SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » FEBRUÁR 2013

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 04.02.2013

Chaos v cenách, pacienti doplácajú za lieky stovky eur
(04.02.2013; Pravda; s. 1, 2-3; Beňová Zlatica)


Žilinská nemocnica nemala na lieky. Musela si požičať
(04.02.2013; Hospodárske noviny; s. 5; hu)
Poisťovne určili výšku preddavkov
(04.02.2013; Hospodárske noviny; s. 17; tur)

Bratislava - Zdravotné poisťovne zaslali v tomto roku klientom listy s údajom o novej výške odvodov, ktoré musia zaplatiť do 8. februára. Túto informáciu mali do 31. januára dostať státisíce samoplatiteľov -živnostníkov a ďalších SZČO. "Novú výšku preddavku sme vyrátali na základe údajov z Finančného riaditeľstva. Postupovali sme podľa novej metodiky a legislatívy. S výpočtami sme nemali žiadny problém," informovala HN hovorkyňa Union zdravotná poisťovňa, Judita Smatanová. Aj ostatné dve poisťovne - Všeobecná zdravotná poisťovňa a Poisťovňa Dôvera potvrdili, že koncom minulého týždňa už listy poslali, alebo v tom čase s ich odosielaním končili. "Ekonómka Jaroslava Lukačovičová upozorňuje, že informovanie poistencov o preddavkoch má aj riziko. Spočíva v tom, že zdravotky mali urobiť ročné zúčtovanie, a teda oznámiť klientom výšku preddavkov do 31. októbra 2012. V tom čase však vychádzali z výpočtu vymeriavacieho základu, a teda aj odvodov podľa starej legislatívy. Novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorá zmenila spôsob výpočtu, však parlament schválil až na konci novembra. "Môže sa teda stať, že poistenci, ktorí si nastavili odvody podľa ročného zúčtovania, pričom nedostali z poisťovne upravenú výšku odvodu, alebo nepostrehli zmenu výpočtu, teraz platia nesprávnu, nižšiu sumu. V takom prípade by im vznikol nedoplatok," upozornila Lukačovičová. "Zatiaľ sme nezaznamenali žiadny problém a nikto sa nesťažoval," dodala Smatanová.
Koniec antibiotík
(04.02.2013; Sme; s. 13; Prokopčák Tomáš)

Budeme už o dvadsať rokov zomierať na bežné infekcie? A prečo prestávajú naše lieky fungovať?
Na prvý pohľad to vyzerá ako ďalší hysterický záchvat vysokého štátneho úradníka, ktorý pred parlamentom obhajuje existenciu svojho úradu. Keď Sally Daviesová predstúpila pred britských poslancov, padali slová o apokalyptickom scenári, následkoch horších ako globálne otepľovanie či svete o dvadsať rokov, v ktorom budú ľudia umierať na banálne infekcie.
Na druhý, a vlastne všetky ostatné pohľady to tak nie je. A skutočnosť je ešte oveľa horšia, ako si vedci aj verejnosť ešte nedávno pripúšťali: ľudstvo začína prehrávať prvé bitky vo vojne, v ktorej už malo zvíťaziť.
Všeobecne známe
Keď ľudia začali zhruba po druhej svetovej vojne vo veľkom využívať antibiotiká, mysleli si, že v dlhom zápase s mikróbmi majú navrch. Akosi sme zabudli, že vývoj v prírode prebieha neustále a mikróby, tie, ktoré chcú v konečnom dôsledku prežiť, sa musia prispôsobiť.
My sme im to iba uľahčili. Stačí si zhrnúť známe fakty: nadužívanie antibiotiká, a to dokonca aj v prípadoch, keď z podstaty problému (vírusové infekcie) nepomáhajú. Lieky sa stali súčasťou potravinového reťazca a chovu dobytka, nachádzajú sa v odpadovej vode aj v pôde v okolí ľudských sídiel.
Už roky sa pritom hovorí o mikróboch, ktoré v nemocniciach komplikujú zákroky a nezaberajú na ne antibiotiká. Odolné baktérie či gény na rezistenciu vedci objavili aj v riekach, do ktorých fabriky farmaceutických firiem vypúšťajú odpad. Multirezistentné gény sú stále častejšie prítomné v črevách ľudí aj zvierat.
Niektoré druhy stafylokokov sú odolné na penicilín. Z nemocníc sa ďalšie zlaté stafylokoky dostali medzi živočíchy vo voľnej prírode. Na kvapavku už dnes podľa Daviesovej funguje len jedno antibiotikum a tetracyklín väčšinou nezaberá vôbec. Rezistentné sú niektoré kmene E. coli, navyše, baktérie si medzi sebou veselo vymieňajú DNA aj s génmi na odolnosť.
A čo je možno najhoršie, zhruba od začiatku minulého desaťročia sa farmaceutické spoločnosti zamerali na lieky na chronické choroby, ktoré sú pre tieto súkromné firmy ziskovejšie. Od roku 2009 sa na trhu objavili v princípe iba dve "nové" antibiotiká.
Starý problém
Nie je pravda, že baktérie odolné na antibiotiká prišli s tým, ako človek začal takéto lieky využívať. Antibiotiká nie sú nič iné ako látky, ktoré baktérie používajú v konkurenčnom boji medzi sebou. Prípadne ich nasadzujú huby na ochranu pred útočníkmi.
Vrty v kanadskom ľade ukázali, že voči niektorým antibiotikám rezistentné mikroorganizmy žili najmenej pred 30-tisíc rokmi a nie je rozumný dôvod domnievať sa, že nežili aj skôr.
V skutočnosti totiž fungujeme na planéte mikróbov a tie boli zákerné dávno predtým, ako predkovia človeka zistili, že tamten ostrý kameň by sa mohol hodiť na hentú zdochnutú gazelu - a ešte to vyjadrili pár čudnými škrekmi.
Problémom je, že sme si zvykli na svet, v ktorom nám často bezdôvodne (lebo to tak sami chceme) nasadia širokospektrálne lieky a do troch dní ste zdraví. Tento svet pekne fungoval približne sedemdesiat rokov. No čoskoro to nemusí platiť.
To neznamená, že veda rezignovala. Jestvuje viacero stratégií, ako nahradiť nefunkčné antibiotiká. Spoločné pre ne však je to, že takmer všetky sú v súčasnosti skôr v štádiu základného výskumu a v niektorých prípadoch tieto stratégie budú čeliť podobnému prispôsobeniu sa mikróbov.
Nové nápady sú
Dlho sa verilo, že dokonalou náhradou súčasných liekov by mohli byť antimikrobiálne peptidy (organické chemické zlúčeniny, ktoré pomáhajú zabiť baktérie). Dúfalo sa, že baktérie sa viac-menej nedokážu prispôsobiť a preto by boli ideálnou ochranou. V roku 2005 sa však ukázalo, že mikróby potrebujú zhruba sedemsto generácií a získajú odolnosť. To sa na prvý pohľad zdá veľa, no v laboratórnych podmienkach takéto šľachtenie trvalo zhruba tri roky. Nevieme, ako dlho by to trvalo vo voľnej prírode.
Ďalšou možnosťou sú pokusy s upravenými baktériami, ktoré by útočili len na konkrétne, pre nás zlé mikróby. Tu sa pohybujú vedci niekde na úrovni prvých úspešných testov, čo je ďaleko od konkrétneho lieku. A zatiaľ ani netušíme, ako by sa nadizajnované mikróby správali mimo skúmaviek.
Možno najperspektívnejšou možnosťou by bolo vrátiť sa do šesťdesiatych rokov a Sovietskeho zväzu. Tam sa proti mikróbom nasadzovali vírusy, špeciálne bakteriofágy. Aj na ne si však baktérie vedia vytvoriť odolnosť.
Zabúdať na najhoršie
Ani jedna z týchto stratégií by nepredstavovala definitívne víťazstvo, ktoré v skutočnej prírode asi nie je možné. Väčším problémom je, že väčšina z výskumov je najmenej desať rokov a pol miliardy eur od predpísania u lekára. Zhruba tak dlho a tak veľa stojí výskum od jeho začiatku cez testy na laboratórnych zvieratách a klinické skúšky až po schválenie a všeobecné používanie.
Ak sa ľudia ako Sally Daviesová nemýlia, toľko času nemusíme dostať. Obzvlášť, ak farmafirmy hľadajú skôr výhodnejšie produkty.
Aby bolo jasné, za túto situáciu nie sú zodpovedné (len) farmaceutické spoločnosti. Tieto firmy nie sú spolok filantropov a je skôr zázrak, že aj napriek tomu dokážu na trh dostávať viac alebo menej účinné lieky. No žiadna z nich to nerobí preto, že ju to baví.
Príčetný štát či kultúra by navyše nemali rozprávať akýmkoľvek súkromným firmám do ich podnikania, môžu akurát nastaviť zákonné mantinely. Príčetná spoločnosť však zároveň myslí na situáciu, keď bude mať problémy: a vtedy buď štát motivuje, napríklad práve tie farmafirmy, aby pomohli vytvoriť lieky, ktoré budeme potrebovať. Alebo sa sám postará o vznik takýchto liekov.
No svet, ktorý namiesto toho vyhadzuje prostriedky na bezvýznamné hlúposti - a keď sú alebo budú v hre životy, je bezvýznamným takmer čokoľvek - asi bude chorý. Bohužiaľ, v tomto prípade to platí nielen v prenesenom význame.
ASOCIÁCIA NEMOCNÍC OPÄTOVNE APELUJE NA VYBUDOVANIE URGENTNÝCH PRÍJMOV
(03.02.2013; Rozhlasová stanica Viva; Správy; 17.00; por. 1/3; ŠTEFUCA Igor)

I. ŠTEFUCA, moderátor: "Asociácia nemocníc Slovenska opätovne apeluje na ministerstvo zdravotníctva, aby sa v malých a stredných nemocniciach vybudovali urgentné príjmy, ktoré vo väčšine z nich chýbajú. Podľa prezidenta asociácie Mariána PETKA je súčasný stav tak na škodu pacienta, ako ja na škodu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poukazuje pritom na skutočnosť, že až 60 percent lôžkovej starostlivosti zastrešujú práve menšie nemocnice. Podľa PETKA otázka nestojí tak, či sa to oplatí, ale či štát chce, aby o pacientov bolo čo najvhodnejšie postarané. Prezident asociácie zároveň rezort zdravotníctva vyzýva, aby určil, v ktorých nemocniciach urgenty musia byť a nenechával toto rozhodovanie na zdravotné poisťovne."
Návrh na zrušenie povinnej zmluvy medzi lekármi a poisťovňami je hazard
(03.02.2013; www.aktualne.sk; Zdravotníctvo, 14.44, s. -; TASR)

Ambulantní lekári podporujú opätovné zavedenie výmenných lístkov
(02.02.2013; www.teraz.sk; s. -; TASR)

Na zmluvy poisťovní môže pacient doplatiť
(02.02.2013; Pravda; s. 1, 4; BEŇOVÁ Zlatica)
Absurdné, no logické
(02.02.2013; Pravda; s. 38; JAVŮREK Peter)
Ak vám niekto bude rozprávať, že je proti tomu, aby sa zo zdravia jedného dňa stal tovar, upozornite ho na lapsus v uvažovaní. Zdravie sa predsa u nás stalo tovarom už dávno. Absurdnosť, v rámci ktorej o kvalite práce lekárov fakticky rozhodujú cifršpióni v poisťovniach, vlastne žiadnou absurdnosťou nie je. Je to len logický dôsledok stavu, aký sme si u nás pred časom zaviedli.
Darmo sa zaklíname ľudovými múdrosťami, podľa ktorých "zdravie si nekúpiš", alebo "zdravie je nad všetky poklady sveta" a podobne. Už dávno sme si privykli na ustavičný prílev tabuliek a výpočtov "oceňujúcich" jednotlivé diagnózy a liečebné procedúry. Na štatistiky, podľa ktorých Slováci chodia príliš často k doktorovi, konzumujú priveľa liekov a absolvujú zbytočne veľa vyšetrení. Pochopiteľne, to všetko pekne prerátané na peniaze. O zdravotníctve či skôr o hlbokej kríze, v ktorej sa naše zdravotníctvo nachádza, sa už azda ani nehovorí inak, ako výhradne v číslach. Akoby sme ešte stále zotrvávali v nemom úžase nad tou nevýslovnou múdrosťou, že totiž všetko na svete niečo stojí a nič nie je zadarmo.
Zdravotné poisťovne sa na nás snažia robiť dojem, ako hráči pokeru pri stole. Dobré karty prichádzajú a odchádzajú, predurčený vyhrávať je však ten hráč, o kom si ostatní myslia, že si môže dovoliť utratiť najviac zo všetkých. No povedzte, dali by ste sa do rúk poisťovne, ktorá sídli v ošarpanej barabizni, nemá efektnú internetovú stránku, call-centrum a nerozdáva pekné farebné letáky s ponukami? Neprenasledoval by vás zlý pocit, že ste pre svoje zdravie akosi neurobili dosť?
A predsa je to iracionálne. Vo chvíli, keď sa naše zdravie pokazí, je jedinou nádejou lekár. Jeho znalosti a jeho úsudok. Napríklad v tom, aké lieky a aké ďalšie vyšetrenia sú pre nás potrebné. A ak sa situácia nezlepší, na jeho úsudku je i rozhodnúť, či netreba nasadiť nové lieky a urobiť nové vyšetrenia.
Tak by to aspoň malo byť. Sotva to tak však bude v prostredí, v ktorom má všeobecný lekár zápasiť o drahocenné body a lekár špecialista má byť súkromnou poisťovňou motivovaný, aby predpisoval menej liekov a menej vyšetrení... Opäť však treba pripomenúť, že na tom vlastne nič absurdné nie je. Naopak, je to logické. Poisťovníctvo nie je filantropia. V záujme poisťovacieho biznisu je nebyť príliš štedrým. Pričom o detailoch toho, čo z hľadiska poisťovne znamená "príliš", nikdy nerozhodujú poistení klienti -v tomto prípade pacienti.
Možno sa u nás naozaj míňa priveľa liekov. Možno naozaj chodíme pričasto po lekároch. Budeme však za kardinálnych hlupákov, keď necháme "nápravu" tohto stavu na finančných súvahách zdravotných poisťovní. A keď ich necháme odmeňovať lekárov bonusmi za "úspory" na liekoch a vyšetreniach.
Tá otrepaná múdrosť, samozrejme, platí: nič nie je zadarmo. Prečo by teda mala naša liečba niekoho vyjsť zadarmo? Niekoho, komu práve pre prípad, že to budeme potrebovať, posielame svoje pravidelné odvody?
Lekári sa s ministerstvom dohodli na novele zákona o zvyšovaní platov
(01.02.2013; www.teraz.sk; s. -; TASR)

 

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi