SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » JÚN 2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 29.6.2011

Sestričky aj lekári rokovali bez výsledku
(29.06.2011; Sme; s. 4; jkr)


Zdravotníctvo nás stálo viac
(29.06.2011; Sme; s. 8; sita)
Slováci dali vlani do zdravotníctva z vlastných vreciek 1,203 miliardy eur. Rok predtým to bolo 1,145 miliardy eur. Ide o platby obyvateľstva za tovary a služby, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ako napríklad doplatky za lieky, či za nadštandard v nemocnici. Medziročne sa úroveň súkromných zdrojov v zdravotníctve zvýšila o 58,6 milióna eur, čo je nárast o 5,1 percenta. Zverejnil to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Kauza farmaloby sa dostáva do finále
(29.06.2011; www.tvnoviny.sk; Ekonomika, 05:50, s. -; Eliášová Zuzana)
Pacient platí za lieky čoraz viac, varujú farmafirmy
(29.06.2011; Hospodárske noviny; s. 3; tasr)
Kardiaci si priplatia, hoci ceny klesajú
(29.06.2011; Hospodárske noviny; s. 19; Pňačeková Alžbeta)
Kolobeh lekárov
(29.06.2011; Pravda; s. 44; Repa Marián)
Štátna poisťovňa škrtá vo svojich plánoch
(29.06.2011; Hospodárske noviny; s. 3; Kohútiková Katarína)
Najprv zrušme Uhliarika
(29.06.2011; Hospodárske noviny; s. 7; Soltész Arpád)
Uhliarik zakročil, lôžka v Snine ostanú
(29.06.2011; Sme; s. 1; vfo)
Minister nechcel zasahovať do rušenia oddelení. Snine pomohol.
Všeobecná zdravotná poisťovňa ustúpila od zámeru nepodpísať zmluvu s gynekologickým a detským oddelením nemocnice v Snine. Oddelenia mali skončiť už v piatok, no ostávajú, hoci nemajú dosť kvalifikovaných ľudí.
Poisťovňu presvedčil minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH), ktorý včera nemocnicu navštívil. Zachrániť oddelenia chce pre ich "špecifické regionálne postavenie". Šéf poisťovne Marian Faktor potvrdil, že je desať oddelení, o ktorých zachovaní sa rokuje. Od júla ich chcela poisťovňa zrušiť 156.
Uhliarik zachránil časť lôžok
(29.06.2011; Sme; s. 8; vfo)
Aj po 1. júli ostanú v Snine detské, gynekologicko-pôrodnícke a novorodenecké oddelenia.
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) zasiahol do zoznamu štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Tá od júla nechcela zazmluvniť gynekologicko-pôrodnícke, detské a novorodenecké oddelenia v nemocnici v Snine. Po tom, ako minister nemocnicu navštívil, poisťovňa ustúpila.
Zmluvy sa im majú predĺžiť do konca marca. Dovtedy musia oddelenia splniť personálne podmienky a zabezpečiť dostatok kvalifikovaných lekárov, tvrdí rezort. Nemocnica tvrdí, že stihne splniť podmienky a doplniť lekárov.
V minulosti ministerstvo tvrdilo, že zmluvy sú otázkou medzi poisťovňou a nemocnicami. Napriek tomu do vzťahov zasahuje. "Poisťovňa informovala, že počet lôžok a oddelení, ktoré sa idú rušiť, nie je úplne uzavretý a prebiehajú rokovania. To bol aj prípad nemocnice v Snine, ktorá má špecifické regionálne postavenie," tvrdí rezort.
Rokovania pripúšťa aj poisťovňa. "Máme do desať kritických prípadov, kde ešte rokujeme," povedal jej šéf Marian Faktor. Či ide aj o Sninu, nekonkretizoval.
Štátna poisťovňa nechce od júla zazmluvniť vyše 150 oddelení v nemocniciach, zrušiť sa tak má 3300 lôžok. Oddelenia sa majú zmeniť na jednodňové ambulancie, stacionáre alebo sa majú presunúť do centier.
Zrušia len doliečovacie oddelenie
(29.06.2011; Plus jeden deň; s. 8; sita)

Nemocnica v Snine nemusí zrušiť gynekologicko-pôrodnické detské a novorodenecké oddelenie, ale iba doliečovacie oddelenie. Rozhodnutie padlo po návšteve ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika v sninskej nemocnici. Šéf rezortu zdravotníctva rokoval s vedením nemocnice i primátorom mesta. "Nemocnica dostala odklad do 1. apríla budúceho roka. dokedy musí splniť najmä personálne podmienky -zabezpečiť dostatok kvalifikovaných lekárov," povedal Uhliarik.
V zisku nie je zatiaľ jasno
(29.06.2011; Sme; s. 8; Folentová Veronika)
Koalícia nemá zatiaľ spoločný názor na podmienky zisku poisťovní
Poslanci už začali boj o podmienky zisku poisťovní. O pár dní má o nich rokovať parlament.
Aký zisk si budú môcť vyplácať zdravotné poisťovne? O tom by mali rozhodnúť poslanci už v najbližších dňoch.
Novela zákona o zdravotných poisťovniach je jednou z najkontroverznejších noriem na tejto schôdzi parlamentu. Očakáva sa k nej preto ostrá diskusia.

 

Most-Híd proti koalícii
Koalícia zatiaľ nemá jednotný názor, ako by mali podmienky vyplatenia zisku vyzerať.
Potvrdzuje to návrh poslanca za Most-Híd Tibora Bastrnáka. Chce, aby poisťovne museli platiť aspoň 80 percent zisku na vytvorenie svojho rezervného fondu. Má vykrývať dočasné straty poisťovní.
Platiť majú dovtedy, kým rezerva nedosiahne najmenej výšku troch percent poistného, ktoré sa rozdeľuje medzi poisťovne. Poistné sa prerozdeľuje podľa počtu poistencov, ich pohlavia, veku či ekonomickej aktivity.
Takýto systém naplnenia rezervného fondu by bol podľa Bastrnáka spravodlivejší ako vládny návrh, lebo by zohľadňoval počet poistencov.
Rezortu sa Bastrnákova zmena nepáči: "Môže byť bariérou pre vstup nových poisťovní na trh, čo je v rozpore s vyhlásením vlády."
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH totiž navrhol, aby si mohli poisťovne vyplatiť zisk, ak budú mať v rezervnom fonde aspoň 20 percent z ich základného imania. Poisťovne sa k návrhom zatiaľ nevyjadrili.

Možno podporí Smer
S ministerstvom súhlasí poslanec SaS Peter Kalist. Nové poisťovne by pritom mohli priniesť viac konkurencie a lepšie služby pre poistencov, tvrdí.
"Nie je to celkom správne. Viac peňazí, ktoré by sa mohli použiť na starostlivosť, bude v poisťovni," pridáva sa Peter Markovič z SDKÚ.
Bastrnákov návrh zdravotný výbor neodobril a nedal k nemu odporúčanie pre poslancov, či ho majú schváliť. Má však šancu aj bez podpory koalície, s ktorou sa o ňom neradil. Môže ho totiž podporiť najsilnejšia strana Smer: "Návrh je správny v tom, že ak majú mať poisťovne zisk, nech sa čo najviac použije na starostlivosť," povedal poslanec Smeru Richard Raši.

Podmienky
Zisk poisťovní
* Mať rezervu na uhradenie plánovaných výkonov na čakacích listinách.

Vládny návrh:
* Vytvárať rezervu vo výške 20 % základného imania.

Návrh poslanca Bastrnáka:
* Poisťovňa by musela dávať najmenej 80 % zisku na tvorbu rezervy. A to dovtedy, kým tam nebude rezerva najmenej 3 % poistného po prerozdeľovaní.


K výpovediam sa pridávajú ďalší zdravotníci
(29.06.2011; Pravda; s. 2-3; Hunková Mária)
A zabuchnite dvere...
(29.06.2011; Sme; s. 12; Schutz Peter)
LEKÁRI EŠTE NEMAJÚ ZMLUVY
(28.06.2011; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; por. 11/18; SIMANOVÁ Simona)
Všeobecní lekári ani špecialisti ešte nemajú zmluvy s najväčšou poisťovňou. Od 1.júla by pritom mali pracovať na základe nových zmlúv. Všeobecná zdravotná hovorí, že všetko stihne načas.
Všeobecní lekári pre deti, pre dospelých, ortopédi, neurológovia ani ostatní lekári špecialisti zatiaľ nemajú uzavreté zmluvy so Všeobecnou zdravotnou. Lekári preto hovoria o šibeničnom termíne. Staré zmluvy im platia do štvrtka.
Milan DRAGULA, prezident Slovenskej lekárskej komory: "Začnú robiť pre poisťovne, teda pre klientov poisťovne, ale nebudú vedieť za čo a či vôbec budú robiť, lebo stále ešte môžu ich odzmluvniť. Takže je to taký chaos a neistota, čo nie je dobré."
Petra BALÁŽOVÁ, hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne: "Všeobecná zdravotná poisťovňa rokovala so zástupcami stavovských organizácií a v súčasnosti pripravuje a expeduje zmluvy."
A kedy sa ku nim dostanú lekári špecialisti?
P. BALÁŽOVÁ: "V najbližšom čase."
Komora tvrdí, že ak lekárov nezazmluvní najväčšia poisťovňa, môžu ambulancie zatvoriť. 70 percent pacientov je totiž poistených práve v nej.
M. DRAGULA: "Takže čo bude robiť pacient neviem. Ak nezazmluvnia jeho lekára, bude chodiť ako od jedného k druhému a prosiť sa, aby ho zobrali do starostlivosti."
Dôvera aj Union pritom zmluvy už uzavreli. Desiatky lekárov skončili bez zmlúv v apríli. Situácia by sa teraz opakovať nemala. Ak chcete vedieť či váš lekár bude mať s poisťovňou zmluvu, dá sa to overiť v jej pobočke alebo na internete. Ministerstvo zdravotníctva do rokovaní nezasahuje.
Katarína ZOLLEROVÁ, hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR: "Jedným dychom však treba povedať, že ministerstvo zdravotníctva registruje isté problémy vo vyjednávaní medzi týmito dvoma subjektami."
Po novom chystá ale ministerstvo zmenu. Do rokovaní medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom by mala vstúpiť tretia osoba - mediátor. Mal to byť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
MZ považuje vyjadrenia lekárov za nekorektné
(28.06.2011; www.webnoviny.sk; Zdravie, s. -; SITA)
V nemocnici končí pľúcne oddelenie aj ORL
(28.06.2011; Noviny Stredného Považia; č. 25, s. 5; TASR, Žaludková Viera)
Živelné zavádzanie poplatkov sa nekoná
(28.06.2011; Liptovské noviny; č. 25, s. 5; Szabó Jan)

 

V RUŽOMBERKU PACIENTI U LEKÁROV NEPLATIA
Pre pacientov nie je hrozbou len masívne rušenie nemocničných lôžok, ktoré nezazmluvnila Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Aktuálna je aj výzva Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá koncom mája svojim členom odporučila zaviesť od 1. júna nové poplatky za nadštandard.
Problémom v tomto prípade je, že žiadny zákon, dokonca ani rezortná vyhláška nestanovuje, čo možno v zdravotníckych službách považovať za nadštandard. V niektorých nemocniciach pokladajú izbu so samostatným WC za štandard, inde by chceli aj výmenu posteľnej bielizne považovať za nadštandard.
Aká je situácia v dvoch najväčších zdravotníckych zariadeniach v regióne?

Žiadne nové poplatky
Za niektoré nadštandardné zdravotnícke výkony sa v Liptovskej nemocnici s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu platilo už aj pred 1. júnom.
Okrem dlhodobo bežných poplatkov, napríklad, za pôrodnú epidurálnu analgéziu v pôrodníctve, nemocnica zaviedla ďalšie poplatky aj za ambulantné výkony na vlastnú žiadosť pacienta bez indikácie lekára. Rovnako je to s použitím špeciálneho zdravotného materiálu na vlastnú žiadosť pacienta, tiež bez indikácie lekára.
V Liptovskom Mikuláši sa platí aj za estetické plastiky ušníc Či nosa. Zoznam nadštandardných výkonov a poplatkov za ne nemocnica uverejňuje na svojej internetovej stránke.
"K 1. júnu sme nezaradili žiadne nové zdravotné služby medzi nadštandardné a nestanovili sme nové poplatky pre pacientov. V blízkej budúcnosti k takému opatreniu ani neplánujeme pristúpiť," povedal Ján Vyšňan, riaditeľ nemocnice.
Vytváranie nového nadštandardného prostredia v liptovskomikulášskej nemocnici nie je nutné ani z toho dôvodu, že čakacie lehoty na operácie sa v porovnaní s minulým rokom výrazne nezmenili.
"Pohybujú sa v rozpätí jedného až troch týždňov v závislosti od typu jednotlivých oddelení a sú podmienené absolvovaním predoperačných vyšetrení," povedal J. Vyšňan.

Žiadne poplatky
Postavenie Ústrednej vojenskej nemocnice SNP - Fakultnej nemocnice v Ružomberku je v štátnom zdravotnom systéme špecifické, napríklad, z pohľadu riadenia či financovania.
Toto zdravotnícke zariadenie nie je ani členom Asociácie nemocníc Slovenska. Napriek tomu sme chceli vedieť, aké poplatky vyberá vojenská nemocnica od pacientov a ako jej riaditeľ Igor Čombor vníma výzvu asociácie.
"Naša nemocnica dosiaľ nevyberá žiadne poplatky za poskytované zdravotnícke služby a výkony. Zlá finančná situácia však núti zdravotnícke zariadenia, aby od pacientov inkasovali peniaze v hotovosti za rôzne zdravotnícke služby a výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia," vyhlásil I. Čombor.
Dodal, že neplatenie za nadštandard nie je trvalo udržateľné ani vo vojenskej nemocnici pre zníženie limitu od poisťovní, ako aj neustálemu znižovaniu príspevku z ministerstva. To sa vraj negatívne odráža na príjmoch nemocnice. "Preto aj my chceme v blízkej budúcnosti pristúpiť k určitým zmenám. Konkrétne je ešte predčasné o nich hovoriť, pretože mnoho závisí od ďalšieho vývoja v slovenskom zdravotníctve a od toho, ktorým smerom sa bude uberať legislatíva," povedal I. Čombor.
O zavedení nových platieb od pacientov teda uvažujú aj v Ružomberku. Hlavne pre udržanie súčasného vysokého štandardu vojenskej nemocnice. V budúcnosti vraj môžeme očakávať stanovenie poplatkov, napríklad, za parkovanie, za nadštandardné izby, výber operatéra, pôrodníka, za pôrod so sprievodnou osobou či za prednostné vyšetrenie v ambulancii.
Ani v Ružomberku sa oproti minulému roku čakacie lehoty výrazne nezmenili, zvýšila sa len čakacia doba na operáciu bedrových a kolenných kĺbov. Samozrejme, že akútne stavy sa na operačný stôl dostanú okamžite.
Na gynekologickej klinike sa na operáciu čaká desať až dvadsať dní, očná klinika má čakacie lehoty jeden až dva mesiace. Chirurgická klinika má podľa druhu operácie čakacie lehoty od dvoch týždňov pri onkologických operáciách až do troch - štyroch mesiacov pri operáciách žlčníka či hemoroidov.
Na klinike úrazovej chirurgie sa čakacie lehoty na operácie v niektorých prípadoch rátajú na hodiny a neurochirurgická klinika objednáva pacientov pri operácii na degeneratívne ochorenia chrbtice do dvoch mesiacov.


Mzdové nároky sestier by sa mali riešiť osobitne, nie cez Zákonník práce
(28.06.2011; www.zzz.sk; s. -; TASR)
Do nemocnice v Partizánskom vstupuje nový investor
(28.06.2011; www.zzz.sk; s. -; TASR)
Podľa SAFS stúpli doplatky pacientov za najpoužívanejšie lieky o 105 percent
(28.06.2011; www.zzz.sk; s. -; TASR)
Liptovské nemocnice prídu o sedem oddelení
(28.06.2011; Liptovské noviny; č. 25, s. 2; Kubišová Ľubica)
ZDRAVOTNÉ SESTRY BUDÚ MAŤ VYŠŠIE PLATY
(28.06.2011; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 11.00; 1 min.; KOLÁRIK Peter)
Minimálna mzda zdravotných sestier porastie o 33 do 127 eur. Po rokovaní s Komorou sestier to potvrdil šéf rezortu Ivan UHLIARIK. Požiadavku na skorší odchod do dôchodku už kompetentní odmietli. Zdravotným sestrám po 50-ke sa ale núka kompenzácia. Minister zdravotníctva Ivan UHLIARIK:
"Je to gescia ministra práce. My sme vlastne navrhovali, aby ten pracovník, ktorý požiada o preradenie na jednozmennú prevádzku, aby mu to zamestnávateľ umožnil, aby bola povinnosť zamestnávateľa umožniť preradenie na jednozmennú prevádzku, aby nemuseli pracovať v noci."
Už dnes sa chcú predstaviteľky Komory sestier stretnúť s ministrom práce Jozefom MIHÁLOM. Zajtra by sa ich petíciou mal zaoberať parlament.
VLÁDA ZAVIAZALA MINISTRA ZDRAVOTNÍCTVA A MINISTRA PRÁCE, ABY POŽIADAVKY SESTIER RIEŠILI
(28.06.2011; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; por. 5/8; POTOCKÝ Erik)
Po prísľube zvýšenia miezd, ktorý zdravotné sestry dostali od ministra zdravotníctva pokračovali dnes v rokovaniach o požiadavkách na ministerstve práce. So skorším odchodom do dôchodku však rátať nemôžu. Rezort práce vidí cestu skôr v istých kompenzáciách.
Minister zdravotníctva Ivan UHLIARIK prisľúbil sestrám zvýšenie základnej mzdy v rozpätí od 33 do 127 eur zmenou v zákonníku práce. Sestry však chcú, aby sa im v mzdovom ohodnotení zohľadňovala aj prax a vzdelanie. To by mal upraviť osobitný zákon. Na tomto sa Komora sestier s ministrom práce Jozefom MIHÁLOM zhodla. Hovorkyňa rezortu práce Slavomíra SÉLEŠOVÁ:
"Pri riešení mzdových nárokov ani jedna strana, ani zdravotné sestry ani ministerstvo nesúhlasí s tým, aby bolo riešené cez zákonník práce, nakoľko to nie je systémové opatrenie, ale lepšou, schodnejšou cestou je, aby sa im mzdové nároky upravovali osobitným právnym predpisom, teda osobitným zákonom."
Skorší odchod do dôchodku je však pre rezort nepriechodný. Mohlo by to viesť k diskriminácii iných povolaní. Cestou pre zdravotné sestry by mohli byť isté kompenzácie. Prezidentka komory sestier a pôrodných asistentiek Mária LÉVYOVÁ:
"Skorší odchod do dôchodku, čo minister práce v žiadnom prípade s tým nesúhlasil, pretože aká je situácia v celom systéme, takže to si nebudeme približovať. On tam vidí v budúcnosti skôr alternatív povinného odvodu zamestnancov za sestry a zvýhodnenie sestier a navýšenie tých dôchodkov a podobne. Určite musíme si my riešiť s naším ministrom rezortným tie úľavy, ktoré sme aj spomínali. Že ako takú malú náplasť."
Sestry chcú tiež ešte rokovať o tom, aby sa na ich mzdách negatívne neprejavilo ak sa po 50-ke rozhodnú nepracovať v nočných zmenách. Spoločnú reč však našli sestry s ministrom Jozefom MIHÁLOM v otázke sociálnych služieb. Opäť Mária LÉVYOVÁ:
"Zároveň sme sa aj dotkli problematiky poskytovania zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, dlhodobej starostlivosti. Boli to body našej petície. A to musím povedať, že boli akceptované ministerstvom. Požiadali sme o možnosť, aby sme participovali na príprave zákona o dlhodobej starostlivosti. Hľadali sa alternatívy, ako ju zabezpečiť v budúcnosti. Takže, myslím si, že tu sme sa posunuli."
Zajtra sa petíciou sestier, pod ktorú nazbierali takmer štvrť milióna podpisov, bude zaoberať parlament. Vláda už zaviazala ministra zdravotníctva aj ministra práce, aby požiadavky sestier riešili. Sestry chcú poznať konkrétne riešenia aj termíny ich uvedenia do života do konca septembra tohto roku. Nevylúčili, že ak sa tak nestane, pristúpia aj k tvrdším metódam ich presadzovania.
BANSKOBYSTRICKÚ GERIATRIU ZATVÁRAJÚ
(28.06.2011; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; por. 3/11; VÝBOŠTEKOVÁ Marta)
Banskobystrickú geriatriu zatvárajú. Lekári ukončujú hospitalizácie. Pacienti pôjdu na iné oddelenia v nemocnici alebo na geriatriu vo Zvolene. Vedenie nemocnice v zrušení oddelenia problém nevidí a situáciu podľa vlastných slov zvládnu. To si však nemyslia lekári ani bývalý riaditeľ. Prekvapení sú aj vo Zvolene. Počet lôžok im totiž poisťovňa zatiaľ nezvýšila a nevedia si predstaviť, kde hospitalizujú pacientov z krajského mesta.
45-lôžková banskobystrická geriatria bola podľa primárky Kataríny STRACOVEJ vyťažená.
Katarína STRACOVÁ: "Obložnosť sa pohybuje od 74 do 88 aj 90 percent. Ukončíme za mesiac cirka 100 hospitalizácii a spád je Banská Bystrica, Banskobystrický okres cirka do 30-tisíc starých pacientov."
Geriatrička Viera VNENČÁKOVÁ z Banskej Bystrice označuje rozhodnutie poisťovne za rozhodnutie od stola.
Viera VNENČÁKOVÁ: "V optimálnych podmienkach by sme potrebovali rozšíriť počet postelí geriatrického oddelenia, čo sme aj usilovali, ale vzhľadom na ekonomickú situáciu, ktorá je, ukazovalo sa to nereálne."
Ako hodnotí situáciu bývalý riaditeľ Rooseveltovej nemocnice Ján ŠULAJ:
"Neviem si predstaviť, kde asi by bystrický prestárly občan mal byť hospitalizovaný. Najlepšie je, pokiaľ je hospitalizovaný čo najbližšie k domovu. Geriatria nie je taký odbor, ktorý vyžaduje nesmierne drahú techniku a vybavenie operačných sál. Takéto oddelenia by mali fungovať vo väčších mestách."
Súčasné vedenie však situáciu nevníma dramaticky. Citujeme z písomného stanoviska riaditeľa nemocnice Michala BUCEKA:
"Fakultná nemocnica F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici sa aj po plánovanej redukcii lôžkovej kapacity dokáže v plnej miere postarať o pacientov mesta, okresu a regiónu. Na geriatrické oddelenie už noví pacienti nebudú naďalej prijímaní. Tí, ktorí sú na oddelení hospitalizovaní v súčasnosti, budú liečení naďalej tak, ako to vyžaduje ich zdravotný stav. Využijeme na to kapacity internej kliniky, eventuálne budú následne predložení do Zvolena."
Všeobecná zdravotná poisťovňa ústami hovorkyne Petry BALÁŽOVEJ tvrdí, že pacienti z Banskej Bystrice budú mať geriatrickú starostlivosť dostupnú vo Zvolene.
Petra BALÁŽOVÁ: "Všeobecná zdravotná poisťovňa totiž posilnila geriatrické oddelenie vo Zvolene, časť pacientov môže byť liečená aj na internom oddelení priamo v Banskej Bystrici."
Zástupkyňa primárky zvolenskej geriatrie Ingrid JANIŠOVÁ však tvrdí - lôžka nám nenavýšili a viac pacientov prijať nevieme.
Ingrid JANIŠOVÁ: "Počet lôžok je nezmenený 60, obvod máme obrovský, lebo máme spád krupinský, zvolenský a detviansky, no a navyše si veľmi neviem predstaviť, lebo najmä letné mesiace bývajú dosť vyťažené, obsadené."
Rušenie geriatrických lôžok kritizoval aj hlavný odborník pre geriatriu ministerstva zdravotníctva Štefan KRAJČÍK.
ČO BUDE S LIEKMI
(28.06.2011; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 4/24; ELIÁŠOVÁ Zuzana)

Boj medzi farmaceutickými firmami a rezortom zdravotníctva pokračuje. Podľa farmaceutov budú pacienti za lieky doplácať viac a do peňaženky siahnu najmä ľudia s najťažšími a často aj smrteľnými diagnózami. Ministerstvo zdravotníctva výrobcom liekov odkazuje, aby prestali strašiť pacientov.
Boj o liekový biznis sa pritvrdzuje a smeruje do parlamentu. Ak mu poslanci dajú zelenú, na našom trhu budú druhé najlacnejšie lieky v Európskej únii. Farmaceuti odmietli konkrétne odpovedať na otázku, o koľko peňazí novou legislatívou prídu. Čísla ministerstva ale hovoria jasne. Štát ušetrí na liekoch 350 miliónov eur.
Michaela GAJDOŠOVÁ, Ministerstvo zdravotníctva SR: "Zákon o rozsahu prinesie úspory celkovo vo výške 200 miliónov eur a zákon o liekoch až vo výške 150 miliónov eur."
Farmaceuti pacientom odkazujú hrozivé správy. Pri takom tlaku na ceny sa k nám vraj nové lieky dostanú aj s 15-mesačným oneskorením. Niektoré vôbec a najdrahšie vraj budú s obrovským doplatkom. Rovnica má byť nasledovná. Kde ušetrí štát, tam doplatia pacienti.
Štefan MESÁROŠ, Slovenská asociácia farm. spoločností: "Keď si zoberieme, že pri onkologických liekoch je cena od 1 000 eur vyššie na mesiac, tak pacient by si musel doplácať 800 eur a viac na mesiac."
M. GAJDOŠOVÁ: "Ministerstvo zdravotníctva takéto tvrdenia odmieta."
Slovenský trh sa okrem toho podľa farmaceutov, ale aj bývalého ministra zdravotníctva stane neatraktívnym a lieky vraj budú chýbať.
Š. MESÁROŠ: "Budú reexportované do iných krajín, kde sú drahšie."
Richard RAŠI (Smer-SD), exminister zdravotníctva: "Stratí sa motivácia farmaceutických firiem dávať lieky na Slovensko, pretože nič na tom nezarobia."
Ministerstvo tvrdí, že farmaceutické firmy pacientov strašia a ide im o zachovanie finančného obratu.
M. GAJDOŠOVÁ: "Spochybňovanie vníma ministerstvo ako strašenie pacientov."
V minulých dňoch sa kvôli zákonu obrátili na premiérku listom aj veľvyslanci siedmich krajín.
Iveta RADIČOVÁ (SDKÚ-DS), premiérka SR: "Tento list považujem za čistý lobing veľvyslancov za farmaceutické spoločnosti. Asi najväčší tlak, aký som zažila za ostatný rok bol pri tomto zákone."
No a ako to dopadne s liekmi na Slovensku, rozhodne parlament už na tejto schôdzi. Definitívny verdikt by mal padnúť už v najbližších dňoch.
Farmaceutické firmy pokračujú v mediálnom tlaku
(28.06.2011; www.webnoviny.sk; Zdravie, s. -; SITA)
Nemocnica v Čadci mala prísť o 50 lôžok, polovicu zachránila
(28.06.2011; www.webnoviny.sk; Zdravie, s. -; SITA)
Mamografy majú ešte väčší význam, ako sa predpokladalo
(28.06.2011; www.webnoviny.sk; Zdravie, s. -; SITA)
ČESKÝ MINISTER ZDRAVOTNÍCTVA ČELÍ OPÄŤ KRITIKE
(28.06.2011; Rozhlasová stanica Viva; Správy; 17.00; por. 3/3; BÁRDOŠOVÁ Jana)
Český minister zdravotníctva čelí opäť kritike. Tentoraz sa pred jeho rezortom zhromaždili asi tri desiatky vozíčkarov, nevidiacich a nepočujúcich, ale i seniorov. Zorganizovali tu happening s názvom Pane ministře, mluvte s námi! Nepáči sa im totiž pripravovaná reforma, ktorá má napríklad zvýšiť poplatok za deň v nemocnici zo 60 na 100 korún, či zaviesť štandard a nadštandard v zdravotnej starostlivosti. Šéf Rady postihnutých Václav KRÁSA:
"Keď sme to vydržali so šesťdesiatimi korunami, (...), pretože nie je pravda, že človek, ktorý má príjem 9-tisíc korún z dôchodku, minie 3-tisíc korún za stravu, musí platiť všetky poplatky za byt, ale taký človek spravidla berie od opatrovateľky jeden obed za 50 korún, z ktorého sa naje celý deň."
Reaguje český minister zdravotníctva Leoš HEGER:
"Rovnakým spôsobom, ako protestujeme proti nákladom v zdravotníctve, prečo nechodíte protestovať proti tomu, že je drahá voda, plyn, a že sú drahé potraviny? Bohužiaľ, ako každý z nás nejaké náklady životné platiť musíme. Ja chápem, že sú ľudia, ktorí žijú na hranici svojich príjmov, ale na druhej strane proste viníte zo všetkého iba zdravotnícky systém."

 

 

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi