SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » SEPTEMBER 2012

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 06.09.2012

Neznárodňujte, radšej investujte do Rázsoch!
(06.09.2012; Sme; s. 13; Hargaš Martin)
Ak vláda uvažuje o vyvlastnení súkromných zdravotných poisťovní, zjavne dokáže aj v čase krízy nájsť peniaze.
Sú spôsoby, ako nimi zdravotníctvu pomôcť omnoho lepšie.
Zdravotný stav obyvateľstva závisí od množstva faktorov. Organizácia systému zdravotnej starostlivosti ho ovplyvňuje len do istej miery. Sú krajiny, kde je jedna zdravotná poisťovňa. Rovnako sú krajiny, kde vládne na poistnom trhu pluralita. Štúdie však ukazujú, že v unitárnych systémoch aj bohatých krajín (ako Škandinávia, Veľká Británia) sa čaká podstatne dlhšie na plánované operácie než v zdravotných systémoch s konkurenciou poisťovní (Holandsko, Nemecko, Švajčiarsko). Na Slovensku pacienti v súkromných zdravotných poisťovniach čakajú na operácie výrazne kratšie než v štátnej.
Zámer vlády vytvoriť jednu štátnu poisťovňu teda nie je dobrou správou pre pacientov. Medzi riadkami sa však dá vyčítať aj jedna dôležitá dobrá správa: vláda chce a zjavne aj vie, ako nájsť peniaze na zlepšenie zdravotníctva.
Peniaze, obzvlášť v čase krízy, každý radšej dvakrát obráti v ruke,
kým sa rozhodne ich použiť. Ak aj v takejto situácii vláda dokáže zabezpečiť zdroje a má v úmysle ich použiť v zdravotníctve, mám návrh na ich lepšie využitie.
Investujte ich do Rázsoch!
Opäť v nedohľadne
V programovom vyhlásení, zdôrazňujem, súčasnej vlády sa v kapitole o zdravotníctve hovorí, že "s prihliadnutím na ekonomické možnosti a výsledky medicínskeho, prevádzkového a technického auditu bude podporená dostavba moderného celoslovenského medicínskeho komplexu Rázsochy, ktorý prinesie zabezpečenie zdravotnej starostlivosti s dosahom pre celú SR. Týmto krokom sa zároveň vyrieši aj vzdelávacia základňa slovenského zdravotníctva".
V aktuálne vydanom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 - 2015 sa však investícia tohto typu a rozsahu už nespomína. Je zrejmé, že čarovné slovíčka "ekonomické možnosti" a "potreba dodržať maastrichtské kritériá" bude možné opäť použiť na vysvetlenie toho, prečo budú Rázsochy aj naďalej chátrať. A nový projekt je v nedohľadne a zahalený rúškom tajomstva. Naozaj však na to naša spoločnosť nemá peniaze?
Podľa premiéra plánuje vláda získať peniaze na vyplatenie vlastníkov súkromných poisťovní z predaja zostávajúceho štátneho majetku. Na dostavbu univerzitného nemocničného komplexu chýbali peniaze siedmim vládam, pričom účet za dostavbu odhadol pred dvoma rokmi vtedajší minister zdravotníctva Richard Raši na 480 miliónov eur bez DPH. Ak by štát neodkupoval poisťovne, takto získané či ušetrené peniaze by mohol použiť na nevyhnutné zlepšenie zdravotníctva a zdravotníckeho vzdelávania.
Čo pomôže viac?
Čím získa slovenský (vzdelávajúci sa) lekár a pacient za svoje peniaze viac? Odkúpením súkromných poisťovní? Alebo investovaním do vybudovania celoslovenského medicínskeho komplexu Rázsochy či, v úspornejšom variante, modernizáciou viacerých menších, štátom prevádzkovaných nemocníc? Stačí jedna návšteva v chátrajúcom areáli Univerzitnej nemocnice v centre Bratislavy a v sekunde pochopíte.
Najaktuálnejším problémom slovenského zdravotníctva rozhodne nie je pluralita poisťovní.
Martin Hargaš
Autor je finančný riaditeľ Union zdravotná poisťovňa


Všeobecná viní nemocnice
(06.09.2012; Hospodárske noviny; s. 5; Hunková Mária)
Čakačky. Štátna poisťovňa naznačila, že pacienti súkromníkov majú výhody.
Bratislava - Nemocnice uprednostňujú pacientov súkromných poisťovní, a tie zase porušujú metodiku vedenia čakačiek. Naznačil to Marcel Forai, riaditeľ štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá má na čakacích listinách najviac pacientov. "Ak súkromné poisťovne nemajú poistencov, ktorí čakajú viac ako jeden rok na operáciu, to znamená, že sú všetci zdraví? Alebo ich poskytovatelia uprednostňujú, hoci my im garantujeme úhradu," pýtal sa Forai.
Obrátil sa aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby vec prešetril. Ako príklad uviedol prešovskú nemocnicu, kde niektorí ich poistenci čakajú na operáciu aj štyri roky.
Čaká sa aj päť rokov
Nemocnica tvrdí, že pri vedení čakacích zoznamov akceptujú zmluvné vzťahy a kapacitné možnosti. "Dôvodom čakania je aj skutočnosť, že mnohí pacienti chcú byť operovaní u konkrétneho lekára a sú ochotní akceptovať aj dlhšie čakacie lehoty," dodala hovorkyňa Renáta Cenková. Zároveň potvrdila, že pacienti si u nich napríklad na operáciu kolenného kĺbu počkajú zhruba päť rokov, v prípade bedrového kĺbu tri roky. Zákon pritom hovorí, že musia byť zoperovaní do 12 mesiacov od zaradenia na čakačku.
Zlý systém manažovania
Dôvera Foraiove tvrdenia nechcela komentovať. Union odmietla akékoľvek dohody s poskytovateľmi. "Žiadna dohoda o uprednostňovaní poistencov Union ZP s poskytovateľmi neexistuje," dodala hovorkyňa poisťovne Judita Smatanová.
Kým štátna poisťovňa má na čakačkách zhruba 7-tisíc poistencov, Union ich v júni mala 151a Dôvera v júli evidovala 2 652 pacientov. Dôvod, prečo má najviac čakateľov Všeobecná zdravotná, môže byť podľa analytika INEKO Dušana Zachara v tom, že má aj najviac poistencov. "Ďalšou príčinou však môže byť menej efektívny systém manažovania pacienta, ako aj úhrady za poskytovanú zdravotnú starostlivosť," dodal.
VšZP dá na kampaň dvojnásobne viac
(06.09.2012; Sme; s. 8; Folentová Veronika)
Súkromné poisťovne nechcú hovoriť, koľko dali za prepoisťovacie kampane. Všeobecná zdravotná zaplatí vyše 400-tisíc eur.
BRATISLAVA. Vyše stotisíc ľudí chce od januára zmeniť zdravotnú poisťovňu. Vyplýva to z predbežného údaju Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 31. júla. Prepoistiť sa pritom dá do konca septembra.
Vlani zmenilo poisťovňu takmer 160-tisíc ľudí. Najviac stratila Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP).
Dve sumu nepovedia
V tomto roku VšZP vyčlenila na kampaň dvakrát toľko, čo minula vlani za bývalého vedenia. Povedal to jej riaditeľ Marcel Forai. Za kampaň chce zaplatiť vyše 400-tisíc eur. Majú podľa Foraia ísť zo zdrojov na prevádzkovú činnosť.
"V roku 2011 sa robila kampaň, ktorá nebola taká rozsiahla ako tohtoročná," tvrdí hovorkyňa VšZP Dana Gašparíková. Oproti vlaňajšku platí aj TV šoty, bilbordy či reklamné lavičky.
Súkromné poisťovne Dôvera a Union nechcú povedať, koľko za kampaň zaplatili. "Konkrétnu výšku nákladov považujeme za informáciu obchodného charakteru, preto ju nezverejňujeme," povedala hovorkyňa Unionu Judita Smatanová.
Dôvera pripomína, že je na rozdiel od VšZP súkromnou inštitúciou. "Výdavky na kampaň šli z rozpočtu určeného na vlastnú prevádzku," hovorí PR špecialistka Dôvery Monika Šimunová.
Starú stratu nerieši
VšZP sa snaží poistencov prilákať aj tvrdením, že zisk dáva späť do systému. Vlaňajší zisk, ktorý bol vyše päť miliónov eur, podľa Foraia použila na programy, ktoré mali skrátiť čakacie listiny.
Napriek tomu, že dosiahla zisk, má starú stratu vyše 120 miliónov eur. Forai to nepovažuje za problém a stratu riešiť nebude. Ak by chcela poisťovňa starú stratu zaplatiť zo zisku, musela by ju zdaniť, to Forai nechce.
Bývalé vedenie VšZP chcelo starú stratu vyriešiť predajom budov, no to sa nepodarilo. O budovy štátnej poisťovne vraj nebol záujem. Forai predaj neplánuje.
Straty a zisky
VšZP, ktorá má 3,4 milióna poistencov, vlani stratila 61541 poistencov.
Dôvera má 1,4 milióna poistencov a vlani získala 40 974 poistencov.
ZP Union, ktorá má 380 000 poistencov, vlani získala 20 567 poistencov.
Penta chce byť v Dôvere sama
(06.09.2012; Trend; č. 35, s. 11; gb)
Zdravotná poisťovňa Dôvera bude mať jediného vlastníka. Investičná skupina Penta oznámila, že kúpi polovičný podiel od cyperskej spoločnosti Prefto Holding. Sumu transakcie nezverejnili. Oficiálnym dôvodom sú rozdielne názory majiteľov na ďalšie fungovanie poisťovne po tom, ako vláda začala presadzovať systém jednej zdravotnej poisťovne. Penta však chce s Dôverou na trhu zostať naďalej. Skutočný vlastník Prefto Holding nebol nikdy oficiálne prezentovaný. V súčasnosti za firmu hovorí iba advokát Daniel Futej, ktorý bol predsedom dozornej rady Dôvery. Neoficiálne sa podiel Prefta pripisoval vplyvnému oligarchovi blízkemu Smeru-SD Jurajovi Širokému. Penta pracuje aj na zjednodušení vlastníckej štruktúry Dôvery. Tá vlastníkovi komplikovala zahraničné arbitráže.
Dostihy chorých
(06.09.2012; Plus 7 dní; č. 37, s. 20-22; Lacková Ľudmila)
Nepodarený zdravotný systém núti pacientov ponižujúco súťažiť o obyčajné lekárske vyšetrenie
Už je pol šiestej, to idete neskoro, - oznamuje nám muž na parkovisku pred nemocnicou v Brezne. Slnko ledva vyšlo, ale on už z nemocnice odchádza. Niežeby mal vyšetrenie za sebou, len má istotu, že ho dnes lekár prijme, a tak si ešte ide domov na pár hodín pospať. Môže si to dovoliť, lebo býva v Brezne. Ostatní pacienti, pochádzajúci zo vzdialenejších končín, ostávajú driemať, čítať či štrikovať najbližšie hodiny priamo v čakárni jednotlivých ambulancií.
"Voľakedy sem takto chodili len pacienti z neurológie, teraz už aj z kardiológie a ďalších ambulancií," dozvedáme sa od zamestnancov nemocnice. "Prichádzajú okolo štvrtej hodiny ráno, aby sa vôbec dostali do poradovníka a sedia tam ako polená naukladané vedľa seba, až kým do práce nepríde aj lekár. Rekordný príchod je o trištvrte na tri. Drží ho jeden pacient z Muráňa."
Bez svedka neodchádzať: "Nech mi nikto nevraví, že je to v poriadku, nejaká chyba v tom musí byť. Veď toto nie je normálne," rozhorčuje sa vrátnička breznianskej nemocnice Ľubica Vonderčeková. V nemocnici pracuje vyše tridsať rokov, ale takéto šikanovanie chorých ľudí si z minulosti nepamätá. "Pacienti prichádzajú ešte za tmy a usadia sa tu, pri vrátnici, lebo nemocnica je tak skoro ešte zamknutá. Ja ich veru nevyhodím, aj keď sa kde-kto na nich sťažuje, že vyrušujú. Veď oni sú chorí. Majú bolesti, trápenia. Aj nervy z toho, či sem predsa len nechodili zbytočne. Lebo lekár prijme len prvých desiatich pacientov. Ak niekto príde jedenásty v poradí, môže sa rovno otočiť na päte. Často sú tu preto zvady, kto prišiel skôr, kto neskôr. Ľudia to už poznajú, funguje to tak hádam aj päť rokov. Obyčajne si už z domu donesú papier, na ktorý zapisujú poradie, podľa ktorého prišli. Keď okolo siedmej vyloží sestrička v čakárni originálny poradovník, celý zoznam doň prepíšu. A potom čakajú ďalšiu hodinu-dve na príchod lekára. Ja im obyčajne vravím, aby ten prvý, ak býva blízko, si šiel domov ešte pospať. Ale pozor! Len ak má svedka, ktorý je ochotný mu jeho poradie dosvedčiť. Inak odchádzať neradím."
Do breznianskej nemocnice prichádzajú ľudia naozaj z ďalekého okolia - z Červenej Skaly, Telgártu, Tisovca, Revúcej, Nemeckej. Obyčajne cestujú do Brezna už deň vopred a prespia u príbuzných. Ak tu rodinu nemajú, nezostáva im nič iné, len cestovať v noci autom. Zo zastrčených dedín vlaky ani autobusy tak skoro nejazdia. Tí, čo auto nevlastnia, sú preto odkázaní na odvoz dobrých susedov, kamarátov.
"Najhorší bol prípad s ročným dieťatkom," spomína si vrátnička. "Týždeň sem chodili mladí manželia. On bol vážne chorý, nedokázal sám šoférovať, na vyšetrenia ho musela voziť manželka. Malé dieťa nemali zatiaľ kde nechať, tak sem za tmy prichádzali čakať aj s ním. Kto toto vymyslel, ten nemôže mať v sebe štipku citu! Veď sa len choďte pozrieť do čakárne. Je sotva šesť hodín ráno a tam už je plno."
Na jednu kontrolu niekoľko zlých pokusov: V čakárni neurologickej ambulancie už naozaj nebolo kam sadnúť. Na parapete pod oknom ležala veľká obálka a na nej desať podpisov. Prvý patril šesťdesiatsedemročnému Rudolfovi Omastovi z Polomky.
"Ťažko sa mi vstávalo, ale čo iné som mal robiť? Z domu som šiel už o pol štvrtej, aby som bol v nemocnici o štvrtej," hovorí pán Omasta.
"Ja som tu bola tiež o štvrtej, len chvíľočku po tom pánovi," uznáva Marta Markusová prvenstvo pána Omastu. Ako priznáva, jej chvíľu trvalo, kým pravidlá hry začala brať vážne: "Toto je už môj tretí pokus. Dvakrát som prišla zbytočne a to som tu minule bola len pár minút po piatej. Tak skoro a desať ľudí už bolo v poradovníku zapísaných! Teraz som už riskovať nechcela, tak som si poriadne privstala. Na vyšetrenie sa síce dá objednať aj telefonicky, ale za to sa platí desať eur. Desať! To je strašný peniaz."
"Ja som bola ochotná tých desať eur zaplatiť," zapája sa do rozhovoru Vladimíra Adameková, sediaca vedľa. "Zavolala som sestričke, že potrebujem iba výsledky a ona mi v auguste povedala, že už objednávajú na október. Celý september majú plný. Tak som si aj ja prišla vysedieť termín u lekára, nebudem predsa na výsledky čakať pol druha mesiaca."
"Tiež si musím svoje vysedieť a potrebujem iba predpísať lieky," zvučným hlasom kontruje ďalšia pani. Svoje meno zverejniť nechce, lebo ona si vraj lekárov pohnevať nehodlá. A či už z rovnakého dôvodu, alebo jednoducho preto, lebo lekárov za daný stav neviní, sa ich pred ostatnými pacientmi zastáva: "Chodím sem dva-trikrát do roka, už som si na to zvykla. Čo majú doktori robiť, keď je pacientov priveľa? Skúšali kadejaký systém a vždy sa vrátili k tomuto. Ale treba povedať, že nikoho s bolesťami domov neposlali. Ak niekto príde vo dvoje zohnutý, zoberú ho aj mimo poradovníka. To som videla na vlastné oči. Horšie je, ako sa pacienti správajú medzi sebou. Raz som sa zapísala do predbežného poradovníka, potom som odbehla domov iba psíka vyvenčiť. Kým som bola preč, vyložila sestrička originál poradovník a mňa tam nezapísali. V ten deň som sa už k lekárovi nedostala. Ale povedala som si - veď počkajte, ja sa pomstím. Aj ja raz budem prepisovať poradovník."
Starci a protekcia: Niečo po pol siedmej ráno prichádzajú do čakárne manželia Hlásnikovci z Pohronskej Polhory. Pani sťažka sa opierajúca o paličku má osemdesiat rokov, jej chorý manžel osemdesiatjeden. Ako spoločne pomaly z nohy na nohu mieria k poradovníku, celá čakáreň zmĺkne. Všetci totiž vedia, že na posledné, desiate miesto pribudlo meno pred viac ako polhodinou. Každému je týchto starcov ľúto, ale "prepustiť" im svoje miesto v poradovníku nikomu ani nenapadlo.
"Už vás nezoberú. Prišli ste neskoro," nevydržal ktosi to napätie a oznamuje zlú správu starým manželom. Oni akoby neverili vlastným ušiam, naklonili hlavy k papieru, dlho ho skúmali, čosi si šuškali a napokon sa nervózne postavili k oknu.
"My to tu poznáme, vieme, že treba prísť čím skôr. Veď kvôli tomu došiel náš syn až z Bratislavy. Aby nás sem mohol doviezť autom. Prvý spoj z Pohronskej Polhory je v Brezne o pol ôsmej, s tým sa na vyšetrenie nikdy nedostaneme. Lenže... teraz čo?" pýta sa pani Hlásniková. "Potrebujem, aby ma pán doktor pozrel. Dačo mám s hlavou. Stále sa mi krúti, aj teraz," vysvetľuje starý pán Hlásnik.
"Zavoláme synovi... aj keď on je už niekde na ceste do Bratislavy. On sa pozná s doktorom. Nech vybaví, aby nás zobral. Veď kedy sa sem zase dostaneme? Kedy nás syn bude môcť znovu doviezť?"
Starčekovia odchádzajú na chodbu, starý pán vyťahuje mobil s veľkými tlačidlami a pani mu diktuje synovo číslo. Ale syn nedvíha, zrejme práve šoféruje. "Len volaj znova," nalieha starenka na muža, lebo sama neverí, že na obyčajné vyšetrenie sa napriek skorému príchodu dostanú bez protekcie. "Len to skúšaj."
Málo ambulancií: "Pacienti to tu zažívajú raz za čas, ale najväčší stres je to pre nás - lekárov, sestričky. My to musíme riešiť dennodenne," hovorí primár neurológie v breznianskej nemocnici Ivan Droppa. "Problém je v tom, že na veľkú spádovú oblasť máme len dve neurologické ambulancie. V iných regionóch je na porovnateľne veľkom území až šesť či osem ambulancií. Za daných podmienok sme hľadali čo najlepší systém, ako zvládnuť obrovský nápor pacientov, neraz sme to riešili na riaditeľstve nemocnice. Okrem iného sme skúšali aj objednávať všetkých telefonicky. Termíny na vyšetrenie vychádzali o tri až päť mesiacov... Rozhodli sme sa, že zapisovanie v čakárni je voči pacientom najspravodlivejšie. Aby sem kvôli tomu prichádzali už v noci, to som im ja nekázal. A že vyšetrujeme len prvých desiatich? Okrem nich berieme ešte dvoch na objednávku za desaťeurovú taxu, ktorú určil Banskobystrický samosprávny kraj. Popri akútnych stavoch, konzíliách a ďalšej nevyhnutnej práci nie sme schopní viac zvládnuť."
VšZP spresnila počty poistencov na čakacích listinách
(05.09.2012; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)

DRAHÁ REKLAMNÁ KAMPAŇ VŠZP
(05.09.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 7/29; R)
Jana KOŠÍKOVÁ, moderátorka: "Sme rozhorčení reklamnou kampaňou Všeobecnej zdravotnej poisťovne za 420-tisíc eur. Oznámilo to odborové Združenie sestier a pôrodných asistentiek. Je presvedčené, že štátna poisťovňa je povinná vynaložiť všetky zdroje v prvom rade na zdravotnú starostlivosť. Vedenie poisťovne oponuje, že kampaň financuje čisto iba zo zákonných prevádzkových nákladov, z ktorých za 7 mesiacov ušetrila takmer 6,5 milióna eur."
Spojené štáty varovali pred hantavírusom 39 krajín
(05.09.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)
Tendre v nemocniciach by mali byť transparentnejšie
(05.09.2012; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)

Rooseveltka s dlhom 30 miliónov eur sa zrejme nevyhne prepúšťaniu
(05.09.2012; www.bystricoviny.sk; s. -; Bystricoviny.sk)
Ministerstvo hľadá nového riaditeľa liečebného ústavu v Kováčovej
(05.09.2012;
www.zilina.sme.sk; SPRAVODAJSTVO, s. -; SITA)
KOVÁČOVÁ. Špecializovaný liečebný ústav Marínmia v Kováčovej bude mať nového riaditeľa. Ministerstvo zdravotníctva vypísalo výberové konanie na tento post po tom, čo sa dlhoročná riaditeľka zariadenia Mária Chylová vzdala k 31. júlu funkcie. Post riaditeľky zastávala od roku 1996.
"Ministerstvo bolo s jej prácou spokojné a neplánovalo žiadnu zmenu na uvedenej funkcii. Vzhľadom na vzdanie sa funkcie bolo ministerstvo povinné podľa zákona o štátnom podniku vypísať na uvoľnenú funkciu výberové konanie," povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková.
Rezort zdravotníctva na návrh Chylovej poveril zastupovaním funkcie riaditeľa od 1. augusta Vladimíra Čavoja, ktorý bol jej zástupcom. Post bude zastávať do skončenia výberového konania. Meno nového riaditeľa ústavu by malo byť známe do konca októbra.
Špecializovaný liečebný ústav Marína, štátny podnik, je odborné kúpeľné zariadenie. Ústav poskytuje komplexnú starostlivosť pre postihnutých pacientov od rehabilitačnej, balneologickej, fyziatrickej, zdravotnevýchovnej, klimatickej, dietologickej až po liečebnú.

 

 

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi