SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » JANUÁR 2014

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 23.01.2014

Novinky pre zdravie
(23.01.2014; Plus 7 dní; č. 4, s. 62-64; Utešená Martina)
Lekári dostanú viac, v nemocniciach sa rozbehnú nové operácie a bude poriadok v platbách pre súkromných lekárov. Čo nás čaká najbližší rok v zdravotníctve?
V nemocniciach je viac peňazí ako pred rokom. Väčšinu z nich pohltia nové platy lekárov, ale zvýši vraj aj na iné. Prinášame prehľad najväčších zmien v zdravotníctve a slovenských nemocniciach.
Horných tisíc: "Nemyslím si, že všetci lekári sa budú hneď po prvej tohtoročnej výplate na pacientov usmievať, ale zvýšenie platov je pozitívna zmena, ktorá sa postupne prejaví skvalitnením služieb," komentuje prvú novinku tohto roka, zvýšenie platov lekárov, Peter Visolajský z Lekárskeho odborového združenia. Základný plat doktora bez atestácie bude približne tisíc eur. Tučnejšie výplaty budú stáť zdravotníctvo takmer päťdesiatšesť miliónov eur. Zaplatia to poisťovne, ktoré pri uzatváraní zmlúv s nemocnicami so mzdami počítali. "Úspechom je, že zvyšovanie platov sa dostalo do zákona," komentuje Peter Visolajský. Už teraz vidí benefity, ktoré priniesli vyššie platy v posledných dvoch rokoch. "Absolventi medicíny neutekajú do zahraničia, ale pracujú tu. Začína to pre nich byť atraktívne. Postupne bude v nemocniciach viac kvalitných lekárov," myslí si.
Sestričky s otáznikom: Sestry na rozdiel od lekárov stále čakajú na celoplošné zvýšenie platov. Chaos, ktorý vznikol v minulom roku, spôsobil, že niektorým zvýšili plat priemerne o dvadsať percent a niektorým nie. "Dnes každý zamestnávateľ odmeňuje sestry, ako chce, potrebujeme, aby v tom nastal poriadok," hovorí Monika Kavecká z Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek. Prvý návrh ministerstva zdravotníctva, aby sa naše platy dostali do zákona, tak ako platy lekárov, by paradoxne spôsobil ich zníženie, preto rokujeme ďalej," hovorí Kavecká. Sestry zatiaľ štrajk neplánujú. "Ja sa pamätám, ako štrajkujúcich lekárov označovali za hyeny a vydieračov, to nechceme," vysvetľuje sestra. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že viac peňazí dostanú tento rok iní zdravotnícki pracovníci. Štátne nemocnice zvýšia laborantom i zdravotným asistentom základnú zložku mzdy najmenej o štyri percentá.
Za čo platiť: Vyšetrenie pacienta po pracovnom čase, konzultácia v angličtine, výpis zo zdravotnej dokumentácie alebo prijatie pacienta mimo rajónu. V tom, za čo všetko môžu pýtať súkromní lekári peniaze, je chaos a bude sa to meniť.
Zákon dnes lekárom v tomto smere nič nepredpisuje. Jediné obmedzenie spočíva v tom, že poplatky musia odrážať reálne náklady a nesmú pýtať peniaze za to, čo podľa zákona platí zdravotná poisťovňa. Fantázii sa medze nekladú. Interná lekárka v Bratislave, ktorá sa venuje svojim pacientom iba dvadsaťosem hodín týždenne, si tak pokojne inkasuje od pacientov za vyšetrenie mimo ordinačných hodín tridsaťtri eur. Onkologická ambulancia v Košiciach si zas bez problémov vypýta od ťažko chorých pacientov tri eurá za potvrdenie o celodennom ošetrení. Vo výbere poplatkov teda nie je systém a rezort zdravotníctva to dávno sľubuje zmeniť. Konkrétnu koncepciu zatiaľ nezverejnilo. "Ministerstvo zdravotníctva vytvorí takzvaný pozitívny zoznam poplatkov, teda tých, ktoré budú môcť lekári podľa zákona vyberať," vyjadrila sa hovorkyňa Martina Lidinská o ďalšom pláne.
Všeobecní lekári starnú: Liečia nás starčekovia. Všeobecní lekári u nás majú priemerne päťdesiatpäť rokov. Napriek tomu, že v súčasnosti máme na Slovensku viac ako tritisíc miest všeobecných lekárov, ľudia z niektorých krajov pociťujú ich nedostatok. Na Slovensku to vyzerá tak, že práca praktického lekára je za trest. Zdravotný systém z takýchto lekárov urobil skôr zle zaplatených úradníkov ako lekárov. Boli by pritom schopní zvládať omnoho viac. Ministerstvo zdravotníctva im chce v tomto roku zvýšiť kompetencie a dať im šancu viac si zarobiť. Ďalšou novinkou tohto roka, ktorá má dotiahnuť do ambulancií mladých lekárov, je rezidentský program. Študenti medicíny budú môcť už v piatom ročníku praxovať u ambulantných lekárov. "Doteraz nadobúdali vedomosti a zručnosti len v posluchárňach a v lôžkových zariadeniach," povedala Monika Palušková, hlavná odborníčka pre všeobecné lekárstvo.
Pri otázke, aké novinky čakajú zdravotníctvo v tomto roku, nezmienilo sa ministerstvo o unitárnom systéme, čiže vytvorení len jednej poisťovne, ani o kľúčovej zmene, na ktorú všetci čakajú, a to je DRG systém. Ten by zabezpečil, že poisťovne by platili reálne platby za výkony namiesto paušálu za hospitalizáciu. Zopár vylepšení však pripravujú samotné nemocnice.
Novinky v Banskej Bystrici: Vďaka novému sonografu už nemusí väčšina pacientov podstúpiť bolestivé odobratie vzorky z pečene. Hepatologicko-gastroenterologické a transplantačné oddelenie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta získalo nový ultrazvuk, ktorý výrazne uľahčí a spresní diagnostiku ochorení pečene. Sonograf umožňuje aj elastografiu - meranie tuhosti tkaniva, ktorým sa určí stupeň poškodenia pečene, napríklad pri postihnutí vírusovou hepatitídou. "Pacienta tak odbremeníme od bolestivej biopsie, pri ktorej mu lekári musia ihlou odobrať vzorku tkaniva," uviedol gastroenterológ Jozef Baláž. Doteraz bola biopsia u mnohých pacientov jediným spôsobom, ako správne rozhodnúť o ďalšej liečbe. "Elastografickým vyšetrením sa zníži potreba biopsie pri diagnostike takmer o osemdesiat percent," priblížil prínos prístroja prednosta II. internej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU), pod ktorú oddelenie patrí, Ľubomír Skladaný. Tento typ prístroja je zatiaľ prvý na Slovensku.
Operácie poškodených stavcov v Žiline: Chirurgovia v Žiline chcú rozbehnúť unikátne operácie kostnej formy tuberkulózy. Krátko pred Vianocami urobil tím odborníkov zo žilinskej fakultnej nemocnice výnimočnú operáciu chrbtice sedemnásťmesačného chlapčeka. Malému Samuelovi ohrozoval život rozpad viacerých hrudných stavcov a odtláčanie miechového kanála. "Chlapček mal už ochrnuté dolné končatiny. Ak by sme neboli rýchlo zareagovali, hrozilo by mu oveľa väčšie ochrnutie, prípadne až smrť," opísala zdravotný stav Martina Miškovská, primárka oddelenia detskej tuberkulózy v Šrobárovom ústave v Dolnom Smokovci, ktorá už druhýkrát našla pomoc pre svojho pacienta u operatérov v žilinskej nemocnici.
"Podarilo sa uvoľniť zdeformovanú chrbticu, potvrdil nám to neurológ a dieťa začína pohybovať končatinami. Verili sme, že sa to ešte dá zlepšiť, ale neverili sme, že až takým rýchlym tempom," vysvetlil Juraj Popluhár, primár detskej ortopédie fakultnej nemocnice v Žiline, ktorý operačný zákrok viedol. Samuel sa už v tomto čase stavia na vlastné a nemocnica bude s raritnými zákrokmi pokračovať.
V Košiciach budú transplantovať pankreas: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice plánuje v tomto roku ako prvé pracovisko na Slovensku začať s transplantáciou pankreasu, ktorý produkuje inzulín. "Počet diabetikov neúmerne narastá a liečba cukrovky je najdrahšia zo všetkých ochorení," uviedol riaditeľ UNLP Ladislav Rosocha. Nemocnica dostala aj osvedčenie na vykonávanie vlastného výskumu a vývoja a keď na to zoženie peniaze, možno spustí mimoriadny experiment. S Ústavom polymérov Slovenskej akadémie vied v Bratislave pracuje na zavedení metódy transplantácie pankreatických ostrovčekov. Sú to bunky v pankrease, je ich asi milión a dokážu regulovať hladinu cukru. Úspešná transplantácia ostrovčekov by mohla zbaviť pacientov s cukrovkou pichania inzulínu.
Kobaltové rohovky v Bratislave: Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) rozbehne ako prvá na Slovensku transplantácie ľudskej rohovky upravenej kobaltom. Výhodou takejto rohovky je, že stratí všetky pôvodné bunky a nadobudne vlastnosti umelej. Obsahuje pritom pôvodnú rohovkovú hmotu, ktorá sa dobre hojí a neodlúči sa. Je nádejou pre oslepnutých pacientov, ktorým doterajšie spôsoby transplantácie nepriniesli očakávaný efekt. "Tieto rohovky sa môžu skladovať pri izbovej teplote niekoľko rokov, kým normálna rohovka len 10 až 14 dní. Môžeme tak mať zásoby na okamžité použitie, ak sa stane úraz, a nemusíme čakať na vhodného darcu," vyjadril sa prednosta Očnej kliniky SZU a UNB profesor Andrej Černák.


Kríza v Ilave robí ťažkosti v ďalších nemocniciach
(23.01.2014; Pravda; s. 8; KRÁĽ Milan)
Kritická situácia v ilavskej nemocnici skomplikovala fungovanie nemocníc v Trenčíne a Považskej Bystrici. Pacientov, ktorých by za normálnych okolností vozili sanitky do Ilavy, privážajú k ním. Ich interné oddelenia sú obsadené do posledného lôžka.
Kým nemocnica v Ilave nezápasila s akútnym nedostatkom lekárov, bolo lôžkové oddelenie NsP Považská Bystrica obsadené približne na 85 percent. Dnes tu hovoria o stopercentnej obložnosti. "Na internom oddelení máme 82 lôžok, všetky sú takmer stále obsadené. Na jednotke intenzívnej starostlivosti máme lôžok šesť, aj tie sú vyťažené na 100 percent. Nárast pacientov je taký veľký, že nás to núti veľmi uvážlivo nakladať s lôžkami a hľadať alternatívy, kam posunúť pacientov, ktorí si už nevyžadujú vyslovene akútnu starostlivosť, aby sme na toto lôžko mohli prijať ďalšieho akútneho pacienta," vraví Igor Steiner, zástupca riaditeľa Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici.
Nemocnica je schopná ešte mierne rozšíriť kapacitu oddelenia, Igor Steiner odhaduje, že by tak mohlo pribudnúť asi 10 lôžok.
V trenčianskej nemocnici je na internom oddelení spolu 63 lôžok a túto kapacitu už rozšíriť nemôže. "V posledných týždňoch sme zaznamenali zvýšený počet pacientov v príjmovej ambulancii interného oddelenia a zároveň aj pri ich hospitalizácii. Situáciu zatiaľ zvládame a pacientov ošetrujeme v rámci kapacít našej nemocnice. Interné oddelenie je vyťažené naplno, personálne aj priestorovo. Nemáme žiadnu rezervu na to, aby sme ho mohli rozšíriť," zdôraznil Eugen Finkei, hovorca Fakultnej nemocnice v Trenčíne.
Steiner pripomenul prípad, ktorý sa stal nedávno, keď do považskobystrickej nemocnice volali záchranári, či im môžu priviezť na interné oddelenie pacienta z Novej Dubnice, odkiaľ je bližšie do Trenčína. "Vraveli, že Trenčín je absolútne plný, my sme preňho mali ešte lôžko," dodal Steiner.
Ilava je uprostred cesty medzi Trenčínom a Považskou Bystricou, do oboch miest je z Ilavy približne 25 kilometrov. Spádovú oblasť ilavskej nemocnice predstavuje okres Ilava a časť okresu Púchov, teda asi 80- až 90-tisíc obyvateľov. Považskobystrická nemocnica slúži 170- až 180-tisícom obyvateľov, trenčianska má spádovú oblasť s vyše 430-tisíc obyvateľov.
Situáciou v ilavskej nemocnici sa začali zaoberať aj poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja za tento región. "Oslovili ma občania z okresu Ilava, ktorí ma upozornili na stav v tejto nemocnici. Pre pacientov je situácia veľmi vážna, pretože akútne stavy vozia do susedných nemocníc. Tie to nestíhajú tak, ako by mali, aj keď robia všetko, čo je v ich silách," upozorňuje poslankyňa Eva Bočincová.
Ona aj Steiner predpokladajú, že budúcnosť ilavskej nemocnice bude jasnejšia po 11. februári, keď sa majú stretnúť na ministerstve zdravotníctva zástupcovia všetkých zainteresovaných nemocníc a samosprávneho kraja.
"Zástupcovia ilavskej nemocnice sa zúčastnili na stretnutí na ministerstve zdravotníctva približne pred mesiacom. Hovorili na ňom o situácií, ktorá nastala v ich zdravotníckom zariadení, a spoločne s pracovníkmi ministerstva hľadali ďalší možný postup, ako v ňom zabezpečovať zdravotnú starostlivosť. Návrh riešenia situácie budú prezentovať zástupcovia nemocnice na ministerstve vo februári," povedala Martina Lidinská, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva.
Situácia na internom oddelení ilavskej nemocnice sa stala kritickou tesne pred Vianocami, keď z oddelenia odišlo niekolko lekárov. Vedenie nemocnice zaviedlo tzv. redukovaný režim, pri ktorom znížili počet pacientov. Zároveň nemocnica požiadala záchrannú zdravotnú službu, aby sem nevozila pacientov. Podľa vyjadrenia Juraja Beďatša, riaditeľa Nemocnice v Ilave, momentálne rokujú s viacerými lekármi, ktorí by mohli nastúpiť do tejto nemocnice, medzi nimi sú aj odborníci z Českej republiky.

 

 

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi