SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » APRÍL 2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 15.4.2011

Západné nemocnice sa chystajú loviť našich lekárov
(15.04.2011; Hospodárske noviny; s. 1; Tvardzik Jozef)


Všeobecná potrebuje získať čas
(15.04.2011; Sme; s. 13; Barto Martin)

Uhliarik chce dať poisťovniam viac
(15.04.2011; Pravda; s. 5; Hunková Mária)

Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik chce dať zdravotným poisťovniam viac peňazí. Na úkor pacientov. Navrhuje totiž, aby zdravotné poisťovne mali viac peňazí na vlastnú prevádzku. O to menej by však išlo na zdravotnú starostlivosť pre poistencov a nemocniciam.
Priznáva to aj ministerstvo financií, ktoré upozorňuje, že vďaka novému spôsobu výpočtu sumy určenej na prevádzku, by najmä súkromné zdravotné poisťovne mali menej peňazí na preplácanie zdravotných výkonov. "Celkový vplyv navrhovanej zmeny výpočtu má negatívny vplyv na výdavky verejného zdravotného poistenia, ktoré budú v prípade využitia maximálnych stropov hradené na úkor výdavkov na zdravotnú starostlivosť," vysvetľuje rezort financií a zároveň dodáva, že podľa prepočtov by po navrhovanej zmene nemocnice a lekári mohli prísť o 1,6 milióna eur, na budúci rok dokonca o viac ako štyri milióny eur.
Podľa exministra zdravotníctva Richarda Rašiho by takéto zníženie výdavkov na zdravotnú starostlivosť donútilo zdravotné poisťovne šetriť na nemocniciach aj pacientoch. "Nemocnice a ambulancie budú mať menej peňazí na liečbu a prevádzku a pacienti dlhšie čakacie lehoty," povedal Raši. Podľa neho "v súčasnosti majú súkromné zdravotné poisťovne na prevádzku dostatok finančných prostriedkov, preto neexistuje dôvod na zvyšovanie tohto objemu".
Pre zdravotnícke zariadenia, ktorých dlhy sa ku koncu minulého roka vyšplhali na 285 miliónov eur a stále narastajú, by mohlo byť zníženie zdrojov likvidačné. Pre pacientov by to znamenalo, že v niektorých prípadoch by nielen čakali na ošetrenie dlhšie, ale museli by za ním aj cestovať do iného mesta.
Ministerstvo zdravotníctva na otázku Pravdy, či sa neobáva podobných komplikácii či zadlžovania zdravotníckych zariadení, odpovedalo, že "je predčasné sa k tomu vyjadrovať", keďže ich návrh je zatiaľ v legislatívnom konaní a medzirezortné pripomienkové konanie nie je skončené.
Ak by ministerský návrh prešiel, zo zmien by profitovali najmä súkromné zdravotné poisťovne. Poisťovňa Dôvera by si prilepšila o viac ako 3,3 milióna eur, Union zdravotná poisťovňa o dva milióny eur.
Všeobecná zdravotná poisťovňa by, naopak, mala na svoju prevádzkovú činnosť o vyše 1,3 milióna eur menej. Štátna poisťovňa, ktorá má najviac poistencov a najväčšie dlhy, v tom však problém nevidí. "Všeobecná zdravotná poisťovňa v rámci úsporných opatrení, ktoré už prijala, plánuje znížiť prevádzkové náklady o 10 percent v porovnaní s rokom 2010. Znamená to, že aj v prípade zmeny legislatívy bude schopná splniť nové pravidlá výpočtu maximálneho stropu na prevádzkové výdavky," uviedla hovorkyňa poisťovne Petra Balážová.

Dole hlavou
(15.04.2011; Pravda; s. 42; Krno Martin)

V posledných týždňoch sa množia informácie o tom, ako zdravotné poisťovne rozväzujú zmluvy s jednotlivými lekármi, ale aj so zadlženými nemocnicami. Príčina? Nedostatok peňazí.
Výsledok je jasný. Kdekto si musí hľadať nového doktora, špecialistu, neraz aj nemocničné oddelenie, lebo mnohé z úsporných dôvodov zrušili, či zlúčili s iným - v tom lepšom prípade v susednom okrese. Najťažšie tento biedny stav zdravotníctva postihuje starších ľudí a tých, ktorí sú najviac odkázaní na lekárske ošetrenie.
Práve preto šokuje najnovší návrh z dielne ministerstva zdravotníctva, ktorý je tak postavený na hlavu až vyzerá ako výsmech. Uhliarikov rezort očividne ustúpil lobingu majiteľov a manažmentu súkromných zdravotných poisťovní. Tie by mohli v rámci nového spôsobu rozpočtu výrazne viac minúť na svoje fungovanie. A keď môžu, tak to určite urobia. Napríklad budú investovať do kúpy a rekonštrukcie budov, do modernizácie kancelárskeho zariadenia, obnovy vozového parku a v neposlednom rade do zvyšovania svojich platov a odmien.
Keby sa poisťovniam a popritom aj ich klientom vodilo tak úžasne, že by nevedeli, čo s peniazmi, nech si robia, čo Chcú. Lenže v súčasnej finančnej nepohode na to doplatí najmä bežný pacient. Ako by už aj v zdravotníctve platilo: človek až na poslednom mieste.

Bugár je za platenie pacientmi
(15.04.2011; Hospodárske noviny; s. 4; tasr, red)

Poplatky v nemocniciach. Most má však podmienku - treba určiť ich strop.
Strana Most-Híd Bélu Bugára podporuje zavádzanie priamych platieb v zdravotníckych zariadeniach. Má však podmienky. Musia byť dodržané zákony aj pravidlá, ktoré neohrozia právo pacientov na zdravotnú starostlivosť a nezhoršia prístup k ošetreniu najmä chronicky chorým a chudobným občanom.
"Podporujeme rozširovanie nadštandardu v nemocniciach, no nie formou porušovania zákonov a práva občanov na zdravotnú starostlivosť," uviedla hovorkyňa strany Nora Czuczorová. Bugárovci sú presvedčení, že "uvážené a regulované zavedenie priamych platieb v zdravotníctve je efektívnejším a hlavne cielenejším riešením súčasného stavu než zavedenie individuálneho zdravotného poistenia".
Most-Híd nesúhlasí s tým, aby si platby pacientov stanovovali jednotlivé zdravotnícke zariadenia individuálne. Upozorňuje, že "ak ministerstvo zdravotníctva urýchlene nepredstaví systém platenia v zdravotníckych zariadeniach, ľubovoľné platby tak, ako sa začali realizovať v jednotlivých zariadeniach od 1. apríla, vyvolajú neželaný stav a doplatí na to pacient".
Za hlavné pravidlo, ktoré treba pri vyberaní poplatkov v nemocniciach od pacientov dodržiavať, považuje strana Most- Híd stanovenie maximálnej možnej hranice poplatkov pre každého pacienta. "Zabráni sa tak negatívnemu dosahu na chronicky choré skupiny obyvateľstva," vysvetľujú bugárovci.
HN nedávno informovali, že ako prvá začala vyberať poplatky nemocnica v Malackách. Pacienti tam musia platiť aj za bežné zákroky, ako sú operácia žlčníka či slepého čreva. Prvý deň hospitalizácie ich vyjde 150 eur, ďalšie dni od 20 do 40 eur podľa typu izby.

Most-Híd podporuje zavádzanie poplatkov v zdravotníctve
(14.04.2011; www.webnoviny.sk; Zdravie, SITA)

OPERÁCIA ZA POPLATOK
(14.04.2011; Televízna stanica TA 3; Správy; 10.00; 1,7 min.; MAŤAŠOVSKÁ Petra)

Po nemocnici v Malackách uvažujú nad zavedením poplatkov aj ďalšie súkromné zdravotné zariadenia. Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ spustilo kontrolu, či nemocnica na Záhorí neporušuje zákon, tá sa bráni, že si peniaze pýta iba za nadštandard. Plánované operácie môžu pacientov stáť desiatky až stovky eur.
Na znížené platby od zdravotných poisťovní zareagovala prvá nemocnica v Malackách.
P. KALENČÍK, výkonný riaditeľ Nemocničná, a.s., Malacky, (telefonát): "Poplatok je za nadštandardnú službu, ktorá súvisí s výberom operatéra a to 50 euro."
- Má aj možnosť voľby, že nezaplatí a dostane iného lekára?
P. KALENČÍK: "To nie je výkon akútny, neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytujeme naďalej bezplatne."
Zaviesť poplatky zvažuje aj spoločnosť, ktorá vlastní nemocnice v Krompachoch, Zvolene, Levoči a v Komárne.
Andrea BEŇOVÁ, hovorkyňa Agel SK, (telefonát): "Touto otázkou sa zaoberáme, nepadli však zatiaľ žiadne konkrétne rozhodnutia."
Kým súkromné nemocnice sa chcú zavedením poplatkov vyhnúť finančnej strate, štátne v nej už dávno sú. Dlh týchto nemocníc je vyše 160 miliónov eur.
R. PROCHÁZKA, Lekárske odborové združenie: "Čím viac robíme, tým väčšiu stratu vyrábame."
Zuzana ČIŽMÁRIKOVÁ, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava: "Reálne zo zdravotnej poisťovne nedostaneme zaplatené toľko, koľko nás pacient stojí."
Ministerstvo zdravotníctva začalo preverovať, či nemocnica v Malackách spoplatnila naozaj iba nadštandard, alebo pacientom nedáva na výber a zaplatiť musia automaticky, keď idú pod nôž. Takéto poplatky sa nepozdávajú ani premiérke.
I. RADIČOVÁ: "Nemyslím si, že máme spoplatňovať zdravotníctvo pri takých odvodových sadzbách, aké máme, ale máme efektívne narábať so zdrojmi, ktoré do zdravotníctva plynú."
Poplatky neschvaľujú ani samotní lekári. Riešenia čakajú od vlády.
M. DRAGULA, Slovenská lekárska komora, (10.4.2011): "Poplatky občana to je tá najkrízovejšia varianta a my to nechceme."
Aj keď zdravotnícke organizácie nechcú, aby podfinancovaný systém dotovali ľudia, poplatky u lekára sa stávajú realitou.

NIEKTORÉ NEMOCNICE ZAČALI OD PACIENTOV VYBERAŤ POPLATKY
(14.04.2011; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 17.00; por. 3/6; SUDECKÝ Ratko)

Niektoré nemocnice začali od pacientov vyberať poplatky. Reagujú tak na nedostatok peňazí v zdravotníctve.
Zdravotníci už dlhšie upozorňujú na krízu v rezorte. Vyhlásili štrajkovú pohotovosť a dožadujú sa stretnutia s premiérkou RADIČOVOU. Tá je proti poplatkom.
I. RADIČOVÁ: "Nemyslím si, že máme spoplatňovať zdravotníctvo. Platíme síce zdravotné poistenie dosť."
Myslí si to aj väčšina lekárskych organizácií.
Opýtaní:
"Nepodporíme spoplatňovanie v zdravotníctve."
"Poplatky občana, to je tá najkrízovejšia varianta, a my to nechceme."
"My sme predsa tu bojovali za niečo, čo si nenecháme len tak rozbiť."
Súkromní lekári, ktorým poisťovne zrušili zmluvy, však nemajú inú možnosť.
Lekár: "Nebudeme robiť zadarmo, povedzme euro za každé ošetrenie."
A hoci sa to pacientom nepáči, lekári majú na to právo. Poplatky nemôžu vyberať len za úkony, ktoré im plne hradí poisťovňa. Všetko ostatné môžu považovať za nadštandard. Nemocnica v Malackách napríklad spoplatnila ubytovanie v dvojlôžkovej izbe. Bežné izby sú trojposteľové a za ne sa neplatí. Peter KALENČÍK:
"Neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytujeme naďalej bezplatne. "
O poplatkoch uvažujú aj súkromné nemocnice vo Zvolene, Krompachoch, Levoči, Komárne, ale aj Univerzitná nemocnica v Bratislave. Ministerstvo zdravotníctva chce vyberanie poplatkov skontrolovať.

Kríza v zdravotníctve: Už pýtajú peniaze
(14.04.2011; www.pluska.sk; BIELIKOVÁ Juliána, CHYBOVÁ Monika)

MZ zverejnilo novelu nariadenia o minimálnej sieti
(14.04.2011; www.webnoviny.sk; Zdravie, SITA)

Beh pre život má zabezpečiť prístroj na prípravu protinádorových vakcín
(14.04.2011; www.zzz.sk; TASR)

NEKONEČNÉ VZDELÁVANIE SA
(14.04.2011; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 18/26; LUKÁČOVÁ Dominika)

Farmaceuti, lekári, ale aj učitelia sa musia neustále vzdelávať. Kým učitelia si za získané kredity na odborných prednáškach môžu finančne vypomôcť, zdravotníkov stojí ďalšie vzdelávanie nemalú peniaze.
Zdravotníckym pracovníkom na výkon praxe diplom nestačí. Zo zákona sa musia vzdelávať pravidelne. Lekárnici musia za päť rokov na odborných prednáškach získať až 50 kreditov a nestačí len účasť. Podľa smernice Slovenskej lekárnickej komory z roku 2008 musia jej nečlenovia na rozdiel od členov za každý kredit platiť 33 eur. Peniaze idú komore a lekárnici sa pýtajú za čo, keďže vzdelávacie semináre platia farmaceutické firmy, ktoré ich organizujú. Podľa našich informácií komora na vzdelávanie neprispieva ani eurom. Ak aj peniaze za vzdelávanie žiada podľa zákona to smie len do výšky 50 percent z reálnych nákladov, ktoré musí lekárnikovi vydokladovať.
Lekárnička: "Komora náklady neuvádza, neviem o žiadnych nákladoch."
Stanovisko Slovenskej lekárnickej komory: "Slovenská lekárnická komora prijala toto opatrenie pod starým vedením. Súčasné vedenie navrhlo zrušenie tejto smernice. Zrušiť ju však môže až snem, ktorý je zvolávaný raz za kalendárny rok."
Komora už poplatok upravila na 10 eur. Ďalšie pripomienky lekárnikov však smerujú k odbornosti samotných seminárov, pre ktoré musia svoje prevádzky často zatvárať.
Lekárnička: "Aby mi niekto odprednášal o nejakom výživovom doplnku, to si môžem prečítať aj v propagačnom letáku."
Lekári sú na tom podobne. Za päť rokov musia na seminároch zozbierať až 150 kreditov. Za tie síce neplatia, no spoplatnená je samotná účasť.
M. DRAGULA, prezident Slovenskej lekárskej komory: "Pre mladých kolegov je to veľmi nevýhodné pri ich nízkych príjmoch. Tie výdavky sú pomerne vysoké."
Ak by lekári či lekárnici zbieranie kreditov odignorovali, dostanú pokutu viac ako 600 eur. Jediný prospech z kreditového vzdelávacieho systému majú učitelia. Pre nich je to dobrovoľné a za každých 30 kreditov sa im zvýši plat o 30 eur. Aj tu je však háčik. Po siedmich rokoch sa zvýšenie ruší a ak chcú svoj plat naspäť, musia kredity naháňať odznova.

SLOVÁCI RÝCHLO STARNÚ
(14.04.2011; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 10.00; 0,9 min.; R)

Slováci sa dožívajú čoraz vyššieho veku, dlhší život ľudí spôsobuje najmä pokrok v zdravotníctve a zlepšenie sociálnych služieb. V súčasnosti je u nás takmer pätina ľudí starších ako 60 rokov. O 40 rokov sa počet slovenských seniorov zdvojnásobí.
V roku 2050 budú mať z desiatich Slovákov takmer štyria viac ako 60 rokov, o 50 rokov budú náklady na dôchodky, sociálnu starostlivosť a zdravotníctvo tvoriť viac ako pätinu hrubého domáceho produktu. Stále však budeme na tom v porovnaní s priemerom eurozóny o desať percent lepšie. Až donedávna klesal vek odchodu do dôchodku a zvyšoval sa priemerný vek dožitia, to znamená, že ľudia trávili na dôchodku stále viac času. Slovenskí muži si užívajú staroby približne 16 rokov, ženy sú na dôchodku priemerne 25 rokov. Muži na dôchodku sú na tom najlepšie vo Francúzsku, priemerná dĺžka tamojšieho dôchodku je 24 rokov.

LIEKY MOŽNO BUDÚ AJ V OBCHODOCH
(14.04.2011; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 17/26; ELIÁŠOVÁ Zuzana)

Ak nás rozbolí hlava, možno už nepôjdeme do lekárne, ale liek proti bolesti si kúpime napríklad v potravinách. S návrhom prichádza ministerstvo financií, ktoré chce trh s vydávaním liekov uvoľniť. Obchodné reťazce to vítajú, lekárne sú proti.
Niektoré lieky možno už čoskoro nájdete aj v regáloch obchodných reťazcov. Malo by zrejme ísť o tie, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis. Už dnes sú tu napríklad vitamíny. Pridať by sa k nim mali aj ďalšie voľnopredajné lieky.
M. JAROŠ, hovorca ministerstva financií: "Inde vo svete je úplne bežné, že takéto lieky sa dajú kúpiť trebárs v drogérii alebo v potravinách."
O. HRNČIAROVÁ, hovorkyňa spoločnosti Tesco Stores: "Ide o aktivity, ktoré prispejú k zvýšeniu konkurencie, pretože tá zabezpečuje kvalitnejšie služby a nižšie ceny. Toto opatrenie by určite významne znížilo náklady ľudí na svoje zdravie."
Minister zdravotníctva zatiaľ krúti hlavou. Výdaj akýchkoľvek liekov musí byť podľa neho pod dohľadom odborníka. To, že dá návrhu zelenú však definitívne nezamieta.
I. UHLIARIK, minister zdravotníctva: "Po veľmi odbornej diskusii, veľmi intenzívnej s výhradami."
Jednoznačne proti sú ale lekárnici. Majiteľka lekárne tvrdí, že lieky by sa mali vydávať iba v lekárni.
H. VRABCOVÁ, majiteľka lekárne: "Lebo výdaj lieku je viazaný na pracovisko, ktoré je odborne, materiálno-technicky a personálne k tomu vybavené."
Lekári takí striktní nie sú. Časť liekov by podľa nich mohla byť dostupná aj inde. Boli by to napríklad tieto lieky.
L. PÁSZTOR, Asociácia súkromných lekárov: "Lieky proti horúčke, lieky proti bolestiam."
Či dostanú pacienti niektoré lieky nakoniec mimo lekárne rozhodnú poslanci. No ak novinky schvália, zmeny by mali platiť v budúcom roku.

AKTUÁLNY SPRAVODAJSKÝ VSTUP - VOĽNOPREDAJNÉ LIEKY
(14.04.2011; Rozhlasová stanica Slovensko; Dobrý deň, Slovensko; 10.38; 2,5 min.; POTOCKÝ Erik)

Návrh ministerstva financií povoliť predaj liekov bez receptu aj mimo lekární sa nestretol s pochopením ministerstva zdravotníctva. Predaj liekov mimo lekáreň je podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv možný len po splnení podmienok, ktoré musia spĺňať aj lekárne.
Ministerstvo financií pri návrhu umožniť predávať lieky, na ktoré nie je treba lekársky predpis aj mimo lekárne, argumentuje väčšou dostupnosťou a vyšším komfortom pre ľudí. Ministerstvo zdravotníctva sa v princípe nebráni rozšíriť možnosť predaja lieku bez receptu, avšak len s podmienkou, že prevádzky, ktoré by takéto produkty ponúkali, by mali spĺňať rovnaké kritéria ako v lekárni. Aj v krajinách, ktoré povoľujú predaj liekov bez predpisu mimo lekárni platia prísne obmedzenia a kontroly.
- Aké podmienky by teda obchod musel splniť, ak by chcel mať takéto lieky vo svojej ponuke?
Je to napríklad skladovanie, detailné evidovanie predajných balení, ale aj osoby, ktoré takéto prípravky môžu vydávať. Na Slovensku dnes aj v lekárňach platí, že okrem samotného lekárnika môžu lieky vydávať iba osoby so stredoškolským zdravotníckym vzdelaním v odbore farmaceutický laborant s lekárenskou špecializáciou.

- Kto je oprávnený a zodpovedný za kontrolu dodržiavania týchto podmienok na Slovensku?
Výdaj liekov na Slovensku kontroluje Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Ten sa tiež pri svojich kontrolách zameriava na liečivá s obsahom takých látok, ktoré by bolo možné zneužiť na výrobu ilegálnych drog. Medzi voľnopredajnými sú to najmä také, ktoré obsahujú pseudoefedrín zneužívaný na výrobu takzvaného pervitínu. Aj z týchto dôvodov možného zneužitia je postoj Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv k uvoľneniu predaja skôr negatívny.

- Vníma tieto riziká, ktoré si spomínal pri svojom návrhu aj ministerstvo financií?
Ministerstvo financií považuje za dostatočný argument na uvoľnenie voľnopredajných liekov aj mimo lekárni to, že k nim nie je potrebný lekársky predpis. Súhlasí však s tým, že obchod by mal byť v tomto prípade pod rovnako prísnou kontrolou ako lekárne. Argumentuje takisto tým, že by rozšírením konkurencie došlo k poklesu cien voľnopredajných liečiv. Je však na odbornej diskusii, či zníženie ceny jedného balenia napríklad liekov proti bolesti, či kvapiek proti kašľu o niekoľko centov vyvažuje riziká spojené s uvoľnením ich predaja mimo lekární.

NÁVRH POVOLIŤ PREDAJ LIEKOV BEZ RECEPTU AJ MIMO LEKÁRNI SA NESTRETOL S POCHOPENÍM MINISTERSTVA ZDRAVOTNÍCTVA
(14.04.2011; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 11.00; 1 min.; TOMEŠ Rado)

Návrh ministerstva financií povoliť predaj liekov bez receptu aj mimo lekárni sa nestretol s pochopením ministerstva zdravotníctva. Rovnaké stanovisko ponúka aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Jeho hovorkyňa Barbara BILANČÍKOVÁ:
"Pracovníci v lekárni sú súčasťou poskytovania zdravotnej, v tomto prípade lekárenskej starostlivosti. Okrem požiadaviek na skladovanie týchto liekov pracovník má dôležitú úlohu aj v poskytovaní odbornej poradenskej činnosti pri výbere lieku a pri možnom spolupôsobení liekov a podobne. Ak sú lieky dostupné mimo lekárni v iných krajinách, ako je to napríklad v Českej republike, ide o veľmi limitovanú časť voľnopredajných liekov, pričom k takémuto postupu predchádza detailná odborná diskusia, ako aj analýza."

MZ SR: Dlh v zdravotníctve vlani mesačne priemerne stúpol o vyše 7 miliónov eur
(14.04.2011; www.tasr.sk; TASR)

Zvolenská nemonica má nové vedenie
(14.04.2011; www.zvolen.sme.sk; Slovensko, 11:38, s. -; schv)






Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi