SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » JÚL 2014

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 11.07.2014

Majitelia Dôvery si vybrali 150 milión
(11.07.2014; Sme; mut. , Ekonomika , s. 7; Veronika Folentová)


Na čo je komu pacient?
(11.07.2014; Sme; mut. , Publicistika , s. 13; Peter Celec)
Každý presne vie, čo dostane v čistom od zamestnávateľa alebo akú čiastku už splatil z hypotéky. Ale viete, koľko ste za svoj život zaplatili zdravotnej poisťovni?
Lekári, nemocnice, poisťovne a ministerstvo - to sú hlavní hráči v priemysle zvanom zdravotníctvo. Vzťahy medzi nimi sú medzičasom v našich končinách také komplikované a prepletené, že pri tom vôbec nepotrebujú pacientov, tí skôr len prekážajú, veď stačia ich rodné čísla. Nebolo to tak dávno, keď pacient prišiel k lekárovi, ten ho vyliečil (alebo nie) a dostal zaplatené (alebo nie). Postupne k tomuto jednoduchému a priamočiaremu vzťahu lekár - pacient pribudli dobre mienené nemocnice, poisťovne a napokon ministerstvá. A tak dnes, keď majú lekári pocit, že dostávajú málo peňazí, nebudú ich pýtať priamo od pacientov, ale vydierajú nemocnice. Pacient zas za výkony neplatí lekára, ale poisťovňu, a aj to takým spôsobom, že o tom drvivá väčšina pacientov - klientov ani nevie.
Kedy vznikol problém
Neviem, či sú o tom relevantné štatistiky, ale minimálne v mojom okolí každý zažil zo strany lekára povýšenecké správanie, absenciu empatie, ale aj dlhé čakanie na päťminútové bezvýsledné vyšetrenie a neochotu čokoľvek vysvetliť. Častá arogancia lekárov je odvodzovaná z informačnej asymetrie. Lenže na rozdiel od arogancie, rozdiely medzi tým, čo vie lekár a čo pacient o chorobe, tu boli vždy. Problém vznikol práve vtedy, keď sa nahradil priamy vzťah lekár - pacient. Ak neberieme do úvahy úplatky, plat ani kariéra lekára nijako nesúvisia s tým, ako sa k pacientovi správa, či postupuje pri diagnostike a liečbe tak, ako sa má. Iste, mala by tu byť akási imaginárna vnútorná motivácia, ale najneskôr pri štrajkoch bolo predsa jasné, že tak to evidentne u nás nefunguje. Dodržiavanie aktuálnych protokolov je v mnohých krajinách kľúčovým faktorom pri platbách poisťovní nemocniciam, respektíve pri platoch lekárov. Bez toho sa nepohneme. Každý vie na euro presne, čo dostane v čistom od zamestnávateľa alebo koľko už splatil z hypotéky. Ale viete, koľko ste za svoj život zaplatili zdravotnej poisťovni? A ako je to úročené, keď ste z toho nič neminuli? Niektorí pacienti ani netušia, v ktorej poisťovni sú. A na čo by mali? Koľko z nás - poistencov vie vymenovať bez prípravy päť rozdielov medzi ponukami zdravotných poisťovní? Myslím, že aj s prípravou by to bol problém. Konkurencia medzi poisťovňami je dôležitá, ale u nás akosi virtuálna. Namiesto boja o klientov sa doťahujú s nemocnicami a lekármi na limitoch, snažia sa ušetriť nepreplácaním výkonov následkom byrokratických chýb alebo nezmyslov, ktoré si kvôli tomu vymýšľajú. Poistný trh v zdravotníctve by si zaslúžil novú čerstvú konkurenciu zvonku, tak ako pred pár rokmi ten telekomunikačný.
Ministerstvo robí to, čo nemá
No a napokon je tu ministerstvo. To raz za čas vypustí do éteru nejaký nápad, ktorý sa potom potichu stratí v zabudnutí, ak sa čo len jedna z lobistických skupín cíti dotknutá. Už minimálne osem rokov je ministerstvo vedené chaoticky a bez vízie. Zdravotníctvo nie je reálnou prioritou vlády. Chabé prvoplánové pokusy o šetrenie sú kombinované s politicky motivovanými nákupmi zbytočných prístrojov a udržiavaním prebytočných nemocníc. Pritom úloha ministerstva je niekde úplne inde. Má určovať jasné pravidlá a dohliadať na ich dodržiavanie. To nerobí, zato sa márne snaží manažovať, respektíve suplovať manažment v množstve nemocníc a teraz aj stavať polikliniky. Toto však od ministerstva neočakávam, bol by som radšej, keby zadefinovalo to minimum, čo musí poisťovňa preplatiť, aby sa potom poisťovne mohli o mňa biť ponukou toho, čo preplatia nad rámec minima. A najmä by som rád videl, aby hlavní odborníci ministerstva, ktorých je neúrekom, zabezpečili protokoly pre jednotlivé diagnózy, prípadne nepriamo ich dodržiavanie. Čo mám ako pacient z polikliniky na vedľajšej ulici, keď mi tamojší lekári nemôžu alebo nevedia určiť diagnózu a liečbu? Nie je rozumnejšie radšej zainvestovať do cesty bárs aj stovky kilometrov, kde bude pokope prístrojové i personálne vybavenie, ktoré mi diagnózu určí správne a nasadí správnu liečbu? To neznamená, že tá poliklinika poblízku nemôže byť, len by to mal štát nechať na iných. Napríklad na súkromných lekárov, ktorí napokon môžu byť lepší ako centrálna koncová nemocnica.
Chýba spätná väzba
Arogancia lekárov, ignorácia poisťovní a neschopnosť ministerstva majú jednu spoločnú príčinu - chýbajúcu spätnú väzbu. Lekári často nemajú spätnú väzbu, neexistuje systém, kde by sa lekár automaticky dozvedel, čo sa s pacientom stalo, napríklad po hospitalizácii. Úrad pre dohľad je viac formálnou ako reálnou inštitúciou, ktorá by mala u lekárov rešpekt. Poisťovne nemajú spätnú väzbu od poistencov, ktorí v súčasnosti ani veľmi nemajú čo na poisťovniach hodnotiť. No a keďže ani vo voľbách sa nerozhodujeme podľa výsledkov v zdravotníctve (vlastne podľa žiadnych výsledkov), tak ani ministerstvo nemá reálnu spätnú väzbu. Samozrejme, to všetko platí pre štátny, respektíve verejný sektor. Aj preto by to štátom garantované minimum malo byť naozaj minimálne. Aby bol dostatočný priestor pre súkromné poisťovne, nemocnice, lekárov. Zobudiť sa však v prvom rade musíme my - pacienti, poistenci a voliči. Kým nevytvoríme tlak, ten systém bude naozaj fungovať aj bez nás, veď stačia rodné čísla, odvody a voličské hlasy.
Peter Celec
Autor je lekár a vedec
"Arogancia lekárov, ignorácia poisťovní a neschopnosť ministerstva majú jednu spoločnú príčinu - chýbajúcu spätnú väzbu.
Dôvera uľahčila pacientom prístup k liečbe protónom
(11.07.2014; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 6,7; Zlatica Beňová)
Britom sa podaril "veľký krok" v diagnostikovaní Alzheimera
(11.07.2014; Pravda; mut. , užitočná pravda veda , s. 20; čtk)
čtk Londýn
Britským vedcom sa zrejme podaril veľký krok vpred vo vývoji krvného testu, ktorý môže pomôcť skôr ako doteraz odhaliť prepuknutie Alzheimerovej choroby, ale aj zlepšiť spôsoby liečby. Uviedol to spravodajský server BBC News s odvolaním sa na článok zverejnený v časopise Alzheimer`s & Dementia. Experti však varujú, že testy ešte nie sú pripravené na použitie v ordináciách. Alzheimerova choroba je ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k postupnému rozpadu nervových vlákien a buniek a k postupnej demencii. Súčasná medicína túto chorobu dosiaľ nevie účinne liečiť, len spomaliť jej postup. Britský výskum, do ktorého sa zapojilo viac ako tisíc ľudí, určil kombináciu desiatich proteínov (bielkovín) v krvi, ktoré môžu s presnosťou 87 % signalizovať začiatok choroby. Môže tak podľa odborníkov ísť o dôležitý krok pre včasné odhalenie tejto choroby. Tieto testy by mohli byť podľa výskumníkov najprv použité pre výber pacientov na klinické skúšky experimentálnych spôsobov liečby, vyvíjaných v snahe spomaliť postup ochorenia, a neskôr by sa mohli stať súčasťou bežných lekárskych postupov. Výskum liečby Alzheimerovej choroby bol dosiaľ prenasledovaný skôr neúspechmi. Medzi rokmi 2002 až 2012 viac ako 99 % pokusov o prevenciu, spomalenie či liečbu choroby neuspelo, rovnako ako vyše sto vyvíjaných liekov. Lekári sa domnievajú, že tieto neúspechy pramenia z toho, že k liečbe pacientov dochádza príliš neskoro. Symptómy sa totiž prejavujú aj po rokoch od prepuknutia choroby. Alzheimerova choroba je najbežnejšou formou demencie, ktorá podľa odhadov stála v roku 2010 svet viac ako 604 miliárd dolárov (viac ako 444 miliárd eur). V súčasnosti vo svete trpí touto chorobou 44 miliónov ľudí a odhaduje sa, že do roku 2050 sa tento počet strojnásobí. Výskumný tím zložený z vedcov pôsobiacich na univerzitách a v priemysle skúmal rozdiely v krvi 452 zdravých ľudí, 220 s ľahkými poruchami rozpoznávacích funkcií a 472 pacientov. Vo výsledku bol tím s presnosťou 87 % schopný predpovedať, u ktorých pacientov by sa počas roka mohla rozvinúť choroba. "Chceme, aby ľudia začínali s liečbou skôr, ako je to teraz, a to bolo hlavným cieľom výskumu," uviedol vedúci výskumného tímu, profesor Simon Lovestone z Oxfordskej univerzity. "Alzheimerova choroba začína poškodzovať mozog veľa rokov predtým, ako je u pacientov rozpoznaná a veľa pokusov o liečbu neuspeje, pretože pacienti dostávajú lieky v čase, keď je mozog už príliš poškodený. Jednoduchý krvný test by nám mohol pomôcť rozpoznať pacientov v oveľa skoršom štádiu, čo by prispelo k nádejnejšej liečbe," dúfa. Doktor Ian Pike zo spoločnosti Proteome Sciences tiež považuje proteínový test za "skutočne veľký krok vpred", potrvá však ešte niekoľko rokov, kým ho bude možné uplatniť v bežnej praxi. Aj doktor Eric Karran, ktorý v Británii riadi výskum Alzheimerovej choroby, mieni, že súčasná úroveň presnosti v rozpoznaní choroby by hrozila rizikom nesprávnej diagnózy u zdravého človeka. Aj ďalší experti pokladajú výsledky výskumu za zaujímavé, ale James Pickett z britskej Alzheimerovej spoločnosti varoval, že to neznamená, že by skutočne užitočný krvný test "bol hneď za rohom". Zlepšiť bude treba predovšetkým presnosť, pretože za súčasného stavu by zo sto pacientov desať odchádzalo s nesprávnou diagnózou.
Od augusta lekári nesmú pýtať viac ako 5 eur za prednostné vyšetrenie
(10.07.2014; www.teraz.sk; , 16:47, s. -; TASR)

Zdravotné poisťovne si pohoršili. Vlani dosiahli zisk 69 miliónov eur
(10.07.2014; www.aktualne.sk; Slovensko, 22:25, s. -; TASR)
Členovia LOZ sa s vedením bratislavskej detskej nemocnice nedohodli
(10.07.2014; www.teraz.sk; , 19:10, s. -; TASR)

 

 

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi