SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » SEPTEMBER 2012

MONITORING MÉDIÍ 11.09.2012

Polikliniky ponúka župa lekárom
(11.09.2012; Pravda; s. 8; Jaloviarová Renáta)

Žilinská župa zatiaľ v súťaži predá jednu polikliniku namiesto plánovaných deviatich. Proti predaju ostatných polikliník sa postavili primátori miest, v ktorých sa nachádzajú. Župní poslanci zámer z rokovania stiahli.
O osem polikliník prejavili záujem lekári, ktorí v nich aj v súčasnosti ordinujú. Do verejnej súťaže pôjde iba zdravotnícke zariadenie v Liptovskom Hrádku. Župa tvrdí, že vo všetkých deviatich prípadoch podmienky nastaví tak, aby ambulancie v nich fungovali aj naďalej.
Primátori, ktorí súťaže na polikliniky zabrzdili, sa obávali trieštenia lekárov do rôznych iných priestorov či ich odchodu z regiónov. Tým by sa v ich mestách zhoršila zdravotná starostlivosť a ľudia by museli za lekármi cestovať. Týka sa to Bytče, Kysuckého Nového Mesta, Turzovky, Turčianskych Teplíc, Liptovského Mikuláša a Martina.
Župan Juraj Blanár si myslí, že predaj polikliník lekárom, ktorí v nich majú ambulancie, je dobré riešenie. "Tento krok umožní lekárom, aby mohli poskytovať zdravotnú starostlivosť naďalej a zároveň si zveľaďovali majetok. Preto sme prišli s týmto návrhom a podmienkami, aby si lekári odkúpili bývalé polikliniky a tým vlastne nám zagarantovali, že sa tam bude poskytovať zdravotná starostlivosť aj naďalej," uviedol.
Pri kúpe by záujemcovia mali zaplatiť polovicu z ceny, ktorú určil znalec a zvyšok by mali investovať do zariadenia v priebehu piatich rokov. Na dobu piatich rokov sa budú musieť zaviazať aj na to, že sa tam bude poskytovať zdravotná starostlivosť najmenej v takom rozsahu, ako je to teraz.
Takéto podmienky sa vzťahujú aj na verejnú súťaž, do ktorej pôjde bývalá poliklinika v Liptovskom Hrádku. "V prípade, že by to nebodaj dostal niekto, kto má iné úmysly, čo pri týchto podmienkach bude veľmi ťažké, tak je tu krajná možnosť, že môžeme odstúpiť od zmluvy. Predpokladám, že každý, kto pri takýchto podmienkach do toho vstúpi, musí mať jasno v tom, že chce poskytovať zdravotnú starostlivosť," dodal Blanár.
Samospráva Liptovského Hrádku je pripravená s krajom rokovať, ak o budovu nebude mať nikto záujem. Plánuje sa o ňu uchádzať aj s niektorými lekármi. "Nepredpokladám, že by o to niekto v súťaži prejavil záujem, pretože využiteľnosť tých priestorov je len okolo 60 percent na zdravotnícke účely. Viem si predstaviť, že by sa združili lekári do nejakej právnickej osoby a aj mesto by garantovalo určitú istinu v rámci majetku a potom by sme riešili, ako tú budovu naplniť a zefektívniť prevádzku," povedal primátor Branislav Tréger.
Krok župy predať bývalé polikliniky lekárom nepovažuje za zlý prezident Regionálnej lekárskej komory Žilina Jozef Tholt. Upozorňuje, že pritom je dôležitá podmienka zachovania zdravotnej starostlivosti. "Ja osobne by som tam dal ešte dlhšiu dobu, aspoň desať rokov, že tam musí byť zachovaná zdravotná starostlivosť," doplnil.
To žiada napríklad aj turzovská samospráva. Podľa viceprimátora Turzovky Kamila Kobolku je päť rokov veľmi krátke obdobie a mesto by si predstavovalo garanciu zachovania ambulancií na oveľa viac rokov.
Samotní lekári pôsobiaci v poliklinike v Turzovke, ktorá by sa mala dostať do rúk súkromných lekárov, sa k podmienkam prípadného odkúpenia a pokračovania zdravotnej starostlivosti nechceli vyjadrovať.
Rokovania lekárov - záujemcov o kúpu ôsmich polikliník - budú so župou pokračovať. Konkrétne podmienky predaja potom schvália krajskí poslanci.
Podľa župy sú v priestoroch polikliník už dnes len súkromní lekári, ktorí majú zmluvy s poisťovňami a ktoré župa nedokáže ovplyvňovať. Viacerí lekári z nich dávnejšie odišli a uprednostnili modernejšie budovy. Kraj do budov investuje len nevyhnutné peniaze na opravy či údržbu.


Župan za Smer predá polikliniky
(11.09.2012; Hospodárske noviny; s. 5; Hunková Mária)

Deväť zdravotníckych zariadení v Žilinskom kraji majú kúpiť miestni súkromní lekári.
Bratislava - Kým Ficova vláda robí všetko preto, aby zoštátnila súkromné zdravotné poisťovne, v žilinskej župe sa pripravuje pravý opak. Župan a zároveň poslanec Smeru-SD Juraj Blanár plánuje prechod deviatich polikliník do súkromných rúk. Kúpiť ich majú miestni lekári.
Predstavitelia žilinskej samosprávy argumentujú, že to prinesie rozvoj polikliník. "Lekári by namiesto nájomného mohli z týchto financií zveľaďovať priestory čakární, ambulancií i okolia," uviedol hovorca kraja Peter Kubica. Tvrdí tiež, že ambulancie tak zostanú na svojich miestach.
Kontrolu nad zdravotníckymi zariadeniami by ale malo stratiť mesto Turzovka, jeho vedenie je proti. Podľa viceprimátora Kamila Kobolku (nezávislý) to totiž môže ohroziť starostlivosť o pacientov. "Máme obavu, že nie všetci miestni lekári môžu prejaviť záujem o odkúpenie polikliniky a niektoré ambulancie odtiaľto odídu," povedal pre HN Kobolka s varovaním, že sú spádovou oblasťou pre zhruba 30-tisíc obyvateľov. "Musíme týmto ľuďom garantovať zdravotnú starostlivosť a nenechať ich cestovať niekam do Čadce alebo Žiliny," dodal.
Garancia päť rokov
Podľa návrhu kraja, kde má koalícia na čele so Smerom väčšinu, by však garancia prevádzkovania polikliník trvala iba päť rokov. Ich ďalší osud by tak bol v rukách súkromných lekárov. "Päť rokov prejde rýchlo. A čo potom? Lekári sa môžu rozísť, urobiť z toho hotel a Turzovčania budú musieť cestovať," povedal Kobolka. Podľa neho aj Blanár uznal, že päť rokov je krátke obdobie, ale dlhodobú garanciu im vraj nemôžu poskytnúť. "My sme podobné zariadenie, kde sú zubné laboratória a ambulancie, predávali s ťarchou 10 rokov a podmienkou, že ak za toto obdobie zmení charakter, vráti sa späť do rúk mesta aj s pokutou," povedal pre porovnanie Kobolka. Lekárka Viera Belková (Smer), ktorá podľa informácií HN vo veci predaja zastupuje turzovských doktorov a je zároveň miestnou poslankyňou, sa odmietla k téme vyjadrovať.
Nevýhodný predaj
Na predaj polikliniky v Turzovke, Kysuckom Novom Meste, Martine,
Liptovskom Mikuláši, Liptovskom Hrádku a Bytči upozornil tajomník KDH pre Žilinský kraj Ľubomír Šteiniger. Krajská rada KDH je podľa neho proti tomu, aby poslanci Smeru za polovičné ceny rozpredali a privatizovali polikliniky. Zároveň pripomenul, že práve Smer ľuďom sľuboval "istoty" a "neprivatizovať".
Kubica sa voči týmto vyjadreniam ohradil s tým, že zámerom kraja je udržať lekárov pod jednou strechou. "Preto im ponúkol tieto budovy za celú, nie polovičnú cenu podľa znaleckých posudkov," dodal. Časť z určenej ceny budú musieť lekári podľa Kubicu zaplatiť hneď a časť investovať do polikliník tak, aby sa skvalitnil ich stav. V prípade turzovského zariadenia by mali na začiatku vyplatiť 450-tisíc eur, v priebehu piatich rokov by mali dať na rozvoj ďalších 380-tisíc eur. Hodnotu polikliniky v Turzovke odhadol znalec na 918-tisíc. Podľa Kubicu jedine lekári z polikliniky v Liptovskom Hrádku neprejavili záujem o kúpu.
Britský model inšpiruje
(11.09.2012; Pravda; s. 34; Potančok Branislav)
Vyše dvadsať rokov od zmeny systému financovania zdravotníctva sa natíska otázka, či bolo naozaj nutné prejsť na nový systém tzv. zdravotného poistenia. A to hneď s viacerými poisťovňami, aby sa vraj zabezpečila konkurencia.
Dnes mnohí vidia, že existencia viacerých poisťovní je dobrá len pre ne samy, o konkurencii nemôže byť ani reči. Pritom kardinálny problém slovenského zdravotníctva - nedostatok zdrojov - sa tým vôbec nerieši. Navyše povinný finančný odvod každého zamestnanca zo zákona končí v súkromných rukách. Potom sa komplikovaným spôsobom dostáva k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, na ktorú štát nemá žiaden dosah.
Je to smutný fakt, lebo ten, kto platí, ten aj riadi. V rukách poisťovní sa koncentruje priveľa moci. Ak má štát na základe ústavy garantovať základnú zdravotnú starostlivosť, musí vlastniť nejakú finančnú inštitúciu, ktorá to plne pokryje.
Môže to byť poisťovňa, ale tiež hociktorá iná finančná inštitúcia. Rozhodne by však mala byť jediná, aby tok peňazí bol čo najjednoduchší, vplyv a kontrola štátu čo najväčšie. Obavy z nejakého diktátu tu nie sú namieste, lebo ak je občan nespokojný, pri nasledujúcich voľbách sa to prejaví. Vláda sa nemôže javiť ako nemohúca. Ak raz rozhodne o zvýšení platov sestier, tak to poisťovne musia rešpektovať, nie blokovať. Efektívna zdravotnícka politika sa bez peňazí robiť nedá.
V mnohom inšpiratívny je britský model zdravotníctva. Zdravotné poisťovne v Británii neexistujú, lebo každý občan, tým že platí dane, má nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Lieky si pacienti platia sami, až na niektoré výnimky, ako sú diabetici alebo onkologickí pacienti.
Hotelová časť nemocničnej starostlivosti je v porovnaní so Slovenskom veľmi skromná. Päť pacientov v jednej izbe nie je zriedkavosťou. Naopak, vybavenie, strava, lieky a dostupnosť na špeciálne najmodernejšie vyšetrenia je neporovnateľne vyššia ako u nás. Ministerstvo zdravotníctva garantuje kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ovplyvňuje čakacie lehoty na výkony a ak treba, platí za drahú chemoterapiu.
Tento systém však tiež nie je ideálny, lebo ako každý iný správny zdravotnícky systém nemôže byť ziskový. Často sa tiež zneužíva, spotrebuje množstvo financií, no to všetko je v konečnom dôsledku vlastne služba občanovi, kde zisk nie je cieľa finančný aspekt lekárskeho ošetrenia sa nezveličuje.
Všetky veľké univerzitné nemocnice sú buď príspevkové, alebo neziskové organizácie. Neexistujú súkromné akciové spoločnosti. Iba desatina nemocníc je privátnych, poisťovne zabezpečujú tento sektor na súkromnej báze ako špeciálne poistenie s výhodami, kde promptné liečenie vrátane operácie, väčší komfort a možnosť výberu lekára, respektíve operatéra sú tie najhlavnejšie.
Britský systém teda jasne dokazuje, že zdravotné poistenie nie je nevyhnutnou podmienkou na fungovanie verejného zdravotníctva.
Na fungovaní verejného zdravotného sektora je podstatný objem financií určených na jeho spotrebu a nie množstvo zdravotných poisťovní.
Zvolenská chce vymeniť správnu radu úradu pre dohľad
(11.09.2012; Pravda; s. 2; sita)
Súčasných členov Správnej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by mali nahradiť noví ľudia. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská navrhuje odvolať všetkých členov vrátane predsedu a podpredsedu. Vyplýva to z materiálu, ktorý šéfka rezortu zdravotníctva predkladá na rokovanie vlády. "Odvolanie členov správnej rady sa navrhuje vzhľadom na výsledky činnosti úradu s prihliadnutím na súčasný stav v zdravotníctve a zodpovednosť vlády za zdravotný stav obyvateľstva," konštatuje sa v materiáli.
Zdravotné sestry a lekári držia akcii palce
(11.09.2012; Sme; s. 3; vev)
Lekárski odborári o podpore kolegov zo škôl nerokovali.
BRATISLAVA. Učitelia na Slovensku nie sú docenení, vyššie mzdy si zaslúžia. Zhodne to tvrdí prezidentka Slovenskej komory sestier Mária Lévyová aj šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský.
Ani jedna zo zdravotníckych organizácií, ktoré výdatne bojujú za vyššie platy, s učiteľskými odbormi oficiálne nerokovala.
Len zdraví a múdri
Visolajský osobne snahu o zvýšenie platov v školstve podporil. Rovnako aj Lévyová. "Hodnoty spoločnosti môžu prinášať len zdraví a múdri ľudia," hovorí.
Tak, ako sú v spoločnosti zaznávané sestry a pôrodné asistentky, sú podľa nej aj učitelia. "Držíme im palce," odkázala Lévyová. Verí, že sa im podarí posunúť v rokovaniach o zlepšení mzdového ohodnotenia ešte pred prijímaním budúcoročného štátneho rozpočtu.
Uspeli len lekári
Sestry sa štrajkovať za vyššie platy nikdy neodhodlali. Pred voľbami sa im podarilo zatlačiť na poslancov, ktorí im odhlasovali zvyšovanie platov.
Od apríla mali dostávať minimálne 640 až 920 eur. Dosiaľ pracovali niektoré z nich aj za 400 eur v hrubom. Na zákon nemali nemocnice a ambulancie peniaze a nakoniec ho zastavil Ústavný súd.
Lekári štrajkovali vlani na jeseň. Vyrokovali si postupné zvyšovanie platu, dve fázy už prebehli. Od júla tohto roka by mali mať neatestovaní lekári 923 eur a atestovaní 1461 eur.
Tretie zvyšovanie lekárskych miezd je v pláne od januára budúceho roka.
NÁVRH JEDNEJ POISŤOVNE ROZDEĽUJE LEKÁROV
(10.09.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 5/29; TOMEČKOVÁ Lucia)
Viliam STANKAY, moderátor: "Ministerka zdravotníctva má už iba 20 dní na prípravu návrhu na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. Premiér ju požiadal, aby to stihla do konca mesiaca. Návrh na zmenu podporuje aj Slovenská lekárska komora. Anketa na jej webovej stránke, do ktorej sa môžu zapojiť iba lekári však ukazuje, že prevládajú odporcovia systému jednej poisťovne."
Lucia TOMEČKOVÁ, redaktorka: "7. augusta Lekárska komora verejnosti oznámila, že zámer vlády, vrátiť sa k systému jednej zdravotnej poisťovne podporuje. Súčasný systém vníma ako neobjektívny a netransparentný."
Marian KOLLÁR, prezident Slovenskej lekárskej komory: "Slovenská lekárska komora preto podporuje zavedenie systému jednej zdravotnej poisťovne."
L. TOMEČKOVÁ: "Viac ako mesiac po tomto vyjadrení nás však členovia komory, ktorí si neželajú byť menovaní upozornili, že s vyhlásením svojho prezidenta nesúhlasia všetci. Ako dôkaz predložili anketu na svojom stavovskom webe. S jednou zdravotnou poisťovňou podľa nej nesúhlasí zatiaľ 55 percent členov komory. Do ankety sa zo 14 624 jej členov zatiaľ prihlásilo do 300. Marián KOLLÁR to za blamáž a spochybnenie mandátu, vystupovať ako obhajca vládneho návrhu nepovažuje."
M. KOLLÁR: "Táto anketa prišla do takého nie najideálnejšieho obdobia, keď sú dovolenky. Slovenská lekárska komora v týchto veciach má absolútne jasno."
L. TOMEČKOVÁ: "Na anketu sme sa opýtali aj lekárskych odborov. Mnohí ich členovia sú totiž tiež združení v lekárskej komore. Ich šéf o ankete nevedel."
Meno neuvedené: "Nemám o tom informáciu, že by to takto bolo. Myslím, že tá debata ešte nie je ukončená."
L. TOMEČKOVÁ: "Kým lekárski odborári považujú systém jednej zdravotnej poisťovne za mierne lepší, oproti tomu súčasnému, súkromní lekári majú opačný názor a priebežný stav ankety ich neprekvapuje."
Ladislav PÁSZTOR, prezident Asociácie súkromných lekárov: "Som určite za systém viac poisťovní. Na druhej strane treba povedať, že ten súčasný náš poistný systém nie je dobre nastavený."
L. TOMEČKOVÁ: "Či sa vláda rozhodne tak alebo onak, prezident Slovenskej lekárskej komory Marian KOLLÁR ju upozorňuje, že do nového systému zdravotného poistenia v krajine, bude chcieť zasiahnuť."
M. KOLLÁR: "Je potrebné otvoriť verejnú diskusiu k obsahu a rozsahu nepovinného zdravotného poistenia."
L. TOMEČKOVÁ: "Lucia TOMEČKOVÁ, Rozhlas a televízia Slovenska."
3 dôvody pre viac zdravotných poisťovní na Slovensku
(10.09.2012; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)
ZDRAVIE: WHO spustila nový web o výskyte rakoviny, obsahuje aj údaje SR
(10.09.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)

BANSKOBYSTRICKÁ ROOSEVELTOVA NEMOCNICA PREPÚŠŤA
(10.09.2012; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; por. 7/13; BUBENÍK Jakub)
Miriam ŠMAHEL KALISOVÁ, moderátorka: "V banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici prepúšťajú. Všetci si balia. Prevádzkoví zamestnanci, ale aj lekári a zdravotné sestry. Dôvodom sú dlhy. V neistote sú však aj tí zamestnanci, ktorí zostali."
Jakub BUBENÍK, redaktor: "Vedenie najväčšej nemocnice na strednom Slovensku si dalo v lete urobiť audit. Z neho vyšlo, že Rooseveltovu nemocnicu musí nútene opustiť 28 zamestnancov. Tých, ktorých sa to týka, vraj už o prepúšťaní vedia. Niektorých pacientov to zaskočilo."
Pacient: "Tak keď sa pozriete, koľko čaká pacientov v čakárňach, tak je podľa mňa ešte málo tých doktorov."
J. BUBENÍK: "Táto pani to však presne naopak. Do nemocnice chodí často a podľa nej je tam priveľa ľudí v bielom."
Pacientka: "Je tu viacej asi zamestnancov ako pacientov. Koho potrebujú, neprepustia si myslím. Nie?"
J. BUBENÍK: "Nemocnica sa topí v dlhoch, ktoré dosahujú hranicu 30-miliónov eur. Preto sa vraj prepúšťaniu vyhnúť nedalo."
Ružena MAŤAŠEJE, hovorkyňa Rooseveltovej nemocnice: "Je potrebné podotknúť, že vedenie nemocnice sa nesnaží znižovať vysoké náklady len prepúšťaním zamestnancov."
J. BUBENÍK:"Peniaze chcú ušetriť aj prísnejšími pravidlami pri predpisovaní liekov a zdravotníckeho materiálu. To ale na odstránenie obrovského dlhu stačiť nebude. Podľa našich informácií nemusí ísť o posledné väčšie prepúšťanie v Rooseveltovej nemocnici. Či v blízkej budúcnosti odídu aj ďalší ľudia, však vedenie nemocnice zatiaľ komentovať nechce. Jakub BUBENÍK, Televízia Markíza."

 

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi