Folentová Veronika)

Vláda musí nájsť peniaze na oddlženie nemocníc, ak ich chce transformovať na akciové spoločnosti
Nemocnice na Slovensku majú byť do konca budúceho roka obchodnými spoločnosťami. Transformáciu schválil vo štvrtok parlament.
Nemocnice dlhujú takmer 150 miliónov eur. Na to, aby sa do konca budúceho roka transformovali na obchodné spoločnosti, musia mať riadnu platobnú disciplínu. Inak by mohli ísť do konkurzu. Oddlží ich teda opäť vláda. Ešte však nevie, koľko peňazí bude potrebovať.
Peniaze by sa mali do nemocníc naliať podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Kataríny Zollerovej až tesne pred ich transformáciou. "Budeme na nich tlačiť. Oddlženie budeme naťahovať dovtedy, kým to len bude možné, aby nemocnice opatreniami znížili dlhy na maximálnu možnú hranicu," povedala. Čo je maximálna hranica, majú ukázať správy o hospodárení.

Koľko peňazí dá, vláda ešte nevie
Presnú sumu na oddlženie rezort ešte nevie. "Zatiaľ nepočítame so žiadnou sumou. Chceme, aby bola čo najnižšia," povedala Zollerová.
Štátny rozpočet, ktorý schválili poslanci, s peniazmi pre nemocnice nepočíta. To si uvedomuje aj ministerstvo zdravotníctva. "Peniaze budú mimo rozpočtu. Nemôžeme povedať, o aké zdroje ide," povedala jeho hovorkyňa.
Zdroje neprezradilo ani ministerstvo financií. "Bude sa o tom rokovať," povedal Mikuláš Gera z tlačového oddelenia.
Nemocnice môžu v odôvodnených prípadoch dostať na transformáciu pol roka navyše. Návrh má dávať ministerstvo zdravotníctva a schvaľovať má vláda.
Medzi dôvody na odklad majú patriť napríklad nevyriešené pozemky pod nemocnicami.

Koalícia má obavy z privatizácie
Nemocnice majú teda rok na to, aby znížili dlhy vrátane toho k štátu. Od bývalej vlády dostali úver takmer 114 miliónov eur. "Prečo sa tak ponáhľame? Prečo najskôr nesplatíme dlh?" pýtal sa v parlamente poslanec Smeru Jozef Valocký. Ide podľa neho o skrytú privatizáciu. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH takúto úvahu odmietol.
Obavy, ale iného druhu ako opozícia, má poslankyňa Mária Sabolová z KDH. "Bude to zložitý proces. Myslím, že by bolo dobré, keby nebol pevný termín transformácie. Mám vážnu obavu," vraví. Peter Kalist zo SaS má iný názor: "Transformácia sa ťahá desiatky rokov a je čas to ťahanie zastaviť. Nemyslím, že by mali niektoré nemocnice zaniknúť."
Toho sa nebojí ani najviac zadĺžená Univerzitná nemocnica v Bratislave. Jej dlh bol ku koncu júna viac ako 40 miliónov eur. "Pripravujeme všetky procesy, aby sme transformáciu stihli," povedala hovorkyňa Zuzana Čižmáriková. O posune termínu vraj neuvažujú.

Zmluvy majú byť verejné
(11.12.2010; Sme; s. 7; vfo)

Zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi majú byť verejné od 1. augusta budúceho roku. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH tým chce sprehľadniť ich vzťahy.
Poisťovne to nehodnotia pozitívne, aj keď súhlasia so zámerom ministra. "Pacienti nezistia to, čo by potrebovali na porovnanie lekárov a zariadení," povedala hovorkyňa poisťovne Dôvera Zuzana Horníková. Poisťovňu to zaťaží najmä personálne, tvrdí. Dôvera bude musieť podľa nej zverejniť okolo 115 000 zmlúv.
Union, najmenšia poisťovňa, bude musieť zverejniť asi milión strán textu, štátna VšZP asi 10-tisíc zmlúv. Niektoré z nich sú podľa hovorkyne Petry Balážovej identické.

Súkromným lekárom sa nepáči zrušenie výmenných lístkov
(10.12.2010; www.aktuality.sk; Domáce správy, 12:51, s. -; -)

Zrušenie výmenných lístkov od všeobecného lekára k špecialistovi spôsobí podľa prezidenta Asociácie súkromných lekárov SR Ladislava Pásztora predĺženie čakacích dôb a zhoršenie spokojnosti pacientov. "Otvoriť v čase krízy takýmto spôsobom dvere k švédskemu stolu, nech si každý vyberie, čo sa mu práve páči, to nepovažujeme za šťastné riešenie," poznamenal dnes na stretnutí s novinármi.
Ozrejmil, že pre špecialistov predstavuje výmenný lístok regulačný prvok k prístupu k zdravotnej starostlivosti. "Problém pacienta, ktorý sa dá vyriešiť na úrovni všeobecnej ambulantnej starostlivosti, by sa nemal dostať do špecializovanej starostlivosti," poukázal Pásztor. Pripomenul, že špecialisti by mali riešiť komplikovanejšie zdravotné problémy. "Triediaci moment všeobecnej ambulantnej starostlivosti je na celom svete uznávaný, je maximálny dôležitý," zdôraznil.
Výmenný lístok od všeobecného lekára k špecialistovi by od januára budúceho roka nemal byť potrebný. Ministerstvo zdravotníctva totiž v novele zákona o zdravotných poisťovniach navrhlo túto povinnosť zrušiť. Právna norma v súčasnosti čaká na podpis prezidenta. "Pacienti nebudú musieť pred návštevou špecialistu navštíviť svojho všeobecného lekára, ak to nepokladajú za prínosné. Zachová sa však možnosť všeobecného lekára informovať svojho kolegu-špecialistu o požadovaných výkonoch a o zdravotnom stave pacienta," uvádza sa v materiáli.
Podľa ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) je výmenný lístok nezmyselná povinnosť, pre ktorú často dochádzalo k šikanovaniu pacientov. Podotkol, že museli niekedy aj dve hodiny čakať v rade u svojho lekára, aby im lístok vypísal a potom ďalšie dve u špecialistu.
Povinnosť priniesť na vyšetrenie u špecialistu výmenný lístok stanovila novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá platí od začiatku roka 2008. Výnimkou bola iba návšteva gynekológa a zubára, ktorá sa neskôr rozšírila aj na psychiatrov a očných lekárov. Bez lístka môžu odborných lekárov v súčasnosti navštíviť osoby v ich dlhodobej zdravotnej starostlivosti, ako aj pacienti po úrazoch či náhlej zmene zdravotného stavu do jedného dňa od jej zaznamenania. Ak nemá pacient odporúčanie od praktického lekára, odborný lekár ho nemusí vyšetriť. Výnimkou sú len akútne stavy ohrozujúce život.

Úplatok, prosím! A Slováci platia
(10.12.2010; Hospodárske noviny; s. 1; bor, maš)
Korupcia. V európskom teste sme prepadli, každý štvrtý Slovák podplácal.
Ťažko chorý pacient sa pýta lekára, či sa nedá urýchliť začiatok jeho liečby. Ten ho uisťuje, že v tom nie je problém. Otvára "šuplík" na svojom stole a hovorí pacientovi: "Idem si do automatu kúpiť kávu. Nechám to na vás, koľko tam vložíte a uvidíme, čo sa s tým dá robiť." Takúto skúsenosť má za sebou jeden z čitateľov HN, ktorého meno máme v redakcii.
Zatiaľ čo v Európskej únii dal za posledný rok úplatok v priemere každý dvadsiaty občan, na Slovensku sa k tomu priznal každý štvrtý. Takúto šokujúcu správu vyslal najnovší barometer korupcie Transparency International, v ktorom sa Slovensko porovnávalo s vyspelou Európou. "Stále tu cítiť to bremeno socializmu. Mnohí ľudia u nás stále dávajú úplatky aj dobrovoľne, berú to ako bežnú vec. A s tým sa ťažko bojuje," povedal pre HN šéf slovenskej Transparency Gabriel Šípoš. Podľa neho sú však na vine aj samotní politici, ktorí nejdú občanovi príkladom.
Najčastejšie Slováci podplácali práve v zdravotníctve. Mnohí pritom priznali aj úplatky nad 350 eur. "Evidentne išlo o nejaké náročnejšie operácie," vysvetľuje Šípoš. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) však lekárov aj pacientov bráni. "Gro pacientov, nad deväťdesiat percent, to nerobí," reagoval pre HN. Ak však takúto skúsenosti majú, vyzýva ich, aby to nahlásili.

Bez úplatku sa k lekárovi nechodí
(10.12.2010; Hospodárske noviny; s. 3; Škvarlová Mária)
K lekárovi sa bez úplatku nechodí. Týmto presvedčením sa podľa všetkého riadi každý štvrtý Slovák. Podľa najnovšieho barometra korupcie z dielne Transparency International až štvrtina slovenských domácností priznala, že za posledný rok musela v zdravotníctve dať úplatok.

Keď je pacient bezmocný
Transparency tvrdí, že Slováci dávajú úplatky, lebo sú často bezmocní a nevedia, na čo všetko majú u lekára nárok. Často pri tom ani nemajú istotu, že keď si priplatia, naozaj sa im dostane lepšej starostlivosti. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) považuje situáciu za závažnú, no je presvedčený, že takto sa nespráva väčšina lekárov a pacientov. "Som si absolútne istý, že veľká väčšina zdravotníckych pracovníkov robí túto prácu, lebo ju majú radi a pracujú nie aby dostali nejaké všimne, ale aby pracovali pre pacientov," povedal pre HN minister. Pacientov vyzýva, aby takéto praktiky nerobili a aby ich sami odhaľovali, napríklad oznámením na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. "Každý z nás proti tomu musí bojovať tým, že žiadne takéto praktiky nebudeme tolerovať ani robiť," dodal Uhliarik. Výskum pritom ukázal, že až takmer tri štvrtiny respondentov skúsenosť s požadovaním úplatku nenahlási. Zvýšenie platov nepomôže? Uhliarik si nemyslí, že by stav korupcie v zdravotníctve pomohlo vyriešiť zvýšenie platov lekárov. "Keď od vás hypoteticky nejaký človek zoberie úplatok, je jedno, či zarába 2 000 eur alebo 1 500. Je to v ňom, že to zoberie," uzatvára. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) vidí riešenie takto: "Najefektívnejšie odstránime korupciu tak, že zdravotníctvo začne fungovať."

Štátne nemocnice sa zmenia na akciovky
(10.12.2010; Pravda; s. 4; Hlinková Mária)
Do konca budúceho roka sa budú musieť všetky štátne nemocnice v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva zmeniť na akciové spoločnosti. Parlament o tom včera definitívne rozhodol schválením novely o zdravotných poisťovniach.
Premenu nemocníc na akciové spoločnosti v minulosti kritizovali nielen opoziční poslanci, ale aj samotné nemocnice. Vyjadrili vtedy obavy, že transformáciou z príspevkových organizácií na akciovky dôjde k privatizácii nemocníc. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) to vtedy poprel. "Nie je to žiadna skrytá privatizácia. Nemocnice ako akciové spoločnosť budú v stopercentnom vlastníctve štátu," povedal.
Na druhej strane priznal, že k premene nemôžu pristúpiť skôr, ako štátne nemocnice oddĺžia. "V priebehu roka sa musíme snažiť znížiť dlh na minimálnu možnú mieru. Financie budeme musieť spolu s ministerstvom financií hľadať mimo rozpočtových zdrojov." Na otázku Pravdy, kde konkrétne ich chcú hľadať, minister povedal, že zavedú "systém súborných opatrení od najlacnejšieho nakupovania až po verejné elektronické tendre". Pre nemocnice to teda znamená ďalšiu sériu úsporných opatrení.
Koľko bude ich premena na akciovky stáť a kto to uhradí, zatiaľ nie je známe.
Včera schválená transformácia nemocníc do konca roka 2011 sa týka všetkých zdravotníckych zariadení, ktoré spadajú pod rezort zdravotníctva. Nemocnice, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva vnútra a obrany, by sa na akciové spoločnosti mali zmeniť do konca júna 2012.
Súčasťou včera schválenej novely sú aj ochranné limity na doplatky za lieky pre dôchodcov a zdravotne postihnutých, zrušenie výmenných lístkov či zverejňovanie zmlúv medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami na internete.
V parlamente prešlo aj sporné zavádzanie zliav na lieky viazané na lekársky predpis. Len pred pár dňami pritom lekárnici lobovali v zdravotníckom výbore, aby tento návrh z novely vyhodili. Tvrdili, že bonusy budú na prospech iba veľkým lekárenským sieťam a tie menšie diskriminujú.

TIS: Pacienti uplácajú lekárov aj pre nedostatok informácií
(09.12.2010; www.zzz.sk; s. -; TASR)
Pacienti dávajú úplatky lekárom aj preto, že sú bezmocní a nevedia, na čo majú nárok. Tvrdí to organizácia Transparency International Slovensko (TIS), ktorá dnes predstavila výsledky prieskumu zameraného na meranie korupcie. Každý štvrtý z 1120 respondentov potvrdil, že dal v zdravotníctve úplatok. Podľa TIS ide o veľmi vysoké číslo. "Veľa ľudí ani nevie, kto sú dobrí lekári, nepoznajú alternatívy," zhodnotil riaditeľ TIS Gabriel Šípoš. Pacienti si podľa neho snažia úplatkami zabezpečiť niečo lepšie, ale pritom poriadne nevedia, či to dostanú. Veľa záleží od samotného lekára, tvrdí Šípoš. Až 11 percent slovenských domácností malo za posledný rok skúsenosť s tým, že pri vybavovaní vecí ich žiadali v zdravotníctve, súdnictve či školstve o úplatok. Zhruba tretina opýtaných povedala, že dala úplatky vo výške cca 20 eur, ďalšia tretina dala od 20 do 70 eur. Sedem percent respondentov však poskytlo úplatok vyšší ako 350 eur. "Väčšina dávala úplatky v zdravotníctve," komentoval Šípoš. TIS hovorí, že korupcii v zdravotníctve by mohli pomôcť aj rebríčky kvality nemocníc či hodnot

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi