SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » JÚN 2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 28.6.2011

Komora podporuje výpovede
(28.06.2011; Plus jeden deň; s. 4; sita)
SLOVENSKÁ lekárska komora podporuje svojich kolegov, ktorí sú pripravení podaním výpovede upozorniť zodpovedné orgány, že bez radikálnej nápravy pomerov v slovenskom zdravotníctve nastane jeho totálna devastácia. Ako sa ďalej uvádza v stanovisku z mimoriadneho zasadania rady komory v Martine, tá považuje požiadavky lekárov za plne oprávnené.
Lekárske odborové združenie minulý týždeň informovalo, že tzv. Deklaráciu o pripravenosti podať výpoveď zatiaľ podpísalo 1 500 lekárov. Zbieranie podpisov by malo trvať do polovice júla.


Sestry budú ešte rokovať
(28.06.2011; Plus jeden deň; s. 5; sita)
SESTRY a pôrodné asistentky chcú o požiadavkách zo svojej petície ešte rokovať. S niektorými riešeniami sú spokojné, mnohé však považujú za čiastočné. Po skončení rokovania s ministrom zdravotníctva Ivanom Uhliarikom to vyhlásila prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mária Lévyová. Ďalšie stretnutia by sa pritom mali týkať najmä dvoch kľúčových požiadaviek, a to skoršieho odchodu do dôchodku a stanovenia minimálnej hodinovej mzdy.
Ivan Uhliarik: "Sestrám porastú platy"
(27.06.2011; www.kdh.sk; s. -; -)
ZDRAVOTNÉ SESTRY BY MALI MAŤ VYŠŠIE PLATY, NO CHCÚ AJ KARIÉRNY POSTUP
(27.06.2011; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 17.00; por. 2/6; DOVALOVÁ Alexandra)
Zdravotné sestry dostanú pridané, no ich hlavná požiadavka splnená nie je. Taký je záver dnešného stretnutia petičného výboru s ministrom zdravotníctva UHLIARIKOM. Už v stredu by sa mal požiadavkami zdravotných sestier zaoberať parlament.
Minister je s výsledkom niekoľkohodinového rokovania so sestrami spokojný. Tvrdí, že na 90 percent sa zhodli.
I. UHLIARIK: "Navrhujeme zvýšenie minimálnej mzdy pre jednotlivé kategórie sestier od 33 do 127 eur. Je to v rámci toho, čo žiadali."
Sestry ale viaceré navrhované riešenia považujú len za čiastkové. V petícii napríklad žiadali skorší odchod do dôchodku. Akceptovali by ale napríklad aj benefit ako prednostné vyšetrenia či nižšie doplatky za lieky. Za kľúčové označila prezidentka Komory sestier a pôrodných asistentiek Mária LÉVYOVÁ odstupňovanie zárobkov podľa špecializácie a odrobených rokov. Podľa nej nie je možné, aby sestra začínala s 500-eurovým platom a s ním aj odchádzala do dôchodku.
M. LÉVYOVÁ: "Chceme mať aj istý postup. Predsa je nemysliteľné, aby sestra, ktorá nastúpi, nemala žiadnu motiváciu."
Zajtra by mali sestry rokovať aj s ministrom práce MIHÁLOM. Skôr avizovali, že ak sa im nepodarí požiadavky presadiť, v septembri rozhodnú o ďalšom postupe.
MINIMÁLNA MZDA ZDRAVOTNÝCH SESTIER PORASTIE NAJMENEJ O 33 EUR
(27.06.2011; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; por. 4/12; POTOCKÝ Erik)
Minimálna mzda zdravotných sestier porastie najmenej o 33 eur. Po rokovaní Komory sestier s ministrom zdravotníctva zostáva otvorená otázka zohľadnenia praxe a vzdelávania na odmeňovaní. O ďalších svojich požiadavkách chcú sestry zajtra rokovať aj na ministerstve práce.
Komora sestier a pôrodných asistentiek víta poskytnutie 5-dňového pracovného voľna na vzdelávania. S ministrom zdravotníctva Ivanom UHLIARIKOM sa tiež zhodli na tom, že sa začne riešiť poskytovanie sociálnej starostlivosti a sestry budú môcť túto starostlivosť plnohodnotne poskytovať. Jedna z najzásadnejších požiadaviek sestier, minimálna hodinová mzda, bude upravená zmenou v Zákonníku práce. Minister Ivan UHLIARIK:
"Navrhujeme zvýšenie minimálnej mzdy pre jednotlivé kategórie sestier od 33 do 127 eur. Je to v rámci toho, čo žiadali sestry."
Mierne sklamané boli sestry po stretnutí s ministrom z plnenia ďalšej požiadavky, kontroly dodržiavanie personálnych normatívov. Teda koľko sestier musí byť na oddelení pri istom počet pacientov. Podľa prezidentky Komory sestier Márie LÉVYOVEJ, ministerstvo nemá dostatočné kapacity, aby stihlo vykonať tieto kontroly vo všetkých nemocniciach do konca tohto roka. Otvorenou zostáva otázka zohľadnenia vzdelania a praxe na mzdovom ohodnotení sestry. Mária LÉVYOVÁ:
"Dohodli sme sa s ministrom a pevne verím, že budeme pokračovať v rokovaniach ako zakotviť to, aby bolo odstupňované aj dĺžka praxe, pretože my sa obávame, že ak to budeme zakotvené len tak v Zákonníku práce, že nárok na tú minimálnu mzdu 540 eur, my s ňou opäť budeme odchádzať do dôchodku. To je ešte stále v štádiu riešenia."
Sestry tiež žiadali možnosť skoršieho odchodu do dôchodku. Ustanovenie nižšieho veku, konkrétne pre sestry, už kompetentní odmietli. Sestrám po päťdesiatke však ponúkli istú formu kompenzácie. Opäť Ivan UHLIARIK:
"Je to gescia ministra práce. My sme vlastne navrhovali, aby ten pracovník, ktorý požiada o preradenie na jednozmennú prevádzku, aby mu to zamestnávateľ umožnil. Aby to bola povinnosť zamestnávateľa umožniť preradenie na jednozmennú prevádzku, aby nemuseli pracovať v noci."
Sestry by v tejto súvislosti privítali aj možnosť prednostného ošetrenia či zliav na doplatkoch za lieky. Chcú tiež, aby sa kompetentní zaoberali definovaním chorôb z povolania, ktoré sestrám táto práca vo vyššom veku prináša. Zajtra sa chce komora sestier stretnúť s ministrom práce Jozefom MIHÁLOM. V stredu by sa ich petíciou mal zaoberať parlament.
NEDORIEŠENÉ POŽIADAVKY
(27.06.2011; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 2/19; DÓKOVÁ Blanka)
ZDRAVOTNÉ SESTRY TO RUŽOVO NEVIDIA
(27.06.2011; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; por. 7/13; ÖLVEDYOVÁ Mária)
Zdá sa, že okrem letných horúčav vonku, je horúco aj na ministerstve zdravotníctva. Tam sa totiž po niekoľkých týždňoch tvrdého vyjednávania začali topiť ľady medzi zdravotnými sestrami a ministrom. Dobrá správa pre zdravotníčky je, že sa im zdvihnú platy. Tá horšia je, že politici stále neberú do úvahy ich odpracované roky.
Posledné rokovania zdravotných sestier prinášajú svoje výsledky. Nuž ale ako sa zdá, horúca jeseň stále nie je zažehnaná. S náladičkou a s úsmevom od ucha k uchu vyšiel po tri a pol hodinovom rokovaní so sestrami minister UHLIARIK.
Ivan UHLIARIK, minister zdravotníctva SR: "V podstate sme sa zhodli naozaj vo veľkej väčšine takmer na 90 percent."
Sestry žiadali okrem iného dodržiavanie Zákonníka práce v nemocniciach, chceli voľno na vzdelávanie, odchod do dôchodku v 58. roku života a tiež dôležité stanovenie minimálnej hodinovej mzdy.
I. UHLIARIK: "Navrhujeme zvýšenie minimálnej mzdy pre jednotlivé kategórie sestier od tisíc do 4-tisíc korún, čiže od 33 do 127 eur."
Kým minister z rokovania odchádzal nad mieru spokojný, zdravotné sestry to až tak ružovo nevidia. Zabudnúť totiž môžu na skorší odchod do dôchodku. Síce nebudú musieť po päťdesiatke slúžiť nočné, chcú však ďalšie kompenzácie.
Mária LÉVYOVÁ, prezidentka Komory sestier: "Prednostného ošetrenia alebo zníženia doplatkov za lieky."
Už v stredu sa budú ich petíciou, pod ktorú sa podpísalo štvrť milióna ľudí, zaoberať poslanci. Tí by mali odklepnúť aj zvýšenie ich minimálnej mzdy z 1,80 eur na 3,5 až 4,5 eura na hodinu. Ich odpracované roky a prax však stále nikoho nezaujímajú.
M. LÉVYOVÁ: "Nemôžeme súhlasiť s tým, že nastúpime so mzdou 540 eur a odídeme s ňou do dôchodku, čo sa, žiaľ, deje. Pevne verím, že sa nám podarí do toho septembra dohodnúť."
Ak nie, čaká nás vraj akčný september.
SESTRY BOJUJÚ ĎALEJ
(27.06.2011; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; por. 8/16; GULOVÁ Zuzana)
Zdravotné sestry boli u ministra zdravotníctva. Ivanovi UHLIARIKOVI opäť predostreli požiadavky, ktoré v petícii podporilo viac ako 240-tisíc ľudí. Minister tvrdí, že sestrám vyhovel na 95 percent. Tie oponujú, nedoriešené stále zostávajú ich platy. Okrem minimálnej hodinovej mzdy chcú príplatky aj za odpracované roky či vzdelanie.
Petícia zdravotných sestier je v parlamente od mája, vtedy vyšli do ulíc a svoje požiadavky dali najavo poriadne nahlas. Poslanci sa nimi budú zaoberať už túto stredu. Sestry napriek prísľubom spokojné nie sú. Tvrdia, že minister im stále nezaručil vyššie platy.
Mária LÉVYOVÁ, Komora sestier a pôrodných asistentiek: "My budeme opakovať do nekonečna, že my chceme mať aj istý postup. Postup, ktorý zohľadní aj dĺžku tej našej praxe."
Sestry žiadajú, aby nedostávali menej ako 3,5 eura na hodinu. Minimálnu hodinovú mzdu by mal garantovať Zákonník práce.

 

ZÁKONNÍK PRÁCE (BY MAL STANOVIŤ)
minimálna hodinová mzda zdravotníckeho pracovníka
3,50 € - 4,50 €

Ivan UHLIARIK (KDH), minister zdravotníctva SR: "My navrhujeme zvýšenie minimálnej mzdy pre jednotlivé kategórie sestier od tisíc do štyritisíc korún čiže od 33 do 127 eur."
Podľa sestier je záruka minimálneho platu málo. Počkajú do septembra, potom môžu prísť na rad hromadné výpovede, presne to, čo zvažujú aj lekári. Ministra teda znovu požiadali, aby konal.
M. LÉVYOVÁ: "Ak nie, tak nemôžme súhlasiť s tým, že nastúpime so mzdou 540 eur a odídeme s ňou do dôchodku, čo sa žiaľ deje."
Poľa Komory sestier sú ich požiadavky splnené zatiaľ asi na 40 percent. Okrem iného dostanú voľno na vzdelávanie a po 50-tke už nebudú musieť pracovať v nepretržitej prevádzke, čo znamená, že sa vyhnú nočným službám. Sestry však žiadali niečo iné a to, aby mohli ísť skôr do penzie, už v 58 rokoch.
Skorší odchod do dôchodku sestrám zrejme neprejde. Nesúhlasí premiérka ani minister práce, a práve s ním sa stretnú zajtra.


ZDRAVOTNÉ SESTRY U MINISTRA
(27.06.2011; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19.55; por. 1/2; BIELIK Peter)
Uhliarik sľúbil zdravotným sestrám vyššie platy
(27.06.2011; www.aktualne.sk; Domov, 17.00, s. -; Harkotová Stanislava)
Na prvom mieste je cena, nie pacient
(28.06.2011; Hospodárske noviny; s. 7; Trechová Monika)
Sanatórium AT nespĺňa personálne kritériá
(28.06.2011; www.europrofit.sk; 06.29, s. -; TASR)
Poisťovňa chce obmedziť liečbu narkomanov
(28.06.2011; Pravda; s. 6-7; Hunková Mária)
Nemocnice sa zlúčia do jednej akciovky

(28.06.2011; Pravda; s. 8; Jaloviarová Renáta)
Ľudia prestanú počítať
(28.06.2011; Sme; s. 15; joč)
Od budúceho roka budú robiť zúčtovanie zdravotné poisťovne.
Musím urobiť zúčtovanie? A na akom tlačive? Tieto aj iné otázky sú pomaly minulosťou.
Od 1. mája je účinná novela zákona o zdravotných poisťovniach, podľa ktorej zúčtovanie za rok 2011 vykonajú poisťovne.
Poslankyňa Katarína Cibulková (SDKÚ) zmenu navrhla s cieľom znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov a podnikateľov. "Zamestnávateľ musí od zamestnanca získať všetky potrebné informácie. Často sú neúplné." Ostatní platitelia poistného zasa narážajú na nezrozumiteľnú terminológiu. Výsledkom sú chyby a opravy.
Zúčtovanie presadil Rudolf Zajac, minister zdravotníctva v druhej vláde Mikuláša Dzurindu (SDKÚ), a premiéru malo v roku 2006. Vláda Róberta Fica (Smer), ktorá vzišla z volieb v tom istom roku, sa zaviazala, že zruší jeho "súčasnú podobu". Okrem lehôt sa však nič nezmenilo.
Ukázalo sa, že zúčtovanie má zmysel. "Je to výpočet skutočného poistného, ktoré mal poistenec zaplatiť v závislosti od príjmov za predchádzajúci kalendárny rok," povedala Monika Laciková z Dôvery. Poisťovne budú konať na základe údajov z daňového riaditeľstva.
Vedci sú bližšie k umelému pankreasu

(28.06.2011; Pravda; s. 26; reuters, sita, mq)
Lekári podporujú výpovede
(28.06.2011; Hospodárske noviny; s. 2; tasr)
Lekárska komora podporuje podávanie výpovedí
(27.06.2011; www.24hod.sk; s. -; webnoviny)
Slovenská lekárska komora podporila hromadné výpovede lekárov
(27.06.2011; www.zzz.sk; s. -; TASR)
Slovenská lekárska komora podporila hromadné výpovede lekárov
(27.06.2011;
www.ta3.com; 09:52, s. -; tasr)
Slovenská lekárska komora sa pridala k lekárom, ktorí sú pripravení podať hromadné výpovede. "SLK podporuje svojich kolegov, ktorí sú pripravení podaním výpovede upozorniť zodpovedné orgány SR, že bez radikálnej nápravy pomerov v slovenskom zdravotníctve nastane jeho totálna devastácia," píše sa v stanovisku komory z jej mimoriadneho zasadnutiu, ktoré sa uskutočnilo 24. a 25. júna v Martine. Požiadavky lekárov označila ako plne oprávnené.
Lekárske odborové združenie doteraz zozbieralo pod Deklaráciu k pripravenosti ukončenia pracovného pomeru 1500 podpisov. Prieskum medzi lekármi zatiaľ nie je ukončený vo všetkých nemocniciach, vyhodnotiť sa má v druhej polovici júla. Odbory požadujú splnenie štyroch požiadaviek, a to dodržiavanie Zákonníka práce, dofinancovanie systému, lepšie mzdové ohodnotenie a zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.
Mimoriadne zasadnutie sa venovalo aj pripravovanému nariadeniu vlády o zozname výkonov, ku ktorému komora predložila 12 pripomienok. SLK žiada ministerstvo zdravotníctva o stiahnutie materiálu a začatie odbornej diskusie so stavovskými organizáciami v zdravotníctve a s odbornými spoločnosťami a následnú zmenu nariadenia v súlade s predloženými pripomienkami.
ŽILINSKÍ KRAJSKÍ POSLANCI DISKUTUJÚ O ZLÚČENÍ ŠTYROCH REGIONÁLNYCH NEMOCNÍC
(27.06.2011; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 12.00; por. 2/10; RAČKOVÁ Marína)
Žilinskí krajskí poslanci diskutujú o zlúčení štyroch regionálnych nemocníc a jednej polikliniky. Kysucká, Hornooravská, Dolnooravská a Liptovská nemocnica a Oravská poliklinika v Námestove by mali splynúť do novej rozpočtovej organizácie a zároveň by mali vzniknúť dve nové akciovky.
Krajskí poslanci už takmer dve hodiny rokujú o najdôležitejšom bode dnešného rokovania, čiže je tým transformácia zdravotníckych zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Ide o päť nemocníc, z toho štyri sú nemocnice s poliklinikou. Zopakujem, že ide o Kysuckú v Čadci, Hornooravskú v Trstenej, Dolnooravskú v Dolnom Kubíne, Liptovskú v Liptovskom Mikuláši a o oravskú polikliniku v Námestove. Vzniknúť by mala rozpočtová organizácia SZP, tá by mala na starosti správu a pohľadávky a takisto dve akciové spoločnosti, a to Nemocnice Žilinského samosprávneho kraja a Oravská poliklinika v Námestove. Týmto akciovým spoločnostiam by nemal patriť žiaden majetok, mali by fungovať samostatne. No, ale na kraji sa ozvali aj hlasy, či to nie je krok k privatizácii. To podotkla Anna BELOUSOVOVÁ. Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj BLANÁR hovorí, že podľa zákona musia nemocnice transformovať, proti čomu bojuje podľa jeho slov aj asociácia nemocníc či lekárska komora. Podľa dôvodovej správy by aj po transformácii o nemocniciach rozhodovalo len krajské zastupiteľstvo. Juraj BLANÁR ďalej na obhajobu tohto kroku povedal, že nemocnice chcú ochrániť pred zrušením oddelení, (...) platieb a chcú zachovať ich identitu. Žilinský krajský poslanec Vojtech KOLEJÁK, ktorý je zároveň aj lekárom v trstenskej nemocnici však podotkol, že idú na neznámu pôdu. Podľa neho sú výhody len v teoretickej rovine. Nenastane zlepšenie kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a hrozí aj strata právnej subjektivity. Platby podľa neho nemusia byť vyrovnané a môže nasledovať aj prenájom. Aktuálne rozprava o transformácii žilinských krajských nemocníc stále pokračuje. O tom, ako krajskí poslanci v Žiline rozhodnú vás budeme informovať.
ZMENY V NEMOCNICIACH
(27.06.2011; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 4/25; ELIÁŠOVÁ Zuzana)
Šetrenie, rušenie lôžok či oddelení, kontrola nákupov. Aj to je zrejme časť príprav nemocníc na akciové spoločnosti. Množstvo z nich sa topí v dlhoch a zmenou na akciovky ich chce ministerstvo dostať do finančnej kondície. Lekári však otvorene hovoria o blížiacej sa privatizácii.
Prvé nemocnice by sa mali zmeniť na akciové spoločnosti podľa vyjadrenia ministra z tohtoročnej jari už teraz v lete. O podrobnostiach však rezort zatiaľ mlčí.
Ivan UHLIARIK (KDH), minister zdravotníctva: "My si od toho sľubujeme vyššiu kvalitu a hlavne sprehľadnenie hospodárenia."
Nemocnice ale budú potrebovať peniaze. Mnohé z nich majú obrovské dlhy, no a na to, aby sa stali akciovými spoločnosťami, sa budú musieť oddlžiť. Akou sumou, ministerstvo financií neprezradilo. Realita slovenského zdravotníctva je okrem mínusov na účte aj napríklad diera v stene ambulancie, padajúca omietka či šváby pri výťahoch. Nemocnice, ako akciovky nemôžu byť v dlhoch. No a na to, aby sa ich zbavili, budú podľa lekárskej komory potrebovať od štátu štvrť miliardy eur."
Zuzana ČIŽMÁRIKOVÁ, Univerzitná nemocnica v Bratislave: "Ak by sme boli oddlžili k dnešnému dňu, už k zajtrajšiemu začíname ten dlh na novo tvoriť."
Nemocnice od poisťovne dostávajú menej peňazí, ako ich pacienti reálne stoja. A tak kolotoč zadlžovania bude pokračovať. Lekári otvorene hovoria o pripravovanej privatizácii. Nemocnica sa dostane do mínusu a v konkurze ju kúpia súkromníci.
Marián KOLLÁR, Lekárske odborové združenie: "Sú to v drvivej väčšine tí najsilnejší hráči."
I. UHLIARIK: "Absolútne vylučujem privatizáciu."
Odborári tvrdia, že nemocnice ako akciové spoločnosti obmedzia zdravotnú starostlivosť. V snahe netvoriť dlhy sa vraj budú chcieť zbaviť finančne náročných pacientov a ťažké prípady sa nebudú mať kde liečiť.
M. KOLLÁR: "Napríklad liečenie dlhodobo chorých. Sú to onkologické ochorenia. Je jasné, že všetko sa podriadi ekonomickému výsledku a teda zisku."
I. UHLIARIK: "Práve dnes sú srdcové ústavy, ktoré sú koncovým zariadením pre transplantácie srdca ziskové alebo teda minimálne vo vyrovnanom hospodárení a onkologický ústav východoslovenský takisto už ďalej neposiela pacientov a je tiež akciovou spoločnosťou."
Reforma v nemocniciach sa dolaďuje ešte v koaličnej kuchyni. Ministri MIKLOŠ a UHLIARIK by mali detaily zverejniť koncom týždňa.
Podpora hromadných výpovedí
(27.06.2011; www.europrofit.sk; 9.45, s. -; TASR)
Tlak na Uhliarika rastie, úvahy o výpovediach lekárov podporila aj komora
(27.06.2011; www.tvnoviny.sk; Domov, 10:00, s. -; tasr)
K hromadným výpovediam sa pridajú ďalší lekári
(27.06.2011; www.aktualne.sk; Domov, 12.12, s. -; Harkotová Stanislava)
Levická nemocnica príde o očné a krčné
(27.06.2011; Týždeň na Pohroní; č. 25, s. 2; SAKOŠOVÁ Milena)
Iný pohľad na rušenie oddelení nemocníc na Slovensku
(27.06.2011; Sninské noviny; č. 27, s. 4; Dušan Hirjak)
Tak sme sa v týchto dňoch konečne dozvedeli, kde zanikne 156 oddelení a kde budú zanedlho problémy s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Všeobecná zdravotná poisťovňa vydala zoznam nemocníc, kde sa budú rušiť oddelenia. Predpokladám, že mnohí z nás, ktorí žijú v okrese Snina, boli prekvapení, že v zozname sa nachádza aj sninská nemocnica a že sa budú rušiť gynekológia a pôrodníctvo, pediatria a doliečovanie.
Z tlače je možné si všimnúť veľmi zvláštne tvrdenia. Napríklad, že všetky redukcie boli konzultované s nemocnicami na základe toho, kde najbližšie zariadenie môže túto starostlivosť poskytovať. V našom prípade si môžeme doslova tipovať, či to bolo konzultované iba s humenskou nemocnicou, alebo iba so sninskou nemocnicou, alebo s obidvoma nemocnicami. Ďalšou perličkou pre verejnosť a pacientov je tvrdenie o cieli redukcie lôžok. Podľa generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej starostlivosti cieľom redukcie nie je šetriť, ale donútiť nemocnice efektívnejšie prerozdeľovať zdroje. Do nemocníc vraj pôjde rovnaký objem peňazí ako doteraz. Toto verejné zdôvodnenie podľa môjho názoru ukazuje na neoprávnené zasahovanie štátu a najmä Všeobecnej zdravotnej poisťovne do rozhodovacieho procesu platného pre danú nemocnicu, nech jej organizačná forma je akákoľvek. Každá nemocnica má svoju organizačnú štruktúru a plní svoju podnikateľskú funkciu vo všeobecnom záujme. Je to záležitosť a úloha nemocnice ako každej spoločnosti, aby v rámci dostupných finančných zdrojov prijímala rozhodnutia o svojich oddeleniach a určovala náplň činnosti. Všeobecná zdravotná poisťovňa si nemôže a nesmie dovoliť takýmto spôsobom vstupovať do konania vedenia nemocníc. Tento centralisticky princíp riadenia nemocníc s rôznou organizačnou štruktúrou je potrebné jednoznačne odsúdiť ako zasahovanie do vlastných právomoci nemocníc a to len preto, že niekto je absolútnym pánom v rozhodovaní, kto dostane financie a v akej výške. Takže otázku efektívnejšieho využívania zdrojov musí zvládnuť manažment nemocníc. Ak to nevie alebo nemá k tomu schopnosti, potom je na rade rozhodnutie na vlastníkovi nemocnice. Vlastník nemocnice sa má v prvom rade orientovať nie na ministerstvo zdravotníctva a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ale na zamestnancov nemocnice. K efektívnemu fungovaniu nemocnice môže a mal by zabezpečiť uplatnenie práva zamestnancov na spolurozhodovanie, ktoré sa uskutočňuje v určitej organizačnej forme a môže byť veľmi cenné pre vedenie spoločnosti a život celej nemocnice.
Všetci obyvatelia nášho okresu majú záujem na tom, aby dobre fungovala sninská nemocnica a aby v nej boli také oddelenia, ktoré potrebujeme. Obyvateľov okresu Snina nie je možné nebrať na vedomie v rozhodovacom procese a iba oznamovať im z pozície sily svoje rozhodnutia. V oblasti zdravotníctva totiž ide o naše spoločné finančné zdroje a preto ich správcovia by mali mať už v svojom manažérskom prístupe zakódované, že tu ide o spoločné alebo verejné blaho, z ktorého je potrebné vychádzať. Toto spoločné či verejné blaho sa nedá dobre "spravovať", ak existujú hoci aj formálne nedostatky v otázkach, kto smie a ako rozhodovať, ako sa môžu rozhodovania o problémoch zúčastniť poistenci, ako je možná kontrola finančných zdrojov získaných od poistencov a podobne.
Zoznam nemocníc, ktorý bol vydaný, nemal byť ani napísaný a ani zverejnený. Je potrebné tento zoznam jednoducho zrušiť a verejnosti a nemocniciam sa ospravedlniť. V dnešnej spoločnosti musíme si ako oko v hlave strážiť zásadu, ktorá sa má jednoducho rešpektovať: to, čo nemocnica má vykonávať z vlastnej iniciatívy na základe zákonov, predpisov a nariadení vlastnými silami, to je potrebné jej ponechať a nebrať jej to z rúk a prenášať na niekoho iného. V tomto prípade tu ide o princíp subsidiarity a jeho nedodržiavanie má na spoločnosť veľmi negatívny vplyv. Tu už musím zdôrazniť, že o naplňovanie a rešpektovanie tohto princípu v podmienkach zdravotníctva musia bojovať aj všetci členovia vedenia nemocníc a nedovoľovať, aby spravodlivosť ťahala za kratší koniec a aby nemocnice boli oslabované práve porušovaním princípov zo strany vyšších a silnejších organizácií.
Nebolo by na škodu veci, ak by sa zodpovední za chod nemocnice v našom okrese (konateľ nemocnice, primári dotknutých oddelení) pochválili obyvateľom okresu, ako neúspešne bojovali za svoju nemocnicu a za to, aby ministerstvo zdravotníctva a Všeobecná zdravotná poisťovňa rešpektovali tu spomínané princípy: princíp spoločného blaha, princíp subsidiarity. A samotné ministerstvo zdravotníctva a Všeobecná zdravotná poisťovňa by mali verejnosti zdôvodniť, prečo rozhodujú tak, ako rozhodujú. Každý dospelý poistenec z nášho okresu by mal byť zvedavý na verejné zdôvodnenie rušenia oddelenia myslím si, že si toto zdôvodnenie žiada a bude vedieť si utvoriť určitý obraz o probléme, ktorý vznikol, resp. bol pripravený a vyvolaný.
Treba začať meniť k lepšiemu aj samotný vzťah zdravotníckeho zariadenia a verejnosti. Vedenia nemocníc by nemali len pasívne čakať na to, čo sa bude diať z vyššej úrovne á čo k ním príde z rodinného prostredia. Ak nemocnice mali alebo majú iný názor na rušenie oddelení, mali sa obrátiť na verejnosť a komunikovať s ňou podľa možných zásad. V tomto prípade by nešlo o organizovanie občianskej neposlušnosti, ale o posilnenie vzájomných vzťahov v prospech poskytovania kvalitných zdravotníckych služieb. Téma rušenia oddelení by v tomto komunikačnom vzťahu našla svoje miesto a bola by záležitosťou nemocnice a poistencov.
Obdobne to platí pre vzťah vedenia nemocnice a zamestnancov. Využitie energie, skúsenosti a poznatkov zamestnancov nemocnice je pre celú nemocnicu a poistencov vec na nezaplatenie a jednoznačne by smerovalo k podpore spoločného blaha. Do tohto vzťahu vedenia nemocnice a zamestnancov netreba vkladať ďalšie finančné zdroje, pretože "odkrytie" záujmu zamestnancov podieľať sa na správe svoje spoločnosti podporuje aj ďalší princíp riadenia - princíp solidarity. Týmto spôsobom reagujem na oznam o rušení oddelení v nemocniciach. pretože spôsob rušenia oddelení alebo riešenia problému (ak existuje) pokladám za nevhodný a priam totalitný. Stále niekto "vyšší" sa pokúša postaviť také organizácie ako nemocnice do podradného postavenia a závislosti. A ten "vyšší" to robí spôsobom, v ktorom sú obsiahnuté ním určené pravidlá a postupy, ktoré môžeme zhrnúť pod spoločný pojem inštitúcie. Nemali by sa prijímať také pravidlá hry, ktoré zbavujú nemocnice rozhodovať o tom, ako efektívne využívať finančné zdroje a neumožňujú do toho zasahovať ani zamestnancom a ani verejnosti ako poistencom.
Predstavme si, že oznámenie o rušení oddelení v nemocniciach predstavuje prvú etapu tohto čudného spôsobu "nakladania" s nemocnicami a poistencami. Teraz na túto etapu začala nadväzovať druhá etapa - etapa ľútosti a zmierenia sa so situáciou. Musí to tak byť, ak sa chceme mať lepšie -kričia tí, čo tento spôsob riešenia problému nemocníc presadzujú. Ľútosť nad rušením oddelení v nemocniciach iba objektivizuje potrebu prijatej zmeny, nevyhnutnosť prijatých opatrení.
A zmierenie si týka s pesimizmom naladených ľudí, podľa ktorých nič nezmôžeme, pretože politika je ďaleko od ľudskej múdrosti a vytratil sa s nej dôležitý etický rozmer. Podľa môjho názoru túto druhú etapu - čiastočne "rozpracovanú" etapu ľútosti a zmierenia treba stopnúť. Netreba k tomu žiadne politické rozhodnutie a politické krytie. Vedenia jednotlivých nemocníc sa majú pasovať do pozície skutočných lídrov a mali by si stanoviť, ako túto pozíciu budú hrať. Pravda, je to možné za situácie, že nikto z nich nemá iné bočné úmysly, že v pozadí nikto z nich nepodlieha konfliktu záujmov a podobne. Na takúto "novú" hru majú dostatočné zákonné oprávnenia a v zálohe majú tých čo ich môžu podporiť: vlastných zamestnancov a poistencov ako oprávnenú verejnosť. Aby sa naplnil zmysel organizácie pre oblasť zdravotníctva (nemocnice) a zmysel určitých postupov a pravidiel, je potrebná odvaha a osobné úsilie vedenia nemocnice. Iba potom je možné vrátiť sa k tomu, ako je možné zabezpečiť kvalitné služby pre poistencov, čo zrušiť a čo nie. Pri pozícií skutočných lídrov zdravotníctva (napríklad v okrese alebo na inej úrovni) je potom úloha ministerstva zdravotníctva a Všeobecnej zdravotnej poisťovne podstatne iná, avšak nie jednostranne určujúca.
HOSPODÁRSKA A SOCIÁLNA RADA ROKUJE O NOVELE ZÁKONA O OCHRANE ZDRAVIA PRI PRÁCI
(27.06.2011; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; por. 2/13; GÖRNER Oto)
Hospodárska a sociálna rada dnes rokuje aj o novele zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Viac povie priamo z Úradu vlády Oto GÖRNER, ktorý sa telefonicky prihlásil do vysielania.
Dobrý deň. Cieľom predloženej novely zákona je spružniť podmienky pre výkon pracovnej zdravotnej služby a tiež aj zníženie administratívneho a finančného zaťaženia zamestnávateľov. Má sa tým dôslednejšie zabezpečiť bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, vylúčenie alebo zníženie počtu pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. S novelou však zásadne nesúhlasia odborári. Podľa nich sa prijatím novely nedosiahne spomínaný efekt, teda zníženie počtu úrazov. Naopak, upozorňujú, že ten sa dá dosiahnuť len opatreniami, ktoré zlepšujú pracovné, bezpečnostné a sociálne podmienky, či vylepšovaním výrobných a technologických postupov. Pre odborárov je rovnako neprijateľné, aby boli v podnikoch vylúčení zo spolurozhodovania o týchto otázkach. Inštitút, príslušný zástupca, ktorý sa v novele uvádza, podľa nich v legislatíve nie je definovaný a nie je jasné, či ide o zástupcu zamestnancov v zmysle Zákonníka práce. Kým odborári žiadajú, aby sa novela prepracovala, zamestnávatelia snahu o zníženie ich administratívnej náročnosti pri bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vítajú. K novele predložili čiastkové pripomienky a po ich zapracovaní ju navrhujú schváliť. Toľko aktuálne z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady.
KOŠICE: V nemocniciach by mali zredukovať či zrušiť trinásť oddelení
(27.06.2011; www.piestanskydennik.sk; 11.31, s. -; SITA, ič, mt)
RUŠIA ŠESŤ ODDELENÍ
(27.06.2011; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 10/19; TRNOVÁ Katarína)
Michalovčania by mali mať od piatka vo svojej nemocnici o šesť oddelení menej. Všeobecná zdravotná poisťovňa nezazmluvní kožné, očné, krčné aj infekčné oddelenie. Takéto škrty sa nepáčia pacientom ani vedeniu mesta. Všeobecná zdravotná trvá na tom, že rozhodnutie je definitívne.
Rušenie šiestich oddelení vyvolalo rušnú debatu aj medzi Michalovčanmi v očnej ambulancii. Prichádzajúce zmeny pacienti prijímajú s obavami.
Pacientov onedlho nebude prijímať ani infekčné oddelenie. V tom mesto vidí najväčší problém.
Viliam ZÁHORČÁK (Smer-SD),primátor mesta Michalovce: "Tu máme aj nie málo občanov, ktorí na zmenu sú menej prispôsobiví a u nich teda najmä môže dochádzať aj k infekčným ochoreniam."
Ľubomír ROHOŇ, riaditeľ Nemocnice Š. KUKURU v Michalovciach: "Sme dali príslušným orgánom určité argumenty, ktoré by mali svedčiť preto, aby sa michalovské infekčné oddelenie stabilizovalo v Michalovciach."
Mesto nevzdáva ani boj o záchranu ďalších oddelení.
Viliam ZÁHORČÁK: "Pripravujeme otvorený list ministrovi zdravotníctva, otvorený list zdravotným poisťovniam, aby prehodnotili toto svoje rozhodnutie."
Petra BALÁŽOVÁ, hovorkyňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (telefonát): "Zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne ide v prípade nemocnice Michalovce o definitívny návrh."
Ak sa nemocnici nepodarí zachrániť infekčné oddelenie, približne 1 000 pacientov, ktorí sú tu ročne hospitalizovaní, by muselo ísť do Trebišova.
RUŠENIE PSYCHIATRIE V B. BYSTRICI
(27.06.2011; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 5/25; ELIÁŠOVÁ Zuzana, KAŠIAROVÁ Martina)
Ľudia s duševnými problémami sú bezradní. Zo svojej budovy sa má vysťahovať banskobystrická psychiatria. Podľa primára sa tým úplne skončí liečba patologických hráčov. Ohrozené je aj zvolenské psychiatrické oddelenie. Všetko sa to deje v rezorte ministra zdravotníctva z KDH, ktoré sa na druhej strane snaží prístup ľudí k hracím automatom sťažiť.
Róbert FILIPKO, bývalý gambler: "Ja v čase, keď som absolvoval povedzme akútne oddelenie v Banskej Bystrici a keď si to premietnem, že by som bol na ôsmom poschodí v nemocnici, tak by som asi veľmi rýchlo urobil to čo som vtedy chcel a to rýchly pád dole."
Takto reagoval človek, ktorému banskobystrická psychiatria doslova zachránila život. Teraz sa má presťahovať na ôsme poschodie do tunajšej Rooseveltovej nemocnice. Príde o časť lôžok a podľa primára tým úplne skončí liečba patologických hráčov.
Vladimír VELICKÝ, psychiater: "Pre mňa je to jasná deštrukcia ústavnej psychiatrickej starostlivosti v tomto regióne."
Likvidácia lôžok sa deje v rezorte ministra zdravotníctva, ktorý je nominantom KDH. Táto strana chce presadiť aj opatrenia, ako sťažiť ľuďom prístup k hracím automatom v pohostinstvách.
Jana ŽITŇANSKÁ (KDH): "V prípade, že by takéto oddelenie zaniklo myslím si, že by to nebolo dobré, pretože naozaj potrebujeme týmto ľuďom pomáhať. Potrebujeme ich liečiť."
Ivan UHLIARIK, minister zdravotníctva: "Rušenie niektorých lôžok, ako sme deklarovali, bolo väčšinou rušenie neefektívnych a prázdnych lôžok."
Napätie v banskobystrickej nemocnici sa pokúsi zmierniť aj primátor Peter GOGOLA, ktorý sa v stredu chce rozprávať s riaditeľom nemocnice. Všeobecná zdravotná poisťovňa nechce už od júla uzavrieť zmluvu ani s psychiatriou v blízkom Zvolene. Podľa jej hovorkyne však posilní ambulantnú a stacionárnu starostlivosť. V hre je možno i záujem o túto budovu banskobystrickej psychiatrie. Už teraz je však isté jedno, najviac na celú situáciu doplatia chorí ľudia.
R. FILIPKO: "Ak nájdete zariadenie, kde sú vás schopný prijať, okamžite to využite, pretože zajtra taká možnosť už nemusí byť."
UBUDNE 90 LÔŽOK
(26.06.2011; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; por. 7/14; ŠTEFKOVÁ Miriam)
Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline sa zmenšuje. V rámci ozdravných opatrení v nej štátna zdravotná poisťovňa nezazmluvní niektoré oddelenia. Ubudnúť by tak už o pár dní malo 90 lôžok. Ide o redukciu, ktorú ešte v marci ohlásil minister Ivan UHLIARIK.
V žilinskej nemocnici úplne zrušia kožné a krčno-nosno-ušné oddelenie a tiež cievnu chirurgiu. Koronárnu jednotku zlúčia s oddelením arytmie. Pacienti sú sklamaní.
Zmeny potvrdilo vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Petra BALÁŽOVÁ, hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne: "Zo strany poisťovne ide o definitívny návrh, pričom sme zohľadňovali dostupnosť, pokrytie siete a potreby našich poistencov."
Vedenie nemocnice sa ale k veci konkrétne vyjadriť nevie. Údajne ešte oficiálne stanovisko nedostali.
Petra LIHANOVÁ, hovorkyňa FNsP Žilina: "Naša nemocnica urobí všetko preto, aby sa neznížila dostupnosť a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti."
Pacienti budú musieť dochádzať za hospitalizáciou do Martina, Ružomberka či Považskej Bystrice.
Záleží na tom, že ktoré oddelenia budú kde zazmluvnené.
K prípadným personálnym zmenám v súvislosti s rušením oddelení sa vedenie nemocnice momentálne vyjadriť nevie. Na Slovensku by sa malo celkovo zrušiť 156 oddelení a okolo 3 300 lôžok. Spomínané zmeny by mali v žilinskej nemocnici vstúpiť do platnosti od 1. júla.
Kde majú dôstojne dožiť?

(27.06.2011; Prešovský večerník; č. 5209, s. 3; KIŠŠOVÁ Andrea)
RUŠIA AJ ZISKOVÉ ODDELENIA
(27.06.2011; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 6/25; GLABAZŇOVÁ Zuzana)
V považskobystrickej nemocnici zostali nemilo prekvapení, keď na zozname oddelení na odstrel našli nielen plánované ORL, ale aj pľúcne oddelenie, o ktorom sa vôbec neuvažovalo. Oddelenie je pritom jedno z mála, ktoré vykazuje zisk, no Všeobecná zdravotná poisťovňa ho od 1. júla aj tak nezazmluvnila.
Špičkové personálne i technické vybavenie. Viac ako 800 odliečených pacientov ročne a ziskové hospodárenie.
Ján ŠIMO, primár odd. TaRCH: "Za rok 2010 sme zarobili v úvodzovkách 71-tisíc eur."
Toto všetko zrejme nestačilo na to, aby oddelenie prežilo. Od 1. júla nemá so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou zmluvu.
Igor ŠTEINER, námestník pre LPS NsP v P. Bystrici: "Tieto veci neboli s nami vôbec prediskutované. Nemocnica vlastne nebola schopná sa pripraviť na takýto vážny krok. Pre nás z toho vyplývajú veľmi vážne pracovno-právne vzťahy s jednotlivými zamestnancami tohto oddelenia."
Petra BALÁŽOVÁ, hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s.: "Niekoľkokrát sme rokovali aj s vedením nemocnice. Tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Rozhodujúcim kritériom z pohľadu zdravotnej poisťovne bola efektivita poskytovanej liečby."
Po zrušení pľúcneho oddelenia v Považskej Bystrici by zostalo v kraji iba jedno. V trenčianskej fakultnej nemocnici. Tam je ale iba 18 lôžok, čo je absolútne nepostačujúce. Aj vzdialenosť okolo 50 kilometrov by bola pre mnohých pacientov obrovská záťaž.
J. ŠIMO: "Keď sa niekto dusí za plného vedomia, tak to je takzvaný horor mortis. Kto to nezažil, tak nevie o čom to je."
Pani Ľuba niečo podobné zažila. Pochádza z Ružomberka, kde tamojšie pľúcne oddelenie zrušili pred mesiacom a ona zostala v ohrození života.
Ľuba HUFKOVÁ, pacientka: "Ja som sa dusila a nemal mi kto podať pomocnú ruku."
V Martine nemali pre ňu voľné miesto. Pomoc jej podali až v Považskej Bystrici.
Ľ. HUFKOVÁ: "Teraz keď som sa dozvedela, že vlastne som sa dostala na také isté oddelenie, ako v Ružomberku, tak vám poviem pravdu, má oblieva smrteľný pot. U mňa je kritické to, že mám diagnózu, ktorá má len štyri stupne. Nachádzam sa v treťom."
Zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne ide podľa jej hovorkyne o definitívne rozhodnutie, no nemocnica sa nevzdáva. Za zachovanie pľúcneho oddelenia spísali petíciu. Len za týždeň ju podpísalo viac ako 3-tisíc ľudí. S prosbou o pomoc sa chcú obrátiť aj na predsedníčku vlády. Prijateľnejším riešením by pre oddelenie bolo zníženie počtu lôžok zo súčasných 28 na 15. Nie však jeho úplne zrušenie.
PÔRODNÍC V BRATISLAVE JE STÁLE MÁLO
(27.06.2011; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 13/25; MIKOLÁŠOVÁ Darina)
Bratislavčanov pribúda, pôrodníc v meste je však stále málo. Za posledných 10 rokov vzrástol v Bratislavskom kraji počet pôrodov takmer o 30 percent. V hlavnom meste sú pritom iba 3 pôrodnícke kliniky.
Ružinov, Kramáre a Petržalka. Budúca mamička v Bratislave toho pred pôrodom veľa na výber nemá. V minulom roku odrodili v troch pôrodniciach viac ako 7 500 žien.
Zuzana ČIŽMÁRIKOVÁ, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave: "Čo sa týka vyťaženosti pôrodných oddelení, tak sú to najviac vyťažené oddelenia, ale zatiaľ nebol problém s tým, že by bol problém umiestniť niekde maminu."
Viac lôžok by však v Univerzitnej nemocnici prijali.
Z. ČIŽMÁRIKOVÁ: "Stáva sa občas, že mamička po pôrode neleží na pôrodnom oddelení, ale na gynekológii kvôli nedostatku miesta, ale väčšinou ak sa uvoľní miesto, tak je potom presunutá späť na pôrodnicu."
Od júla pribudne k pôrodníckym klinikám v Bratislave štvrtá, táto ale bude súkromná.
Vladimír CUPANÍK, riaditeľ Kochovho sanatória: "Je tu 33 lôžok, každá izba má vlastné sociálne zariadenie."
Okrem pôrodov tu chcú lekári poskytovať aj bežnú gynekologickú starostlivosť. Pacientky tu budú môcť absolvovať aj gynekologické operácie. Prvé pacientky už do sanatória chodia, no a prvé bábätko by tu mohlo prísť na svet už 6. júla.
V. CUPANÍK: "My sme v štádiu rokovania práve so zdravotnými poisťovňami, kde máme určitý prísľub, že tá starostlivosť bude hradená, časť si budú musieť priplatiť ale naše klientky, pacientky, pretože tá rekonštrukcia bola neuveriteľne finančne náročná."
Univerzitná nemocnica predpokladá, že najbližších 5 rokov bude pôrodnosť v Bratislave naďalej stúpať. Nedá sa preto očakávať, že sa vyťaženosť už existujúcich pôrodníc zníži.
Nemocnica v Galante bude naďalej poskytovať akútnu medicínsku starostlivosť
(26.06.2011; www.zzz.sk; s. -; TASR)

 

 

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi