SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » OKTÓBER 2014

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 2.10.2014

Potápa vláda zdravotníkov? Pre vyššiu minimálnu mzdu nebude na výplaty
(02.10.2014; www.aktualne.sk; Ekonomika, 00:00, s. -; Andrea Mačošková)


O novú nemocnicu sa zaujíma J&T aj Penta
(02.10.2014; Sme; mut. , Ekonomika , s. 7; vfo)

Štát už rokoval s väčšinou záujemcov o novú nemocnicu.
J&T Real Estate, Svet zdravia, ktorý patrí pod skupinu Penta a Agel. Aj tieto firmy majú záujem spolupracovať so štátom na nemocnici, ktorá má v Bratislave vyrásť do troch rokov a vyjde asi na 250 miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva končí prvé kolo rozhovorov s možnými partnermi. Na stretnutia prišlo sedem prevádzkovateľov medicínskych služieb, šesť developerov a šesť finančných inštitúcií z desiatich krajín sveta. S tromi záujemcami sa ešte stretne. (vfo)

Novú nemocnicu chcú stavať investori z desiatich krajín
(02.10.2014; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 2,3; Zlatica Beňová)

O projekt výstavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave je väčší záujem, ako sa očakávalo. Ministerstvo zdravotníctva doteraz uskutočnilo 19 stretnutí s potenciálnymi investormi. Záujemcovia sú napríklad zo Slovenska, Rakúska, Francúzska, Veľkej Británie, Holandska, zo Španielska, z Izraela či Česka. Cieľom stretnutí bolo podľa hovorkyne rezortu zdravotníctva Martiny Šoltésovej zistiť, či bude o projekt dostatočný záujem a či v súčasnom nastavení bude financovateľný a realizovateľný. "Na tieto otázky a desiatky ďalších muselo doteraz odpovedať 19 potenciálnych záujemcov, ktorí splnili všetky podmienky (z celkového počtu 28 spoločností, ktoré prejavili záujem o predkvalifikačné diskusie) a prišli na stretnutie do Bratislavy," uviedla Šoltésová. Ide o sedem prevádzkovateľov medicínskych služieb, šesť developerov a šesť finančných inštitúcií z desiatich krajín.
Zo Slovenska by nemocnicu chceli postaviť J&T Real Estate, spoločnosť Svet zdravia patriaca Pente, Agel, Erste Group AG, ČSOB či ING Bank N.V. Zástupcovia rezortu zdravotníctva so záujemcami viedli tzv. predkvalifikačný dialóg. Ten predchádza verejnému obstarávaniu, ktoré sa začne tento mesiac.
V novej nemocnici bude 945 postelí a ročne v nej budú môcť hospitalizovať 44-tisíc pacientov a vykonať 47-tisíc operácií. Zameria sa aj na vzdelávanie a výskum. Stavať by sa mala v roku 2016, pacientom by mala slúžiť už koncom roka 2017.
Moderné zdravotnícke zariadenie má stáť na bratislavskej Patrónke, kde je teraz Nemocnica sv. Michala. Takzvaná bývala vojenská nemocnica sa má presťahovať do novej budovy v centre mesta na Cintorínskej ulici, ktorá však ešte nie je postavená. Výstavbu financuje ministerstvo vnútra a podľa Marty Fabianovej z tlačového odboru sa v súčasnosti dokončuje hrubá stavba. Podľa odhadov bude stáť 50 mil. eur. Časť z tejto sumy je určená na výstavbu, časť sa použije aj na vybavenie priestorov. V budove bude 110 postelí. "Aktuálne v nemocnici ročne hospitalizujú viac ako 3 600 pacientov, v novej nemocnici sa očakáva nárast ich počtu," dodáva Fabianová.
Na Cintorínskej ulici sa dnes nachádza poliklinika s 30 ambulanciami. Projekt počíta s jej prepojením na nemocničnú časť. V zariadení bude pre pacientov k dispozícii 50 ambulancií. Po dostavbe má zdravotnícke zariadenie slúžiť rezortným zložkám, ale aj verejnosti. Už dnes ju na 80 percent využívajú aj civilisti. K dispozícii bude aj parkovisko s kapacitou do 200 parkovacích miest.
Nemocnica na Cintorínskej bude musieť byť hotová do konca roka 2015, aby sa do nej mohla Nemocnica sv. Michala presťahovať. Pretože v priebehu roka 2016 by sa už na jej pôvodnom mieste mala začať stavať Univerzitná nemocnica. Analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku Tomáš Szalay tvrdí, že tieto termíny sú dosť natesno. "Ak bol dobre pripravený harmonogram a dodržiava sa presne, tak by sa to malo stihnúť, ale termíny ukončenia výstavby jednej nemocnice a následný začiatok stavby druhej považujem za veľmi ambiciózne," dodal s tým, že začiatok výstavby Univerzitnej nemocnice siaha do obdobia po voľbách, a to sa môže ešte všeličo skomplikovať.

O výstavbu novej nemocnice v Bratislave majú investori veľký záujem
(02.10.2014; www.primarnykontakt.sk; s. -; poly)


Skupina J&T mieri do zdravotníctva. Opäť
(02.10.2014; Hospodárske noviny; mut. , EKONOMIKA , s. 4; Mária Hunková)

INVESTÍCIE
Štát ukázal, kto chce postaviť novú univerzitnú nemocnicu v Bratislave. Sú medzi nimi aj dve finančné skupiny.

V roku 2009 finančná skupina J&T ukončila pôsobenie v zdravotníctve predajom svojich nemocníc. Teraz, po piatich rokoch sa vracia späť. A chce stavať novú. Holding J&T Real Estate sa objavil v zozname potenciálnych partnerov na výstavbu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, najväčšieho nemocničného projektu na Slovensku za posledné roky v odhadovanej hodnote 220 miliónov eur. Prehľad všetkých záujemcov zverejnilo len včera ministerstvo zdravotníctva Zuzany Zvolenskej (nominantka SmeruSD).

Investori z celého sveta
Samotná J&T Real Estate sa do uzávierky HN nevyjadrilo, čo ju vedie k návratu do stratového sektora. Faktom však je, že investičná skupina J&T, pod ktorú spadá aj tento holding, má so zdravotníctvom bohaté skúsenosti. V minulosti mala aj Európsku zdravotnú poisťovňu, záchranky či laboratóriá. Všetkého sa však postupne zbavila. Zmeny legislatívy a vôbec prostredia nás prinútili odísť a neumožnili nám realizovať zámery v plnej miere, dôvodil v roku 2009 jeden zo zakladateľov skupiny Ivan Jakabovič. J&T Real Estate však nie je jediná, ktorá sa chce na projekte podieľať. Záujem o zákazku už vlani deklarovala aj Penta Investments. Teraz je však v zozname záujemcov uvedená jej spoločnosť Svet zdravia, ktorá prevádzkuje 12 regionálnych zdravotníckych zariadení. Podľa hovorcu Penty Martina Danka to neznamená, že by už nemali záujem zabezpečovať aj výstavbu a financovanie novej nemocnice. "Naďalej deklarujeme záujem a schopnosť plnohodnotne zabezpečiť celý projekt," povedal HN hovorca Penty Martin Danko. Záujem o projekt dokopy 19 firiem z viacerých krajín vyplynul z takzvaných predkvalifikačných diskusií. Tie rezort realizoval v priebehu septembra s cieľom zistiť reakcie potenciálnych partnerov na nastavenie rysov nemocnice. Zároveň, aby si overil, či bude o projekt vôbec záujem. "Na základe spätnej väzby môžeme s istotou povedať, že projekt výstavby novej nemocnice v Bratislave má všetky potrebné parametre, aby sa úspešne zrealizoval," povedal riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva Ivan Poprocký.

Riziko dopytu ponesie štát
Pre investorov môže byť nový zdravotnícky projekt lákavý tým, že pravdepodobne nebudú niesť kľúčové riziko dopytu. "To znamená, že ho ponesie štát garantovaním prílevu pacientov, a tým aj istých financií," dodáva analytik INEKO Dušan Zachar. Ročné príjmy nemocnice od zdravotných poisťovní rezort odhaduje na 130 až 150 miliónov eur. Potenciálny prevádzkovateľ však vraj nemôže rátať so žiadnou pomocou štátu pri vyjednávaniach s poisťovňami. O tom, že sa nová nemocnica postaví ako PPP projekt, sa rozhodlo ešte vlani. Ako povedal projektový manažér z ministerstva Martin Smatana, ak by štát do toho išiel sám, nebol by úspešný.

Potenciálni partneri štátu
Developer
Dalkia - Dalkia na Slovensku pôsobí od roku 1993. jej hlavnými činnosťami je výroba a distribúcia tepla a úžitkovej vody, poskytovanie služieb priemyselným klientom a ďalšie. J&T Real Estate - patrí medzi lídrov realitného developmentu u nás. Realizáuje kancelárske, hotelové či priemyselné projekty. OHL ŽS - medzinárodná skupina stavebných spoločností zo Španielska. Realizuje pozemné, vodohospodárske, inžinierske, priemyselné a energetické stavby. PORR AG - bola založená ešte v roku 1869 vo Viedni. Podieľala sa na projektoch v oblasti infraštruktúry, výstavbe elektrárne či tunelov v Rakúsku. Bouyages - VCES - francúzska stavebná spoločnosť, akciovka. Vinci - Průmstav - česká akciovka pôsobiaca v pozemnom staviteľstve. Dodáva novostavby a rekonštrukcie "na kľúč".

Finančná inštitúcia
DIF - holandská správcovská spoločnosť. Prostredníctvom piatich investičných fondov investuje do aktív infraštruktúry, vrátane projektov PPP projektov v Európe a Severnej Amerike. Erste Group AG - je jedným z najväčších poskytovateľov finančných služieb vo východnej časti Európskej únie. ČSOB - patrí medzi veľké finančné skupiny na Slovensku. Do jej portfólia spadá banka, stavebná sporiteľňa, leasing, asset managment, faktoring a nadácia. Council of Europe development bank - je multilaterálna rozvojová banka vytvorená v roku 1956. Vykonáva sociálne orientované investičné projekty. ING Bank N.V. - je pobočka zahraničnej banky. Na Slovensku poskytuje služby medzinárodným a veľkým domácim spoločnostiam, finančným inštitúciám a ďalším.

Prevádzkovateľ
Svet zdravia - patrí do portfólia Penty. Prevádzkuje 12 regionálnych nemocníc a má stavať nemocnicu v Michalovciach. Agel - prevádzkuje 11 nemocníc v Česku. Na Slovensku spravuje nemocnice, diagnostické centrá, ale aj domovy sociálnych služieb. Assuta Medical Centers - patrí medzi najväčšie súkromné zdravotnícke zariadenie v Izraeli. Zahŕňa 11 kliník a nemocníc. Ribera Salud Grupo - skupina zaoberajúca sa starostlivosťou o "zdravie" ekonomiky v zdravotníctve v Španielsku. VAMED AG - pôsobí na českom trhu. Poskytujeme technický, infraštrukturálny a komerčný facility management. Synlab Czech / Slovakia - poskytuje humánne a veterinárne laboratórne služby a analýzy životného prostredia v Európe. Interhealth Canada - medzinárodná spoločnosť poskytujúca riadenie, nábor, poradenstvo a súvisiace zdravotné služby.

Predpokladané technické parametre novej nemocnice
- nemocnica má stáť na Patrónke
- veľkosť 9 hektárov
- počet lôžok 880
- dĺžka pobytu 6 dní
- obsadenosť lôžok 90 %
- počet ukončených príjmov 44-tisíc
- návštevnosť ambulancií 875-tisíc
- cena zákazky 220 miliónov eur
- ročné náklady na prevádzku 130 až 150 mil. eur

Projekt výstavby novej nemocnice v Bratislave má všetky potrebné parametre, aby sa úspešne zrealizoval.
Ivan Poprocký, riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva

Exprimár: Lekár do práce nechodil, ako mal
(02.10.2014; Korzár; č. 226, Denník košického kraja , s. 2; kag)

PLATILA NEMOCNICA ČIERNE DUŠE?
Existuje podozrenie, že lekár v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura plat bral, ale hodiny podľa zmluvy neodpracoval.
Namiesto úväzku 0,6 mal vraj doktor Ján Valko na gynekologicko-pôrodníckej klinike slúžiť len pohotovostné služby. Na neplnenie úväzku svojho podriadeného upozorňoval vtedajší primár Anton Mikolaj vlani v júli e-mailom námestníka pre liečebnopreventívnu starostlivosť Ľuboslava Beňu, v ktorom navrhol Valkovo zníženie úväzku z 0,6 na 0,05 od augusta 2013.

Slúžil pohotovosť
Nový úväzok žiadal už súčasný exprimár upraviť, pretože Valko podľa neho slúžil len pohotovostné služby. Znížený úväzok 0,05 mu mal naďalej umožniť vykonávať ústavnú pohotovostnú službu. Valko pracuje od februára 2011 vo funkcii riaditeľa mestského zariadenia pre seniorov Strediska sociálnej pomoci na Garbiarskej ulici. Štyri roky šéfoval košickej pobočke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Predtým 27 rokov pôsobil ako gynekológ-pôrodník vo vtedajšej fakultnej nemocnici.

Úväzok od roku 2009
Valko mal pracovný úväzok zvýšený z 0,4 na 0,6 od septembra 2009. Nový rozvrh pracovného času mu podpísal ešte bývalý riaditeľ nemocnice Jaroslav Šajty. Podľa rozpisu mal ako gynekológ na klinike odpracovať 22 hodín a 30 minút týždenne - pondelky, stredy a piatky od 16.00 do 21.00 hod., utorky, štvrtky od 16.00 do 19.45 hod. Mikolaj hovorí, že Valko tento rozsah hodín nedodržiaval. Preto osobne informoval riaditeľa nemocnice Ladislava Rosochu i námestníka. Výkazy doktora Valka podľa Mikolaja podpisovalo vedenie nemocnice a nie on, ako vedúci pracovník kliniky, čo je v praxi neštandardné. Exprimár teraz zvažuje podanie trestného oznámenia na prokuratúru. Podľa informácií Korzára Valkovi dali od novembra minulého roka nižší, 20-percentný úväzok.

Valko: Pracoval som podľa zmluvy
Riaditeľ domova dôchodcov nereagoval, či reálne odpracoval hodiny, ktoré mu určoval úväzok, aký je jeho súčasný úväzok a koľko hodín do mesiaca trávi na klinike teraz. "Vykonávam prácu ako lekár v UNLP na základe dohody a zmluvy o pracovnej činnosti uzavretej s UNLP," uviedol v písomnom stanovisku. V marci 2011 po nástupe do funkcie riaditeľa sociálneho strediska pre Korzár povedal, že si v nemocnici nechal 20-percentný úväzok. Prezradil vtedy, že občas máva nočné služby v pôrodnici. Valko patrí medzi zakladajúcich členov Smeru v Košiciach. Za riaditeľa strediska ho zvolili mestskí poslanci. Stanovisko univerzitnej nemocnice Korzár do uzávierky nedostal.

Juhočeský kraj chce na vidiek prilákať mladých lekárov
(02.10.2014; www.primarnykontakt.sk; s. -; poly)


O novú nemocnicu v Bratislave majú investori eminentný záujem
(01.10.2014; www.teraz.sk; , 11:52, s. -; TASR)


Bývalý kolega lekárov dal prešetriť ich odbornú prax
(01.10.2014; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 8/25; Lucia Tomečková / Jana Košíková, Viliam Stankay)


Ceny za vakcíny otvorili tému údajneho stretu záujmov na ministerstve
(01.10.2014; www.aktuality.sk; Aktuality.sk, 06:00, s. -; Aktuality.sk, dy)


Proti chrípke iba jedna vakcína bez doplatku
(01.10.2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; por. 3/12; Oto Görner / Elena Koritšánska)

Elena Koritšánska, moderátorka: "Ak sa pred nadchádzajúcou zimou chcete zaočkovať proti chrípke, budete mať k dispozícii len jednu vakcínu bez doplatku. Celkovo sú na našom trhu dostupné tri vakcíny. Dodávateľom tej bez doplatku je firma, v ktorej pred dvoma rokmi pracoval aj súčasný šéf sekcie farmácie a liekovej politiky rezortu zdravotníctva. Konflikt záujmov, či účelové rozhodnutie ministerstvo odmieta."
Oto Görner, redaktor: "Na bývalé pôsobenie Adama Hlôšku vo farmaceutickej firme Abort Slovakia, ktorá od prvého októbra dodáva vakcínu proti chrípke bez doplatku, upozornil portál Aktuality. Adam Hlôška konflikt záujmov kategoricky odmieta. Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Čižmáriková."
Zuzana Čižmáriková, hovorkyňa rezortu zdravotníctva: "Žiaden zamestnanec ministerstva zdravotníctva nie je v konflikte záujmov, spĺňajú náležité zákonné povinnosti, ktoré káže zákon."
Oto Görner: "Analytik z Inštitútu INEKO Dušan Zachar tvrdí, že ak sa konflikt záujmov deklaruje vopred, je to dôležité pre transparentnosť rozhodovania."
Dušan Zachar, analytik, Inštitút INEKO: "Ale an bloc znemožniť takémuto človeku pôsobiť v rozhodovacej funkcii je nie podľa mňa prínosné, nakoľko každý v tom zdravotníctve niekde pôsobil a ten trh je malý."
Oto Görner: "O výbere vakcíny bez doplatku sa podľa ministerstva rozhodovalo v súlade so zákonom a vyhláškou, ktoré platia od roku 2011. Zuzana Čižmáriková."
Zuzana Čižmáriková: "Presne definujú, ako má byť určená výška úhrady v týchto prípadoch, kedy sa jasne hovorí o tom, že ak dôjde k zmene ceny, tak má byť zachovaný percentuálny podiel doplatku a úhrada zdravotnej poisťovne u referenčného lieku, to je teda u najlacnejšieho lieku v danej skupine. Ani generálny riaditeľ, ani nikto iný z ministerstva tak nemohol ovplyvniť cenu."
Oto Görner: "Podľa Dušana Zachara rozhodnutie o doplatku za lieky je aj politickým rozhodnutím, no takzvané referencovanie liekov v rovnakej skupine určuje presne zákon."
Dušan Zachar: "To stanoví, aká môže byť maximálna cena lieku alebo vakcíny u nás a potom sa prepláca najlacnejšia cena tých ponúkaných vakcín."
Oto Görner: "Jednou zo spoločností, ktorej vakcínu si pacient dopláca, je Sanofi Avantis. Na rozhodnutie ministerstva reaguje hovorkyňa Beáta Kujanová."
Beáta Kujanová, hovorkyňa spoločnosti Sanofi Avantis: "Ide o rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré nekomentujeme."
Oto Görner: "Doplatok za vakcíny proti chrípke je od dvadsať do sedemdesiatšesť centov."

Nemocnice chcú, aby rast ich nákladov na platy vykryl štát
(01.10.2014; www.mediweb.hnonline.sk; Aktuálne, 12:09, s. -; redakcia)


Nemocniciam budú chýbať peniaze
(01.10.2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 06:00; por. 1/4; Lenka Felberová / Lenka Felberová)

Lenka Felberová, moderátorka: "Takmer dvadsať miliónov bude neštátnym nemocniciam chýbať v budúcom roku, ak nedôjde zo strany štátu ku kompenzácii zvýšenia minimálnej mzdy. Do tejto sumy zarátala Asociácia nemocníc, ktorá združuje šesťdesiat zdravotníckych zariadení, aj rast platov lekárov po prvom januári 2015. Prezident Marián Petko."
Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska:
"To nikto nechce, aby bola katastrofa, nikto nechce, aby nedajbože kvôli tomu nebola zabezpečená zdravotná starostlivosť, aby kvôli tomu skrachovali nemocnice, aby nedajbože pacient to pocítil."
Lenka Felberová:"Ministerstvo zdravotníctva vplyv na malé nemocnice analyzuje a o riešení rukuje s rezortom financií. Riaditeľka komunikácie Zuzana Čižmáriková."
Zuzana Čižmáriková, riaditeľka komunikácie ministerstva zdravotníctva: "S ministerstvom financií vedieme stále korektnú diskusiu o plnej kompenzácii výpadku na poistnom."

Regionálne nemocnice žiadajú, aby budúcoročný rast nákladov na mzdy ich zamestnancov vykryl štát
(01.10.2014; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17:30; por. 6/17; Kristína Hatarová / Kristína Hatarová)

Kristína Hatarová, moderátorka:
"Regionálne nemocnice žiadajú, aby budúcoročný rast nákladov na mzdy ich zamestnancov vykryl štát. V opačnom prípade hovoria o hrozbe rušenia oddelení. Asociácia nemocníc Slovenska upozorňuje, že zákonné zvýšenie platov lekárov a zvýšenie minimálnej mzdy a koeficient minimálnej mzdy u zamestnancov bude mať na jej členské nemocnice dopad takmer 20 miliónov eur. Na ministerstvo zdravotníctva prišli preto zástupcovia nemocníc žiadať o pokrytie týchto nákladov z rozpočtu kapitoly rezortu. Asociácia, ktorá združuje asi 60 neštátnych zdravotníckych zariadení, súčasný návrh rozpočtu na rok 2015 tieto výdavky nezohľadňuje. Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marian Petko."
Marian Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska:
"Samozrejme, že by hrozili rôzne riziká, jedno z rizík je otázka počtu zamestnancov, aj keď tam sú normatívy, ktoré sú definované ministerstvom, ale viete, že pred 2 rokmi si naši zamestnanci, a my to vôbec nechceme, užívali, keď sa zrazu museli deliť úväzky na sestry a na administratívne, čiže sme upozornili na také riziko pani ministerku, pretože nakoniec tá nemocnica musí nájsť nejaké riešenie. Samozrejme, že by sa zadlžovali, lenže u nás zadlžovanie je problém, lebo nikto nám potom nedá a preto naozaj by mohlo dôjsť jednak nevylučujeme k redukcii oddelení, ale je otázka, či by bola dostatočne, alebo nebola dostatočne zabezpečená zdravotná starostlivosť."

Nemocnice v Dunajskej Strede a Galante bojujú s problémami
(01.10.2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12.00; por. 4/18; Martina Gabčová / Elena Koritšánska)

Elena Koritšánska, moderátorka: "Zastarané prístroje, dlhé čakacie doby či zadlženosť. S takými problémami bojujú nemocnice v Galante a Dunajskej Strede. Trnavský samosprávny kraj preto predá svoje akcie vo verejnej obchodnej súťaži. Po takmer ročnej príprave ju vyhlási v nasledujúcich dňoch. Záujem už deklarovali silní hráči."
Martina Gabčová, redaktorka: "Trnavský samosprávny kraj by mal do 10. októbra tohto roka zverejniť súťažné podmienky. Pôvodne sa uvažovalo podľa župana Tibora Mikuša o skoršom termíne."
Tibor Mikuš, predseda Trnavského samosprávneho kraja: "Oproti našim optimistickým predstavám je tu asi mesiac meškania, pri takomto veľkom projekte to nič neznamená. Tento rok predpokladáme aj ukončenie tejto súťaže."
Martina Gabčová: "O novom vlastníkovi oboch nemocníc by mali župní poslanci rozhodnúť na prvom budúcoročnom zasadnutí krajského parlamentu, teda vo februári. Súťaž bude prospešná pre kraj, myslí si predseda finančnej komisie a krajský poslanec Ľubomír Parízek."
Ľubomír Parízek, krajský poslanec: "To finančné zaťaženie, ktoré nám spôsobujú tieto nemocnice, môže spôsobiť to, že jednotlivé regióny sa budú dožadovať, že keď v tejto časti regiónu sa vytvára takáto strata, my budeme chcieť kompenzáciu v iných oblastiach."
Martina Gabčová: "Podklady pre súťaž sa pripravovali takmer rok. Na starosti ich mala externá spoločnosť. Nebolo to najvhodnejšie riešenie, namietal Peter Ottinger, člen 11-člennej hodnotiacej komisie, ktorá bude posudzovať doručené návrhy."
Peter Ottinger, člen 11-člennej hodnotiacej komisie: "Poslanecký zbor je dostatočne kompetentný spolu s úradom, aby sám zorganizoval úrad obchodnú verejnú súťaž a poslanecký zbor plne fundovaný o tom rozhodovať."
Martina Gabčová: "Skúsenosti z ostatných krajov, kde nemocnice prevádzkujú súkromní investori, sú pozitívne. Hovorí Tomáš Szalay z Health Policy Institute a dodáva, že zariadenia sa nezadlžujú, platia na čas odvody a tvoria zisk, ktorý investujú do rozvoja. A práve nízke kapitálové investície sú podľa neho problémom väčšiny našich zdravotníckych zariadení."
Tomáš Szalay, Health Policy Institute: "A aj keď má ten zriaďovateľ dobrý úmysel, nevie tej nemocnici pomôcť prekonať medzeru v investíciách. Príchod investora môže priniesť potrebné peniaze na to, aby sa mohla tá činnosť nemocnice rozvíjať."
Martina Gabčová: "O nemocnice v Dunajskej Strede a Galante sa zaujímajú aj silní hráči, napríklad sieť regionálnych nemocníc Svet zdravia či spoločnosť Agel, ktorá pôsobí na Slovensku od roku 2006."

Ako operovať šetrnejšie
(01.10.2014; Televízna stanica JOJ; Noviny o 17:00; 17:00; por. 6/22; Barbora Jánošová / Andrea Pálffy Belányiová, Ján Mečiar)

Andrea Pálffy Belányiová, moderátorka: "Lekári dnes po prvýkrát na Slovensku odstránili dieťaťu nefunkčnú obličku takzvanou metódou SILS. To znamená, že operovali obličku, odstraňovali zároveň iba cez malý otvor v pupku."
Ján Mečiar, moderátor: "Táto šetrná metóda je jednou z tém prestížneho kongresu detských endoskopických chirurgov, ktorý tento rok usporiadala naša slovenská Detská fakultná nemocnica v Bratislave."
Andrea Pálffy Belányiová: "A bola sa tam pozrieť aj naša kolegyňa Barbora Jánošová."
Barbora Jánošová, redaktorka: "V tejto sále sa ozývalo hneď niekoľko svetových jazykov. Stoosemdesiat lekárov si navzájom radilo, skúšalo a učilo sa na trenažéroch, laboratórnych modeloch a naživo sledovali odstránenie nefunkčnej obličky najnovšou metódou SILS."
doc. MUDr. Ladislav Kužela, CSc., riaditeľ DFNsP Bratislava: "Cez jeden vpich alebo teda dá sa povedať otvor v telesnej dutine vieme zaviesť inštrumentárium, pomocou ktorého vieme operovať rôzne ochorenia."
MUDr. Jozef Babala, PhD., lekár Kliniky detskej chirurgie LF UK: "Cez jednu dierku môžeme napríklad vybrať žlčník, môžeme vybrať apendix."
Barbora Jánošová: "Pri klasickej laparoskopii má totiž pacient na bruchu štyri až päť dierok. Lekári z bratislavskej Detskej fakultnej nemocnice robia túto metódu už asi päť rokov. Prvýkrát ju dnes milánska lekárka takto cez jediný malý otvor v pupku ale vybrala obličku. Lekári mali k dispozícii aj takéto trenažéry, na ktorých si mohli nasimulovať napríklad laparoskopickú operáciu žlčníka. Trenažér sme si odskúšali aj my s kameramanom, no jednoduché to nebolo."
doc. MUDr. Ladislav Kužela, CSc.: "Práve ste urobili chybu a začalo vám črevo krvácať."
Barbora Jánošová: "Podujatie označili za výnimočné aj viacerí lekári zo zahraničia."

Detskí lekári v Bratislave
(01.10.2014; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 15/15; Tomáš Kostelník / Zuzana Straková Wenzlová, Alfonz Šuran)

Alfonz Šuran, moderátor: "V bratislavskej detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou je v týchto dňoch poriadne rušno, zavítalo do nej takmer dvesto lekárov z celého sveta. V našom hlavnom meste budú tri dni získavať nové vedomosti a skúsenosti zo zatiaľ najšetrnejším druhom operácií."
Tomáš Kostelník, reportér TA 3: Bratislava sa stala štvrtým mestom, ktoré hostí európsky kongres endoskopických chirurgov. Navštevujú ho detskí endoskopickí lekári z celého sveta, aby zdieľali svoje vedomosti, čí získali nové skúsenosti."
Jozef Babala, prezident kongresu: "My sme štvrtou krajinou, kde sa táto konferencia koná, čo je naozaj veľká zodpovednosť a veľké vyznamenanie pre našu krajinu."
Tomáš Kostelník: "Kongres je rozdelený na viacero častí, od základov laparoskopie až po skutočnú operáciu."
Jozef Babala: "Ďalšia časť workshopu - master class, čiže tá pokročilá časť, tam prebieha reálna operácia na pacientovi, celá operácia odstraňovanie obličky sa deje len cez jednu dierku."
Tomáš Kostelník: "Práve táto metóda nazvaná SILS sa považuje za zatiaľ najšetrnejší druh operácie."
Ladislav Kužela, riaditeľ DFNSP Bratislava: "Cez jeden malý otvor dostaneme sa do dutiny brušnej a vieme cez tento malý otvor operovať rôzne ochorenia. Je to ozaj jedna fascinujúca nová metóda ako uľahčiť pooperačný priebeh pacientovi, ako znížiť množstvo infekcií. Nehovoriac o kozmetickom efekte."
Tomáš Kostelník: "Lekári majú možnosť vyskúšať si svoje zručnosti aj na počítačových trenažéroch, ktoré verne nasimulujú skutočnú operáciu."
Roman Koreň, prednosta KDCH DFNSP Banská Bystrica: "Trenažér poskytuje reálny obraz, to znamená, my si môžme skutočne to tkanivo chytiť, vieme si ho ohmatať, vieme vyskúšať metódy šitia, preparácie, klitovania, prerušovania štruktúr. My získame veľmi dobre skúsenosti na to, aby sme mohli začať reálne operovať."
Tomáš Kostelník: "Kongres detských lekárov potrvá v našom hlavnom meste až do piatka."

Žiarska chirurgia má nového primára: Pozrite, kto jej bude šéfovať a aké má plány!
(01.10.2014; www.ziar.dnes24.sk; Žiar, , s. -; Barbara Dallosová)

V prípade lekárov sa nový mechanizmus platenia zdravotného poistenia nedá použiť
(01.10.2014; Televízna stanica STV 2; Hírek - správy; 17:45; por. 1/4; Rózsár László / Culka Ottó)

Culka Ottó, moderátor:
"Nový mechanizmus platenia zdravotného poistenia neochráni pred vyššími výdavkami spojenými so zvýšením minimálnej mzdy každého zamestnávateľa. V prípade lekárov sa, napríklad, použiť nedá. Časť nemocníc chce na problém reagovať prepúšťaním a zatváraním oddelení."
Rózsár László, redaktor:
"Na hrozbu upozornila Asociácia nemocníc Slovenska. Podľa odbornej organizácie zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré je podľa vlády bezbolestné, zvýši výdavky 60 nemocníc o 10 miliónov eur. Problém tkvie v tom, že aj mzda lekárov sa ráta z minimálnej mzdy, no pre svoju výšku nespadajú do kategórie, ktorú štát čiastočne či úplne odbremení spod platenia zdravotných odvodov. Výdavky navyše spojené s rastom miezd teda budú musieť nemocnice pokryť z vlastných zdrojov. Niektoré nemocnice nevidia iné riešenie než prepúšťanie a zatvorenie oddelení. Riešením by bolo, keby poisťovne rast výdavkov kompenzovali zvýšením bodového ohodnotenia lekárskych úkonov, no bez zvýšenia odvodov za poistencov štátu to nie je možné. Návrh budúcoročného rozpočtu predpokladá ešte nižšie úhrady, a to vo výške 4 percent. V menších nemocniciach tvoria mzdové náklady 70 - 90 percent všetkých výdavkov."

Zdravotníctvu môže vraj chýbať až štvrť miliardy eur
(01.10.2014; www.pravda.sk; Spravodajstvo, 13:00, s. -; Branislav Toma Pravda)


ÚDZS: Výsledky prepoisťovania medzi zdravotnými poisťovňami budú v decembri
(01.10.2014; www.lekari.sk; s. -; TASR)

Výsledky prepoisťovania medzi zdravotnými poisťovni by mali byť známe v decembri. "K 31. augustu 2014 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou evidoval 49.885 prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne od 1. januára 2015," povedala dnes pre TASR hovorkyňa úradu Soňa Valášiková.Poistenci mohli zmeniť zdravotnú poisťovňu najneskôr do konca septembra, pričom zmena bude akceptovaná od 1. januára 2015. Túto možnosť majú poistenci len jedenkrát počas kalendárneho roka.Ľudia, ktorí sa pre zmenu rozhodli, by je nemali zabudnúť oznámiť svojmu ošetrujúcemu lekárovi, ale aj odbornému lekárovi - špecialistovi. Výmenu poisťovne treba nahlásiť aj zamestnávateľom.

Minimálna mzda môže nemocnice zatvoriť
(30.09.2014; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 7/24; Lucia Tomečková / Jana Košíková, Viliam Stankay)

Jana Košíková, moderátorka: "Taký tlak na vyššie mzdy zo strany štátu bez kompenzácie neunesieme. Vládu na to upozorňujú súkromné malé a stredné nemocnice. Najnovšie ich podľa nich ohrozuje nová minimálna mzda z tristopäťdesiatdva eur na tristoosemdesiat. Kabinet chce takto zlepšiť postavenie zamestnancov na Slovensku."
Viliam Stankay, moderátor: "Asociácia nemocníc Slovenska však upozorňuje, že sa to vláde môže vrátiť zatváraním nielen oddelení ale aj nemocníc. Za zákon o minimálnej mzde zodpovedá rezort financií."
Lucia Tomečková, redaktorka: "Deväťdesiat percent štátne a sedemdesiat malé, toľko dávajú nemocnice z peňazí iba na mzdy zamestnancov od kuchára až po primára oddelenia. Ak im budú musieť pre vyššiu minimálnu mzdu opäť pridať, pre niektoré malé a stredné nemocnice to vraj bude likvidačné. Mzdy sa totiž všetkým zdravotníkom vypočítavajú aj z koeficientu minimálnej mzdy."
Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska: "Predpokladám, že nikto nechce aby bola katastrofa. Tento rezort nepotrebuje nepokoj a revolúciu, ale on potrebuje pokoj a evolúciu."
Lucia Tomečková: "Ministerku zdravotníctva upozornili, že problém sa stále dá riešiť, stačia jasné kompenzácie."
Marián Petko: "Pokiaľ nedôjde k riešeniu, potom asi je tá otázka a čo ďalej?"
Lucia Tomečková: "Šesťdesiat malých a stredných nemocníc by iba zvýšená minimálna mzda stála asi dvadsať miliónov eur ročne, bez nočných služieb a pohotovostí, a to sa ešte na nich rúti zvýšenie platov neatestovaných lekárov od januára. O desať percent viac chcú zarábať aj ostatní zdravotníci a ešte viac sestry. Po rokovaniach na ministerstve zdravotníctva si to Asociácia nemocníc Slovenska namierila rovno do zdravotnej poisťovne Dôvera, kde bude hovoriť o problémoch s minimálnou mzdou. Vo štvrtok ich čakajú rokovania so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a zdravotnou poisťovňou Union."
Marián Petko: "Povedia to, čo hovoria pätnásť rokov. To znamená - rokujeme, nie je prijatý ešte štátny rozpočet. Budem od nich žiadať jasné stanovisko, či majú už teraz na to zdroje, aby nám na budúci rok zvýšili finančné prostriedky."
Lucia Tomečková: "Union aj Všeobecná zdravotná sa pred stretnutím vyjadriť nechceli. Dôvera uviedla, že má zmluvy do marca a čaká na štátny rozpočet. Kým Asociácia nemocníc rokovala v Dôvere, ministerka zdravotníctva si sadla za stôl s ministerstvom financií na niekoľko hodín."
Alexandra Gogová, hovorkyňa Ministerstva financií SR: "Tie rokovania samozrejme pokračujú."
Lucia Tomečková: "Aké budú kompenzácie, rozhodne rezort financií až po zistení, koľko zdravotníkov vlastne máme a koľko zarábajú. Sú totiž aj lekári, ktorí dnes zarobia aj viac ako dvojnásobok priemernej mzdy."
Igor Pramuk, viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska: "Dvadsiateho druhého deviaty, vtedy už sme upozorňovali na to, že je tam nejaký nesúlad."
Lucia Tomečková: "Financie vylúčili, že pri minimálnej mzde zabudli na to, že platy zdravotníkov ovplyvňuje aj minimálna mzda."
Alexandra Gogová: "Určite nie, ministerstvo financií naozaj potrebuje získať čo najviac údajov, aby mohlo vyhodnotiť dopady."

Riešenia v zdravotníctve
(30.09.2014; Rozhlasová stanica Lumen; Občan; 11:00; por. 1/1; Štefánia Kačalková Štefančíková / Štefánia Kačalková Štefančíková)

"Hovorí sa, že zdravie je to najcennejšie, čo v živote máme. Našťastie oproti časom napríklad spred sto rokov máme medicínu na vysokej úrovni. Stále prebiehajú ďalšie výskumy, lekári dokážu liečiť mnohé ochorenia. My, čo žijeme v civilizovaných krajinách sme si zvykli aj na istý štandard zdravotníckych služieb, ktoré nám poskytujú nemocnice, polikliniky a ambulancie. Žijeme však v globalizovanom svete, aj Slováci už bežne žijú v zahraničí a porovnávajú. Niekde je systém zdravotníctva horší, inde zasa lepší, na Slovensku by sa tiež dalo všeličo zmeniť k lepšiemu. Faktom je, že ľudia majú vo väčšej miere chronické ochorenia, ich liečba, alebo skôr udržiavanie pacienta v prijateľnej kondícii je drahé. Až sedemdesiat percent výdavkov v zdravotníctve ide práve na liečbu chronických pacientov. Návrhy na zmeny v systéme na Slovensku tu už boli. Všetci si pamätáme Zajacovu reformu. Odvtedy sa nič podstatné neuskutočnilo. Milí poslucháči, dnes bude v relácii Občan reč o lepších riešeniach zdravotníctva. Hovoriť budeme aj o systémoch v zahraničí, ponúkneme vám víziu, ako by to raz mohlo vyzerať na Slovensku. Pozvanie do štúdia prijal expert na zdravotníctvo KDH, mimochodom niekdajší generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne, dnes konzultant v Dôvere zdravotnej poisťovni Marián Faktor, vitajte."
Marián Faktor, konzultant Dôvery, zdravotnej poisťovne (hosť v štúdiu):
"Pekný deň prajem."
"Pán Faktor, aká je situácia na Slovensku v súčasnosti, v súčasnom zdravotníctve, aj čo sa týka možno chorobnosti, demografie, aj financií. Ale to tak postupne poďme. Marián Faktor: "Už bolo povedané v úvode, že sú zdravotné systémy, ktoré sú lepšie, systémy, ktoré sú horšie, ale v každom prípade aj na Slovensku máme čo zlepšovať a to čo potrebujeme zlepšiť, lebo na každé riešenie je potrebné sa pozerať z pohľadu pacienta. To, čo prinesie pacientovi v každodennom živote. No predtým, ako sa pokúsime o odpoveď, že tie trendy, alebo to, čo nás v najbližších rokoch čaká a teraz nielen Slovensko, ale všetky európske krajiny je problémy vyplývajúce z demografie. O tom sa popísalo veľmi veľa. Ja len pár údajov, pravdou je, že dnes sa rodí o polovicu menej detí, ako pred tridsiatimi rokmi. Zároveň platí, že v roku 2060 každý tretí Slovák bude mať viac ako šesťdesiatpäť rokov. Pritom dnes je to len každý desiaty. A možno sú to zmeny v dlhodobom horizonte, ale treba s nimi počítať a treba nájsť riešenie pre ten náš systém, pretože liečba sedemdesiatročných je šesťnásobne drahšia, ako liečba dvadsaťročných."
Marián Faktor: "Samozrejme, že tá demografia je zlá aj v tom, že naozaj tých starých ľudí bude omnoho viac, ako ste spomínali. Poďme však na ďalšiu otázku, môže tento stav a to, ako to bude možno do toho roku 2060, ako ste spomínali aj položiť to naše slovenské zdravotníctvo na kolená?"
Marián Faktor: "Tá najväčšia výzva, ktorej čelia všetky zdravotné systémy je epidémia chronických ochorení, to je to nóvum, to je to nové a krajiny, ktoré sú pred nami posledných dvadsať rokov hľadajú otázku ako sa vysporiadať s chronickými ochoreniami. A možno pár otázok, že prečo. V čom sú chronické ochorenia iné, alebo prečo treba zmeniť ten systém aby zvládal chronické ochorenia. Jednak preto, že liečba chronických ochorení stojí sedemdesiat percent všetkých výdavkov, alebo všetkých nákladov na zdravotnú starostlivosť a chronické ochorenie je špecifické v tom, že pacient s chronickým ochorením, mám na mysli srdcovo-cievne ochorenie, nádorové ochorenie, alebo cukrovka v posledných rokoch sú to alergické ochorenia, astma to sú ochorenia, ktoré sú súčasťou toho každodenného života veľmi dlho, alebo celý život. Ani súčasná medicína ich nevie definitívne vyliečiť. Cieľom je udržať pacienta v stabilizovanom stave aby mal kvalitný život, ale opakujem je súčasťou každodenného života. Starostlivosť o takéhoto pacienta teda chronického, alebo pacienta vo vyššom veku, zväčša je to tak, že sa oňho stará viacej lekárov. Nie je to len jeden lekár, je to ten praktický lekár, ale často internista, neurológ, alebo diabetológ, čiže je to spolupráca viacerých špecialistov na zvládnutí toho ochorenia. No a tá najzásadnejšia vec, že za tie chronické ochorenia, alebo často civilizačné ochorenia za vznik a priebeh si často môžeme sami. Obrovský vplyv na priebeh chronických ochorení má životný štýl, stravovanie, pohybová aktivita, spôsobujú ich nadváha, fajčenie, alkohol, čiže toto sú zásadné riziká. A bez toho aby sme ich vedeli riadiť, ovplyvniť jednoducho nezvládneme epidémiu chronických ochorení. A zároveň je pravdou, že súčasný systém zdravotníctva na Slovensku nemá, nemá účinné nástroje aby motivoval pacienta, aby sa správal zodpovednejšie, ako je tomu dnes."
Štefánia Kačalková Štefančíková: "V zdravotníctve ide naozaj veľmi veľa peňazí na liečbu, zdravotné poisťovne, nestíhajú aj niektoré úkony, nestíhajú platiť, no moja otázka je, ako riešiť pokles príjmov a rast výdavkov, ktoré sú v súčasnosti v zdravotníctve?"
Marián Faktor: "Čo sa týka financovania, keď si zoberieme okolité krajiny, alebo krajiny V4, tak peňazí, ktoré sú v slovenskom zdravotníctve je porovnateľne ako v okolitých krajinách. Mám na mysli Čechy, Poľsko, alebo Maďarsko. Na druhej strane, keby sme sa chceli a to často robíme porovnávať s vyspelými krajinami, ako je Nemecko, Rakúsko, alebo severské krajiny, tak tie dávajú na zdravotníctvo oveľa viac ako my na Slovensku. Takže čo s tým financovaním? Prvé je potrebné aby peniaze, ktoré k dispozícii máme boli míňané efektívne a zodpovedne. Aby boli, každé euro, ktoré máme aby sme o ňom vedeli, aby sa nemíňalo, alebo aby sme nemali, často hovoríme o tých dierach v tom systéme a po druhé, skôr či neskôr nevyhneme sa tomu, že ten systém, aby sme mali kvalitnú starostlivosť pre našich občanov, pre tých chronických pacientov, alebo starších ľudí, no jednoducho budeme tých peňazí potrebovať viac, ale zároveň platí, že bolo by to veľmi krátkozraké hovoriť len a len o peniazoch. Čiže v nejakom strednodobom horizonte bude potrebné tých peňazí viac, ale zároveň opakujem, že bez toho aby sme tie zmeny robili s pacientom a pre pacienta, aby sme toho pacienta vtiahli do hry, aby sme ho motivovali k tomu zodpovednému správaniu tie budúce výzvy nezvládneme."
Štefánia Kačalková Štefančíková: "Ja som spomínala v úvode tú Zajacovu reformu, ministra Rudolfa Zajaca spred bolo to už desať rokov, alebo menej troška, bolo to už dávno. Mnohí si možno pamätajú tie Zajacove dvadsaťkorunáčky za vyšetrenia, ale tak samozrejme boli tam aj iné zmeny. Keby ste aj vy spomenuli tie predchádzajúce reformy, ako, aké boli snahy zlepšiť situáciu v zdravotníctve?"
Marián Faktor: "Ak by sme sa vrátili do toho obdobia pred desiatimi rokmi, alebo ako ste povedali, že Zajacova reforma, tak jednalo sa o systémové zmeny a bohužiaľ nepremietli sa do toho bežného života pacienta, neboli dotiahnuté do konca a myslím si, že išlo o pozitívne zmeny. O pozitívne systémové zmeny, ale bolo treba ich premietnuť do toho každodenného života a po tejto reforme nasledovalo také obdobie bez vízie, bez širšej dohody, že kam budeme to naše zdravotníctvo smerovať, aké zásadné veci v ňom je potrebné zrealizovať a zrealizujeme. Pretože tých posledných desať rokov bolo skôr takým prešľapovaním na mieste. Ak si dobre pamätáte, tak možno každé dva, tri roky sme menili pravidlá s výmennými lístkami, čo spôsobilo chaos pre pacienta, pre ambulancie, pre doktorov. Výmenné lístky sme mali, potom sme ich zrušili, potom sme ich opäť zaviedli. Rovnako sme menili aj spomínané Zajacove dvadsaťkorunáčky. Boli, potom sme ich zakázali, alebo boli zakázané s tým, že sa vyrieši problém poplatkov. No ale dnes po desiatich rokoch konštatujeme, že poplatky napriek zrušeniu Zajacových dvadsaťkorunáčok sú stále veľkým problémom. Ľudia stále platia, často nevedia prečo, za čo, nepoznajú ten svoj nárok. Čiže z toho jedno, jediné poučenie, že obyčajný zákaz ako ten problém skutočne nevyrieši. Rovnako sme tu mali problém zákaz zisku, znovuobjavenie zisku, rozhodnutie Ústavného súdu, alebo posledná aktivita akože rok a pol sme rozprávali o tom, že bude sa vytvárať nejaký systém jednej zdravotnej poisťovne, ktorý sa nedotiahol do konca, čiže tých desať rokov po Zajacovej reforme nebola nejaká zhoda na tých dlhodobých riešeniach na tej stratégii a vízii."
Štefánia Kačalková Štefančíková: "Vy ste však prišli s novým návrhom, už ste ho aj zverejnili pre médiá a bolo to už aj v tlači, v Rádiu Lumen sme o tom hovorili, no my si to dnes pripomenieme. Teraz si však dáme prestávku, ale ešte predtým, ako si dáme pesničku milí poslucháči vy iste viete, že relácia Občan je kontaktná. Takže môžete nám písať otázky pre pána Faktora na čísla 0908 677 665, alebo na druhé číslo 0911913933. Telefonáty prídu na rad neskôr, ale číslo si môžete tiež už poznačiť. Vysielame z Bratislavy, takže je iné, 0692033657. Milí poslucháči na Rádiu Lumen počúvate reláciu Občan. Dnes hovoríme o zmene zdravotníckeho plánu s expertom na zdravotníctvo KDH Mariánom Faktorom. Ja vám ešte raz poviem naše kontakty, keďže môžete písať svoje otázky, alebo nejaké podnety k téme na čísla 0908667665, alebo na druhé číslo 0911913933, no a naše telefónne číslo do bratislavského štúdia je 0692033657. Pred pesničkou sme spomínali aká je situácia na slovenskom zdravotníctve, ako je to s peniazmi, čo všetko by sa možno dalo zmeniť, no a práve pán Faktor nedávno predstavil taký nový, zdravotný plán, ako by to raz mohlo fungovať, dnes ešte detailnejšie o tom budeme rozprávať, môžete sa ho potom prípadne aj niečo opýtať aj vy, milí poslucháči. Tak poďme nejako tak od začiatku zo širšia a potom sa vás budem bližšie pýtať, čo chcete všetko zmeniť a ako by to raz ideálne malo fungovať?"
Marián Faktor: "Každé riešenie, ktoré ponúkame, alebo ktoré predstavujeme vždy sa snažíme pozerať očami pacienta. A to najzásadnejšie, čo zdravotníctvo má zabezpečiť pacientovi, keď sme sa tým zaoberali, tak inšpirovali sme sa Svetovou zdravotníckou organizáciou, kde veľká zhoda päťdesiatich dvoch európskych krajín prijalo také hlavné tézy. To zdravotníctvo je tu predovšetkým a predovšetkým pre pacienta, čiže čo má priniesť pacientovi teda z jeho pohľadu a sú to tri veci. Prvá, dostupná kvalitná starostlivosť, ktorá vylepší ten zdravotný stav. Po druhé, je to rešpektovanie individuálnych potrieb toho pacienta, alebo občana a po tretie, toto všetko s tým, že ochrániť jeho financie, jeho peňaženku, ale aj verejné financie pred neodôvodnenými výdavkami. Keď to zhrniem, to, čo musíme priniesť pacientovi je kvalitne liečiť a vyliečiť, vždy s rešpektom a úctou a zároveň ochrániť jeho financie. Čiže toto je to hlavné, hlavné posolstvo kde sa chceme dostať. A teraz bola otázka, že ako. Spomínali sme problém s financiami a problém s chronickými ochoreniami a v čom sú nové. Že ak to chcem zvládnuť, tak nazývame to zdravotný plán. Inšpirovali sme sa v zahraničí, kde to poznáme ako integrovaná starostlivosť, alebo manažment programy a podobne a tento zdravotný plán pre pacienta prináša dve základné veci. Tá prvá, súčasťou zdravotného plánu sú účinné motivácie a dá sa povedať, že nejaké finančné motivácie, ktoré odmeňujú, alebo motivujú pacienta za zodpovedné správanie k vlastnému zdraviu. A po druhé, je to integrácia, alebo vzájomná spolupráca lekárov, ktorí sa o toho pacienta starajú. To znamená, ak sa o pacienta stará viacero lekárov, viacero špecialistov plne zdieľajú tie informácie o tom pacientovi a zároveň sú odmeňovaní za výsledky liečby, za kvalitnú zdravotnú starostlivosť."
Štefánia Kačalková Štefančíková: "Odmeňovaní by možno mali byť aj lekári, pretože dnes sa hovorí aj o tom zdravotníckom personále, že stále si pýtajú vyššie platy, boli tu aj lekári, aj sestry, takže aj tým by sa to asi zlepšilo."
Marián Faktor: "Áno, áno. Čiže pribúda mechanizmus, že lekári sú odmeňovaní za výsledky liečby. Ak sa stará napríklad, poviem to na konkrétnom príklade, ak sa skupina lekárov v nejakom regióne stará trebárs o astmatikov, alebo alergikov, tak tie kritériá kvalitnej liečby, je menej komplikácií, menej hospitalizácií, menej akútnej starostlivosti a v prípade, že sa toto splní, tak tí lekári sú za takúto kvalitnú liečbu odmeňovaní."
Štefánia Kačalková Štefančíková: "Samozrejme, že by to takto bolo ideálne, ale kde tie teda peniaze zobrať? Vy ste už spomínali teda, že by to bolo tak nejako konkrétne?"
Marián Faktor: "No ako by to mohlo vyzerať konkrétne pri nejakom konkrétnom ochorení, môžeme to povedať pri cukrovke. Platí, že pacient, ktorý je stabilizovaný, teda cukrovkár, ale stabilizovaný povedzme na inzulínovej liečbe. V prípade, že je stabilizovaný a bez komplikácií, tak jeho liečba povedzme si, že je x euro ročne. Ale v prípade, že ide o nedisciplinovaného pacienta s častými komplikáciami, či očnými, má problém s cievami, má problém s obličkami, má rôzne diabetické komplikácie, teda opakované dekompenzácie toho zdravotného stavu, tak jeho liečba je často až desaťnásobne vyššia. No ale na to, aby sme tohto pacienta presvedčili a naučili ho, že ako sa má správať pri tom svojom chronickom ochorení, ja len zopakujem tá cukrovka je na celý život, je súčasťou jeho každodenného života, on sa s ňou musí naučiť žiť a my mu musíme dať to poradenstvo. Ako sa stravovať, ako sa správať, na čo si dávať pozor, ako často chodiť na kontroly a preventívne prehliadky, to je ten svet toho pacienta a opakujem, keď dostanete ciele, tá dohoda na to, že aké výsledky splníme v krátkodobom, alebo dlhodobom horizonte, tak na konci dňa by mal byť odmeňovaný. To sú tie zmeny z pohľadu pacienta. Ale na druhej strane, ten pacient musí dostávať tie zmeny aj zo strany lekárov a čo sa zmení na strane lekárov? Čiže zopakujem, zdieľajú tie informácie o tom pacientovi. Zarovno, keď je súčasťou toho zdravotného plánu je plán vyšetrení, kontrolných vyšetrení u rôznych špecialistov, tak má mať v rámci toho plánu kedy pôjde na vyšetrenie, ktorý deň o ktorej hodine a tam to mať dohodnuté, aby nečakal, aby sa zbytočne nepreháňal. A keď k tomu lekárovi príde, tak má kompletnú informáciu o jeho zdravotnom stave. Výsledky z krvi, výsledky z predchádzajúcich vyšetrení. To je tá integrovaná starostlivosť, alebo vzájomná spolupráca lekárov, ktorí sa o pacienta starajú."
Štefánia Kačalková Štefančíková: "Toto ste pekne vysvetlili, ale čo zdravotné poistenie v niektorých krajinách v zahraničí majú komerčné poistenie, štátne poistenie, zdravotné mohlo by to takým podobným systémom fungovať aj u nás?"
Marián Faktor: "Aj u nás máme aj zdravotné poistenie a komerčné poistenie, ale keď hovoríme o tom svete verejného zdravotného poistenia, tak jedno z riešení je. Keďže sme si povedali, že účinná motivácia pre pacienta je finančná v konečnom dôsledku finančná, ja poviem zopár príkladov zo zahraničia a s tým dopadom na financovanie. To, ako je pozitívne odskúšaná motivácia, čiže sú to kreditové systémy, čiže pacient zberá nejaké body za to zodpovedné správanie a zároveň ich môže míňať za zdravotné služby. Čiže zľava v lekárňach, alebo nejaký zdravý životný štýl, tak má nejakú zľavu. Druhá vec je, že ak pacient spĺňa podmienky, alebo tú dohodu, ktorá je súčasťou toho zdravotného plánu, to sme už teraz napríklad v Nemecku, tak má odpúšťané, alebo refundované doplatky. Doplatky za lieky, alebo doplatky za lekára, čiže rovnako je to finančná motivácia. A potom sú krajiny kde jedna časť toho verejného zdravotného poistenia je diferencovaná, čiže je nejaké dohodnuté minimum, ktoré môže byť vyššie, alebo nižšie. Tá časť, čiže diferencovaná sadzba poistného, alebo časti poistného a zároveň je to ten nástroj na tú účinnú motiváciu. Čiže, ak sa bude správať takto, takto a takto, čiže pravidelné kontroly, pravidelné preventívne prehliadky, ak sa dohodneme na znížení váhy, alebo obmedzení fajčenia, tak tvoja odmena spočíva v nižšej sadzbe poistného. Na druhej strane, ak chceš nejaké nadštandardné služby ten systém by ich mal pacientovi ponúknuť, ak ich aj teda akceptuje so súčasťou toho zdravotného plánu, tak by táto poistka mohla byť o niečo vyššia."
Štefánia Kačalková Štefančíková: "Toto znie naozaj veľmi ideálne, zaujímavo. Je nejaká krajina kde to naozaj funguje a kde to obyvateľstvo je zdravšie a pomohlo to k tomu?"
Marián Faktor: "Presne tak, keď si povieme, že zdravotníctvo jeden z tých troch cieľov je zdravie a tým pádom aj zlepšenie kvality a dĺžky života, tak keď sa porovnáme s priemerom krajín OECD, tak na Slovensku žijeme o štyri roky kratšie, ako okolité krajiny a toto by sme myslím mali mať ambíciu zmeniť, aby sme sa aj na Slovensku dožívali takého veku, ako trebárs v Rakúsku, alebo v Nemecku a tak, ako som povedal v tých vyspelých európskych krajinách problém epidémie chronických ochorení riešia posledných dvadsať rokov a tým riešením sú tieto zdravotné plány. Čiže napríklad v Nemecku osemdesiat percent diabetikov je zaradených v zdravotnom pláne, v Rakúsku je to výrazne menšie percento, to závisí od tých kritérií na základe ktorých sú zaraďovaní. Tam je to myslím dvadsať, alebo tridsať percent, ale tieto zdravotné plány poznáme nielen v Nemecku a Rakúsku, ale aj v Nórsku, Švédsku a v Holandsku. Dá sa povedať, že každá krajina, ktorá sa chce vysporiadať s epidémiou chronických ochorení, keď si uvedomí, že bez pacienta to jednoducho nejde, bez spolupráce s pacientom to jednoducho nejde, tak ponúka tú starostlivosť, ako som ju opísal možno ešte z iného pohľadu, že dnes sa tá zdravotná starostlivosť odohráva v ambulancii a v čakárni. Po novom je to aj komunikácia starostlivosť o toho pacienta skôr, ako sa do tej ambulancie dostane. Či už je to tá motivácia, alebo komunikácia s tým pacientom. A často ešte možno také nóvum je, že keďže ide často o starších ľudí týchto chronicky chorých a vždy je súčasťou nejakej rodiny, tak aj vzdelávanie príbuzných tohto pacienta patrí do toho zdravotného plánu, že sa príbuzným, deťom, alebo vnučkám vysvetlí, tak starý otec je takto a takto chorý, potrebuje toto a toto a upraviť mu trebárs to stravovanie, pravidelné užívanie liekov a podobne. Čiže už v zahraničí myslia na to, aby vzdelávali aj príbuzných toho pacienta, pretože opakujem tá liečba len na ambulancii, alebo len pri kontakte s lekárom je málo. Potrebujeme ponúknuť tomu pacientovi oveľa viac."
Štefánia Kačalková Štefančíková: "No, toto je tiež možno aj o tej motivácii lekárov, o tom, aby lekári boli ochotní aj v rámci tej komunikácie, pretože mnohokrát je tým, že nestíhajú zastaviť sa na chodbe s rodičmi, s deťmi nejakej starenky a tak. Vy ste tu už spomínali, že to elektronické zdravotníctvo, tá elektronická karta, kde by si každý lekár nahliadol do toho, my na Slovensku na to už čakáme, už sa o tom hovorí, už na to idú aj nejaké peniaze, ako to vy vidíte, ako expert na zdravotníctvo, že kedy by to už mohla byť realita, lebo to možnože mnohých našich poslucháčov zaujíma, že kedy to už bude?"
Marián Faktor: "Tak kedy to bude, to by som rád vedel aj ja, úprimne nemám kryštálovú guľu, platí však to, že keď som povedal integrovaná starostlivosť, alebo zdieľanie informácií medzi lekármi o pacientovi, alebo tá aktuálnosť tých informácií, ale rovnako aj zdieľanie a komunikácia to je to, čo vidí pacient, alebo teda chceme ponúknuť pacientovi, ale na pozadí to, čo treba spraviť je to elektronické zdravotníctvo a je pre mňa obrovská škoda, obrovská škoda, že všetci o tom vieme, všetci o tom hovoríme, ja neviem posledných šesť, alebo osem rokov, ale žiadny výsledok ešte nemáme. Čiže to riešenie, buď jednoducho to štátne riešenie sa dotiahne do konca, ale ak nie, tak aj v sektore jednoducho lekári, poisťovne budú musieť nájsť riešenie, ako medzi sebou zdieľať informácie o pacientovi. Bez toho to nejde a v zásade v okolitých krajinách my sme jedna z mála krajín, kde nebeží táto online výmena informácií, takže v tom sme na chvoste a to je tiež jednou z chýb slovenského zdravotníctva."
Štefánia Kačalková Štefančíková: "Občas sa objavia také lastovičky medzi lekármi, že sa dá objednať cez e-mail, ale myslím si, že aj tých je ešte dnes veľmi málo, že by sme aspoň toto využívali. Mnohokrát sa človek nevie dovolať na tú objednávku a keď tam príde osobne, tak ešte asi hodinu čaká v rade len na tú objednávku. No ale to, čo ste hovorili, že by sme nemuseli hodiny čakať u lekára, aby sme si vymieňali informácie, komunikovali s lekárom, lekár s rodinou a podobne, tak toto by sme naozaj všetci chceli. Postupne nám už aj píšu poslucháči, jedna poslucháčka tu píše o tých peniazoch. Odvody som si platila ako zamestnanec, aj ako SZČO, zaplatila som si teraz za lieky tridsať eur a to bežné virózové ochorenie. Je to správne? Všetko sa kupuje. Asi myslela, že sa často platí za lieky."
Marián Faktor: "Áno, čo sa týka liekov je to veľká suma. Ceny liekov na Slovensku sú jedny z najnižších, keď poviem v Európe a to riešenie, ale neviem, či sa to dá odpovedať presne na túto otázku, pri takýchto vysokých doplatkoch z pohľadu pacienta. Ja byť pacientom, tak sa opýtam, že či je lacnejšia a porovnateľná alternatíva. V tej odbornej hantírke je to generická preskripcia, či je pre pacienta dostupný liek s rovnakou účinnou látkou, ale s nižším doplatkom. Som presvedčený, že na deväťdesiat percent prípadov sa to dá spraviť."
Štefánia Kačalková Štefančíková: "Rasťo Krajčovič, náš častý poslucháč píše sms, ktorá je neúplná, pretože neprišla celá, ale z toho úvodu sa dá, čo chcel povedať. Nedívajme sa na zdravotníctvo u nás len cez optiku ľahkovážneho prístupu pacienta k svojmu zdraviu, lebo tento pohľad nás môže odviesť od problému absencie a niečo tam ešte malo byť. Ako teda by ste to vysvetlili, lebo však vy ste aj spomínali to, že ten pacient hlavne má byť zodpovedný?"
Marián Faktor: "V každom prípade nielen cez optiku, čiže keď zosumarizujem je tam aj ten pacient a treba s ním spolupracovať a hlavne pri chronických ochoreniach, ale to je len časť príbehu. Tá druhá časť príbehu je ten svet lekárov. Zdieľanie informácií, odmeňovanie za kvalitu a možno to už bude nezaujímavé pre poslucháčov, ale tie zásadné zmeny sa musia udiať aj na pozadí, alebo v tom svete, ktorý nie je dostupný pre pacienta, čiže to, aby sa nestalo, tá zaneprázdnenosť toho lekára, to dlhé čakanie, ktoré je súčasťou zdravotného plánu rovnako. Rozdelenie kompetencií medzi všeobecného lekára a špecialistu. Ten systém dospeje v čase k tomu, že viac kompetencií prejde na všeobecného lekára a k špecialistovi budú, čiže aby špecialista mal komplikovaných pacientov a aby mal čas sa im venovať. Na druhej strane ten všeobecný lekár by mal na seba zobrať tú kompetenciu vzdelávania a komunikácie s tým pacientom. Aj v tom budeme musieť urobiť zmenu, aby sme predišli tým dlhým čakaniam a duplicitám."
Štefánia Kačalková Štefančíková:
"Máme telefonát, tak skúsme dať priestor."
Poslucháčka: "Dobrý deň, tu je poslucháčka z Bratislavy."
Poslucháčka: "Ja som len chcela povedať, že je normálne aby pacient užíval pätnásť až dvadsať liekov? To je proste atómová bomba do toho človeka a proste futrujú tých pacientov liekmi, ktoré sú vyslovene protichodné, že to je vyslovene, by som povedala otravovanie pacienta, že ten lekár sa vôbec nepozerá na predchádzajúceho lekára čo predpísal, či tam nebude nejaká, niečo proti. Veď keď si to tých dvadsať liekov aj viacej dá do seba, tak to musí urobiť tam úplnú katastrofu."
Štefánia Kačalková Štefančíková: "To je dobrá poznámka."
Poslucháčka: "To je otázka, akože či je to normálne? To sa pýtam, že aby jeden pacient bral dvadsať, tridsať liekov niektorí berú. A jedia to ako cukríky. S týmto súhlasím s tou zodpovednosťou, ale malo by sa to tak brať, že kto fajčí, pije a nezdravo sa stravuje by mal napríklad mať, by mal platiť povedzme o jedno, o dve eurá viacej do Štátnej pokladne, teda do poisťovne. To je jednoduché, lebo tam je veľké riziko."
Štefánia Kačalková Štefančíková:
"Pán Faktor bude odpovedať. To je asi o tej komunikácii medzi lekármi."
Marián Faktor: "To je vynikajúca táto otázka v tom, že stačí počúvať pacientov a oni sami pomenujú do detailov tie najväčšie problémy nášho zdravotníctva a toto bol úplne konkrétny príklad, že kde máme chybu a ak sa vám moje návrhy zdajú príliš všeobecné, tak ja to teraz poviem na tomto konkrétnom prípade, lebo je to o komunikácii, integrácii a výmene informácií. Čiže tá odpoveď nie, nie je to normálne. Ako, ak pacient užíva viac, ako desať liekov nie je to normálne a vysoko pravdepodobné, že mu skôr škodia. Na druhej strane, na Slovensku je viac, ako dvestopäťdesiattisíc ľudí, ktorí užívajú viac, ako desať liekov. Prečo sa tomu tak deje? No pretože pacient chodí k viacerým lekárom, nezdieľajú informácie o tej liečbe, o tom, aké lieky mu predpísal kolega predvčerom, alebo pred dvoma dňami, alebo pred týždňom. Nemôžme chcieť od pacienta aby si to všetko pamätal. Ale ak budeme mať systém to zdieľanie tých informácií, čiže každý lekár musí vidieť kompletné lieky toho pacienta a musí sa rozhodnúť, že či mu tento pridám, alebo naopak nie, pretože už užíva iné. Riešením opakujem je zdieľanie tých informácií, elektronické zdravotníctvo, spolupráca lekárov, ktorí liečia jedného pacienta, jednoducho bez toho to nejde. V tej zdravotnej dokumentácii je to neprehľadné, často ten pacient tú zdravotnú dokumentáciu ani nemá so sebou, často ten lekár nemá čas študovať celý ten štós tých papierov v tej zdravotnej karte a opakujem, pacient jednoducho nemôže poznať názvy všetkých liekov, ktoré užíva. Čiže riešením zdieľanie informácií o tom pacientovi, to je tá integrácia, alebo elektronické zdravotníctvo. A čo sa týka tej zodpovednosti, tie konkrétne prípady zo zahraničia, čiže ak je to astmatik, alergik a fajčí, tak v prvom kole treba byť tým, to pozitívne riešenie, čiže skúsiť sa dohodnúť s tým pacientom, že v rámci tvojho zdravotného plánu, keďže si alergik a astmatik fajčenie výrazne komplikuje priebeh tvojej choroby. V prípade, že ak prestaneš fajčiť, tak nejaká tá motivácia a to fajčenie jednoducho meria sa hemoglobín v krvi, ktorý jednoznačne objektivizuje či pacient prestal, alebo neprestal fajčiť. Ale rovnako je to pri cukrovkároch. Čiže tam je veľký dôraz na úpravu životosprávy, len treba to povedať tomu pacientovi, alebo jeho príbuzným, že aké sú tie pravidlá, že sa nejedia sladké, že možnože treba v niektorých prípadoch znížiť nadváhu a podobne. Čiže to sú tie motivácie a už keď sme si povedali o tej životospráve, o tom fajčení zopakujem dnešný systém tak, ako ho dnes poznáme nemá, nemá tie účinné riešenia."
Štefánia Kačalková Štefančíková: "Píše nám aj skeptický poslucháč. Myslím si, že už bolo dosť reforiem v zdravotníctve na úkor ľudí, je možné stále vymýšľať nové plány a pri neúspechu nie je nikto zodpovedný. Ako chcete zmeniť filozofiu, že zdravie je tovar? Veď aj KDH sa podieľalo na privatizácii zdravotníctva počas Zajacovej reformy. Tak, aj taký podnet, otázka."
Marián Faktor: "Môj názor je taký, že zdravie je tá najvyššia hodnota v živote človeka v tom sa určite zhodneme. Na druhej strane, zdravotná starostlivosť, tá služba, to všetko okolo podlieha ekonomickým závislostiam a bolo by podľa mňa nemúdre sa teraz pozerať na to, že či už sú to lieky, laboratórne vyšetrenia, kúpeľná liečba, zdravotné pomôcky atakďalej, že sa nepozerať na to aj z pohľadu ekonomických súvislostí. Takže zdravie ako hodnota, ale starostlivosť, alebo služby o zdravie podliehajú ekonomickým závislostiam. Bez toho to jednoducho nejde. Preto sme aj v úvode hovorili o financiách."
Poslucháč: "Ďakujem pekne, dobrý deň prajem. Tak ja volám z Trnavy a ohľadom toho pána, že teda, že dá sa v krvi zmerať nejaké látky, atakďalej. To je v poriadku, to je z fajčenia. Momentálne som v práci, tak každých desať minút asi tak, cez vrátnicu, som v robote, každých desať sekúnd mi tu prejde auto, každé s nákladom, za deň mi tu preletí asi tak dvesto lietadiel, to sa takisto podpisuje na zdravotnom stave, to by som bol zvedavý, ako by to chceli odmerať takéto veci, že čo nám škodí, nielen tie cigarety, alebo nejaké nadváhy a tieto veci a čo sa týka tej pani neviem, mám taký zvláštny dojem, ako keby to bol dohodnutý ten telefonát, lebo veľmi to tomu pánovi zapasovalo. Ďakujem pekne, budem počúvať."
Štefánia Kačalková Štefančíková: "Ďakujeme veľmi pekne za podnet od pána. Naozaj aj toto je možno problém. Ľudia, ktorí majú také z povolania ochorenia, alebo tým, že robia v nejakom takom zlom životnom prostredí, priestore."
Marián Faktor: "Áno a nespomínal som to, pretože to je mimo verejného zdravotného poistenia, ale pokiaľ sú to riziká súvisiace so zamestnaním, tak to je už oblasť pracovnej zdravotnej služby, skúsim to tak zrozumiteľne povedať, čiže zamestnávateľ pre svojich zamestnancov podľa toho v akom pracovnom prostredí sú jeho zamestnanci organizuje povinné zdravotné prehliadky. Čiže ak je to hlučné prostredie, ak je to prašné prostredie, tak tam možno treba internistu, očiara v pravidelných intervaloch raz za kvartál, raz za pol roka, čiže je tam táto zdravotná pracovná služba. Čiže zamestnávateľ pre svojich zamestnancov zdravotné prehliadky a financuje zamestnávateľ."
Štefánia Kačalková Štefančíková: "V podstate takýto pacient ani je tak zodpovedný, ak teda nie je fajčiar za to, že môže aj ten zdravotný stav mať horší a ak teda príde k lekárovi, že má tieto problémy aj z toho prostredia, tak vie to nejako dokázať, alebo ako by sa toto malo riešiť v tom systéme?"
Marián Faktor: "To vyplýva z tej pracovnej zdravotnej služby. Samozrejme, že pravidlá pre zamestnanca a zamestnávateľa, čo sa týka hlučnosti a prašnosti. Jednoducho vyplýva to z tej pracovnej zdravotnej služby, alebo z inšpektorátu bezpečnosti práce. Ja viem, že môže byť x otázok a x pripomienok, či sa to dodržiava, či sa to nedodržiava a ja len popisujem, že aké sú tie pravidlá. Čiže aj tieto nežiadúce vplyvy počas zamestnania sú limitované a obmedzované a kontrolované zo strany pracovnej zdravotnej služby. Ak je tam prekročí sa prah hlučnosti, alebo prah prašnosti, tak je upozornený zamestnávateľ aby to dal do poriadku správnym stavom. On je zodpovedný za vyhovujúce pracovné podmienky pre svojich zamestnancov."
Štefánia Kačalková Štefančíková: "Ešte máme čas na možno jeden telefonát, naše číslo je 0692033657, no a kým sa ešte niekto, teda skúsi zatelefonovať, tak ja by som aj zhrnula dnešnú tému. Načrtli sme možné riešenia, ako by raz ideálne mohol fungovať zdravotnícky systém na Slovensku. Dúfajme, že všetky tie pozitívne veci čo odzneli budú fungovať čo najskôr, aký je ďalší postup? Plánujete rozprúdiť diskusiu na nejakých vi

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi