SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » JÚN 2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 22.6.2011

Zdravotník z Kramárov pichol pacientke smrtiacu injekciu
(22.06.2011; Hospodárske noviny; s. 1, 2; bor, kt)


Pacientku injekciou zabil zamestnanec nemocnice, nešlo o eutanáziu
(22.06.2011; Pravda; s. 2-3; Kopcsayová Iris)
Pacientka jednej z bratislavských nemocníc zomrela po tom, čo jej sanitár pichol smrtiacu injekciu. Prípad ako z detektívky sa podľa informácií Pravdy odohral na bratislavských Kramároch. Odborníci hovoria, že podobný prípad sa na Slovensku ešte nestal, alebo aspoň nie v posledných rokoch.
Z činu je obvinený 29-ročný muž z okresu Trenčín, ktorý mal 10. júna počas služby 63-ročnej žene intravenózne aplikovať farmaceutikum. Pacientke v priebehu niekoľkých minút zlyhalo srdce.
"Nemám informáciu, že by niekedy takýmto spôsobom zomrela pacientka," hovorí riaditeľ Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Ondrej Laciak. "Nie som vyšetrovateľ, ale nespomínam si, že by sme na kriminalistike mali vec, ktorú by sme v súvislostí s takýmto prípadom mali analyzovať," dodal.
Na podobný prípad si nepamätá ani bývalý šéf vyšetrovateľov Jaroslav Ivor. "Nespomínam si na taký prípad, že by niekto, či už z ošetrujúceho personálu, alebo lekár, usmrtil pacienta. Boli prípady, že medzi pacientmi došlo ku konfliktu, k násilnostiam alebo dokonca aj k vražde, ale že by to bol prípad ošetrujúceho personálu voči pacientovi, o tom neviem," uzavrel Ivor.
O ničom podobnom nevie ani hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Zuzana Čižmáriková.
Hoci sa v médiách objavila informácia, že mohlo ísť o eutanáziu, o ktorú pacientka zamestnanca sama požiadala, podľa informácií Pravdy z dobre informovaného zdroja nešlo o eutanáziu, ale o vraždu. Motív vraždy však polícia zatiaľ nekomentuje. Rovnako nepodáva žiadne ďalšie informácie. Všetky otázky novinárov odmietla komentovať aj hovorkyňa Čižmáriková.
Podľa informácií Nového Času mal zamestnanec pacientke podať v infúzii ampulku Ebrantilu, ktorý slúži na zníženie tlaku. Dôchodkyňa už v tom čase mala mať tlak 60/30 a pulz 150 úderov za minútu. Hovorkyňa nemocnice ani túto informáciu nepotvrdila. "Informácie o stave pacientky môže mať iba ošetrujúci lekár a najbližší príbuzní pacientky," uviedla. Odmietla odpovedať aj na otázku, v akom vzťahu bol zamestnanec k zavraždenej, na akom oddelení sa prípad stal a či išlo o ošetrovateľa, alebo lekára.
"Pokiaľ ide o tento medializovaný prípad, Univerzitná nemocnica. Bratislava môže potvrdiť, že ide o jej zamestnanca. Vzhľadom na závažnosť podozrení, ktoré vyplývajú z celého prípadu, nebude však nemocnica poskytovať bližšie informácie," povedala Čižmáriková. "Vyšetrovanie je stále v štádiu príprav. Spolupracujeme s políciou, polícia má všetky ostatné informácie, ale nemôžeme a nebudeme ich teraz komentovať," uzavrela krátky brífing.
Muž obvinený z obzvlášť závažného zločinu vraždy je momentálne vo väzbe. V prípade preukázania viny mu hrozí trest 25 rokov až doživotie.
Česi budú platiť za nemocnicu viac
(22.06.2011; Sme; s. 9; mim)

Poslanci odhlasovali najväčší balík zmien v zdravotníctve za posledných 20 rokov.
Česi si za zdravotnícku starostlivosť priplatia. Za deň v nemocnici zaplatia sto korún (teraz 60 korún) a budú si platiť za všetky lieky do 50 korún a doplnkové prípravky, ktoré poisťovne prestanú hradiť. V budúcom roku by tak do rozpočtu pribudlo podľa českých médií asi osem miliárd korún. Reforma prichádza tri mesiace po úspešnom štrajku lekárov Ďakujeme, odchádzame, ktorý im zaručil zvyšovanie platov.
Reformu ešte musí schváli Senát, kde má väčšinu ľavica, ale koalícia ju môže v snemovni prehlasovať.
Ceny liekov klesajú, doplatky rastú
(22.06.2011; Plus jeden deň; s. 4; Mašlejová Viera)
Nemocnice, kde sa rušia oddelenia
(22.06.2011; Pravda; s. 20-21; Hunková Mária)
Nemocnice, kde sa zlučujú oddelenia
(22.06.2011; Pravda; s. 22; Hunková Mária)
O koľko lôžok prídu veľké nemocnice
(22.06.2011; Pravda; s. 22; Hunková Mária)

 

nemocnica                                  počet lôžok   na oddeleniach
Univerzitná nemocnica Bratislava           318 (10,9 %)  interné, dlhodobo chorých, neurológia, chirurgia, psychiatria,
                                                          pediatria, foniatria, gastroenterológia, diabetológia,
                                                          chirurgia ruky
Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice   216 (13,4%)   interné, neurologické, oftalmologické, urologické,
                                                          fyziatrické a rehabilitačné, dermatovenerologické, chirurgické,
                                                          gastroenterológia, endokrinológia, onkológia
Fakultná nemocnica F. D. Roosevelta
Banská Bystrica                            98 (10,1%)    psychiatria, oftalmológia, geriatria, onkológia, neurológia
Univerzitná nemocnica Martin               86 (9,7%)     radiačná onkológia, oftalmológia
Fakultná nemocnica Nitra                   91 (10,8%)    dermatovenerologické, doliečovacie, psychiatria
Nemocnica Nové Zámky                       83 (11,6%)    cievna chirurgia, pneumológia, oftalmológia, klinická onkológia,
                                                         oddelenie pre dlhodobo chorých
Fakultná nemocnica J. A. Reimana Prešov    157 (11,8%)   doliečovacie oddelenie, onkogynekológia, onkochirurgia,
                                                          onkourológia, psychiatria, plastická chirurgia
Fakultná nemocnica Ružomberok              85 (14,7%)    urológia, pneumológia, doliečovacie, imunológia,
                                                          gastroenterológia, medicína drogových závislostí
Fakultná nemocnica Trenčín                 93 (10,6%)    doliečovacie, oftalmológia
Fakultná nemocnica Trnava                  54 (8,1%)     oddelenie dlhodobo chorých, fyziatricko-rehabilitačné,
                                                          pneumológia, ftizeológia, otorinolaryngológia, oftalmológia
Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina   96 (10,8%)    cievna chirurgia, arytmológia, dermatovenerológia,
                                                          ušno-nosno-krčné


Oddelenia, ktoré sa presúvajú do inej nemocnice
(22.06.2011; Pravda; s. 22; Hunková Mária)
z nemocnice Univerzitná nemocnica Bratislava, oddelenie: pediatria, pediatrická pneumológia a ftizeológia, pediatrická infektológia do nemocnice Detská fakultná nemocnica Bratislava
Škrtať lôžka budú aj Dôvera a Union

(22.06.2011; Pravda; s. 4; Hunková Mária)
Všeobecnú v škrtaní lôžok podporí aj Dôvera
(22.06.2011; Sme; s. 8; Folentová Veronika)
Väčšina pacientov bude mať do nemocníc ďaleko
(22.06.2011; Pravda; s. 18-19; Hunková Mária)
"Týka sa to predovšetkým nádorových ochorení, operácií tráviaceho traktu či zákrokov v odbore gynekológia, ktoré sa budú vykonávať vo väčších fakultných nemocniciach alebo onkologických ústavoch," vysvetľuje vedúca zdravotníckeho a revízneho odboru Všeobecnej zdravotnej poisťovne Beáta Havelková.
Prevoz do iných zdravotníckych zariadení však čaká aj pacientov v súčasnosti hospitalizovaných na oddeleniach, ktoré sa o týždeň zrušia. "Pokiaľ nedôjde k uzavretiu zmluvy na lôžkovú starostlivosť a pacienti nebudú môcť byť k 1. júlu prepustení, musí Všeobecná zdravotná poisťovňa zabezpečiť starostlivosť o nich v inom zmluvnom zdravotníckom zariadení. Kde to bude a za akých podmienok, je otázka na Všeobecnú zdravotnú," povedal Ladislav Gerlich, riaditeľ bojnickej nemocnice, kde by sa malo v júli zrušiť očné oddelenie aj oddelenia dlhodobo chorých.
Aj keď si zmeny v niektorých prípadoch vyžiadajú dochádzanie, podľa generálneho riaditeľa poisťovne Mariana Faktora pacientov za to čaká kvalitnejšie ošetrenie. "Pokiaľ je zdravotná starostlivosť poskytovaná v zdravotných centrách, je omnoho nižšia pravdepodobnosť komplikácií a oveľa vyšší predpoklad, že pacient dostane lepšiu zdravotnú starostlivosť na pracovisku, kde je dostatok odborníkov a dostatočné prístrojové vybavenie. Je tu vyšší predpoklad, že pacient bude kvalitne diagnostikovaný a adekvátne liečený. Riziko, že bude musieť byť prekladaný z nemocnice do nemocnice, je potom minimálne," odôvodňuje zmeny Faktor. "Lekár, ktorý operuje častejšie, je zručnejší ako lekár, ktorý sa k takejto operácii dostane len občas," dopĺňa Havelková.

 

Jednodňová chirurgia

Zručnejších lekárov budeme mať podľa Havelkovej aj vďaka jednodňovej chirurgii. Navyše ňou nemocnice môžu ušetriť napríklad na niekoľkodňovej strave či hotelových službách. Pacienti s ľahšími diagnózami totiž budú odoperovaní za pár hodín a ešte v ten istý deň prepustení do domáceho ošetrenia.
Kým vo vyspelých krajinách sa v niektorých odboroch využíva jednodňová chirurgia na 60 až 90 percent, na Slovensku len na 10 až 15 percent. Dôvodom môže byť fakt, že nemocnice na jednodňovú chirurgiu nemajú dostatočné vybavenie. "Nemocnice na to nie sú technicky vybavené. Pracujú s už opotrebovanými prístrojmi, na opotrebovaných stoloch v operačných sálach či so starým inštrumentáriom," približuje súčasnú situáciu v zdravotníckych zariadeniach viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger.
Dôvod, prečo nemocnice doteraz nevykonávali jednodňovú chirurgiu v takej miere, však predsedníčka Slovenskej asociácie jednodňovej chirurgie Eva Vidová vidí inde. "To, že sa u nás jednodňová chirurgia stále potáca v rozpätí 5 až 10 percent, nie je o neschopnosti lekárov, ale o chronickej, dlhoročnej neschopnosti vrcholových manažérov zdravotníctva. Možno je to aj tým, že vrcholovými manažérmi v zdravotníctve sú takmer vždy lekári. Ľudia bez vzdelania v oblasti financií, ekonómie, práva či manažmentu. Riadiť zdravotníctvo nie je pritom medicínsky problém, ale problém ekonomicko-finančno-právny," tvrdí.

Lepšia kvalita alebo obmedzenie starostlivostí?
Dôvodov, prečo sa od júla radikálne mení stratégia v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je podľa štátnej poisťovne a ministerstva zdravotníctva niekoľko, medzi nimi napríklad zabezpečenie kvalitnej a modernej starostlivosti, efektívne využívanie verejných je či vytvorenie motivujúcich podmienok pre nemocnice. "Slovenské zdravotníctvo potrebuje zmeny. Roky o tom počúvame zo všetkých strán, ale doteraz sa nenašla vôľa zrealizovať ich tak a v takej miere, aby priniesli reálny efekt. Zmien v nemocniciach sa netreba báť," tvrdí generálny riaditeľ štátnej poisťovne Marian Faktor.
Niektorí odborníci či samotné nemocnice však takí optimisti nie sú a hovoria, že zmeny povedú k obmedzeniu zdravotnej starostlivosti. Upozornil na to napríklad primátor Sniny Štefan Milovčík, ktorému sa nepáči, že Všeobecná zdravotná v miestnej nemocnici nechce zazmluvniť štyri oddelenia. "Výsledkom tohto rozhodnutia bude, že stratíme v Snine ďalšie pracovné miesta a obyvatelia Sniny a regiónu budú dochádzať nielen za prácou a štátnymi úradmi, ale aj za nemocničnou starostlivosťou," povedal Milovčík.
Podľa Havelkovej sú však všetky plánované škrty v nemocniciach opodstatnené. "Z našich revíznych kontrol evidujeme niekoľko neefektívnych prípadov poskytovania zdravotnej starostlivosti, keď bol pacient zbytočne hospitalizovaný na viacerých oddeleniach, kým sa mu stanovila správna diagnóza. Navyše na oddeleniach, ktoré sme kontrolovali, nebolo vo väčšine prípadov dodržiavané ani minimálne personálne obsadenie, ktoré stanovuje legislatívna norma."

Zmeny sa dotknú aj súkromných poisťovní
S politikou redukcie lôžok Všeobecnej zdravotnej sa stotožňujú aj zvyšné dve súkromné zdravotné poisťovne. "Navrhované úpravy v nemocniciach vítame. Sú nevyhnutným krokom k zvýšeniu kvality a efektivity zdravotnej starostlivosti a zlepšeniu podmienok pre zdravotníkov na Slovensku," povedal riaditeľ úseku nákupu poisťovne Dôvera Miroslav Žilinek.
Zdravotná poisťovňa Dôvera sa teda rovnako chystá upraviť zmluvy s nemocnicami, nad rámec zoznamu Všeobecnej zdravotnej však pravdepodobne nepôjde. Z neho pritom už v minulosti 25 oddelení sama nezazmluvnila. "Úpravy v prípade Dôvery by sa teda týkali predbežne len 131 oddelení," dodala hovorkyňa súkromnej poisťovne Zuzana Horníková.

***
Zásadné zmeny v nemocničných oddeleniach:
zmena / počet oddelení, ktorých sa dotkne
veľkú časť liečby nahradí jednodňová chirurgia / 40
časť liečby nahradí ambulantná a stacionárna zdravotná starostlivosť / 18
niektoré kliniky a oddelenia sa zlúčia / 37
medicínsky a finančne náročná liečba sa presunie do špecializovaných centier / 33
naplní sa sieť / materiálno technické a personálne vybavenie / 28
spolu / 156


Rušia sa oddelenia, väčšina pacientov bude mať do nemocníc ďaleko
(22.06.2011; Pravda; s. 17; Hunková Mária)
Od budúceho mesiaca čakajú pacientov aj nemocnice výrazné zmeny. Niektoré oddelenia, na ktorých sa ľudia doteraz liečili zaniknú, niektoré sa zlúčia, iné prídu o väčší počet lôžok. Celkovo bude pre pacientov od budúceho mesiaca dostupných o 156 oddelení a 3 300 lôžok menej.
Najväčšie zmeny čakajú pacientov, ktorí sa doteraz liečili na očných či krčných oddeleniach, zmeny sa však dotknú napríklad aj kožných a infekčných oddelení či oddelení pre dlhodobo chorých. S väčšinou z nich sa totiž najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa nerozhodla pokračovať v zmluvách. Pre pacientov to znamená, že tak budú odteraz vo väčšej miere liečení buď ambulantne, v stacionároch alebo prostredníctvom jednodňovej chirurgie. V nemocnici teda namiesto niekoľkých dní strávia maximálne jeden deň.
Zoznam výkonov, ktoré možno realizovať formou jednodňovej chirurgie, je zadefinovaný v katalógu vydanom ministerstvom zdravotníctva. V prípade, že pacientov zdravotný stav si vyžiada operáciu, ktorá nie je v tomto zozname, a vyžiada si teda viac ako 24-hodinový pobyt na lôžku, bude musieť ísť do inej nemocnice v inom meste.
Cestovať budú aj pacienti s najzávažnejšími ochoreniami, ktorí sú z menších obcí či miest. Zložitejšie a drahšie zdravotné výkony budú totiž od júla sústredené do fakultných nemocníc či špecializovaných centier.
Ministerstvo: Zrušili sme zvýhodňovanie
(22.06.2011; Plus jeden deň; s. 4; vm)
REZORT zdravotníctva sme požiadali o vysvetlenie, ako je možné, že hoci ceny liekov klesajú, doplácame viac. Zaslali nám toto stanovisko:
"Pri týchto liekoch sme zrušili tzv. 10-percentnú bonifikáciu, ktorá platila pri kombinovaných liečivách. Teda tých, kde sú v jednej tabletke dve účinné látky. Bonifikácia znamenala, že zdravotné poisťovne za uvedené lieky uhrádzali o desať percent viac, ako je všeobecne uznané pravidlo. Nie je totiž dôvod na to, aby boli títo výrobcovia zvýhodňovaní za to, že dokážu vyrobiť jednu tabletku, kde sú dve účinné látky.
Súčasne tiež zdravotné poisťovne uhrádzajú menej za účinné látky v daných liekoch.
Nemocnice nevládzu splácať
(22.06.2011; Plus jeden deň; s. 4; sita)
SO SPLÁCANÍM návratnej finančnej výpomoci, ktorú získalo koncom roka 2009 od štátu 25 nemocníc, majú zdravotnícke zariadenia problémy. Všetkých 25 si zvolilo odklad splácania istiny o dva roky, takže zatiaľ vracajú iba úroky. Dosiaľ mali nemocnice štátu vrátiť takmer 7,684 milióna eur. "Uhradené úroky sú 2,922 milióna eur," povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Katarína Zollerová. Dohromady tak zdravotnícke zariadenia štátu zatiaľ zaplatili len približne 38 percent z toho, čo mali zaplatiť.
Nemocnice sú na jednodňovú chirurgiu pripravené
(22.06.2011; Pravda; s. 18-19; Hunková Mária)
Jednodňová chirurgia vo svete považovaná za moderný trend v medicíne, ktorý pacientom výrazne šetrí čas, sa zatiaľ u nás využíva len minimálne. Zmeniť by to mali škrty v slovenských nemocniciach, ktorými chce Všeobecná zdravotná poisťovňa donútiť nemocnice prejsť na nový systém poskytovania zdravotnej starostlivosti. Aj keď si jednodňová chirurgia vyžaduje moderné a drahé prístrojové vybavenie, podľa predsedníčky Slovenskej asociácie jednodňovej chirurgie Evy Vidovej väčšina nemocníc ju od júla bude schopná vykonávať.

 

- Akú históriu má u nás jednodňová chirurgia?
Vo svete vznikla jednodňová chirurgia krátko po druhej svetovej vojne, keď bolo potrebné za pomerne málo peňazí operovať veľmi veľa pacientov. Teda z ekonomických dôvodov. Napriek tomu, že u nás je z ekonomického hľadiska stav podobný tomu povojnovému aj teraz, prvé pracoviská, ktoré poskytovali zdravotnícku starostlivosť v režime jednodňovej chirurgie, začali vznikať až v rokoch 1996 - 1999. V čase, keď sme na Slovensku robili prvé kroky, sa vo svete už operovalo touto formou 40 až 65 percent všetkých výkonov. Až do roku 2004 takáto forma poskytovania zdravotnej starostlivosti nebola u nás vôbec zákonom upravená. Stalo sa tak až prijatím zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. V súčasnosti sa výkony v režime jednodňovej chirurgie, ktorých je v zozname 430, robia takmer v každej nemocnici. Okrem toho na Slovensku existujú približne 60 špecializovaných pracovísk jednodňovej chirurgie.

- Koľko percent výkonov je u nás realizovaných formou jednodňovej chirurgie?
Približne 10 percent všetkých operácií, čo je žalostne málo. Pritom na Slovensku máme dostatok erudovaných lekárov a pomerne kvalitné prístrojové vybavenie chirurgických pracovísk. Absolútne zle nastavený je však systém, ktorý ekonomicky motivuje poskytovateľov, aby pacienta operovali v režime s hospitalizáciou. Som presvedčená, že keby sme mali zavedenú platbu zdravotných poisťovní za výkon, ktorá by zohľadňovala ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk, dostala by sa jednodňová chirurgia na úroveň 40 až 60 percent takmer okamžite. To, že sa stále potáca v rozpätí 5 až 10 percent, nie je totiž o neschopnosti lekárov, ale o chronickej, dlhoročnej neschopnosti vrcholových manažérov zdravotníctva.

- V čom môže pacient pocítiť rozdiel medzi nemocnicou a súkromnou klinikou?
Rozdiel je zvyčajne na prvý pohľad viditeľný v kvalitnejšom prostredí, prístupe lekárov a ostatného zdravotníckeho personálu k pacientovi, ale obyčajne aj v kvalitnejšom, modernejšom prístrojovom vybavení. Úplnou samozrejmosťou súkromných kliník je objednávací systém pacientov, ktorý výrazne šetrí ich čas, ale aj spôsob, akým sa lekár pacientovi venuje v snahe poskytnúť mu čo najviac informácií o jeho zdravotnom stave a možnostiach liečby. V prípade, že pacient je operovaný, tak určite najvýraznejším rozdielom je fakt, že zo súkromnej kliniky obyčajne o niekoľko hodín po operácii odíde domov, do domáceho prostredia, kým v prípade operácie v nemocnici strávi v tomto, pre väčšinu ľudí stresujúcom prostredí aj niekoľko dní.

- Sú slovenské nemocnice pripravené na jednodňovú chirurgiu?
V nemocniciach je určite dostatok kvalifikovaných lekárov a zdravotných sestier, ktorí sú schopní operovať pacienta v režime jednodňovej chirurgie. Možno si to všetci neuvedomujú, ale jednodňová chirurgia je hlavne iný spôsob manažmentu pacienta. Je to systém, ktorý si vyžaduje dobrú tímovú spoluprácu lekárov, sestier a ostatného personálu. Podľa môjho názoru väčšina nemocníc je na jednodňovú chirurgiu pripravená. Vyžaduje si to však zmenu postupov a hlavne motiváciu pre nemocnice, ako aj pre lekárov a zdravotné sestry.

- Dokážu nemocnice robiť jednodňovú chirurgiu aj so starším inštrumentáriom a prístrojmi?
Moderná medicína je orientovaná najmä na miniinvazivne postupy, ktoré je možné robiť iba za podmienok využitia modernej prístrojovej techniky, ktorá je finančne náročná. Prístrojové vybavenie nemocníc sa však aj napriek dlhoročnému podfinancovaniu zdravotníctva dopĺňalo a menilo priebežne, takže sa nedá paušálne povedať, že by bolo zastarané, aj keď určite nie je vo väčšine prípadov tým najmodernejším, čo súčasná technika ponúka. Podľa môjho názoru väčšina nemocníc je na jednodňovú chirurgiu pripravená.

- Aké výhody prináša takáto chirurgia pacientovi?
Používanie kvalitnej prístrojovej techniky a inštrumentov, miniinvazívnych postupov využívaním laserovej a ultrazvukovej techniky, využívanie endoskopických a laparoskopických operačných techník. Pre pacienta to znamená rýchly návrat do bežného života, bez stresujúceho pobytu v nemocničnom prostredí. Chirurgovia, ktorí operujú v režime jednodňovej chirurgie, sú v absolútnej väčšine "vyoperovaní" a skúsení lekári, ktorí sú pre pacienta garanciou toho najlepšieho výsledku operácie. Pracoviská jednodňovej chirurgie používajú vo väčšej miere jednorazový špeciálny zdravotnícky materiál, ktorý eliminuje riziko infekcie. Za významnú prednosť hlavne špecializovaných pracovísk jednodňovej chirurgie považujem to, že pacient je prijatý a predoperačne vyšetrený, operovaný a pooperačne sledovaný obyčajne jedným lekárom, ktorý je teda úplne informovaný o jeho stave a je zaň aj zodpovedný.

- Aké nevýhody môže mať?
Hádam iba to, že pacient po operácii obyčajne potrebuje pomoc či opateru. Je preto problém, ak sa o pacienta bezprostredne po operácii nemá kto doma postarať. Aj keď pooperačná starostlivosť nie je väčšinou náročná, je potrebná. Za nevýhodu by bolo možné považovať aj to, že pacienta by mal niekto z jeho blízkych na operáciu priviezť, po operácii znovu odviezť. To však môžu suplovať aj zdravotnícke služby a agentúry domácej ošetrovateľskej služby.

- Môžu sa u pacienta objaviť nejaké pooperačné komplikácie, keď už je v domácom ošetrení?
To sa, samozrejme, môže stať, aj sa to stáva. Každý pacient, ktorý odchádza do domáceho ošetrenia po výkone jednodňovej chirurgie, by mal byť riadne a písomne poučený o tom, ako má v takomto prípade postupovať a myslím, že už je štandard, že pri odchode z pracoviska dostane aj mobilné telefónne číslo na službukonajúceho lekára pracoviska, na ktorom bol operovaný. Ak sa takýto prípad vyskytne, pacient kontaktuje lekára pracoviska jednodňovej chirurgie, ktorý rozhodne o ďalšom postupe. Samozrejme v prípade nečakanej pooperačnej komplikácie je povinná poskytnúť urgentné ošetrenie takémuto pacientovi najbližšia nemocnica k miestu jeho pobytu.

- Čakajú pacientov nejaké príplatky pri operáciách jednodňovej chirurgie?

Výkony, ktoré sú zahrnuté do zmluvného rozsahu poskytovaných výkonov medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom jednodňovej chirurgie, sú hradené v zmluvne dohodnutej výške zdravotnou poisťovňou a pacient si za ne nedopláca. Pacient si môže doplatiť rovnako ako v lôžkových zariadeniach za výber operatéra, za výber termínu operácie a podobne. Legálny je aj doplatok napríklad za implantát, ktorého cena je vyššia ako úhrada poskytnutá zdravotnou poisťovňou.


Fakultná nemocnica sa zatiaľ k návrhu VšZP nevyjadruje
(22.06.2011; Prešovský večerník; č. 5206, s. 2; tasr)


Nemocnice nevládzu vracať štátu pôžičku
(21.06.2011; www.webnoviny.sk; Zdravie, s. -; SITA)


Zdravotníctvo potrebuje privatizáciu
(22.06.2011; Hospodárske noviny; s. 7; Požgay Rudolf)


NIEKTORÉ NEMOCNICE SA NECHCÚ VZDAŤ SVOJICH ODDELENÍ, CHYSTAJÚ PROTESTY
(21.06.2011; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 12.00; por. 2/6; SUDECKÝ Ratko)
Škrty, ktoré pripravujú od júla najväčšie zdravotné poisťovne, sa nemocniciam nepáčia. Niektoré z nich chystajú otvorené listy, petície, ale aj protesty v Bratislave.
Všeobecná zdravotná poisťovňa chce zrušiť zmluvy s vyše 150 oddeleniami rôznych nemocníc. Jej šéf Marián FAKTOR:
"Považujeme za potrebné, aby sa medicínsky a finančne náročná liečba presunula do špecializovaných centier."
Zoznamy vyvolali vlnu protestov. Vyše 130 oddelení má prísť aj o zmluvy s poisťovňou Dôvera. Asociácia nemocníc tvrdí, že rušenie je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády. Napríklad nemocnicu v Snine len nedávno zmodernizovali, a teraz majú ich investície vyjsť nazmar. V Partizánskom spisujú petíciu za záchranu nemocnice. Pacienti by po zrušení lôžok mali za zdravotnou starostlivosťou cestovať až 40 kilometrov. Primátor Jozef BOŽÍK:
"Sme sa rozhodli reagovať petičnou akciou. Je adresovaná ministerstvu zdravotníctva a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, aby prehodnotila svoje rozhodnutia."
Nasledovať by mala demonštrácia pred budovou rezortu zdravotníctva. Minister UHLIARIK však rušenie lôžok podporuje.


Je zdravotníctvo verejná služba pre všetkých občanov? Sú pacienti krajských nemocníc druhoradí?
(21.06.2011; Liptovské noviny; č. 24, s. 5; Masnicová Ľ.)
NEMOCNICE V ZRIAĎOVATEĽSKEJ PÔSOBNOSTI Žilinského samosprávneho kraja, Kysucká, Liptovská, Dolnooravská a Hornooravská a tiež Oravská poliklinika budú musieť ku koncu tohto roka pristúpiť k transformácii. Čo je to transformácia, kto ju nariadil a čo prinesie?
Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zmeniť pravidlá financovania zdravotníctva, avšak platiť má až od 1. januára 2014. Navyše štát v súčasnosti znížil platby za zamestnancov do zdravotných odvodov, čo znamená výpadok 126 miliónov eur. V takýchto podmienkach rozhodol štát o transformácii všetkých štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Do nich vkladá všetok svoj majetok, ktorý sa ľahko stane korisťou veriteľov v prípade exekúcií, pretože pri súčasnom financovaní budú nemocnice stále tvoriť dlhy. Povinnosť transformácie majú aj krajské nemocnice. Preto sa predseda
ŽSK Juraj Blanár s poslancami Igorom Chomom a Jánom Podmanickým pokúsili v Národnej rade SR na nedávnej májovej schôdzi prostredníctvom novelizácie zákona oddialiť transformáciu, avšak bezvýsledne. Žilinský samosprávny kraj tak musí pokračovať v transformácii nemocníc v Liptovskom Mikuláši, Trstenej, Dolnom Kubíne a Čadci, a to rovnako na akciové obchodné spoločnosti, keďže je zrejmé, že štát takto nastavuje celý systém poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku. "Sme nútení transformovať rovnako na akciové spoločnosti, aby naše nemocnice neostali mimo hry, pretože, žiaľ, systém financovania zdravotníctva prostredníctvom zdravotných odvodov neurčuje zastupiteľstvo ŽSK, ale vláda a parlament," povedala riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Anna Majbíková.
Riziká ďalšieho fungovania verejného zdravotníctva sú v nedostatočných platbách a z toho vyplývajúceho zadlžovania, pričom štátne nemocnice budú pred transformáciou oddlžené, ale nemocnice patriace pod samosprávny kraj nie. Deje sa to aj napriek tomu, že aj krajské nemocnice sú verejné a poskytujú podľa rovnakých zákonov zdravotnú starostlivosť ako štátne. Žilinský samosprávny kraj to považuje za diskrimináciu jeho nemocníc, ale aj všetkých 330-tisíc občanov zo spádovej oblasti Liptovskej NsP v Liptovskom Mikuláši, Dolnooravskej NsP v Dolnom Kubíne, Hornooravskej NsP v Trstenej a Kysuckej NsP v Čadci. Preto sa predseda ŽSK, a to aj na základe uznesenia zastupiteľstva, obrátil na predsedníčku vlády SR: "Aby krajské nemocnice boli tiež oddlžené, a tým mali rovnakú štartovaciu čiaru ako štátne a aby nebola diskriminovaná takmer polovica obyvateľov nášho kraja," vysvetľuje Juraj Blanár. "V našich nemocniciach sa urobili mnohé opatrenia. A aká je odmena za to? Neustále znižovanie platieb od poisťovní, a tým aj o tretinu nižšie mzdy lekárov a zdravotníckych pracovníkov v porovnaní so zamestnancami štátnych nemocníc hoci vykonávajú porovnateľnú, vysoko odbornú činnosť. Navyše zadlžovanie štátnych nemocníc je trojnásobne rýchlejšie."
V súčasnosti prebieha v komisiách Žilinského samosprávneho kraja vzhľadom na aktuálnu kritickú situáciu v zdravotníctve veľmi ťažká diskusia o tom, ako za takýchto podmienok zachovať zdravotnú starostlivosť a zároveň, ako ochrániť majetok pred exekúciami. A tiež, aby neboli nemocnice zaťažené ďalšími výdavkami, napríklad na administráciu. Pre uvedené problémy sa javí ako jediné riešenie vytvorenie jedného silného subjektu, v ktorom sa zachová identita súčasných nemocníc. Tie by mali byť organizačnými zložkami jedného celku. Spojením nemocníc ŽSK do spoločnosti, ktorá bude mať silnejšiu pozíciu voči poisťovniam vznikne lepšia možnosť ako ochrániť nemocnice. A to aj pred poisťovňami, ktoré neustálym a neodôvodneným tlakom znižujú výkony a počty oddelení a na druhej strane, paradoxne, v súčasnej zlej situácii môžu súkromné poisťovne vytvárať zisk na úkor nemocníc.


Nemocničné oddelenia to majú zrátané - k VšZP sa pridá Dôvera
(21.06.2011; www.tvnoviny.sk; Domov, 12:10, s. -; sita, tvnoviny.sk)
Dôvera odmieta úpravy zmlúv nad rámec VšZP

 

(21.06.2011; www.pluska.sk; 11.08, s. -; SITA)


Dôvera nepôjde v úpravách zmlúv nad rámec VšZP
(21.06.2011; www.sme.sk; Ekonomika, 11:07, s. -; sita)
SGGS: Rušenie oddelení ohrozí dostupnosť akútnej lôžkovej starostlivosti

(21.06.2011; www.zzz.sk; s. -; TASR)
"Redukcie budú, cieľom je však ekonomická stabilita a rozvoj". S riaditeľkou žilinskej FNsP M. Sirotnou
(21.06.2011; Žilinský večerník; č. 25, s. 1, 2; MLEJNEKOVÁ Dana)
Sestry chcú nariadenie vlády o ich odmeňovaní

(21.06.2011; www.webnoviny.sk; Zdravie, s. -; SITA)
Snemovňou v ČR prešlo zavedenie nadštandardu v zdravotníctve
(21.06.2011; www.webnoviny.sk; Svet, s. -; SITA)
NEOPRÁVNENÉ FAKTÚROVANIE VÝKONOV
(21.06.2011; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1 min.; R)
Dvaja bratislavskí oftalmológovia neoprávnene fakturovali Všeobecnej zdravotnej poisťovni zdravotné výkony, ktoré poistencom reálne neposkytli. Odhalila to kontrola Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten preto podľa hovorkyne Radoslavy MIKLÁŠOVEJ podá trestné oznámenie.
R. MIKLÁŠOVÁ: "Úrad dohľadom zistil neoprávnené fakturovanie dvoch poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí v dohliadanom období vykázali Všeobecnej zdravotnej poisťovni zdravotné výkony, ktoré neboli poistencom reálne poskytnuté. Vzhľadom na závažnosť týchto zistení, ktoré vedú k podozreniu zo spáchania trestného činu, Úrad pre dohľad podá trestné oznámenie na neznámeho páchateľa."
U jedného poskytovateľa bolo za pol roka zamietnutých 73 výkonov a u druhého boli kontrolovaní poistenci, u ktorých sa za posledné tri roky vykonali viac ako tri operačné zákroky. Prekontrolovali 200 chorobopisov, čo predstavovalo viac ako 350 zamietnutých výkonov. Poisťovňa bude tieto peniaze žiadať späť, ide o sumu vyššiu ako 100-tisíc eur. O ktorých poskytovateľov konkrétne ide, poisťovňa nechcela konkretizovať vzhľadom na zmluvné podmienky.
ANS sa nepáči odzmluvňovanie chronických lôžok vo všeobecných nemocniciach
(20.06.2011; www.zzz.sk; s. -; TASR)
Malé nemocnice nesúhlasia s krokmi VšZP
(20.06.2011; www.sme.sk; Ekonomika, 14:11, s. -; sita)
MUDr. Stracová: "O geriatrii hovoria tí, čo ju videli len v televíznych seriáloch"
(20.06.2011; www.bystricoviny.sk; s. -; Toman Miro)
Slovenské zdravotníctvo (brainstorming)
(20.06.2011; www.blog.sme.sk; 15:31, s. -; Fořt Stanislav)
OD JÚLA SA ZRUŠÍ 156 NEMOCNIČNÝCH ODDELENÍ
(20.06.2011; Televízna stanica STV 2; Správy-Hírek; 19.55; por. 1/6; r)
1. júla sa na Slovensku zatvorí 156 nemocničných oddelení a zruší sa 3300 lôžok.
Dôvodom redukcie je to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa s nimi nepodpíše zmluvu. Reštrikčné opatrenia podporuje aj rezort zdravotníctva, podľa ktorého je neprípustné, aby v 20-kilometrovom obvode bolo niekoľko rovnakých oddelení. Zmeny zasiahnu aj južný región, zatvorenie nemocničných oddelení spôsobí aj zánik mnohých pracovných miest. Kým zdravotná poisťovňa a rezort chcú šetriť, zdravotnícki pracovníci žiadajú vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky. Vyhrážajú sa tým, že ak sa ich očakávania nenaplnia, podajú výpovede a odídu do zahraničia.

 

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi