SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » JÚN 2014

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 11.06.2014

Nemocnice riadia lekári, nie ekonómovia
(11.06.2014;
www.hn.hnonline.sk; HNonline, Slovensko, 00:00, s. -; Mária Hunková)
Rozhovor. Generálny riaditeľ Hartmann-Rico Ľubomír Páleník pre Hospodárske noviny:
Dlh zdravotníckych zariadení už presiahol v tomto roku hranicu tristo miliónov eur a stále sa zvyšuje. O tom, kde sa v slovenských nemocniciach najviac plytvá peniazmi resp. kde majú najväčšiu možnosť ušetriť pre HN porozprával Ľubomír Páleník, generálny riaditeľ spoločnosti Hartmann-Rico.
Analyzovali ste viaceré nemocnice na Slovensku aj v Česku. Kde najčastejšie plytvajú?
Plytvanie je silné slovo. Skôr by som hovoril o neefektivite. Napríklad, kým výrobca sa stará o to, aby sa najviac využívali jeho zariadenia, a meria ich efektivitu, nemocnica to nesleduje. Pochopiteľne, pre lekárov je najdôležitejšia liečba pacienta. Neriešia, za akú cenu a či by sa to nedalo urobiť ekonomickejšie, keby napríklad na sálach pracovali organizovanejšie alebo im chodili predpripravené operačné sety a podobne. To by malo byť úlohou vedenia nemocnice a odborných pracovníkov, ktorí majú na starosti jej hospodárenie.
Neefektívne sa teda míňa čas a zdravotnícky materiál v nemocniciach?
Presne. Nevyužívajú efektívne ani zariadenia, ktoré majú a zbytočne investujú. Majú napríklad pocit, že každé oddelenie by malo mať svoje operačné sály. Pritom efektívnejšie je mať centrálne sály. Aj tie však treba vedieť využívať. Našimi meraniami sme zistili, že niektoré nemocnice ich využívajú len na 17 percent. A pritom tam mali žiadosti ortopédie a gynekológie, že potrebujú ďalšie sály.
Čím to podľa vás je, že sú nemocnice takto neefektívne riadené?
Tým, že u nás sú často na čele nemocníc síce výborní lekári, ktorí rozumejú pacientovi, ale nie ekonomike. Západný svet už týmto prešiel. Nemocnice vo Švajčiarsku, v Nemecku či Amerike vedú odborníci, ktorí majú vzdelanie z logistiky, techniky, ekonómie. Býva veľmi zriedkavé, aby ju viedol lekár.
Ako nastavujete v nemocnici procesy, aby sa začali správať efektívne?
Napríklad na základe kapacitnej analýzy im nastavujeme fungovanie operačných sál. Pomáhame im s prechodom, aby nevyužívali niekoľko sál súčasne, ale len jednu centrálnu. Mali sme napríklad nemocnicu, kde bolo desať sál na troch poschodiach. Po zmenách mohli jedno celé poschodie zatvoriť. Ušetrili tak rádovo 100-tisíc eur ročne. Voľné sály navyše mohli prenajímať ambulantným lekárom a zarobiť si ďalšie peniaze.
Koľko ste nemocniciam celkovo ušetrili?
Dokopy slovenským aj českým nemocniciam sme za päť rokov usporili vyše 2,7 milióna eur. Priemerne vieme ušetriť 25 až 30 percent rozpočtu jednotlivých oddelení. Ak dostaneme teda oddelenie napríklad s rozpočtom milión eur, ročne mu ušetríme 250-až 300-tisíc eur.
V koľkých slovenských nemocniciach ste robili analýzy a koľko ste im ušetrili?
V Čechách sme od roku 2009 zrealizovali 16 veľkých projektov so súhrnnými úsporami 68,5 milióna korún. Na Slovensku sme začali neskôr. Zrealizované sú prvé dva projekty - jeden s návrhom ročných úspor 90-tisíc a druhý s úsporami niekoľko stotisíc eur.
Zvýšia nemocnice po nastavení nových procesov výkony?
Môžu urobiť tak o 10 percent viac výkonov a za kratší čas. Teda vyliečia viac pacientov alebo rovnaký počet pacientov, ak prepustia zamestnancov. Je už na každom riaditeľovi nemocnice, ako sa k tomu postaví.
Vy na tom ako profitujete?
Naša ponuka vychádza z toho, koľko dní tam naši ľudia strávia. Cena za jedného predstavuje asi pätinu ceny, akú si pýtajú svetové konzultačné firmy. Odmena za projekt závisí aj od dosiahnutia plánovaných úspor.
Tak obavy môžu byť z toho, že im nastavíte procesy tak, aby nakupovali viac práve vašich výrobkov.
Téma korupcie na slovenskom a českom zdravotníckom trhu je pravdepodobne správna. No myslím si, že už sa až priveľmi démonizuje biznis v zdravotníctve. Ak v nemocnici nastavíme procesy tak, aby viac operovali, tak je asi logické, že minú aj viac zdravotníckeho materiálu. Nie sú však zmluvne viazaní, že musia minúť práve tie od nás.
Nemocnice samy by si nedokázali nastaviť efektívnejšiu prevádzku?
Nemajú expertov na logistiku. Museli by si ich zamestnať a čo by potom s nimi robili po nastavení nových procesov?
Problémy s efektívnym nastavením procesov majú asi hlavne štátne nemocnice.
Pochopiteľne, súkromné nemocnice sa snažia hospodáriť efektívnejšie ako štátne. Do takýchto súvislostí by som to však nedával. Skôr ide o to, že fakultné nemocnice sú veľké kolosy a je tam teda oveľa viac priestoru na neefektivitu.
A keby ste mali porovnať české a slovenské štátne nemocnice?
Je to značný rozdiel. Na Slovensku si to nechceme priznať, ale čím viac sa ide na východ, tým majú nemocnice väčšie problémy. Ukazuje sa to aj na splatnosti faktúr. Kým napríklad v Čechách je priemerná lehota splatnosti 16 týždňov, na Slovensku je to 40 až 50 týždňov. Z toho vidno, že sú buď v zúfalo zlej finančnej situácii, alebo zúfalo riadené, alebo ignorujú svojich dodávateľov.
Tempo zadlžovania nemocníc sa však podľa ministerstva zdravotníctva v porovnaní s minulými rokmi spomalilo.
Zdá sa mi tragikomické, že sa jednotlivé politické garnitúry predbiehajú v tom, kto o koľko spomalil zadlžovanie nemocníc namiesto toho, aby zadlžovanie úplne odstránili.
Viete aspoň potvrdiť, že sa naozaj spomalilo zadlžovanie?
Áno, bývalo to horšie. Vždy tak po dvoch rokoch vznikla taká neúnosná situácia, že si veľké farmaceutické firmy povedali, že už nemôžu financovať slovenské zdravotníctvo, hrozilo nedodanie výrobkov, a tak ich ministerstvo financií oddlžilo. Avšak za až nemorálnych podmienok, keď prišli za dodávateľmi a povedali: tak my vám teda po roku splatíme dlhy, ale iba ak nám dáte skonto 10 percent. To považujem za vydieranie.
Pristúpili ste na to?
Nie. To by sme sa dostali do straty. Rokovali sme a nakoniec sme sa dohodli na zlomkových percentách.
Koľko vám slovenské nemocnice dlhujú?
Ku koncu decembra 2013 evidujeme voči nemocniciam na slovenskom trhu pohľadávky vo výške 5,4 milióna eur. Z toho 3,7 milióna eur po splatnosti, čo v priemere predstavuje 43 percent z celkového obratu.
Asi sa vám však napriek tomu oplatí dodávať do nemocníc, keď to trpíte a nevyrubíte im ani penále.
Skôr sme sa s tým naučili žiť. Bolo by to proti "dobrým zvykom" na Slovensku. Navyše je nám jasné, že aj keby sme vyrubili penále, nezaplatili by nám ani faktúry, ani penále. Tým by sme si iba zhoršovali vlastné ekonomické výsledky, pretože musíme povinne vytvárať rezervy na nedobytné pohľadávky.
O zastavení dodávok do nemocníc ste neuvažovali?
To by sme si veľmi nepomohli. Ak totiž nemocnice splácajú dlhy, tak v prvom rade tým, kde je predpoklad, že im budú dodávať. Zastavenie dodávok by teda pre nás znamenalo nechať tam sekeru za všetky nezaplatené faktúry.
Celkovo sa na Slovensku rozmáha postupovanie pohľadávok. Robíte to aj vy?
Vlastníctvom takýchto pohľadávok by mohli vzniknúť silné finančné skupiny, ktoré by potom mohli nemocnice ovládať. A to by bolo pre zdravotníctvo nebezpečné. Myslím, že toho sa bojí aj ministerstvo zdravotníctva. Spolu s ministerstvom financií to pozorne sleduje a žiada nás, aby sme pohľadávky nepredávali. My sme však, samozrejme, slobodné firmy, takže ak nás k tomu prinútia, budeme ich predávať.
Aj keď, ako hovoríte, by to ohrozovalo zdravotníctvo?
Vidíme tam záujem pacienta, ale takisto sa musíme pozerať na záujem svojho akcionára. Nikto nám nedá balík peňazí, aby sme ho len tak rozdali neplatičom nemocniciam.
Podľa analýzy INEKO je v zdravotníckych tendroch priemerný počet ponúk 1,7. Niektorí hovoria, že je tak málo preto, lebo dodávatelia majú rozdelený trh.
O tom počujem prvýkrát. My sme v tvrdom konkurenčnom boji a navyše by niečo také bolo protizákonné. Skôr je veľa firiem, ktoré nechcú dodávať na slovenský trh práve preto, aká je tu situácia so splatnosťou faktúr. Najmä menšie spoločnosti nemajú taký kapitál, aby vedeli preklenúť rok, kým im nemocnice zaplatia aj to so skontom.
Máte tri výrobné haly v Čechách. Neplánujete rozšíriť výrobu aj na Slovensko?
Rozmýšľali sme o tom. Podmienky pre investorov na Slovensku však nie sú také atraktívne, aby sme tam išli vyrábať. Ani v Čechách sme síce nedostali žiadne daňové prázdniny, ale na východe je výrazne lacnejšia pracovná sila. Pred siedmimi rokmi sme aj v Moste zavreli jeden závod, pretože 70 percent technológií sme premiestnili do Indie a zvyšok do Číny.
A do iných krajín?
V októbri sme otvorili výrobný závod v Moskve a teraz naposledy sme vstúpili na brazílsky trh odkúpením firmy, ktorá tam pôsobí.
V Moskve však asi nie je lacnejšia pracovná sila.
Tam je výhoda logistiky. Šetrí sa na dopravných nákladoch. Tým, že tam máme výrobnú halu, nemusíme tam dovážať.


V zdravotníckych poplatkoch treba upratať
(11.06.2014; Sme; mut. , Publicistika , s. 13; Jozef Klucho)
Zdravotné poisťovne by mali jasne odpovedať, komu a za akých podmienok poplatky hradiť budú a komu nie. Pri úkonoch, ktoré nepreplatia, nie je dôvod, aby za ne lekár nemohol požadovať platbu od pacienta
Ministerstvo zdravotníctva nedávno oznámilo, ako by mali od jesene 2014 vyzerať poplatky v zdravotníckych zariadeniach. Zmeny sa majú týkať najmä prednostného vyšetrenia a poplatkov za niektoré administratívne úkony. Prednostné vyšetrenie si bude môcť lekár zaúčtovať len v prípade, ak naň pacient dostane termín do piatich pracovných dní. V legislatíve však stále chýba presná definícia prednostného vyšetrenia, aj keď nepriamo ju možno odvodiť. Ak je pacient objednaný na prednostné vyšetrenie, nemal by v čakárni stráviť viac ako hodinu. U lekárov, ktorí majú možnosť časového manažmentu ordinačných hodín, sa čaká pri prednostnom vyšetrení spravidla do 20 minút. Toľko asi trvá jedno vyšetrenie u lekára - špecialistu, ktorý by si mal na hodinu vyhradenú na prednostné vyšetrenie objednať len toľko pacientov, koľko dokáže vyšetriť. U všeobecného lekára sú tieto časy podstatne kratšie. Sú však aj pacienti, ktorí prídu na vyšetrenie hocikedy, neobjednajú sa vopred a nechcú čakať. Aj tu existuje riešenie v podobe poplatku za vyšetrenie "v momente príchodu". Ten si lekár môže určiť sám práve preto, lebo definícia prednostného vyšetrenia v zákone chýba.
Bezdôvodne
A prečo má ministerstvo problém aj s platbami, ktoré pacientom lekár účtuje za niektoré administratívne úkony? Zrejme netuší, že dôvodom, prečo niektorí lekári uvedené úkony účtujú pacientom, je fakt, že zdravotné poisťovne im ich už roky veľmi často a bezdôvodne neuznávajú. Medzi ne patrí aj "potvrdenie o návšteve lekára" a "vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu". Tieto úkony sú riadne ohodnotené cenou v katalógu výkonov. Ministerstvo zdravotníctva napriek tomu tvrdí, že u všeobecných lekárov sú tieto poplatky zahrnuté v kapitácii a u špecialistov je vraj potvrdenie o návšteve lekára súčasťou vyšetrenia. To však nikde v legislatíve takto uvedené nie je. Ministerstvo by sa malo, skôr ako začne riešiť zákaz vyberania poplatkov za tieto úkony, spýtať poisťovní, prečo ich nehradia všetkým lekárom rovnako. A poisťovne by mali jasne odpovedať, komu a za akých podmienok poplatky hradiť budú a komu nie. Ak poisťovne povedia nie, niet dôvodu, prečo by lekár nemohol za tieto administratívne úkony požadovať platbu od pacienta. Je absurdné požadovať od lekárov, aby robili zadarmo to, čo im poisťovne nehradia. Úkony, ktoré hradené nebudú, si teda pacient bude musieť aj naďalej platiť sám. Novinkou bude iba to, že cenníky lekárom bude schvaľovať samosprávny kraj, no ten do cenotvorby zasahovať nemôže.
Zdravotná turistika
Ministerstvo tiež tvrdí, že vyberať poplatky za výkony hradené zo zdravotného poistenia je neprípustné. Áno, nezákonné je to vtedy, ak sú výkony indikované zo zdravotných dôvodov a lekár ich účtuje zdravotnej poisťovni. Vtedy ich nemôže zároveň účtovať aj pacientovi. Ak však pacient chce poznať názor iného lekára, je to vyšetrenie výlučne na jeho žiadosť. Druhý, na žiadosť pacienta konzultovaný lekár by mal byť oprávnený si tieto výkony účtovať podľa vlastného cenníka. Poisťovne nemajú legislatívne nástroje na eliminovanie zdravotnej turistiky svojich poistencov a ak na ňu v praxi niekto doplatí, môže to byť len lekár, ktorý zdravotného turistu vyšetrí v krátkom časovom odstupe od poisťovňou už uhradeného vyšetrenia u predošlého lekára. Druhý lekár sa v momente vyšetrenia nemá o tom ako dozvedieť, ak mu to pacient sám nepovie. Takže, ak sa v cenníkoch lekárov objavia aj položky hradené zo zdravotného poistenia s poznámkou, že cena platí, ak si vyšetrenie pacient žiada sám, orgány kraja by nemali mať námietky. Otázkou však zostáva, či zdravotnícke zariadenia pri pacientom indikovaných vyšetreniach uprednostnia vlastný biznis, alebo pacientovo zdravie, ktoré môže byť opakovaním niektorých vyšetrení (napríklad RTG alebo CT) ohrozené. To je však skôr eticko-právny problém, ktorý bude pretrvávať aj po plánovaných kozmetických úpravách poplatkov v zdravotníctve, pretože v súčasnosti neexistuje zákon, ktorý by takéto konanie pacientom alebo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zakazoval.
Jozef Klucho
Autor je lekár
Recyklátori
(11.06.2014; Plus 7 dní; č. 24, ZDRAVIE , s. 118,119; MARTINA UTEŠENÁ)
Lekári nechcú používať umelé bedrové kĺby či kardiostimulátory po nebožtíkoch
Tak toto môže byť väčší problém ako zakrivené banány a uhorky, ktoré sa nemohli podľa nariadenia Európskeho parlamentu predávať až do roku 2008. Viete si predstaviť, že váš čerstvo zosnulý príbuzný namiesto odpočívania v pokoji absolvuje zákrok, pri ktorom mu vysekajú umelý bedrový kĺb, aby ho mohli opraviť, očistiť, zabaliť a použiť pre niekoho iného? Európsky parlament schválil nariadenie, ktorému sa budeme musieť podriadiť. Chce urobiť poriadok v tom, ktoré zdravotnícke pomôcky možno použiť len raz. Všetky ostatné budú musieť zdravotnícke zariadenia zužitkovať viacnásobne. Zoznam ešte nie je na svete a už vzniká panika. Nariadenie: ,,Nedáme zarobiť výrobcom zdravotníckych pomôcok," povedala si Európa. Väčšinu pomôcok totiž výrobcovia označia ako jednorazové a pritom by sa dali čisto technicky použiť viackrát. Nariadenie, ktoré pripravila Európska komisia a schválil parlament, má teda rozdeliť pomôcky na jednorazové a viacnásobné použitie podľa svojich vlastných objektívnych pravidiel. Pripomienky teraz dávajú jednotlivé členské štáty bez toho, aby čo i len tušili, ktorá pomôcka sa ocitne na zozname a ktorá nie. Jediné, čo Európa zatiaľ v nariadení povedala, je, že to nesmú byť výrobky obsahujúce živé tkanivá alebo bunky ľudského či živočíšneho pôvodu, ktoré dosahujú účinok farmakologickými, imunologickými alebo metabolickými prostriedkami. Ďalej to nesmú byť také pomôcky, ktoré sa vyrábajú pacientovi na mieru. Ak však ide o sériovú výrobu, mali by byť použiteľné viac ráz. Dá sa len predpokladať, že podľa návrhu sa teda budú repasovať titánové pomôcky, ako sú napríklad totálne endoprotézy, prístroje ako kardiostimulátor alebo umelé srdcové chlopne po mŕtvych pacientoch. ,,Predpokladám, že na zozname sa ocitnú predovšetkým mnohé implantáty a chirurgicky invazívne pomôcky," potvrdzuje europoslankyňa Anna Záborská. Prenos chorôb: Európsky parlament si pritom uvedomuje isté riziko prenosu infekcií z takýchto pomôcok. ,,Nedávne klinické skúšky ukázali závažnéné riziko prenosu papillomavírusu, herpesu, hepatitídy. Viedlo to k infekcii pacientov a niekedy k ich úmrtiu," píše sa v návrhu. Napriek tomu počíta aj s repasovaním pomôcok, ktoré boli v tele pacienta. Píše len o ich kvalitnom vyčistení. ,,V prípade invazívnych pomôcok a pomôcok s diagnostickou a meracou funkciou je vhodné, aby členské štáty podnikli všetky opatrenia, aby sa zabránilo riziku infekcie a mikróbovej kontaminácie medzi pacientmi," píše sa v nariadení. ,,Ak sa nájde výrobca, ktorý splní všetky technické podmienky, nevidím žiadnu prekážku," vyjadruje sa Anna Záborská. Lekári sú proti: ,,Vôbec si neviem predstaviť, že by sa repasoval akýkoľvek materiál, ktorý dávame pacientom do tela pri operáciách chrbtice či mozgu," hovorí neurochirurg profesor Bruno Rudinský z Nemocnice s poliklinikou v Nových Zámkoch. ,,Cieľom našich implantátov je spevniť chrbticu, my potrebujeme, aby sa s ňou implantát zrástol. Má rôzne závity a mikrootvory, vôbec si neviem predstaviť, ako by sa to vyberalo. A kto vôbec skontroluje, či je implantát v poriadku? Ak ho potom voperujeme pacientovi a nebude dobrý, na koho sa bude pacient sťažovať? Na lekára? Na výrobcu?" pýta sa neurochirurg. Naše ministerstvo zdravotníctva má k nariadeniu niekoľko zásadných námietok. Jednou z nich je, aby mal celú zodpovednosť za renovovanú zdravotnícku pomôcku vždy výrobca, respektíve ten, kto repasuje. ,,Čokoľvek, čo všívame do srdca, sa už nedá ani umyť, ani vyčistiť tak, aby to bolo bezpečné pre pacienta. Napríklad srdcová chlopňa je po čase obrastená tkanivovou výstelkou srdca. Neviem si predstaviť, že by sa dala použiť ešte raz," hovorí kardiochirurg Michal Hulman z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb. ,,Ako sa bude určovať, či by napríklad katéter použitý v srdci jedného pacienta bol po reprocesingu rovnako funkčný a najmä bezpečný aj pre iného pacienta? Existuje veľké množstvo odborných prác, aké riziká nastanú pri používaní reprocesovaných jednorazových zdravotníckych pomôcok," vyjadruje sa predseda Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok, SK MED, Vladimír Mičieta. Jednu z takýchto prác publikovala Kanadská spoločnosť pre technológiu zdravotníckych pomôcok. Skontrolovala 136 repasovaných zariadení. Patril medzi ne aplikátor klipov, čo je inštrument na spojenie rany pacienta, ktorý funguje ako kancelárska zošívačka, staplery používané na zošitie čreva či elektrokoagulačný nôž. ,,Až polovica z nich nespĺňala požiadavky na ďalšie použitie. Buď mali chyby balenia, boli kontaminované, alebo mali funkčné poruchy," zaznelo na prednáške Apollo International Forum on Infection control v Chennai minulý rok. Michal Hulman by pri zákrokoch na srdci ani tak neriskoval. ,,Ak by pacientovi nefungoval repasovaný bedrový kĺb, ortopédi mu môžu dať iný, ale ak by zlyhala použitá srdcová chlopňa, pacient umrie," upozorňuje. ,,A kto bude rozhodovať o tom, ktorý pacient dostane novú a ktorý repasovanú pomôcku?" pýta sa. ,,Nariadenie túto otázku nerieši," odpovedá Anna Záborská. Problém pitvy: Získavanie pomôcok z tiel mŕtvych by mohol byť etický aj technický problém. Človek, ktorý umrel prirodzenou smrťou a za normálnych okolností by jeho telo nešlo na pitvu, sa stáva darcom implantátu. ,,Podrobiť nebohého otvoreniu a vyberaniu implantátu len kvôli zdravotníckej pomôcke je podľa mňa neetické. Ako príbuzný by som sa určite poriadne rozčuľoval," komentuje neurochirurg Rudinský. Ďalší problém je technický. Na Slovensku ročne umrie približne päťdesiattisíc ľudí. V republike však máme iba jedenásť pitevní a počet pitiev stále klesá. Atopsiu ročne podstúpi približne každý siedmy nebožtík. Ako by patológovia zvládli nápor ďalších? Náš zdravotnícky rezort podobne ako ďalšie európske krajiny má k nariadeniu ešte jednu zásadnú pripomienku. Keď chcete repasovať, repasujte, ale nie pomôcky, ktoré už raz boli implantované do pacienta. Nikde však nie je istota, či nás niekto v tejto pripomienke vypočuje. Táto námietka by mohla byť úspešná, len keby sa podobne vyjadrila väčšina krajín. Európsky parlament a členské štáty teraz hľadajú spoločnú podobu nariadenia. Legislatíva začne platiť po troch rokoch od nadobudnutia účinnosti. Európsky parlament požaduje, aby komisia vytvorila zoznam pomôcok na jedno použitie najneskôr pol roka pred jeho uvedením do platnosti.
MARTINA UTEŠENÁ
Ceny materiálu
- endoprotéza ramenného kĺbu 898 až 3 389 eur
- endoprotéza bedrového kĺbu od 739 do 2 865 eur
- endoprotéza kolenného kĺbu od 1 995 do 7 100 eur
- krčná platnička od 704 do 1 439 eur
- mechanická srdcová chlopňa od 1 619 do 1 852 eur
- kardiostimulátory od 1 358 do 6 646 eur
- defibrilátor 26 946 až 35 799 eur
- mechanická podpora srdca, ,,umelé srdce" 107 757 eur Zdroj - Ministerstvo zdravotníctva SR.
Nariadenie: Európsky parlament schválil zákon, podľa ktorého nemocnice budú musieť recyklovať niektoré pomôcky.
Na modernizáciu polikliník je pripravených 11 miliónov eur
(10.06.2014; www.sme.sk; Ekonomika - Slovensko, 12:45, s. -; sita)

 

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi