SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » DECEMBER 2011

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 22.12.2011

Protest lekárov ochromil na pár dní zdravotníctvo
(22.12.2011; Pravda; príloha Udalosti roku 2011, s. 18-; Hunková Mária)
Približne 2 400 lekárov spôsobilo koncom roka napätie v celej krajine. Ešte v septembri podali hromadné výpovede, minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) sa však nemal k činu a situáciu neriešil, kým neprišiel deň, že nenastúpili na svoje pracoviská.
Fungovanie viacerých nemocníc bolo ohrozené a pacienti niekoľko dní žili v strachu, kto sa o nich postará. Dôvodom najväčšej krízy v slovenskom zdravotníctve za ostatné roky bol boj lekárov za naplnenie štyroch zásadných požiadaviek - zvyšovanie platov, zastavenie premeny nemocníc na akciové spoločnosti, dodržiavanie Zákonníka práce a dofinancovanie systému.
Dráma okolo slovenských lekárov, ktorí sa inšpirovali rovnakou nátlakovou akciou českých kolegov, trvala niekoľko mesiacov. Odhodlanie hromadne opustiť nemocnice aj pacientov prvýkrát ohlásilo Lekárske odborové združenie už začiatkom apríla. Vtedy zároveň po prvý raz požiadali predstavitelia odborového združenia o rokovanie s premiérkou Ivetou Radičovou. Podľa ich slov totiž ministerstvo zdravotníctva dostatočne nenačúvalo ich varovaniam. K žiadnemu konkrétnemu výsledku sa však nedopracovali ani na stretnutiach s predsedníčkou vlády, a tak o mesiac nato ohlásili, že podajú hromadné výpovede.
Lekárski odborári najskôr v nemocniciach po celom Slovensku zbierali podpisy pod Deklaráciu o pripravenosti ukončiť pracovný pomer. Ich akciu vtedy podporilo takmer štyritisíc doktorov. K 1. októbru však výpoveď nakoniec podalo o niečo menej lekárov, zhruba 2 400. Aj to však stačilo, aby sa celé Slovensko ocitlo v neistote, kto ho v prípade potreby ošetrí.
Aby v dôsledku masového odchodu lekárov nedošlo k ohrozeniu ľudských životov, vláda vyhlásila v 16 nemocniciach núdzový stav. Ten mal rebelujúcich lekárov pod hrozbou sankcií a trestného stíhania donútiť pracovať. Stovky doktorov však našli odvahu, aby krízový režim v zariadeniach bojkotovali a s výhovorkou o pracovnej neschopnosti nenastúpili do služby. Situácia sa vo viacerých regiónoch vyhrotila. Najhoršie to však bolo na Orave a v Liptove, kde neboli nemocnice schopné pacientom poskytovať ani akútnu zdravotnú starostlivosť. Najväčšej Univerzitnej nemocnici Bratislava po výpadku zhruba 350 lekárov rovnako hrozil úplný kolaps.
Lekári mali spočiatku podporu viacerých zdravotníckych a profesijných organizácií, keď už však situácia v zariadeniach začala byť vážna, aj ony sa prihovárali za stiahnutie výpovedí. Prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula sa dokonca ponúkol ako mediátor medzi vládou a Lekárskym odborovým združením, aby sa spor čo najskôr urovnal.
Dohoda medzi vládou a protestujúcimi lekármi nakoniec prišla začiatkom novembra, dva dni po skončení výpovednej lehoty približne 1200 výpovedí lekárov. Na základe podpísaného memoranda sa však všetci mohli vrátiť späť na svoje staré miesta. Ďalšie dva dni trvalo, kým tak väčšina protestujúcich lekárov urobila. Boli však aj takí, ktorí sa do nemocníc vrátiť odmietli. Nepresvedčilo ich ani memorandom garantované postupné zvyšovanie platov o približne 300 až 400 eur, záväzok vlády, že zabezpečí prísnejšiu kontrolu dodržiavania Zákonníka práce v nemocniciach, dokonca ani úplne zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti.
Nemocniční lekári však neboli jediní zdravotníci, ktorí tento rok protestovali. Začiatkom marca hodinovým štrajkom bojovali za vyššie platy a sfunkčnenie zdravotníckeho systému aj špecialisti. Protestný pochod končiaci sa pred parlamentom zorganizovala aj Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, ktorá rovnako žiadala od poslancov splnenie niekoľkých požiadaviek. Na rozdiel od lekárov si však zvýšenie platov či možnosť po 50. roku života odmietnuť slúžiť nočné služby vyrokovali bez odchodu z nemocníc.

Čo sa dialo v rezorte zdravotníctva
Hromadné protesty zdravotníkov aj pacientov:
marec - hodinový štrajk lekárov špecialistov
apríl - nemocnice pohrozili, že začnú svojvoľne vyberať od pacientov poplatky spojené s hospitalizáciou. Nakoniec však od svojho zámeru ustúpili, keďže by to bolo protizákonné
máj - pred parlamentom sa zhromaždili stovky zdravotných sestier a pôrodných sestier, ktoré tak upozorňovali na svoje problémy. Lekárske odborové združenie avizovalo nátlakovú akciu hromadných výpovedí
júl - pacienti v niektorých regiónoch spisujú petície proti hromadnému rušeniu nemocničných oddelení
október - zhruba 2 400 lekárov z najväčších nemocníc podalo výpoveď
december - lekári končia protest a vracajú sa k pacientom Systémové zmeny:

Systémové zmeny
apríl - spustenie premeny nemocníc na akciové spoločnosti - do platnosti vstupuje najkritizovanejší zákon o liekoch, ktorý okrem iného zavádza povinnosť predpisovať na receptoch okrem obchodného názvu liekov aj účinnú látku
júl - nemocnice prišli dokopy o zhruba 150 oddelení a 3 000 lôžok
november - vláda schválila zákon týkajúci sa zvyšovania platov zdravotných sestier a pôrodných asistentiek
december - vláda podpísala memorandum, v ktorom garantovala navýšenie miezd pre všetkých lekárov, úplné zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti či prísnejšiu kontrolu dodržiavania Zákonníka práce


Peňazí je málo a zle sa využívajú
(22.12.2011; Hospodárske noviny; s. 7; Ottinger Peter)

DISKUSIA V HN
Choré zdravotníctvo
Koľko je zdrojov v zdravotníctve? Je to stále nezodpovedaná otázka. Politik odpovie, že zdrojov je dosť a využívajú sa neefektívne. Poskytovateľ kontruje, že zdrojov je málo a pacient doplní, že čoraz viac dopláca za lieky. Zákonodarca zmenami v odvodoch za poistenca štátu brzdí nárast, chráni občanov s nadštandardným príjmom limitáciou vymeriavacieho základu trojnásobkom priemernej mzdy a diskriminuje zdravotníkov, ktorí počtom hodín nadčasov porušujú Zákonník práce, ba z nadčasov odvádzajú aj odvody.
Zdravotná bezpečnosť občana je garantovaná ústavou a štát ju reguluje zákonmi plnými systémových chýb. Presne 6 760 hodín z 8 760 v kalendárnom roku 2011 zabezpečujú zdravotnú bezpečnosť občana záchranka a pohotovosť nemocnice. Za túto činnosť má záchranka 37 eur na hodinu a nemocnica nedostane od zdravotných poisťovní ani cent.
Táto čierna diera nie je ani o prezamestnanosti, ani o neefektívnom využívaní vzácnych finančných zdrojov. Ministerstvo zdravotníctva nekoná vo veciach cenovej regulácie, neustanovilo podmienky dohodovania o cenách, neurčilo zásady cenovej kontroly, napriek paragrafu 20 zákona o cenách.
Ministerstvá zdravotníctva a financií diskriminačné dotujú nemocnice v správe štátu, ale aj vybrané nemocnice n. o. a časť nemocníc samosprávnych krajov návratnou finančnou výpomocou a jej odpustením, alebo štátne nemocnice oddlžujú, čím zvýhodňujú časť nemocníc a ich pacientov. Náklady na ukončené hospitalizácie majú nemocnice pokryté úhradami zdravotných poisťovní sotva na 70 percent. V roku 2012 sa očakáva rast cien médií o 5 až 7 percent a porastie daň z nehnuteľností. Tovary, služby, potraviny a energie nakupujú nemocnice s 20-percentnou DPH a lieky, zdravotnícke pomôcky s 10-percentnou. Nemocnica nie je platcom DPH. Náklady na DPH sú pre nemocnicu čistou stratou, ktorá tvorí 7 % z nákladov podľa veľkosti a zamerania nemocnice. Predajca tovarov alebo distribútor liekov tento objem financií odvádza do štátneho rozpočtu. Lekári, sestry a vôbec zdravotníci si radikálne zvýšenie platov zaslúžia, ale cez reálne a spravodlivé ohodnotenie výkonov. Nie tak ako to dohodol minister zdravotníctva s Lekárskym odborovým združením a zákonom realizovala Národná rada. Tento krok povedie nemocnice popri vyššie uvedených skutočnostiach do krachu alebo do ďalšej redukcie lôžok, oddelení či celých nemocníc. Že prehrá pacient, je nad slnko jasné.
Nerovnomerné prerozdelenie zdrojov diskriminuje lôžkovú starostlivosť, operačné odbory, ambulancie, a evidentne zvýhodňuje poskytovateľov spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Ktorá zložka pritom určuje diagnózu a upravuje terapiu pacienta? Je to lekár v ambulancii, pri lôžku alebo spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky? Ktorá z týchto činností je zdravotnou starostlivosťou poskytovanou osobne pacientovi a ktorá je servisom pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti? Je zlé, keď cenu výkonu poskytovateľa - predávajúceho určuje kupujúci - zdravotná poisťovňa. Tvorba zisku by bola namieste zo súkromného pripoistenia, ktoré je zatiaľ virtuálnou realitou. Bolo chybou umožniť tvorbu zisku zdravotnej poisťovni z povinného zdravotného poistenia. Veď má zákonom stanovený správny fond. Finančný objem rovnajúci sa 3,5 percenta správneho fondu je suma rovnajúca sa rozpočtu 20 všeobecných nemocníc s 200 lôžkami, 5 základnými oddeleniami, so základným servisom spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek a ambulanciami potrebnými na konziliárnu činnosť.
Je zdrojov v zdravotníctve dosť? Nie a sú ešte na dôvažok zle využívané aj rozdelené. Príčinou je chybne nastavená alebo nevyužívaná legislatíva a nevyvážené vykonávanie povinného zdravotného "akože" poistenia.
Peter Ottinger, viceprezident
Asociácie nemocníc Slovenska
Žitňanskú zaráža zmluva
(22.12.2011; Sme; s. 2; Krempaský Ján)
Nemocniciam hrozí deň bez zdravotných sestier
(22.12.2011; Pravda; s. 7; Hunková Mária)
Pôjdu za štrajk lekári do väzenia?
(21.12.2011; www.medialne.sk; Blogy, s. -; Hruška Matej)
Lekári majú liečiť a nie udávať pacientov
(21.12.2011; www.changenet.sk; s. -; Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania)
SaS: Vyzývame I. Uhliarika, aby zrušil povinné očkovanie proti pneumokokom
(21.12.2011; www.tasr.sk; s. -; TASR)

 

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi