SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » JÚN 2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 2.6.2011

Smrtiaca baktéria E.coli neznáša čistotu
(02.06.2011; Pravda; s. 6-7; Sedlák Jozef)


Nákaza už je v Česku, ale není to z okurek

Nákaza už je v Česku, ale není to z okurek
(01.06.2011; Mladá fronta Dnes; s. A1; Karásková Ivana, Marjanovič Teodor)
Na čo sa pacienti najčastejšie sťažujú
(02.06.2011; Sme; s. 19; -)

Vlani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ukončil 1466 podnetov, z toho 1016 sa týkalo poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zhruba štvrtinu podnetov úrad vyhodnotil ako opodstatnenú, z nich 87 podnetov súviselo s úmrtím.

 

Ľudia boli najviac nespokojní:

* s postupom pri liečbe,
* s neetickým prístupom zdravotníckeho pracovníka k pacientovi,
* so stanovením nesprávnej diagnózy,
* poplatkami.

Prevládali najmä špecializačné odbory:

* chirurgia,
* gynekológia a pôrodníctvo,
* vnútorné lekárstvo,
* všeobecné lekárstvo,
* neurológia,
* stomatológia,
* ortopédia,
* gastroenterológia.

Na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa môžu občania obrátiť, ak:

* majú výhrady k liečbe,
* k stanoveniu diagnózy,
* že im nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť,
* keď sú nespokojní so zdravotnou starostlivosťou, ktorá im bola poskytnutá,
* k postupu lekára,
* ak u nich pretrvávajú zdravotné ťažkosti a podobne.

Župy dostávajú najčastejšie sťažnosti:

* na neoprávnené požadovanie úhrady poplatku,
* na neposkytnutie zdravotnej starostlivosti,
* na systém vybavovania pacientov objednaných za poplatok a neobjednaných pacientov,
* na nedodržiavanie ordinačných hodín,
* na poplatky za poskytnuté služby - predovšetkým u stomatológov, na nevydávame príjmových pokladničných dokladov,
* na manipuláciu so zdravotnou dokumentáciou (nezaslanie zdravotnej dokumentácie novému poskytovateľovi),
* asi štvrtina sťažností obsahuje námietku na neprimerané správanie lekára alebo jeho zdravotnej sestry.


Nedostatky tolerujú
(02.06.2011; Sme; s. 19; or)
Nevládni pacienti v nemocniciach sa na zdravotnú starostlivosť sťažujú zriedkavo, rovnako ako ich príbuzní.
Príbuzní nevládneho pacienta hospitalizovaného v nemocnici sú vo veľkej miere tolerantní k nedostatkom na oddeleniach, kde leží ich blízky. "Ak im niečo prekáža, tak je to nečistota na izbách. K týmto ťažkostiam sú však skôr solidárni pre nedostatok financií ako tolerantní," hovorí zdravotná sestra Ľubica Kočanová z Bratislavy.
Podľa Kočanovej ošetrovateľská starostlivosť o nesebestačného pacienta s mnohopočetnými diagnózami je nedostatočná pre celkový poddimenzovaný stav nášho zdravotníctva. "Takíto pacienti trpia a sú poškodení pre nekvalitu v starostlivosti o ich biologické, psychické aj sociologické potreby," tvrdí zdravotná sestra. Pod stav pacientov sa podpisuje nedostatočná výživa, preležaniny, pády, nedostatočná hygiena, infekcie, rozšírenie nemocničných nákaz, ktoré sú sprievodným javom na nemocničných oddeleniach. "Nekvalita života nesebestačných pacientov, ktorí sa nevedia ubrániť, urýchľuje ich umieranie. Často v nedôstojných podmienkach," konštatuje Kočanová.
Príbuzní sa zvyknú sťažovať prevažne slovne u službukonajúcej sestry a lekára. Často nie sú v sťažnostiach dôslední, nepodajú ich písomne a adresne vedúcej sestre, primárovi oddelenia či riaditeľovi nemocnice. "Neovládajú práva pacienta, sú si neistí vo svojej sťažnosti a hlavne sa boja. Majú strach, že ak neuspejú, kam dajú potom svojho nevládneho príbuzného," tvrdí Kočanová. A to je podľa nej hlavný dôvod pre upustenie od sťažností.
Za pravdu jej dáva aj ďalšia zdravotná sestra, ktorá však nechce byť menovaná.
Účet za zdravotníctvo posiela Uhliarik pacientom
(02.06.2011; Pravda; s. 1,2-3; Hunková Mária)
Človek? Je až druhoradý
(02.06.2011; Pravda; s. 3; jal)

Informácie o vyberaní poplatkov v nemocniciach, nátlakové akcie zdravotníkov či hrozba hromadných výpovedí lekárov pacientov znepokojujú.
"Radšej sa ma ani nepýtajte, je to hnus," hovorí starší muž. Meno neprezradí, len to, že do žilinskej nemocnice chodí na ožarovanie. Aj ďalší muž, ktorý ide z vyšetrenia, si želá zostať v anonymite. "Zdravotníctvo je o peniazoch. Pacient je až druhoradý," poznamená.
70-ročný dôchodca zo Žiliny tvrdí, že mnohí lekári sa snažia, majú však veľmi zlé podmienky. Zlé sú podľa neho aj podmienky pre pacientov v nemocniciach, ktoré sa chystajú vyberať poplatky. "Tu sa hádajú o tom, či dvojposteľová izba je nadštandard, či štvorposteľová izba s WC na chodbe je štandard. V zahraničí to, čo sa u nás považuje za nadštandard, tam nie je ani štandard."
Ďalší z pacientov Jaroslav Marciš rok ležal v nemocnici, potom bol chvíľu doma a opäť ho museli operovať. Ako invalidný dôchodca poberá 210 eur. "Mám rodinu a treba platiť účty za plyn, elektrinu, nikoho nezaujíma, či som zdravý alebo chorý. Včera som dal za lieky 60 eur," dodal.
Vždy bude niekto nespokojný
(02.06.2011; Pravda; s. 2; hu)
Ktoré tri kroky by pomohli zdravotníctvu?
(02.06.2011; Pravda; s. 3; IRK)

 

* Mária Sabolová (KDH):
"Je to trochu na zamyslenie, ale podľa mňa najdôležitejšie je spracovať štandardy, aby bolo jasné, čo stojí základná zdravotná starostlivosť. Až potom môžeme hovoriť o nadštandardoch a doplatkoch. Po druhé, treba urobiť ekonomickú analýzu, koľko štát platí za poistencov. Povedzme suma za poistencov štátu je 32 eur a zamestnanec platí 118 - 120 eur, pričom najchorobnejšou je práve skupina dôchodcov, detí a nezamestnaných. Čiže treba dofinancovať zdravotníctvo. Tretí krok je naozaj platiť poskytovateľom za všetky výkony, ktoré urobia."

* Richard Raši (Smer):
"Prvá vec je dofinancovanie. Na hlavu dávame v porovnaní s Európskou úniou a okolitými krajinami naozaj strašne málo. Po druhé, elektronizácia, ktorá bola pozastavená. A tretia vec, rozhodnutia treba robiť na základe porady s odbornou verejnosťou, nie od zeleného stola, či už je to rušenie oddelení alebo zmeny liekovej politiky."

* Stanislav Fořt (SaS):
"Transformácia nemocníc, väčšia konkurencia na trhu zdravotných poisťovní a prudko sa zamyslieť nad spotrebou liekov. Samozrejme, treba riešiť odmeňovanie lekárov a sestier, ale to v nadväznosti na vykonanie prvých troch krokov."

* Štefan Zelník (SNS):
"V prvom rade sa musia doplniť zdroje. Znížil sa odvod za poistencov štátu na úrovni asi 3,8 miliardy korún a tieto peniaze v systéme chýbajú. Robiť akúkoľvek transformáciu za takýchto okolností je. ako keď si chcete opravovať chalupu a nemáte na to. Okamžite treba urobiť aj cenotvorbu, aby cena za diagnostiku a liečbu zohľadňovala celkové náklady vrátane ceny práce, energií, zdravotného materiálu a liekov. Tretí bod je urobenie pevnej siete zdravotníckych zariadení s perspektívou na dlhodobé obdobie. Takisto treba urobiť poriadok v liekovej politike."

* Tibor Bastrnák (Most-Híd):
"Základ je. aby sa platby zdravotných poisťovní nemocniciam robili podľa diagnózy. Druhá vec je. že musíme postupne dávať do zdravotníctva viac peňazí. Po tretie, musíme transformovať veľké nemocnice, jednoznačne."

* Ivan Chaban (SDKÚ):
"Určite každý hovorí, že treba viac peňazí. K tomu však aj viac rezerv od ľudí, ktorí v zdravotníctve robia, počnúc komorou, končiac sestričkami. Tretí bod je transformácia. A predovšetkým trpezlivosť."


Pacientov čaká cestovateľská horúčka
(02.06.2011; Hospodárske noviny; s. 2; Šimunová Katarína)
Je zbytočné, aby v jednom kraji boli traja špecialisti
(02.06.2011; Hospodárske noviny; s. 2; Ruttkayová Martina)
Prečo taja, ktorých 150 oddelení zanikne?
(02.06.2011; Nový Čas; s. 6, 7; vš)
U nás sa platí, hlási čoraz viac nemocníc
(02.06.2011; Hospodárske noviny; s. 1, 3; Šimunová Katarína, Ruttkayová Martina)
Hygiena luxusom?

(02.06.2011; Pravda; s. 34; Javůrek Peter)
Veľké nemocnice ešte bojujú o lôžka
(02.06.2011; Sme; s. 9; Folentová Veronika)
Nemocnice prídu o desať až 15 percent lôžok. Rušiť by sa podľa ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika z KDH malo 4000 postelí a asi 150 oddelení. Povedal to v Klube Hospodárskych novín.
Zoznam, ktoré oddelenia by sa mali zrušiť, ešte nie je kompletný. "Mal by byť uzavretý do 30. júna," povedala hovorkyňa ministerstva Katarína Zollerová.

 

Veľkí nechcú škrtať
Zoznam má na starosti Všeobecná zdravotná poisťovňa. S niektorými nemocnicami sa však ešte nedohodla. Problematické sú najmä veľké - fakultné a univerzitné. Rokovať sa má ešte asi so štvrtinou nemocníc a rušenie lôžok sa podľa šéfa Všeobecnej Mariána Faktora musí dotknúť aj veľkých nemocníc.
Poisťovňa rokuje napríklad s Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura v Košiciach. Preto hovorkyňa Jaroslava Oravcová včera ešte nevedela spresniť, ktoré oddelenia sa definitívne budú rušiť.
Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave Zuzana Čižmáriková tvrdí, že sa zatiaľ žiadne oddelenia rušiť nebudú: "Máme pripravených desať percent lôžok na zrušenie bez toho, aby sme zrušili oddelenia."
Rozhovory potvrdil aj šéf poisťovne Marián Faktor: "Nie sú uzavreté, rokujeme v Bratislave aj v Košiciach." Všeobecná už nemá veľa času. Rokovania prebiehali okolo 9 týždňov. Lôžka a oddelenia by sa mali zrušiť od 1. júla.

Definitívne čísla nemajú
Ministerstvo ani poisťovňa zatiaľ nechcú konkretizovať, o aké oddelenia a lôžka pôjde. Faktor však opísal, aké kritériá rozhodovali. Chce podporovať jednodňovú chirurgiu, ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Chce sústrediť náročné výkony do špecializovaných nemocníc. Pri optimalizácii zaváži aj materiálne, technické a personálne vybavenie.
Prechod na jednodňovú chirurgiu sa dotkne očných, urologických a krčných oddelení. Pri ambulantnej starostlivosti pôjde o onkologické a kožné oddelenia. Centralizácia náročnej starostlivosti na regionálnej úrovni sa dotkne najmä cievnej chirurgie a neurochirurgie.
Prechod na ambulantnú starostlivosť sa dotkne aj psychiatrického oddelenia vo Zvolene. "Od 1. júla bude nahradené novovzniknutým psychiatrickým denným stacionárom a ambulanciou," povedala Andrea Beňová, tlačová hovorkyňa skupiny Agel, pod ktorú nemocnica patrí. Zoštíhlenie by sa vraj nemalo dotknúť nemocníc v Bratislave a Košiciach pod skupinou ProCare.

***
Fakty:

Optimalizácia
* Vláda schválila zámer ministra zrušiť 10 až 15 percent lôžok v nemocniciach.
* Ide o 3500 až 5000 postelí.
* Zruší sa asi 150 oddelení.
* Rušenie má prebehnúť tak, že sa nemocnice, ktoré sú blízko seba, dohodnú s poisťovňou, ktoré špecializované oddelenia ostanú v ktorej z daných nemocníc.


Koch sa vracia

Koch sa vracia
(02.06.2011; Hospodárske noviny; príloha reality, s. 3; red)
O miesto prišla riaditeľka ďalšej nemocnice
(02.06.2011; Pravda; s. 3; Jalvoiarová Renáta)
Odvolací dekrét má v rukách ďalší šéf štátnej nemocnice. Štyri dni po Jozefovi Sabolovi z Univerzitnej nemocnice Bratislava odvolal minister zdravotníctva Ivan Uhliarik riaditeľku Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline Danielu Bekeovú.
V utorok bola Bekeová v Bratislave, kde ju o okamžitej výpovedi informoval vedúci služobného úradu. Včera jej z kancelárie aj sekretariátu zhabali počítače a zapečatili skrine s dokumentmi. Bekeová pracovala v žilinskej nemocnici 24 rokov, kde začínala ako referentka a posledných sedem rokov bola jej riaditeľkou. "V podstate mi bolo oznámené, že táto organizácia so mnou vôbec nepočíta," povedala.
Dôvodom odvolania bola podľa ministerstva nespokojnosť s metódami riadenia nemocnice, ako aj porušenie zákazu nevykonávať verejné obstarávania. Bekeová si nie je vedomá pochybení, odvolanie považuje za účelové. "Doteraz neboli problémy a nikto nemal výhrady k mojim metódam," povedala Bekeová.
Odvolanie prekvapilo niektorých lekárov. "Presne takto odvolali aj mňa, zo dňa na deň. Bolo to v roku 1993, vtedajší minister mi povedal, že s výsledkami v nemocnici je spokojný, ale musí ma odvolať," uviedol Peter Hajdák, ktorý teraz pôsobí ako privátny lekár.
Nové vedenie nemocnice sa pred novinármi najskôr v kancelárii zamklo, neskôr novovymenovaná hovorkyňa povedala, že stanovisko poskytnú, keď sa poradia.
Riadením nemocnice dočasne poverili dovtedajšiu námestníčku Margitu Sirotnú.
Nová hovorkyňa Petra Lihanová odmietla komentovať informácie, že sú spolu s poverenou riaditeľkou členkami SDKÚ v Martine. Nevyjadrila sa ani k tomu, odkedy je Sirotná v žilinskej nemocnici.
Podľa informácií Pravdy tam ako námestníčka pre ekonomicko-technický úsek pôsobila len od 1. apríla.
Okrem toho je podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra konateľkou martinskej realitnej spoločnosti. Lihanová tvrdí, že riaditeľka "bude postupovať v zmysle zákona a do 30 dní ukončí svoje pôsobenie v riadiacich orgánoch realitnej kancelárie".
Výmena riaditeľských stoličiek bude po Žiline pravdepodobne pokračovať aj v ďalších nemocniciach.
Podľa dostupných informácií plánuje z funkcie odísť aj šéf Univerzitnej nemocnice Martin Julián Hamžík. Či tak nakoniec spraví, Hamžík komentovať nechcel.
Výhody za peniaze?
(02.06.2011; Plus 7 dní; č. 23, s. 114, 115; Utešená Martina)
Lepšie miesto na čakacej listine na operáciu si nebudú môcť bohatí kúpiť
Ten, kto má peniaze, sa dostane na operáciu bedrového kĺbu alebo srdcovej chlopne skôr. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že je to len fáma a žiadne podobné nariadenie nepripravuje. Podľa našich informácií malo ministerstvo podobný návrh skutočne pripravovať. V novele zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti mala byť daná možnosť vyberania peňazí za prednostné poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Informácia vyvolala negatívne reakcie verejnosti. Dnes je všetko inak. "V pripravovanom návrhu nie je poplatok za popredné miesto v poradovníku ani prednostné poskytnutie plánovanej ústavnej starostlivosti," potvrdila nám hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová. Ako dlho a za akých pravidiel teda budú musieť pacienti čakať na zdravie?

 

Čakanie na Godota: Prvá skupina čakateľov sú tí, ktorí nie sú v priamom ohrození života, ale v najbližších týždňoch potrebujú operáciu. Sú to napríklad onkologickí pacienti. Na vyoperovanie nádoru čakajú preto, lebo nemocnica nemá dostatok personálu, sál, postelí alebo iného vybavenia. Predbehnutie v takomto poradovníku ide vždy na úkor iného pacienta, ktorý sa dostane pod skalpel neskôr.Druhou skupinou pacientov sú tí, ktorí bez operácie dokážu prežiť aj niekoľko mesiacov. Ich chirurgický výkon sa dá naplánovať, no sú v riziku a žijú v bolestiach. Potrebujú výmenu bedrového kĺbu, operáciu vrodených srdcových chorôb alebo odstránenie sivého zákalu. Tento typ operácií a snaha o ich urýchlenie sa spája s najznámejšími korupčnými kauzami v histórii zdravotníctva na Slovensku. Známy prípad sa odohral pred šiestimi rokmi v Martine, keď mal ortopéd Jozef M. prijať podľa obžaloby od manželov Ághovcov stotisíc korún, 3 319 eur, údajne za urýchlenie operácie a dodanie kvalitnejšieho bedrového kĺbu. "Pacient potrebuje službu a lekár má kľúče od miešačky. Keďže lekár vie, ako vyzerá čakací zoznam a pacient nie, môže mu oznámiť, že na operáciu sa dostane o pol roka, čo si chorý nemá ako overiť a vtedy sa začína vyjednávanie a priestor na korupciu," myslí si Tomáš Szalay z Health Policy Institute, ktorý je poradcom ministra Ivana Uhliarika. Podľa Szalaya treba mať jednotné pravidlá hry a tie majú kontrolovať zdravotné poisťovne, ktoré na návrh zdravotníckeho zariadenia vedú a kontrolujú poradovníky.

Prečo čakáme: Čakanie na odložiteľný zákrok nie je len problémom Slovenska, ale celého sveta. Príčina sa často hádže na zdravotné poisťovne. Ony vytvárajú poradovník čakateľov na operácie a keďže nemajú dostatok peňazí a nehorí, odkladajú takýchto pacientov na neskôr. O každom pacientovi, ktorý potrebuje plánovanú operáciu, poisťovňa vie. No predtým, ako sa dostane k jeho agende, musí uhradiť nemocnici liečbu akútnych stavov. Keď sa konečne dostane pacient s bedrovým kĺbom na rad, vyčlení poisťovňa na jeho operáciu peniaze a nemocnica ho môže hospitalizovať. "Žiaľ, často sa nám stáva, že hoci je pacient schválený a peniaze na jeho starostlivosť pripravené, nemocnice hospitalizácie odďaľujú a predlžujú čakanie. Či už pre nedostatočné kapacity, alebo pre nedostatočný manažment pacientov. Pacient tak zbytočne čaká. Nebyť tohto javu, čakacie lehoty by boli podstatne nižšie," tvrdí Zuzana Horníková z Dôvery. Mnohí v bolestiach očakávajú operáciu aj rok alebo dlhšie. V Bratislave a okolí čaká na zákrok približne tritisíc pacientov. "Problémom čakacích lehôt je aj to, že poisťovne neplatia nemocniciam platby za reálny výkon, ale za ukončenú hospitalizáciu. Napríklad pri operáciách bedrových kĺbov každý pacient vytvára nemocnici stratu," povedala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Zuzana Čižmáriková. Operácia bedrového kĺbu môže stáť desaťtisíc eur a nemocnica za ňu dostane len desatinu z toho. Vôľa operovať čo najviac pacientov tak klesá so stúpajúcim dlhom nemocnice. V Košiciach čaká na plánovanú operáciu 2 530 chorých. "Čakacie lehoty na plánované operácie sú rôzne v závislosti od zdravotnej poisťovne pacienta, napríklad na výmenu bedrového či kolenného kĺbu čaká pacient od 6 do 9 mesiacov," vyjadruje sa Jaroslava Oravcová z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Asi najkritickejšou skupinou, ktorá si musí na operáciu počkať, sú srdciari. "V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb čakajú títo pacienti na zákrok v priemere štyri mesiace," uviedla hovorkyňa ústavu Dobroslava Krajčovičová. Keby sa ktorýkoľvek z chorých dostal do ohrozenia života, operovali by ho podľa jej slov ihneď.

Čo s horúcim zemiakom: Zásadné systémové riešenie zatiaľ nepriniesla súčasná vláda ani tie predošlé. Aby zdravotné poisťovne nesušili pacientov na čakačkách, ministerstvo zdravotníctva vyťahuje silnú kartu, zisk poisťovní. Ivan Uhliarik plánuje poisťovniam vrátiť zisk, no jednou z podmienok na to, aby si ho užili, bude urýchlenie zákrokov pre čakajúcich pacientov. "V praxi to bude znamenať, že zdravotná poisťovňa bude musieť ku koncu roka nazrieť do svojho zoznamu čakajúcich poistencov a vytvoriť na ich zákrok finančnú rezervu. Ak má na čakacej listine napríklad sto pacientov, na ktorých bude potrebovať tristotisíc eur, a jej zisk je tristotisíc eur, zostáva na nule, pretože danú sumu musí vyčleniť na ich plánované operácie," vysvetlil návrh Tomáš Szalay. Doposiaľ mali poisťovne túto možnosť, po schválení zákona, ktorý je dnes v prvom čítaní v parlamente, to bude povinnosť, bez ktorej si neužijú zisk.

Operácie v únii: Čakacie zoznamy nie sú verejné a pacient môže len dúfať, že ho nikto nepredbieha. Podľa novej vyhlášky, ktorá začne platiť od júla, má pacient právo informovať sa v poisťovni o svojom poradí v zozname a o predpokladanom dátume operácie. Môže sa vypytovať aj na to, či by sa nedala jeho operácia zariadiť napríklad v súkromnom centre alebo v inom členskom štáte Európskej únie. Snažili sme sa zistiť, čo mu v takýchto prípadoch môže povedať poisťovňa. Ministerstvo zdravotníctva nám na podmienky liečby v zahraničí priamo neodpovedalo. Podľa poisťovne Dôvera sú zas podmienky v zákone nejasné. Odpoveď sme hľadali v zákonoch sami. Podľa jedného z nich má pacient nárok na plánovanú liečbu v krajinách Európskej únie, ak sa na Slovensku neuskutoční v primeranom čase. Bedrový kĺb či srdce by si teda mohol dať slovenský pacient operovať kdekoľvek v únii. Otázne je, čo je v našej krajine považované za primeraný čas. Podľa odkazu na iný zákon by to malo byť dvanásť mesiacov od zaradenia pacienta na čakaciu listinu. Ak v tom nie sú ďalšie háčiky, po roku čakania by mal mať pacient právo na to, aby sa išiel dať operovať alebo liečiť kamkoľvek v rámci únie. Nejde len o operácie. Po novom budú rovnaké možnosti platiť aj pre ženy, ktoré spĺňajú podmienky na preventívnu mamografiu, ale nenašiel sa pre ne na Slovensku vhodný termín. Podobne je to aj s pacientmi, ktorí potrebujú liečbu rádiojódom pri zvýšenej funkcii štítnej žľazy a na liečbu sa nepodarilo dostať ani po roku.

Na operáciu či liečbu v zahraničí po dvanástich mesiacoch neriešenia situácie sa nemôžu poistenci vybrať len tak s batohom na chrbte. Vopred ju musí schváliť poisťovňa, ktorá má na verdikt desať dní. Jej rozhodnutie môže v prípade nezhôd posúdiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo súd.


Keď začneme platiť, výhovorky končia
(02.06.2011; Hospodárske noviny; s. 9; Soltész Arpád)
Ivan Uhliarik tvrdí, že ak si v nemocniciach platíme za posteľ a raňajky, nemôžeme žiadať "all inclusive". Hovorí, samozrejme, pravdu, len ju nehovorí celú.
V skutočnosti fungujú veci tak, že pacient si zaplatí za lôžko s raňajkami a dostane špinavý hostel s arogantným personálom, spoločnými záchodmi a studenou vodou. "Inclusive" sú šváby a svrab. Na raňajky je kaša neurčitej farby a pôvodu s krajcom obschnutého chleba.
Ak si pacient nechce do nemocnice nosiť vlastný príbor a toaletný papier, bude sa musieť vyrovnať s faktom, že základné životné potreby nie sú predmetom zdravotného poistenia, a teda nie sú zadarmo. Z poistenia sa má hradiť liečba. Jeme, pijeme, míňame energie a vodu aj doma a málokto spochybňuje, že za to všetko sa patrí aj zaplatiť.
Štyri eurá na deň znejú ako primeraná suma, ktorú si budú môcť dovoliť zaplatiť aj dôchodcovia. Len si niektoré rodiny budú musieť znova premyslieť, či sa im oplatí šupnúť babičku na dva týždne na interné oddelenie, aby mohli v pokoji odísť na dovolenku.
Ak Uhliarik nájde dostatok politickej odvahy, aby tento poplatok posvätil, nebudeme si už platiť posteľ s raňajkami, ale plnú penziu. A keď si za niečo človek platí priamo, má nepekný zlozvyk reklamovať nekvalitu a vynucovať si, aby to, za čo zaplatil, skutočne aj dostal.
Nemocničný personál by sa mal ešte pred zavedením štvoreurovej platby začať pripravovať na to, že občas nejakej ošetrovateľke skončí nechutná nemocničná strava na hlave a riaditelia špitálov by mali do výpočtu zahrnúť aj náklady na prevádzku pomerne veľkého reklamačného oddelenia. Lebo potom sa už nebude na čo vyhovárať.


Ak pacient poruší liečebnú disciplínu, môže dostať pokutu 99 eur
(02.06.2011; Sme; s. 18; -)

Do internej ambulancie lekár na vyšetrenie volá naraz aj piatich ľudí, mužov i ženy, ich vyšetrenie prebieha súčasne. Lekár sa pýta, pacient odpovedá, ostatní počúvajú. Mám právo odmietnuť takéto vyšetrenie?
Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti má každý pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti právo na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom.
V prípade porušenia tejto povinnosti hrozí lekárovi či zdravotnému zariadeniu pokuta do I6 596 eur.
Pacient má právo odmietnuť vyšetrenie za prítomnosti iných pacientov. Mohlo by dôjsť k poskytnutiu údajov týkajúcich sa jeho zdravotného stavu tretím osobám.
Ak pacient počas nemocničného pobytu poruší liečebnú disciplínu, ruší nočný pokoj, používa alkoholické nápoje, fajčí a podobne, môže nemocnica od neho žiadať časť úhrady za zdravotnú starostlivosť?
Nemocnica samotná nemá zákonnú možnosť požadovať od pacienta časť úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorá vznikne z dôvodu porušenia liečebnej disciplíny pacienta.
Túto úhradu musí od pacienta žiadať zdravotná poisťovňa. Pacient, ktorý úmyselne zmarí, sťaží alebo ohrozí poskytnutie zdravotníckej služby alebo sa nepodrobí povinnému vyšetreniu, či liečeniu, sa dopustí priestupku, za ktorý mu hrozí pokuta až do 99 eur. Tento priestupok môžu prerokovať orgány hygienickej služby.
Koncom minulého roka, ako aj začiatkom tohto roka som navštívila so synom alergológa so žiadosťou o vyšetrenia. Odmietol ma s odôvodnením, že má veľa pacientov. Má na to právo?
Áno, ambulantný lekár má zo zákona o zdravotnej starostlivosti právo odmietnuť poskytovať zdravotnú starostlivosť, ak by jej poskytovaním prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie. Netýka sa to ale neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Lekár však nemôže odmietnuť pacienta, ktorý má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v určenom zdravotnom obvode poskytovateľa ambulantnej starostlivosti.
Chcela by som si zmeniť gynekologičku, no moja terajšia mi nechce vydať zdravotnú kartu (výpis). Ako dôvod uvádza, že kartu mi môže vydať najskôr šesť mesiacov od posledného vyšetrenia. Má nárok nevydať mi kartu?
Zmeniť lekára môžete tak, že písomne odstúpite od dohody s pôvodnou gynekologičkou. Platnosť a účinnosť dohody sa končí prvý deň kalendárneho mesiaca po doručení odstúpenia.
Alebo sa dohodnete na skončení dohody a uzavriete zmluvu s novým (buď tak, aby poskytovanie zdravotnej starostlivosti nadväzovalo, alebo pokojne aj s odstupom).
Pri výmene poskytovateľa je lekár povinný preukázateľne odovzdať zdravotnú dokumentáciu alebo jej rovnopis do siedmich dní od jej vyžiadania novému lekárovi.
Túto povinnosť má vo vzťahu k novému lekárovi, nie k pacientovi. V prípade, že lekár takto nepostupuje, hrozí mu pokuta až do výšky 9958 eur. Prevod zdravotnej dokumentácie prebieha cez zdravotný odbor vyššieho územného celku.

(Dávid Oršula, advokát bnt)


V krajoch ľuďom prekážajú poplatky
(02.06.2011; Sme; s. 19; or)
Vo všetkých ôsmich krajoch prevažujú sťažnosti pacientov na vyberanie rôznych ne oprávnených poplatkov v ambulanciách lekárov. Počty sťažností sú však nízke.
V Prešovskom kraji za päť mesiacov tohto roku riešili 24 podaní. "Opodstatnené boli sťažnosti súvisiace s nakladaním so zdravotnou dokumentáciou," povedala hovorkyňa župy Veronika Fitzeková. Lekárov, ktorí porušili zákon, písomne aj ústne upozornili na nutnosť dodržiavania zákona. Úrad Bratislavského samosprávneho kraja zasa prijal do konca mája 51 podaní, ďalších 18 podaní riešila poradňa pre občanov.
V Nitrianskom kraji prešetrovali tento rok aj odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. "Boli neopodstatnené, lebo lekári už mali vyčerpané finančné limity pridelené zdravotnou poisťovňou, alebo už mali vo svojej starostlivosti veľký počet pacientov," povedal lekár kraja Ľubomír Ševčík.

 

Nevhodná komunikácia
V každom kraji sa objavujú sťažnosti aj na neprimerané správanie lekárov a sestier. Takúto námietku napríklad v Nitrianskom kraji obsahuje asi jedna štvrtina sťažností. V Košickom kraji sa to týka približne 20 až 30 percent všetkých sťažností. "Najčastejšie ich vyvolá nevhodne zvolená, forma komunikácie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s pacientom," povedala hovorkyňa Zuzana Bobríková. V prešovskej župe sa vlani z celkového počtu 58 sťažností týkali porušenia etiky zdravotného pracovníka štyri. V Trenčianskom kraji evidujú podľa hovorkyne župy Vlasty Hencelovej minimum takýchto sťažností.

Poplatky sa aj vracajú
V Košickom kraji bolo vlani opodstatnených 16 podaní, čo je približne 12 percent zo všetkých evidovaných. Najčastejšie išlo o vyberania poplatkov za zdravotné výkony plne hradené z verejného poistenia.
V Nitrianskom kraji musel poskytovateľ vrátiť neoprávnene vyinkasovanú sumu poistencovi. Išlo napríklad o účtovanie poplatku za vyšetrenie z dôvodu vyčerpania limitu zo zdravotnej poisťovne, účtovanie poplatku za výpis zo zdravotnej dokumentácie pri zmene poskytovateľa či účtovanie poplatku za ošetrenie držiteľa preukazu Európskeho zdravotného poistenia a podobne.


V nemocniciach sa hotovosť už vyberala a bude sa zrejme ešte viac
(01.06.2011; www.tvnoviny.sk; Ekonomika, 21:22, s. -; TV Markíza/TVNOVINY.sk)
NEMOCNICE ZAČALI VYBERAŤ OD PACIENTOV POPLATKY
(01.06.2011; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; por. 2/12; BUJNA Michal, VIDO Dávid)
Odo dnes si mali nemocnice pýtať od pacientov ďalšie poplatky. Aspoň tak to avizovala Asociácia nemocníc Slovenska. Argumentovala tým, že nemocniciam rastú dlhy, poisťovne neplatia a tak zaplatí pacient. My sme s kamerou zisťovali situáciu v nemocniciach po celom Slovensku.
... sa týka 57 malých a stredných nemocníc. Nejde o fakultné nemocnice.
Terézia DROBNÁ, námestníčka riaditeľa FN Trenčín: "Naša nemocnica fakultná je združená v Asociácii fakultných nemocníc. Táto asociácia zatiaľ neprijala žiaden záver, čo sa týka vyberania poplatkov."
Vedenie nemocnice s poliklinikou v Ilave napríklad zaviedlo od dnešného dňa dva druhy poplatkov za nadštandardné služby.
Zoltán STOPIAK, riaditeľ NsP Ilava: "Za výber lekára na jednodňovej chirurgii a gynekologicko-pôrodníckom oddelení vo výške 20 eur. A pri ambulantnom vyšetrení, prednostné vyšetrenie alebo iné prednostné zdravotnícke výkony 5 eur."
Košické nemocnice zatiaľ poplatky nezaviedli, tak ako to odporúčala Asociácia nemocníc Slovenska. My sme sa dnes boli pozrieť, ako to vyzerá na jednotlivých oddeleniach. Účtuje sa iba za nadštandardné služby či výber pôrodníka. Nadštandardná jednoposteľová izba na chirurgickej klinike s vlastnou toaletou stojí v Košiciach 24 eur na deň. Na gynekológii je to iba 10 eur. A ak chce byť pri pôrode aj otec, musí zaplatiť 20 eur. To, že poplatky zatiaľ nezvyšovali nemocnice, privítali predovšetkým pacienti.
Ináč to ale vyzerá v súkromnej nemocnici v Šaci. Tá ako prvá v meste zaviedla prednedávnom takzvaný administratívny poplatok 6 eur.
PACIENT MÔŽE NADŠTANDARD ODMIETNUŤ
(01.06.2011; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; por. 4/19; GULOVÁ Zuzana)
Nedostatok peňazí v zdravotníctve budú kompenzovať pacienti. Poplatky za nadštandard budú onedlho vyberať všetky malé aj stredne veľké nemocnice. Platby sa týkajú napríklad izby s televízorom alebo výberu z viacerých jedál. Vypranie posteľnej bielizne nadštandard nie je.
Nadštandard je napríklad prednostné ošetrenie, stojí v priemere desať eur. Nadštandard je aj maximálne dvojlôžková izba s toaletou. Za ňu sa platí päť až dvadsať eur. Takéto poplatky doteraz neboli všade, no postupne sa to zmení.
Marián PETKO, Asociácia nemocníc Slovenska: "Skôr či neskôr to urobia všetky nemocnice, pretože ten výpadok finančných zdrojov je naozaj obrovský."
Výnimka sú štátne nemocnice. Tie žiadne nové poplatky neohlásili. Menšie zariadenia nevylučujú, že platby pôjdu hore, prípadne k nim pribudnú ďalšie. Zoznam tých, ktoré sa na to odhodlali, známy nie je. Isté je, že poplatky vyberajú v Malackách, Košiciach-Šaci a Bardejove. Netýkajú sa neodkladnej starostlivosti, iba plánovaných zákrokov či operácií. Cenník musí byť na viditeľnom mieste a pacient musí o platbe dopredu vedieť.
M. PETKO: "Teda keď nesúhlasí, tak nemala by sa mu takáto nadštandardná služba ponúkať."
Pacient má aj druhú možnosť. Môže si vybrať inú nemocnicu.
M. PETKO: "Pri odkladných plánovaných veciach nevylučujeme, že môže dôjsť, že bude mu doporučené aj iné zariadenie."
Nemocnice chceli od 1. júna vyberať aj poplatky za stravu a ubytovanie. Pacient by si zaplatil štyri eurá na deň. Na to je potrebný ministrov súhlas a ten im to nedovolil. Sám chce presadiť ďalšie.
Ivan UHLIARIK (KDH), minister zdravotníctva SR (vysielané 14.5.2011): "Za voľbu lekára, prípadne za zvolenie nadštandardného materiálu, nadštandardnej zdravotníckej pomôcky a tak ďalej."
Napríklad v susednom Česku stojí deň na lôžku 60 korún a táto platba má stúpnuť na rovnú stovku.
PLATBY V NEMOCNICIACH
(01.06.2011; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 18/24; regionálne štáby, ELIÁŠOVÁ Zuzana)

V nemocniciach sa od dnešného dňa začína platiť. Od pacientov vyberajú peniaze za nadštandard. Jeden deň v nemocnici nás tak môže stáť aj niekoľko desiatok eur. Minister zdravotníctva tvrdí, že zakročiť nemôže a nemocnice majú na vyberanie peňazí od pacientov právo.
Odporučenie na vyberanie poplatkov platí od dneška v takmer 60-ich nemocniciach. Od pacienta si môžu peniaze pýtať takmer za čokoľvek. Čo by mal dostať zadarmo totiž jasne zadefinované nie je. Pacienti si o tom myslia svoje.
Anketa:
"Človek si platí tie poplatky celý život a nakoniec sme dospeli k tomu, že musíme platiť."
"Na to nemám."
"Penzista, ktorý musí platiť toľké odvody štátu, by mal ešte za svoje zdravie platiť keď odpracoval 32 rokov? To už je trošku pritiahnuté za vlasy."
"Niečo by mohlo byť, aby to bolo fifty-fifty. To by mohlo byť aby sme to udržali."
Za nadštandard platíte aj v bratislavskej univerzitnej nemocnici. Napríklad výber konkrétneho lekára pri operácii, teda výber operatéra stojí viac ako 160 eur. Zadarmo nie je ani komfort na izbe.
Boli sme sa pozrieť aj v nemocnici v Malackách. Štandardná izba bez doplatku vyzerá takto. Momentálne sa zase nachádzame v nadštandardnej izbe. Pacient tu má k dispozícii televízor, klimatizáciu, internet a vlastné sociálne zariadenie. Za tento luxus si zaplatí 40 eur na deň.
P. KALENČÍK, riaditeľ nemocnice v Malackách: "Máme v našej nemocnici štandardné lôžka, čiže bez poplatku a nadštandardné lôžka."
Poplatky zvažujú aj v Banskej Bystrici.
J. KRUPOVÁ, Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici: "Rooseveltova nemocnica uvažuje nad možnými alternatívami. Zatiaľ však nie je nič rozhodnuté."
Už dlhšie si priplácate aj v Košiciach. Izba s vlastnou toaletou stojí 24 eur na deň.
J. ORAVCOVÁ, hovorkyňa UNLP v Košiciach: "Už dávnejšie sme zaviedli poplatky napríklad za výber lekára pri pôrode, nadštandardné služby. V súčasnosti žiadne ďalšie poplatky nezavádzame."
Nemocnice si poplatkami za nadštandard kompenzujú nedostatok peňazí v systéme. Úrad pre dohľad zakročiť nemôže.
J. GAJDOŠ, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: "V takomto prípade sa neporušuje zákon."
I. UHLIARIK, minister zdravotníctva: "Je to legitímne právo nemocnice alebo akéhokoľvek poskytovateľa."
R. RAŠI, bývalý minister zdravotníctva: "Je to prejav zúfalstva manažmentov nemocníc, ktoré takto reagujú na zlé schválený štátny rozpočet, kde chýba v rezorte minimálne 127 miliónov eur."
Nemocnice pýtajú aj ďalšie peniaze. Žiadajú vládu aby opäť zaviedla poplatky. Na 4 eurá na deň v nemocnici však politická vôľa zatiaľ nie je.
ZDRAVOTNÍCI OPÄŤ HROZIA ŠTRAJKOM
(01.06.2011; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; por. 2/12; POTOCKÝ Erik)

Slovenskí zdravotníci chcú štrajkovať, dávať výpovede a organizovať referendum o systéme zdravotného poistenia. Vláde dali čas do 15. júna, aby splnila ich tri zásadné požiadavky na dofinancovanie zdravotníctva.
Prvá požiadavka zdravotníkov sa týka dofinancovania systému ešte v tomto roku. Ministerstvo financií aj ministerstvo zdravotníctva dlhodobo vylučuje otváranie tohtoročného štátneho rozpočtu. Za dva týždne zrejme vláda túto ich požiadavku nesplní. Čo by malo nasledovať, vysvetľuje prezident Slovenskej lekárskej komory Milan DRAGULA:
"Ak nie, bude najprv výstražné prerušenie práce na dve hodiny. Potom druhý krok je výpovede, ale nielen lekárov, ale aj zdravotníckych pracovníkov. A tretí krok je, že budeme iniciovať referendum na iný ako poistný systém na Slovenskej republike. Odvody sa môžu platiť napríklad jednej štátnej inštitúcii naďalej, ktorá to bude prerozdeľovať na základné zdravotné poistenia a pripoistenie nech sa urobí."
Zdravotníci tiež požadujú stanoviť platbu za poistenca štátu v roku 2012 na úrovni 5 a pol percenta vymeriavacieho základe a tiež zreálnenie platieb za výkony. To by podľa nich malo vyriešiť aj odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov. Zdravotníci majú na nátlakové akcie podľa ministerstva zdravotníctva právo. Hovorkyňa rezortu Katarína ZOLLEROVÁ:
"Odborári majú právo vymáhať zákonnými prostriedkami zvýšenie miezd, avšak musí byť veľmi dôsledne zvážená miera tohto tlaku, aby bola v súlade so zákonom a aby pacient nebol braný ako rukojemník a aby mu bola poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť."
Ministerstvo zdravotníctva chce v budúcoročnom štátnom rozpočte presadiť platbu za poistencov štátu minimálne na úrovni piatich percent. Argumentuje tiež legislatívnymi krokmi, ktoré by v budúcich rokoch mali priniesť viac peňazí do zdravotníctva. Doterajšie rokovania s rezortom podľa zdravotníkov nikam neviedli. Predseda Lekárskeho odborového združenia Michal POLICIAN:
"Nenavrhujú žiadne iné riešenie a nevidíme iné možnosti, aby sa tá situácia riešila. My stále sme pripravení na diskusiu, na riešenie týchto problémov, ale nebránime sa, aby sa tá situácia vyriešila. My ju chceme vyriešiť čo najskôr, čo najlepšie, aj v prospech občana."
Kedy presne by v prípade nesplnenia požiadaviek k štrajku pristúpili a či v prípade výpovedí chcú ísť cestou svojich českých kolegov v akcii "Děkujeme, odcházime", zatiaľ zdravotníci nespresnili.
ZDRAVOTNÍCI DALI VLÁDE NOVÉ ULTIMÁTUM, O DVA TÝŽDNE BUDÚ ŠTRAJKOVAŤ
(01.06.2011; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 12.00; por. 1/6; SUDECKÝ Ratko)
Lekári dali vláde posledné ultimátum. Žiadajú dofinancovať zdravotníctvo. O dva týždne pristúpia k prvej nátlakovej akcii, ktorou bude dvojhodinový štrajk.
Ak vláda do 15. júna nesplní ich podmienky, zdravotníci najprv varovne na dve hodiny prerušia prácu v nemocniciach, aj v ambulanciách. Ak ani to nezaberie, pripravujú hromadné výpovede a referendum za zmenu systému zdravotného poistenia. Anton SZALAY zo zdravotníckych odborov:
"Vláda to nerieši. Asi jedine nátlakové akcie pomôžu. Vyzerá tak, že budú musieť prerušiť postupne svoju prácu."
Dofinancovanie rezortu zo štátneho rozpočtu odmietol minister financií MIKLOŠ, aj zdravotnícky výbor parlamentu. Minister UHLIARIK sľubuje ku koncu roka reformy, ktoré vraj prinesú viac peňazí v budúcnosti. To, že od júla zatvoria asi 150 oddelení v rôznych nemocniciach, nie je podľa neho na škodu.
I. UHLIARIK: "Redukciu slovenské nemocnice potrebujú. Potrebujú zoštíhľovaciu kúru, aby sme sa začali pokusovať na kvalitu, a nie na kvantitu."
Samosprávne kraje sa však boja, že to ohrozí dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Nespokojné so situáciou sú aj zdravotné sestry, ktoré majú zajtra rokovať s premiérkou RADIČOVOU.
ZDRAVOTNÍCI CHYSTAJÚ ŠTRAJK, NEMOCNICE MAJÚ PREPUSTIŤ STOVKY ZAMESTNANCOV
(01.06.2011; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 17.00; por. 1/6; SUDECKÝ Ratko)
Nemocnice majú vo veľkom prepúšťať, ale zatiaľ nevedia, koho. Štátna zdravotná poisťovňa avizovala, že od júla zruší zmluvy s asi 150 oddeleniami nemocníc.
Minister UHLIARIK tvrdí, že nemocnice vedia, ktoré oddelenia majú zrušiť.
I. UHLIARIK: "Ten zoznam je odsúhlasený a odkonzultovaný s riaditeľmi nemocníc."
Nemocnice tvrdia opak. Rušenie oddelení znamená, že musia prepustiť aj časť zamestnancov, a na to sa musia dopredu pripraviť. Ale zoznam oddelení, ktoré prídu o peniaze, vraj nemajú. Anton SZALAY zo zdravotníckych odborov.
A. SZALAY: "Nemocnice nevedia, ktoré tie pracoviská nebudú zazmluvnené. Musia dodržiavať Zákonník práce a dať zamestnancom výpovede a potom aj odstupné."
Len nemocnice vo Zvolene a Banskej Bystrici majú spolu prepustiť asi 200 zamestnancov. So situáciou je nespokojný aj nitriansky župan Milan BELICA:
"My máme iba zodpovednosť za zdravotníctvo, ale nemáme peniaze v rukách, tak to je skutočne o ničom."
Zdravotníci to tak nechcú nechať. Pripravujú výstražný štrajk, ako aj hromadné výpovede.
NOVÁ TRANSPLANTAČNÁ JEDNOTKA KOSTNEJ DRENE
(01.06.2011; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; por. 16/19; ŠÁNDOROVÁ Eliška)
Transplantácia kostnej drene je pre mnohé deti často posledná nádej na záchranu života. Tú im dávajú lekári v Bratislave na jedinej transplantačnej jednotke pre deti. Detskí pacienti z celého Slovenska dostali symbolicky v deň detí nové, zdravšie oddelenie.
Transplantačná jednotka kostnej drene v Bratislave je 15 rokov jediné pracovisko na Slovensku, kde transplantujú krvotvorné bunky deťom. Vďaka Nadácie Kvapka nádeje otvorili novú jednotku v Čechách a jej zakladateľka sa rozhodla podporiť projekt aj na Slovensku. Viac ako dva milióny eur poskytlo aj ministerstvo zdravotníctva.
Vendula Auš SVOBODOVÁ, zakladateľka Nadácie Kvapka nádeje (preklad z češtiny): "Som si uvedomila, že som predovšetkým matka, ktorá so svojou dcérou a vlastne so svojou celou rodinou prešla touto ťažkou životnou skúškou a bohužiaľ nedopadla dobre."
Pôvodné priestory transplantačnej jednotky rokmi prestali vyhovovať, nové začnú naplno využívať od septembra. Šesť izolačných boxov izieb a špeciálny hygienický štandard zvýši podľa lekárov najmä kvalitu a bezpečnosť pacientov.
Júlia HORÁKOVÁ, primárka TJKD II. detskej kliniky DFNsP: "Môžeme naraz transplantovať šesť detí, ktoré sú indikované na transplantáciu čiže to je niečo úžasné."
Ivana BOĎOVÁ, lekárka Transplantačnej jednotky kostnej drene: "Izby sú špeciálne v tom, že je každé dieťa so svojou matkou alebo otcom hospitalizované na jednej izbe."
Na čakacej listine je v súčasnosti 15 detí. Prvú transplantáciu kostnej drene u detského pacienta urobili lekári transplantačnej jednotky v roku 1995. Ročne dá priemerne 30 deťom šancu na záchranu života.
Nespokojní zdravotníci dali vláde 15 dní, potom bude štrajk
(01.06.2011; www.pravda.sk; s. -; HUNKOVÁ Mária)
Vo funkcii by mal skončiť aj riaditeľ Univerzitnej nemocnice Martin
(01.06.2011; www.zzz.sk)
Uhliarik kosí riaditeľov nemocníc ako žito, najnovšie v Žiline
(01.06.2011; www.tvnoviny.sk; Domov, 19:51, s. -; tasr/TVNOVINY.sk)
V Bratislave otvorili transplantačnú jednotku kostnej drene
(01.06.2011; www.webnoviny.sk; Zdravie, s. -; SITA)
Zdravotníci dali vláde podmienky
(31.05.2011; www.sme.sk; Ekonomika, 18:01, s. -; tasr)
Kysučania nechcú prísť o dôležité oddelenia POD PETÍCIOU SA PODPÍSALO VYŠE 13-TISÍC ĽUDÍ
(31.05.2011; Kysucké noviny; č. 21, s. 6; Hažíková Iveta)
Pod petíciu za zachovanie onkologického, paliatívneho a doliečovacieho oddelenia v Kysuckej nemocnici v Čadci sa podpísalo 13 248 ľudí. Minulý týždeň ju členovia Občianskeho združenia Klinček v Čadci odovzdali VšZP v Bratislave.

 

Čadca. Kysucká nemocnica v Čadci poskytuje zdravotnú starostlivosť pre spádovú oblasť 126 497 obyvateľov. Už v minulosti v rámci úsporných opatrení prestali v nej fungovať pľúcne, infekčné či ušno-nosno-krčné oddelenie. Čoskoro sa k nim zrejme pridá aj onkologické, paliatívne a doliečovacie. Pod petíciu za ich zachovanie sa podpísalo 13 248 ľudí. Predsedníčka Občianskeho združenia Klinček v Čadci Mária Balážová nás informovala, že petíciu minulý týždeň odovzdali do podateľne Všeobecnej zdravotnej poisťovne v Bratislave, keďže osobné stretnutie im podľa jej slov poisťovňa odmietla.

Liga na onkológiu investovala peniaze
"Sme proti nezazmluvneniu výkonov týchto oddelení, čo bude viesť k ich zrušeniu. Pôjde o hotovú katastrofu. Na paliatívnom oddelení prežívajú pacienti svoje posledné dni života, často v spoločnosti príbuzných. Ako to bude, keď ich presunú do vzdialených nemocníc? Našej spoločnosti už nejde o to, aby ľudia umierali dôstojne? Takéto rozhodnutie je neetické. Navyše, Liga proti rakovine investovala na onkológiu nemalé peniaze. Kde skončia prístroje, ktoré sa z našich peňazí zakúpili? Aj tento rok len v okrese Čadca Klinček vyzbieral 8 068,61 €. Máme vážne podozrenie, že možno zostane nejaké oddelenie, kde takto vážne chorých pacientov umiestnia, no za služby sa bude platiť. Je to hrozná doba, keď spoločnosť núti ľudí, aby zomierali doma a v bolestiach. Vraciame sa do stredoveku?" hovorí s rozhorčením. Dodáva, že argumenty, že lôžka sú na tomto oddelení nevyužité, by neuspeli, pretože aj počas víkendu 21.- 22. mája museli na onkologické akútne premiestniť sedem lôžok z iných oddelení. Veľmi dôležitým je však pre nemocnicu aj doliečovacie oddelenie. "Operačný zásah je veľkou záťažou pre pacienta, často nastupujú sprievodné komplikácie, ktoré riešili práve na doliečovacom. Možno povedať, že po ekonomickej stránke pomáhalo ostatným oddeleniam. Aj tým, že keď napríklad z jedného oddelenia preložili odoperovaného pacienta na doliečovacie, mohli sa venovať ďalším operáciám a pacient nezaberal lôžko s inými komplikáciami," informoval nás nemenovaný zdroj.

Záverečný verdikt oznámia po ukončení rokovaní
Hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová nám povedala, že cieľom optimalizácie siete lôžkových zariadení je spravodlivejšie prerozdelenie zdrojov verejného zdravotného poistenia, zefektívnenie poskytovania zdravotnej starostlivosti a zabezpečenie vyššej kvality pre pacienta. "Optimalizácia siete oddelení sa realizuje s ohľadom na zachovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. V rámci optimalizácie VšZP pokračuje v presúvaní časti lôžkovej starostlivosti do efektívnejšej jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Ťažisko navrhovaných zmien je k 1. júlu, aby zdravotnícke zariadenia mali čas pripraviť sa na zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V týchto dňoch pokračujú intenzívne rokovania ohľadne optimalizácie a VšZP bude podrobnejšie informovať až po ich ukončení," dodala.

 

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi