SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » FEBRUÁR 2013

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 25.02.2013

Nemocnice škrtli stovky ľudí
(25.02.2013; Hospodárske noviny; s. 1, 5; Hunková Mária)
Zistenie HN. Po vyšších platoch prišlo prepúšťanie. Štát tak znižuje dlhy.
Bratislava - Príkaz ministerstva zdravotníctva - šetriť, sa viaceré nemocnice rozhodli splniť aj prepúšťaním zamestnancov. V najväčšej Univerzitnej nemocnici v Bratislave prišli vlani o prácu takmer tri stovky pracovníkov.
"Dosiahli sme úsporu na mzdách takmer 200-tisíc eur za mesiac," povedala hovorkyňa Petra Stano Maťašovská. O prácu pritom neprišli úradníci, ale najmä zdravotnícky personál. Z 293 prepustených bolo až 80 percent zdravotníkov.
Dôvodom sú vyššie platy
Šetrenie sa dotkne aj pacientov. Bratislavská nemocnica plánuje rušenie niektorých oddelení či spájanie kliník, napríklad internej. Dôvodom sú vysoké náklady, ktoré si vyžiadalo minuloročné zvyšovanie platov lekárov a snaha znížiť dlh. Podobná situácia je aj v ostatných štátnych zariadeniach. Z košickej nemocnice odišlo 330 ľudí. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (Smer-SD) so škrtaním miest súhlasí. "V zdravotníckych zariadeniach tvoria platy v priemere asi 92 percent nákladov."
Neprotestujú ani odbory
Podľa odborového predáka Antona Szalaya je redukcia pozitívna, ak v nemocniciach prispeje k efektivite. Ku koncu minulého roka mali dlh 116 miliónov eur. "Ak by to však malo byť masovejšie a malo by to ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, môže to byť problém."
Desiatky zamestnancov prepustili aj v Banskej Bystrici či v Nových Zámkoch. Z nemocnice v Košiciach odišlo z 330 pracovníkov celkovo 45 lekárov. Väčšina z nich mala zmluvy na dobu určitú, pracovali na čiastočný úväzok, niektorí odišli dohodou alebo do dôchodku.
Škrty pokračujú
V nemocnici v Banskej Bystrici prišlo o prácu 74 zamestnancov, v novozámockej nemocnici 38 ľudí s rôznym pracovným zaradením. Len troch prepustili v trenčianskom zariadení. "V tomto roku pokračujeme v začatých racionalizačných opatreniach," povedal hovorca nemocnice Eugen Finkei. Koľkí by ešte mali prísť o prácu, nespresnil. Aj ostatné nemocnice, ktoré HN potvrdili tohtoročné škrty v radoch zamestnancov, taja podrobnosti. Prepúšťať chcú ešte napríklad v Banskej Bystrici či Bratislave.
Odborári pripúšťajú, že v niektorých zariadeniach je úprava počtu pracovníkov namieste. "Toto prepúšťanie vnímame tak, že sa hľadá cesta, ako efektívnejšie vynakladať peniaze poistencov," povedal Szalay. Analytik INEKO Dušan Zachar nevedel posúdiť, či je v štátnych nemocniciach zbytočne veľa personálu. Ukáže sa to podľa neho až časom na tom, či táto redukcia nezhorší kvalitu a dostupnosť starostlivosti. "Podľa medzinárodného porovnania OECD máme zhruba priemerný počet lekárov a podpriemerný počet zdravotných sestier," dodal Zachar.
Malá záplata
Ku koncu roka 2012 bol dlh štátnych nemocníc o 40 miliónov eur menej ako rok predtým. V roku 2015 by mali nemocnice hospodáriť vyrovnane. Dosiahnuť to chce rezort nielen znižovaním prevádzkových nákladov nemocníc, ale aj zvýšenými príjmami od zdravotných poisťovní. "Plánujeme zefektívniť prevádzku v oblasti výnosov zdravotných poisťovní," povedal finančný riaditeľ ministerstva Viktor Očkay.
Podľa Zachara je len malá nádej, že sa to podarí. Ako dôvod uvádza zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov, výrazný nárast dlhu štátnych nemocníc či snahy o úplnú monopolizáciu zdravotného poistenia. "Doteraz uskutočnené racionalizačné opatrenia nemocníc sú len malou záplatou na obrovskej diere," dodal.
Prepustení v štátnych nemocniciach (rok 2012)
 Univerzitná nemocnica
 L. Pasteura v Košiciach             330
 Univerzitná nemocnica
 v Bratislave                        293
 Fakultná nemocnica
 F.D. Roosevelta v B. Bystrici        74
 Fakultná nemocnica v Prešove         38
 Fakultná nemocnica v Trenčíne         3
Hospodárenie v nemocniciach koncom roka 2011 štátne nemocnice vytvorili dlh 156 miliónov eur vlani 116 miliónov eur
mesačná úspora zrušením pracovných miest je v Univerzitnej nemocnici Bratislava 200-tisíc eur


Vedci preskúmajú životaschopnosť spermií východniarov
(25.02.2013; www.korzar.sk; Košický korzár, s. -; kag)

Občiansky preukaz možno spoja s preukazom poistenca
(25.02.2013; Sme; s. 2; tasr)
BRATISLAVA. Občianske preukazy by sa v budúcnosti mohli spojiť s preukazmi poistencami, ktoré by tiež mali dostať elektronické čipy. Rokovať o tom majú podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej ministerstvá zdravotníctva, financií a vnútra. Občianske preukazy s čipmi už vydávajú dnes. Nové preukazy poistenca majú vzniknúť ako súčasť projektu eHealth, ľudia ich majú dostať do konca roku 2015.
Občianske preukazy by sa mohli spojiť s preukazmi poistenca
(24.02.2013; www.teraz.sk; s. -; TASR)
VYVÁŽAJÚ LIEKY
(24.02.2013; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 14/24; TIŇOVÁ Zuzana, TURLIKOVÁ Zuzana)

Moderátorka: "Farmaceutické firmy tvrdia, že na Slovensko posielajú viac liekov ako je treba. Obchodujú ale s nimi špekulanti. Na Slovensku ich lacno nakúpia, vyvezú do západnej Európy a tam rozpredajú. Na jednej krabičke vraj zarobia aj 150 eur."
Š. MESÁROŠ, Slovenská asociácia farmaceutických spoločností: "Objednávky výrobcov na Slovensku sú omnoho vyššie ako vyžaduje slovenský trh. Tento reexport tu existuje, ale nevieme s tým nič urobiť."
Z. TURLIKOVÁ, redaktorka: "Minulý rok tak zmizli onkolieky. Prešovská nemocnica ich vraj predávala. Zákon sa už zmenil, cena liekov je na úrovni priemeru troch najlacnejších v únii a ich vývoz sleduje Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Kto chce liek vyvážať, musí to ohlásiť. Na stole máme už 600 takýchto oznámení."
V. PERNIŠOVÁ, Štátny ústav pre kontrolu liečiv: "Štátny ústav môže zakázať vývoz humánneho lieku v prípade ak je ho na trhu nedostatok a ak by bola ohrozená zdravotná starostlivosť pacienta."
M. LIDINSKÁ, ministerstvo zdravotníctva: "Ak na Slovensku nie je dostupné ani jedno balenie tohto lieku a neexistuje ani náhrada."
Z. TURLIKOVÁ: "Štátny ústav má 30 dní na to aby vývoz nepovolil. Všetkých 600 žiadostí ešte len posudzuje, a tak by lieky mali zostať na Slovensku. Realita z lekární však hovorí za všetko."
M. RENČOVÁ, lekárnička: "Chýbajú nám lieky pre pacientov, ktorí prekonali infarkt, pre astmatikov, pre pacientov s neurologickými problémami a niektoré onkolieky."
Z. TIŇOVÁ: "Vývozu liekov nejde úplne zabrániť. Problém je v európskej legislatíve, ktorá nariaďuje voľný pohyb tovaru."
Z. TURLIKOVÁ: "Ako teda vývoz liekov zastaviť. Farmafirmy vidia riešenie v cenách."
Š. MESÁROŠ: "Musí byť oficiálna cena liekov zvýšená."
M. LIDINSKÁ: "Slovenská republika v súčasnosti nemá prostriedky na to, aby zvýšila ceny liekov, pretože to by sa automaticky preukázalo na odlive financií zo štátneho rozpočtu."
Z. TURLIKOVÁ: "Lenže milióny utekajú inde. Na upratovanie v obciach kde sa skutočne neupratuje, na zlaté padáky či predražené tendre. Je teda na zváženie čo v skutočnosti zaťažuje štátny rozpočet. Pacient však v tejto hre ťahá zrejme za kratší koniec."
Na chrípku zomierajú pacienti s vážnymi chorobami
(24.02.2013; www.pravda.sk; Správy, s. -; BEŇOVÁ Zlatica)
Racionalizačné opatrenia nemocníc ŽSK priniesli svoje ovocie
(23.02.2013; Obecné noviny; č. 9, s. 8; Danová Hana)

Žilinská župa, ktorá je zriaďovateľom štyroch nemocníc s poliklinikami v Čadci, Dolnom Kubíne, Trstenej a Liptovskom Mikuláši, ako aj Oravskej polikliniky v Námestove, predstavila na 21. zasadnutí Zastupiteľstva ŽSK stav hospodárenia svojich nemocníc po nasadení vlastných racionalizačných opatrení.
"Hospodársky výsledok nemocníc s poliklinikou za rok 2012 je mínusový vo výške 799-tisíc eur. Pre nás je to však oproti roku 2011 pozitívne číslo. Negatívny výsledok nemocníc v roku 2011 bol totiž 2,2 milióna eur, a ten sa nám podarilo v priebehu jedného roka znížiť takmer o dve tretiny," uviedol predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, ktorý považuje neoddlženie nemocníc samosprávneho kraja za diskriminačné.
Najvýznamnejšou položkou výnosov sú tržby od zdravotných poisťovní, najväčší vplyv majú tržby za počet ambulantne ošetrených pacientov, za spoločné vyšetrenia a liečebné zložky, no najmä platby za ukončené hospitalizácie. Jednou z možností ako ovplyvní nemocnica hospodárenie je aj skracovanie času hospitalizácie. "Problematickú zložku v hospodárení nemocníc tvoria stále nadlimitne výkony, ktoré aj napriek ich posúdeniu revíznym lekárom poisťovňa nemocnici neprepláca. Nemocniciam sa tak značne sťažuje situácia, pretože pacientovi sa adekvátna zdravotná starostlivosť podať musí. V roku 2011 mali naše nemocnice neuhradených 586-tisíc eur, v roku 2012 už 1,3 milióna eur v nadlimitných výkonoch," vysvetlila riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Anna Majbíková. Dodala tiež, že náklady nemocníc ovplyvňuje v predovšetkým otázka miezd. V minulom roku tvorili 56,62 percenta z celkových nákladov.
Kysucká nemocnica s poliklinikou (NsP) v Čadci mala ako jediná za rok 2012 pozitívny hospodársky výsledok v sume 130-tisíc eur. Oproti roku 2011 zásadne poskočila o viac ako milión eur, čo je efektom nielen zníženej ošetrovacej doby, vyššieho využitia postelí a vyššieho počtu ambulantne ošetrených pacientov, ale aj vedľajšej hospodárskej činnosti, teda prevádzky lekárne, bufetu a parkoviska.
Liptovská NsP v Liptovskom Mikuláši má za rok 2012 negatívny výsledok o 422-tisíc eur. Náklady ovplyvnili najmä zvýšené mzdy a jednorazové zaúčtovanie rezervy na nevyčerpané dovolenky. Aj napriek tomu je strata nemocnice oproti roku 2011 nižšia o 60 tisíc eur. Zásadný skok k pozitívnemu výsledku, so stratou vo výške 33 tisíc eur, urobila Hornooravská NsP v Trstenej. V porovnaní s hospodárskym výsledkom roka 2011 si polepšila o 469 tisíc eur. Nemocnici sa podarilo dosiahnuť vyššie použitie postelí, vyšší počet ambulantne vyšetrených pacientov, spoločných vyšetrení a liečebných zložiek.
Dolnooravská NsP v Dolnom Kubíne ako jediná z nemocníc vykazuje po dvoch rokoch zvyšujúcu sa stratu. Za rok 2012 predstavuje sumu 474-tisíc eur, čo je o 48-tisíc viac ako v predošlom roku. "V tomto prípade sa napriek viacerým racionalizačným opatreniam nepodarilo zlepšiť hospodársky výsledok nemocnice. Negatívny vplyv malo aj nepokrytie finančných nákladov na zvýšenie miezd zo strany zdravotných poisťovní," konštatovala A. Majbíková. V minulom roku sa v hospodárení darilo aj Oravskej poliklinike v Námestove. Jej pozitívny výsledok sa zastavil na čísle 38-tisíc eur, v roku 2011 mala negatívnu bilanciu.
V rámci racionalizácie nemocníc a snahy znižovať ich náklady a zároveň podporovať ich rozvoj financoval ŽSK obnovu a modernizáciu prístrojového vybavenia nemocníc vo svojej zriadovateľskej pôsobnosti. "V roku 2011 sme na prístroje nemocniciam poskytli takmer 600-tisíc eur, v minulom roku to bolo 517-tisíc eur," uzavrel župan J. Blanár.
Nemocnice dlhovali Sociálnej poisťovni takmer 50 miliónov
(22.02.2013; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)
ZV má zrekonštruované hematologicko-biochem. laboratórium
(22.02.2013; www.bystricoviny.sk; s. -; BBSK)

 

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi