SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » NOVEMBER 2014

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 18.11.2014

Kauza, ktorá zosadila Pavla Pašku
(18.11.2014; Hospodárske noviny; mut. , SPRAVODAJSTVO , s. 5; redakcia)

2012 Nemocnica v Piešťanoch vypísala súťaž na kúpu CT-čka. Vyhral prístroj od Siemensu s cenou vyše milióna eur. Po voľbách sa predsedníčkou dozornej rady stala Renáta Zmajkovičová (Smer-SD).
2014 Nemocnica vyhlásila novú súťaž. CT-čko dodáva košická Medical Group SK za 1,6 milióna eur. V minulosti v nej pôsobil Pavol Paška. Tvrdí, že so spoločnosťou už 13 rokov nemá nič spoločné.
3. 11. 2014 Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská sa vzdala funkcie po tom, čo ju na to vyzval Robert Fico. Z postu podpredsedníčky parlamentu odišla Zmajkovičová.
4. 11. 2014 Opozícia žiadala Paškovu hlavu za to, že ho vidí za údajným tunelovaním zdravotníctva aj za podozrivým nákupom CT prístroja v nemocnici. Ten reagoval trestnými oznámeniami.
11. 11. 2014 Pred Paškovým domom v Košiciach sa zišla tisícka ľudí a žiadali jeho odchod z funkcie. Protestovalo sa i v Bratislave. Demonštrácie organizoval poslanec Alojz Hlina.
16. 11. 2014 Predseda parlamentu Pavol Paška oznámil, že sa vzdá svojej funkcie aj poslaneckého mandátu.


Rušia jednotku detskej intenzívnej starostlivosti
(18.11.2014; Korzár; č. 265, Prešovské noviny , s. 10; MICHAL FRANK)

MALÝCH PACIENTOV BUDÚ VOZIŤ DO KOŠÍC
Jednotka intenzívnej starostlivosti (JIS) pre deti v prešovskej nemocnici prestáva fungovať. Detských pacientov v kritickom stave budú voziť do Košíc. Rušia sa aj lôžka. Nemocnica sa bráni, že ide o dočasné riešenie.
Detská klinika, ktorá je súčasťou Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, sa borí v obrovských problémoch. Nemá ľudí, má znížiť počet lôžok a ruší jednotku intentívnej starostlivosti, pričom akútne prípady detských pacientov sa budú musieť voziť do Košíc.

Oddelenie sa rozpadá
Problémy súvisia s nedostatkom ľudí na oddelení. Podľa lekárov muselo vedenie nemocnice predpokladať, že takáto situácia nastane, nejde vôbec o náhly jav. Tvrdia, že detské oddelenie sa de facto rozpadá. Prešovský detský kardiológ Vasiľ Janko je zhrozený: "Nie sú schopní zabezpečiť služby, v treťom najväčšom meste sa rozpadá detské oddelenie. Život a zdravie detí sú v ohrození." Situáciu so zrušením JIS komentoval aj profesor Jozef Mašura, šéf detského kardiocentra v Bratislave, ktorý má podobný názor: "Je to havária. Takto ďaleko situácia nemala zájsť, je to stav ako z 50. rokov. Malo by sa to riešiť na úrovni ministra, a bezodkladne."

Nemocnica: Je to dočasné
Prešovská nemocnica priznáva, že uvedená situácia nastala, ale má byť len dočasná. Podľa hovorkyne nemocnice Renáty Cenkovej je štvrtina lekárov na oddelení pediatrie práceneschopná. Maróduje osem špecialistov, z toho dvaja dlhodobo. Zníženie počtu lôžok považuje za jediné riešenie. Dočasne sa mala zrušiť polovica, neskôr toto číslo skresala na jednu tretinu lôžok. Cenková potvrdila aj dočasné zrušenie JIS: "V dôsledku dlhodobých práceneschopností nemáme odborne spôsobilý zdravotnícky personál na pracovnej pozícii lekár, ktorý by garantoval poskytovanie tohto typu zdravotnej starostlivosti." Ministerstvo stojí za vedením nemocnice a tvrdí, že prevoz pacientov do Košíc je v poriadku. "Stanovisko nemocnice je aj stanoviskom ministerstva zdravotníctva. Nemocnica urobila všetko, aby neohrozila detských pacientov, ide o dočasné riešenie. Nemáme vedomosť, že by košická nemocnica nemala dostatočnú kapacitu, o pacienta určite postarané bude," povedala Zuzana Čižmáriková z ministerstva.

"Takto ďaleko situácia nemala zájsť, je to stav ako z 50. rokov. Malo by sa to riešiť na úrovni ministra.
Profesor Jozef Mašura

"V treťom najväčšom meste sa rozpadá detské oddelenie. Život a zdravie detí sú v ohrození."
Kardiológ Vasiľ Janko

V minulom roku diagnostikovali cukrovku vyše 22 tisíc Slovákom
(18.11.2014; www.primarnykontakt.sk; s. -; TASR)


Vedci vypestovali v laboratóriu prvý umelý ľudský žalúdok
(18.11.2014; Sme; mut. , Veda a technika , s. 13; Denisa Ballová)

Pre sestry sa kauza CT odstúpením Pavla Pašku nekončí
(17.11.2014; www.webnoviny.sk; Ekonomika, 11:36, s. -; SITA)

Pre Slovenskú komoru sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) kauza predraženého CT v piešťanskej nemocnici nekončí ani odstúpením Pavla Pašku z pozície predsedu Národnej rady SR.
Komora verí, že verejnosť sa dozvie výsledky vyšetrovania medializovaných zmlúv v súvislosti s prenájmom zdravotníckych technológií a kompetentní v krátkom čase príjmu také opatrenia, aby sa do budúcnosti zabránilo rozkrádaniu peňazí v zdravotníctve.

Peniaze zo systému vyciciavajú firmy so sídlom v zahraničí
Komora žiada vyšetriť a vyvodiť následné dôsledky nielen v prípade podozrenia z predraženého nákupu CT prístroja v piešťanskej nemocnici, ale taktiež pri podozrení z podpísania nevýhodných zmlúv v súvislosti s prenájmom zdravotníckych technológií bývalým ministrom zdravotníctva Ivanom Uhliarikom (KDH).
"Zdravotnícki pracovníci musia dennodenne nahrádzať vlastnými silami nedostatky systému, ktorý tu zaviedla chobotnica a politická mafia, ktorá prerastá do zdravotníctva, a tej chobotnici treba odťať hlavu," konštatovala prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová.
Podľa nej mnohí manažéri v zdravotníckych zariadeniach prikazujú zdravotníkom šetriť na zdravotníckom materiáli, na personáli, na zdravotníckych pomôckach a popri tom sa vyciciavajú peniaze zo zdravotníckeho systému do súkromných firiem, ktoré sídlia v zahraničí a tomu treba zabrániť.

Sestry chcú preveriť aj nákupy postelí
Lazorová odkazuje novému ministrovi zdravotníctva Viliamovi Čislákovi, aby sa bližšie pozrel na nákupy postelí, dezinfekčných a čistiacich prostriedkov, zdravotníckeho materiálu, či ďalších komponentov, ktoré sa v nemocniciach nakupujú a možno zistí zaujímavé skutočnosti.
"Už veľmi dlho sú tu podozrenia, že sa na tomto nedokonalom systéme priživujú pochybné firmy, ktoré sídlia v zahraničí. Výsledkom rozkrádania peňazí v zdravotníctve je nespokojný pacient a preťažené sestry a pôrodné asistentky, pričom spokojní sú tí, ktorí tento systém vyciciavajú," dodala prezidentka.
Pavol Paška (Smer-SD) oznámil v noci zo soboty na nedeľu, že odstúpi z postu predsedu parlamentu. Urobil tak vo volebnom štábe kandidáta na post primátora Košíc Richarda Rašiho.

Ocenili Biele vrany
(17.11.2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 22:00; por. 3/9; Michal Katuška / Pavol Šrámek)

Pavol Šrámek, moderátor: "V deň dvadsiateho piateho výročia nežnej revolúcie oceňovali aj ľudí ktorí prejavovali odvahu dnes a niesli za to následky. Ocenenie Biela vrana udelila Aliancia Fair-play a združenie Via Iuris trom osobnostiam, ktoré poukázali na plytvanie s verejnými zdrojmi, na porušovanie zákonov, obhajovali práva iných a nezľakli sa pritom perzekúcií."
Zuzana Pechočiaková, lekárka: "Presunuli ma do ambulancie. V podstate ja som nič zlého neurobila. Len som žiadala, aby došlo k prešetreniu."
Michal Katuška, redaktorka: "To sú slová lekárky Zuzany Pechočiakovej z októbra minulého roka. Pediatrička upozornila na bielenie zdravotnej dokumentácie pacienta v nitrianskej fakultnej nemocnici. Následne ju vedenie nemocnice preradilo z oddelenia do príjmovej ambulancie, neumožnili jej vstup do lekárskej izby a odobrali jej osobné ohodnotenie. Na výročie nežnej revolúcie si prevzala ocenenie Biela vrana."
Zuzana Pechočiaková: "Som presvedčená o tom, že by som sa rozhodla rovnako ako pred tým rokom. Bolo to v prospech pacienta, čo bolo u mňa kľúčové. Som chcela poukázať na to, že ľudia si nemôžu všetko dovoliť."
Michal Katuška: "Hoci proti nej stálo vedenie nemocnice aj ministerstvo zdravotníctva, nakoniec jej miesto vrátili. Bielou vranou sa stala aj Ľubica Lapinová, niekdajšia kontrolórka Národného lesníckeho centra. Upozornila na porušenie zákona pri verejnom obstarávaní za pol milióna eur. Riaditeľ centra, ktorý bol aj šéfom výberovej komisie v kontrolovanom tendri, ju neskôr prepustil. Jej závery z kontroly potvrdila aj správa finančnej kontroly. Hoci sa spravodlivosti domáha stále na súde, svoj čin neľutuje."
Ľubica Lapinová, niekdajšia kontrolórka Národného lesníckeho centra: "Keď všetci budeme zatvárať oči, zapchávať si uši, táto spoločnosť bude stáť na jednom mieste, ak nie ešte k horšiemu."
Michal Katuška: "Bielou vranou je aj Oleg Pastier, vydavateľ, autor básnických zbierok, rozhlasový publicista. Pred rokom 1989 bol jednou z kľúčových postáv kultúrneho občianskeho samizdatu. Žil pod neustálym dozorom ŠtB, často ňou bol zadržiavaný a vypočúvaný."

Štát musí zvýšiť platbu za poistencov, vyzýva ZZP
(17.11.2014; www.webnoviny.sk; Podnikám, 20:21, s. -; Redakcia)


ZDRAVIE: Levočský lekársky deň sa bude venovať predovšetkým psychiatrii
(17.11.2014; www.lekari.sk; s. -; TASR)

Pravidlá uznávania laboratórnych výkonov pre VšZP
(16.11.2014; www.primarnykontakt.sk; s. -; TASR)


Chrípková sezóna opäť útočí
(16.11.2014; www.pravda.sk; Zdravie, 06:00, s. -; Dorota Hudecová Pravda)


Biznis s technikou prekvitá roky
(16.11.2014; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 10/26; Barbora Demešová, Viktor Serebryakov / Jaroslav Zápala)

Jaroslav Zápala, moderátor: "Kauza CT-čko odpálila niekoľko vysokopostavených Smerákov. zatiaľ posledným je už spomínaný Pavol Paška. Predražená technika v nemocniciach sa ale zďaleka netýka len vládneho Smeru. Dnes už je jasné, že nemocnice takto kšeftovali celé roky."
Barbora Demešová, redaktorka: "Kauzu odpálilo toto CT-čko. Schválila ho správna rada piešťanskej nemocnice. Štát v nej reprezentoval napríklad rapper Ego. Zmluvu na milión šesťstotisíc následne podpísala táto riaditeľka."
Redaktor: "Pani riaditeľka, môžeme na chvíľočku?"
Mária Domčeková, riaditeľka nemocnice v Piešťanoch: "Ďakujem, teraz nie."
Barbora Demešová: "No a nákupu sa celý čas prizerala smerácka podpredsedníčka parlamentu, ktorá v nemocnici viedla dozornú radu. Prečo ste v tejto dozornej rade?"
Renáta Zmajkovičová, bývalá podpredsedníčka parlamentu (Smer-SD): "..."
Barbora Demešová: "Piešťany však boli iba začiatok. Už o pár dní bolo jasné, že predražená technika je v štátnych nemocniciach pravidlom. Súťaží sa iba naoko a zákazky vyhrávajú firmy s utajenými majiteľmi. Biznis so strojmi takto prekvitá už minimálne tretiu vládu po sebe."
Viktor Serebryakov, redaktor: "Prišla vám táto zmluva na stôl. Prečo ste ju podpísali?"
Ivan Uhliarik, bývalý minister zdravotníctva (KDH): "No, pretože komisia, ktorá je zložená z odborníkov povedala, že pozrite sa, toto je desať projektov, ktoré sú dobré pre slovenské zdravotníctvo."
Viktor Serebryakov: "Ale zjavne neboli."
Ivan Uhliarik: "Ale tak to sa spýtajte tej komisie, prečo to schválila, nie ministra."
Viktor Serebryakov: "Vy ste tú zmluvu ale podpísať nemuseli."
Ivan Uhliarik: "Podpisujete zmluvy, ktoré vám nachystá nezávislá komisia."
Viktor Serebryakov: "Čiže necítite ani teraz zodpovednosť?"
Ivan Uhliarik: "Tak ak v stovkách a desiatkach prípadov za stovky miliónov eur v tejto Ficovej vláde."
Viktor Serebryakov: "Ale hovoríme o vašom konkrétnom prípade, nehovoríme teraz..."
Ivan Uhliarik: "Ale ja hovorím o prípadoch z tejto Ficovej vlády..."
Viktor Serebryakov: "A vy o svojom prípade nechcete hovoriť?"
Ivan Uhliarik: "Ja chcem a veľmi rád budem o tom hovoriť."
Viktor Serebryakov: "A preto sa pýtam na tento konkrétny prípad. Vy necítite svoju zodpovednosť za tento konkrétny prípad?"
Ivan Uhliarik: "Pozrite. V prípade, že odstúpia ministri, ktorých sa rovnaký prípad týka, môžeme sa potom o tom baviť."
Barbora Demešová: "Ministerstvo zdravotníctva dostalo dôkazy o predražených nákupoch napríklad pred dvoma rokmi. Analýzu vypracoval NKÚ. Vláda o dokumente mlčala. No a nápravu chorého systému nesľubuje ani dnes. Nový minister tvrdí, že máme čakať. Čo spravíte so schránkovými firmami v zdravotníctve."
Viliam Čislák, minister zdravotníctva (nom. Smer-SD): "Viete čo, počkáme si na šetrenie... Počkáme si na došetrenie... Treba si počkať na výsledok šetrenia."
Barbora Demešová: "Vy sa cítite byť kompetentný na výkon tejto funkcie?"
Viliam Čislák: "Áno."

V zdravotníctve sa minie nad rozpočet 200 miliónov
(15.11.2014; Pravda; mut. , správy ekonomika , s. 8; Linda Nagyová)

Zdravotníctvo zaťažuje štátnu kasu tento rok o dodatočných vyše 200 miliónov eur. Tento údaj podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť potvrdilo ministerstvo financií. Ide o financie, s ktorými rozpočet pôvodne nepočítal. Na stole je otázka, prečo a na čo sa v sektore minulo viac peňazí, keď štát sľuboval, že s investíciami si vystačí a dlhy nemocníc tiež ďalej rásť nebudú.
Ministerstvo financií tento mesiac potvrdilo, že za celý tento rok počíta s tým, že v zdravotníctve sa minie navyše 177 miliónov eur. Okrem toho verejné financie pocítia, že zdravotné poisťovne si neplánovane vyplatia nerozdelené zisky vo výške 26 miliónov eur. Neplánované výdavky zvyšujú priebežný deficit rozpočtu. Tieto riziká chce vláda kryť lepším výberom daní.
Podľa informácií Pravdy dal tento rok rezort zdravotníctva o 90 miliónov viac, ako si naplánoval na zdravotnú starostlivosť, o 30 miliónov sa navýšili výdavky o splatenie dlhu voči akcionárom a 60 miliónov boli záväzky navyše, ktoré sa premietli do dlhu. Dlhy nemocníc neprestajne rastú a viaceré vlády márne hľadajú systém, aby to zastavili. Na konci minulého roka dlhy slovenských nemocníc dosiahli 365 miliónov eur a tento rok tak zrejme prekročia 400 miliónov eur.
Riziko rastu dlhov má pokračovať aj na budúci rok. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa neočakávane zvýšia výdavky v roku 2015, a to aj napriek tomu, že platby za poistencov štátu, ktoré majú nahradiť výpadok po odpustení odvodov nízkopríjmovým skupinám, vláda zvyšuje.
Dieru v rozpočte zdravotníctva považuje rozpočtová rada za jedno z najväčších rizík ohrozujúcich znižovanie deficitu verejných financií v budúcom roku či plán vlády hospodáriť vyrovnane v roku 2017.
V roku 2015 rozpočtová rada zatiaľ vidí podhodnotené výdavky v zdravotníctve na úrovni 50 miliónov eur. Je tiež otázne, ako sa pokryje hroziaci výpadok v sume 152 miliónov eur v dôsledku odpustenia zdravotných odvodov nízkopríjmovým skupinám, ktoré dôsledkom tohto opatrenia uvidia na výplatnej páske viac peňazí. Vláda by chcela tento výpadok pokryť zvýšeným percentom za poistencov štátu. Teda za dôchodcov, nezaopatrené deti, niektorých študentov či matky na materskej dovolenke, ktorých sú na Slovensku približne 3 milióny. Po niekoľkých mesiacoch rokovaní sa rezort zdravotníctva s rezortom financií dohodol na zvýšení sadzby oproti tomuto roku zo 4 percent na 4,16 percenta výšky priemernej mzdy. Podľa zástupcov rezortu financií to bude stačiť.
"Výpadok príjmov zdravotného poistenia pre odvodovú odpočítateľnú položku oproti návrhu rozpočtu z októbra je v roku 2015 vo výške 152 miliónov eur. Ten bude plno kompenzovaný zvýšením príspevku za poistencov štátu v tejto výške," hovorí riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Martin Filko. Martin Filko však dodáva, že vyčíslenie rizika pre výpadok v zdravotníctve, ktoré odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v podobe 50 miliónov eur považuje za realistické. "Pokúsime sa ho zapracovať ešte v parlamente," konštatuje.
Podľa niektorých analytikov však v zdravotníctve v budúcom roku v dôsledku odpustenia odvodov štátom pre nízkopríjmové skupiny bude chýbať ešte viac peňazí napriek tomu, že platba za poistencov štátu sa zvyšuje.
Heath Policy Institut aj pri zvýšenej sadzbe za poistencov štátu na 4,16 percenta hovorí o výpadku 116 miliónov eur. "Ak by chcela vláda naozaj plne kompenzovať odvodovú odpočítateľnú položku, sadzba by mala byť 4,5 percenta priemernej mzdy. Čokoľvek menej oberá zdravotníctvo o peniaze. Ak by bola sadzba za poistencov štátu 4,16 percenta, výpadok mi vychádza na 116 miliónov eur," hovorí analytik HPI Peter Pažitný.
Ak by sa obavy naplnili, výdavok navyše pôjde pravdepodobne opäť na úkor deficitu, alebo bude musieť vláda zvýšiť príjmy, alebo ubrať iným rezortom.

Riziká tohtoročného rozpočtu a ich krytie z pohľadu MF SR (v mil. eur)
Riziká, z ktorými štát pôvodne nepočítal
Horšie hospodárenie obcí -117
Rast záväzkov v zdravotníctve    -177
Výplata nerozdel. ziskov zdr. poisť. -26
Menej za emisné kvóty -55
Menší efekt z reformy ESO -46
Neuznané eurofondy od Bruselu -81
Nižšie príjmy (digit. dividenda) -41
Spolu -543

Krytie rizík
Lepší výber daní 498
Eurofondy - úspora na spolufinancovaní 191
Viazanie rozpočtových výdavkov 305
Lepšie hospodárenie ŽSR, VVŠ 20
Spolu 1014

Poznámka: Okrem MF SR vidí rozpočtová rada ďalšie riziká v rozpočte v stámiliónoch eur
ZDROJ: RADA PRE ROZPOČOTVÚ ZODPOVEDNOSŤ

Brezno chce lacnejšie CT ako Piešťany
(15.11.2014; Sme; mut. , Téma , s. 2; Ján Krempaský)

Na Horehroní chcú tiež 128-obrázkové CT ako v Piešťanoch, ale za takmer o milión eur menej
Šéfka piešťanskej nemocnice odmietla komentovať obstarávanie v Brezne.
Aj nemocnica v Brezne v týchto mesiacoch rieši nákup nového CT prístroja, pretože podobne ako pri nákupe v Piešťanoch je aj ich zariadenie zastarané. Multidetektorový počítačový tomograf je technickým vybavením a kľúčovým parametrom počtu vyhotovených obrázkov prakticky zhodný s tým, ktorý si už objednali v Nemocnici Alexandra Wintera v Piešťanoch.
Rozdiel je v cene. Breznianska nemocnica zaň podľa Vestníka verejného obstarávania chce zaplatiť približne o milión eur menej ako piešťanská.
Obe nemocnice sú neziskovými organizáciami a väčšinu v ich správnych radách má ministerstvo zdravotníctva. Podiel v breznianskej nemocnici majú aj Železiarne Podbrezová, mesto Brezno a Petrochema Dubová.

Takmer miliónový rozdiel
"Pripravujeme sa na nákup nového CT prístroja, ktorý bude jedným z najnovších typov na Slovensku a ako prvý svojho druhu ho nainštalujú práve v našej nemocnici," povedal koncom októbra v rozhovore pre dvojtýždenník Podbrezovan riaditeľ nemocnice v Brezne Peter Mečiar.
Za nový prístroj chce dať nemocnica podľa vestníka 482-tisíc eur bez DPH. Je to takmer o milión eur menej, ako vo verejnom obstarávaní predpokladala piešťanská nemocnica. Tá mala v kolónke predpokladaná hodnota zákazky bez DPH sumu presahujúcu 1,33 milióna eur.
"Jedna vec je hrubá orientácia a druhá, koľko sme za to ochotní dať," odpovedal Mečiar na otázku SME, ako stanovili cenu v súťaži.
V porovnaní s piešťanskou nemocnicou nie sú v tejto sume zahrnuté stavebné úpravy. Šéf breznianskej nemocnice však tvrdí, že celkovú sumu výrazne nezvýšia. "Je to v areáli nemocnice a tam základné veci sú." Konečná suma aj s DPH sa podľa Mečiara zmestí do milióna eur.

Nekupujú na splátky
Na rozdiel od piešťanskej nebude breznianska nemocnice platiť za prístroj na splátky. Práve tento spôsob splácania rozdelený do štyroch rokov spomína piešťanská nemocnica ako jeden z argumentov, prečo za prístroj platia tak veľa.
Do verejného obstarávania na multidetektorový počítačový tomograf sa zatiaľ prihlásilo päť firiem. Ktoré, riaditeľ nespresnil, ale Medical Group, ktorá predávala v Piešťanoch, medzi nimi nie je.
Záujemcovia boli včera v Brezne na obhliadke miesta, kde bude prístroj umiestnený, ponuku zatiaľ ani jeden nepredložil.
Obálky s ponukami sa budú podľa údajov vo vestníku otvárať v druhej polovici decembra, víťaz súťaže by mal byť známy na budúci rok.

Piešťany nekomentujú
Riaditeľka piešťanskej nemocnice Mária Domčeková nechcela komentovať cenu, za ktorú sa chystá kúpiť CT prístroj nemocnica v Brezne. Spoločnosť Medical Group podľa nej oficiálne na jej žiadosť na zrušenie kúpnej zmluvy na CT prístroj nereagovala.
Vlastník Medical Group Juraj Koval vo štvrtok pre SME povedal, že je pripravený dohodnúť sa na ukončení zmluvy na dodávku CT prístroja.

Nemocnice
Čo sa vyplavilo
Za Zuzany Zvolenskej (Smer):
- plánovaný nákup magnetickej rezonancie pre fakultu v Košiciach za tri milióny eur;
- trenčianska nemocnica kúpila v roku 2010 CT za 2,3 milióna eur;
- v Nových Zámkoch kúpili CT za 1,8 milióna, pol milióna dali za jeho opravy;
- v Martine CT za 1,5 milióna;
- v Piešťanoch chceli kúpiť CT za takmer 1,6 milióna eur, hoci rovnaké kúpili v Havlíčkovom Brode za 540-tisíc eur;
- trnavská nemocnica si prenajala telový denzitometer v hodnote 166-tisíc, potom ho kúpila za 168-tisíc eur.

Za Ivana Uhliarika (KDH):
- prenájom CT nemocnici v Svidníku za 1,74 milióna eur;
- Východoslovenský ústav srdcovocievnych chorôb: prístroj v hodnote 250-tisíc prenajímali za 500-tisíc eur;
- prenájom rehabilitačných prístrojov za 800-tisíc eur pre železničné zdravotníctvo;
- plán na prenájom diagnostického zariadenia v Humennom na 30 dní za 200-tisíc.  

Od nemocnice kúpil aj Paškov švagor
(15.11.2014; Sme; mut. , Téma , s. 3; Miroslav Kern)

S nehnuteľnosťami robila manželka šéfa parlamentu
Pozemok v širšom centre Košíc stále vlastní firma, ktorej šéfuje švagor predsedu parlamentu.
Do parlamentných volieb zostávalo 25. mája 2010 len osemnásť dní. Trojčlenná komisia Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach vtedy rozhodla, že pozemok neďaleko košickej nemocnice predá firme VZT Mont, ktorú zastupoval šéf jej predstavenstva Ivan Šesták. Išlo o jediného záujemcu a pozemok mu priklepla za znaleckú cenu 158-tisíc eur. To znamená 93 eur za štvorcový meter.
Pozemok má 1700 štvorcových metrov a dnes je opustený a zarastený burinou. V okolí sú technické budovy, do historického centra mesta je to pešo slabá štvrťhodinka a má parametre stavebného pozemku.

Rodinné prepojenia
Čo je na predaji spred štyroch rokov zaujímavé? Osoby, ktoré sa okolo neho pohybujú. Prvou je šéf kupujúcej firmy Ivan Šesták. Je to švagor vtedajšieho aj súčasného predsedu parlamentu Pavla Pašku a brat jeho manželky Jany. Kde v tom čase Jana Pašková pracovala?
SME napriek mlčaniu nemocnice, na akom poste vtedy Jana Pašková pracovala, zistilo, že v ten istý májový deň pred štyrmi rokmi o predaji susedného pozemku rozhodovala ďalšia výberová komisia nemocnice. Mala tiež troch členov a za odbor správy nehnuteľností v nej sedela práve Jana Pašková. To nie je posledný rodinný príslušník predsedu Národnej rady a podpredsedu Smeru, ktorý sa v čase predaja pohyboval v manažmente nemocnice. Jeho synovec Branislav Paška mal v tom čase na starosti verejné obstarávania.
"Keď mi preto voláte, tak ste absolútne na zlej adrese. Ja s ním (s Paškom) absolútne nič nemám. My sa ani nestretávame a nič o tom neviem," reagoval včera Šesták. Tvrdí, že nemocnica nevedela pozemok predať, a tak sa jeho firma prihlásila.
"Dali sme ponukovú cenu, vybavené." Na pozemku chceli pôvodne rozširovať výrobu, no jeho firma je "v takej biede ako celé naše podarené Slovensko", a tak chcú pozemok predať.
Keď SME v košických realitných kanceláriách zisťovalo, akú má dnes pozemok cenu, dostalo väčšinou nasledujúcu odpoveď: cena za rýchloobrátkový predaj by sa v tejto lokalite dnes pohybovala okolo sto eur za štvorcový meter, v prípade snahy ho skutočne výhodne predať, by cena bola až 150 eur za štvorcový meter.
Nejde o jediné kontakty s nemocnicou a firmou Paškovho švagra. Denník Plus 1 deň napísal, že získal zákazky na rekonštrukčné práce.
VZT Mont tiež podľa vlastnej webovej stránky pracoval na výstavbe domu v košickom mestskom parku, kde teraz býva predseda Národnej rady.
Pavol Paška na otázky SME včera neodpovedal. Jeho hovorca odkázal, že je v Prahe, má nabitý program a spýtal sa, či odpovede nestačia na budúci týždeň.

Smer: Je to čisté
Nemocnica označila predaj pozemku ako transparentný a zákonný s tým, že oznámenie o predaji prebytočného majetku štátu zverejnili 7. mája 2010 v Avíze aj na registri ministerstva financií.
Ministrom zdravotníctva bol v roku 2010 Richard Raši. "Žiadny minister zdravotníctva nevie ovplyvňovať predaje majetku v rezorte," odpísal Raši cez hovorkyňu s poznámkou, že pozemok predávala nemocnica. Ministerstvo podľa neho na základe žiadosti nemocnice vydalo "iba predbežný súhlas".
Súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva reagovalo, že nedávajú finálny súhlas na predaj, pretože ten patrí ministerstvu financií.
Ministerstvo zdravotníctva poslalo finálnu zmluvu. Tú už podpísala riaditeľka nemocnice vybraná v čase, keď ministerstvo prebral Ivan Uhliarik z KDH. Smer upozornil aj na to, že posledné rozhodnutie padlo na ministerstve financií vedenom Ivanom Miklošom a článok označilo za snahu očierniť Richarda Rašiho v čase moratória.

Fakty
O čo ide
- košická nemocnica v roku 2010 predala pozemok firme švagra Pavla Pašku,
- v tom čase na správe nehnuteľností o predaji iných pozemkov rozhodovala jeho sestra a Paškova manželka.

Medical Group sa darí aj na východe
(15.11.2014; Korzár; č. 264, REGIÓN , s. 5; KATARÍNA GÉCZIOVÁ)

ÚSPEŠNE PREDÁVA V KOŠICIACH I V PREŠOVE
Spoločnosť známa z predaja drahého CT piešťanskej nemocnici obchoduje aj s nemocnicami na východe Slovenska.
Od firmy Medical Group, v ktorej pred rokmi pôsobil predseda parlamentu Pavol Paška (Smer), nakupuje väčšina štátnych nemocníc. Lieky v hodnote vyše 146-tisíc eur bez DPH na rok objednala Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice. Verejné obstarávanie vyhlásila ešte v roku 2013. S firmou uzatvorila rámcovú dohodu.
V roku 2012 uzatvorila rámcovú kúpnu zmluvu na dodanie špeciálneho zdravotníckeho materiálu v hodnote 349-tisíc eur bez DPH. Medical Group patrí v dodávaní liekov a zdravotníckeho materiálu medzi najväčších dodávateľov, potvrdila jej hovorkyňa Ladislava Šustová. Za posledných 5 rokov si podľa nej nemocnica od tejto firmy nekupovala žiadne prístrojové vybavenie. Medzi dodávateľov nemocnice patrí ďalších asi 300 spoločností, od ktorých odoberá lieky a zdravotnícky materiál.

Za röntgen ešte nezaplatili
Firma dodala vlani Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana prístrojové vybavenie. Podľa jej hovorkyne Renáty Cenkovej od Medical Group kúpili röntgen - takzvané C rameno za 78,8 tisíca eur bez DPH. K dnešnému dňu nebola faktúra, vystavená v septembri 2013, uhradená." Zdravotnícke zariadenie nemalo na jej vyplatenie peniaze. Cenková to vysvetľuje tým, že pri plnení záväzkov postupuje nemocnica chronologicky podľa ekonomických možností. Spoločnosť fakturuje nemocnici lieky a zdravotnícky materiál. Mesačne to priemerne podľa denníka Plus jeden deň vychádza na 46,5 tisíca eur. Za prvý polrok tohto roka to bolo dokopy 279-tisíc eur.

Sabol: Nie je významný dodávateľ
Lieky za približne 134-tisíc eur bez DPH má za rok Medical Group dopraviť Záchrannej službe Košice. Podľa jej námestníčky Andrey Kočišovej nepatrí firma k najväčším dodávateľom záchrannej služby. Spolu ich má troch na lieky i špeciálny zdravotnícky materiál. Námestníčka potvrdila, že doteraz od tejto spoločnosti prístroje nekupovali.
Ani Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb nemá od Medical Group žiaden prístroj. Podľa generálneho riaditeľa kardioústavu Františka Sabola nie je táto firma z hľadiska celkového objemu významný dodávateľ. "Z celkového počtu obchodných partnerov je na 19. mieste s objemom 0,5 percenta pri zdravotníckom materiáli a 11 percent pri liekoch."

Zdravotníctvo súťaží málo
Analýzy INEKO a Transparency International ukazujú, že až 60 percent verejných obstarávaní v zdravotníctve je bez súťaže. V mnohých prípadoch sa prihlási len jeden záujemca. Nízky počet ponúk v nemocničných tendroch môže nasvedčovať tomu, že konkurujúci dodávatelia si rozdelili trh alebo akceptujú už dávnejšie rozdelenie sfér vplyvu, hovorí analytik INEKO Dušan Zachar."Pri tendroch s jedinou predloženou ponukou dochádza k zvýšeniu výslednej ceny oproti obstarávateľom očakávanej cene." Podľa Zuzany Dančíkovej z Transparency International môže byť dôvodom nízkeho počtu ponúk zlá platobná disciplína nemocníc, preto ich niektoré firmy nemusia považovať za zaujímavých zákazníkov. Ako ďalšiu možnosť uvádza zmanipulované kritériá, keď "firmy svoje tovary či služby nemôžu ani ponúknuť, lebo požiadavky nemocnice boli nastavené v prospech ich konkurenta."

14.11.2014 demonštrácia za odvolanie Pašku: 2000 ľudí
(15.11.2014; www.sme.sk; Blogy, 21.54, upravené 15.11.2014 o 21:59, s. -; Peter Visolajský)

Berieme menej antikoncepcie
(15.11.2014; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 24/30; Veronika Ostrihoňová / Mária Chreneková Pietrová, Jaroslav Zápala)

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: "Čoraz menej Sloveniek užíva hormonálnu antikoncepciu. Klesajúci trend evidujú už roky."
Jaroslav Zápala, moderátor: "Ženy sa stále viac boja hormónov. Posledné údaje zdravotníkov navyše ukázali, že každá tretia Slovenka má rizikové tehotenstvo."
Veronika Ostrihoňová, redaktorka: "V susednom Česku užíva hormonálnu antikoncepciu viac než štyridsať percent žien. U nás je to asi trinásť a počet užívateliek stále klesá."
Peter Bubla, Národné centrum zdravotníckych informácií: "Minulý rok je to niekde na úrovni dvestodvadsaťtisíc žien, v roku 2008 tristodvadsaťtisíc žien."
Veronika Ostrihoňová: "Naši gynekológovia vidia za poklesom užívania hormonálnej antikoncepcie najmä jej cenu. Na rozdiel od mnohých vyspelých krajín totiž na ňu u nás štát neprispieva ani cent. Odborníci z trendu nadšení nie sú. Hormonálna antikoncepcia vraj nebráni len počatiu."
Miroslav Borovský, hlavný odborník MZ SR pre gynekológiu: "Antikoncepcia v zásade klame prírodu v tom, že tá žena ako keby bola tehotná a tým je to zábrana tvorby cýst, rakoviny vaječníkov, rakoviny maternice."
Veronika Ostrihoňová: "Čoraz viac sa v poslednom čase hovorí o negatívnych účinkoch antikoncepcie a ženy sa vraj boja hormónov. Rozmohol sa tiež fenomén takzvaných tabletiek po."
Jozef Španka, gynekológ-pôrodník: "Takzvaná tá záchranná antikoncepcia, ktorá sa úplne vymkla spod kontroly tým, že je bez receptu si to môžu ženy vybrať. Mnohé ženy preferujú metódy bez použitia ochranných prostriedkov, čo sú do značnej miery nespoľahlivé."
Veronika Ostrihoňová: "Posledný prieskum tiež ukázal, že až tretina tehotenstiev je rizikových. Vek prvorodičiek je totiž čoraz vyšší a s tým sú spojené aj vyššie riziká zdravotných komplikácií."
Jozef Španka: "Cukrovka, hypertenzia, ale aj iné ochorenia, hlavne neurologické alebo kardiologické."
Miroslav Borovský: "Či sa to žene páči alebo nie, po tridsaťpäťke každá starne, aj keď vyzerá vynikajúco."

Komentár Miloša Luknára: Vykrádanie podvyživeného zdravotníctva
(14.11.2014; Plus 7 dní; 08:00; s. ; Miloš Luknár)


Riaditeľka nemocnice podala trestné oznámenie vo veci nákupu CT
(14.11.2014; www.teraz.sk; , 14:40, s. -; TASR)

Projekt detského kardiocentra pokračuje
(14.11.2014; www.mediweb.hnonline.sk; Aktuálne, 09:00, s. -; redakcia)


V Prešove rušia polovicu detských lôžok
(14.11.2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; por. 2/11; Diana Murdziková / Nina Krajčovičová)

Nina Krajčovičová, moderátorka: "Fakultná nemocnica v Prešove ruší od prvého decembra takmer polovicu detských lôžok. Dôvodom je výpadok lekárskeho personálu. Chýbať budú štyria z ôsmich lekárov, preto nemocnica nebude schopná prevádzkovať ani detskú jednotku intenzívnej starostlivosti. Do vyriešenia situácie ju zatvoria. Vedenie tvrdí, že ide o dočasné riešenie a detských pacientov preberú okolité nemocnice. Najbližšie sú Košice."
Diana Murdziková, redaktorka: "Šesťdesiatosem štandardných lôžok a jedenásť na jednotke intenzívnej i resuscitačnej starostlivosti. To je aktuálny počet detských postelí v prešovskej nemocnici. Od decembra pre detského pacienta tu bude pripravená len polovica lôžok. Pre viac hospitalizácií nevedia zabezpečiť lekársky personál. Renáta Cenková, hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou Jána Adama Reimana Prešov."
Renáta Cenková, hovorkyňa Fakultnej nemocnice Prešov: "Dvaja sú dlhodobo práceneschopní a ďalší dvaja z titulu ustanovení zákonníka práce sa nezúčastňujú na zabezpečení ústavnej pohotovostnej služby."
Diana Murdziková: "Vedenie nemocnice je nútené znižovať počet detských postelí, aby pacientom zabezpečilo kvalitnú starostlivosť. Opäť hovorkyňa nemocnice."
Renáta Cenková: "V tomto momente naozaj nedokážeme zabezpečiť také množstvo personálu, ktoré by bolo k takémuto počtu lôžok vyhovujúce."
Diana Murdziková: "Dočasnú reguláciu zvládnu a podľa nemocnice je to štandardné riešenie situácie, ktorá nastala. Rezort zdravotníctva s takýmto rozhodnutím nemocnice súhlasí. Je to logické riešenie, ktoré neohrozí pacientov. Nevyužité sestry o prácu podľa ubezpečenia vedenia nemocnice neprídu, nastúpia na iné oddelenia. Lekárov aktuálne hľadá nemocnica aj cez inzeráty a potrebujú dvoch, aby mali aj rezervu, ak by opäť nastala takáto situácia. Ak ich nájdu do decembra, detské oddelenie sa vráti do pôvodného režimu."

O správe vraj nevedeli
(14.11.2014; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 3/31; Barbora Demešová / Jaroslav Zápala, Mária Chreneková Pietrová)

Jaroslav Zápala, moderátor: "Medicínske prístroje sa kupovali nevýhodne za prvej Ficovej, aj za Radičovej vlády. S takýmto zistením prišiel Najvyšší kontrolný úrad pred dvoma rokmi."
Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: "Problém sa opakuje aj dnes. Zisťovali sme, prečo si správu NKÚ nikto nevšimol."
Barbora Demešová, redaktorka: "Nakupujú draho a v súťažiach nastavujú čudné podmienky. Štátne nemocnice porušujú zákony úplne bežne, zistil Najvyšší kontrolný úrad v roku 2013. Ako je možné, že sa to opakuje?"
Zuzana Čižmáriková, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva: "Upozornil nemocnice."
Neuvedený:"Správa o výsledku tejto kontroly bola zaslaná na ministerstvo zdravotníctva."
Barbora Demešová: "Bráni sa úrad. V každom prípade ministerstvo, ani nemocnice nakoniec žiaden z pochybných kontraktov nezrušili. No a miliónové stroje sa od schránkových firiem veselo nakupujú dodnes. NKÚ tvrdí, že okrem ministerstva poslal správu aj ďalej."
Neuvedený: "Na výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo."
Viliam Novotný, člen Výboru NR SR pre zdravotníctvo (SDKÚ-DS): "Nemal som túto informáciu, že takáto správa existuje."
Ivan Uhliarik, bývalý minister zdravotníctva (KDH): "Ja o tom neviem."
Barbora Demešová: "Tvrdí bývalý minister zdravotníctva, ktorý na výbore sedáva. O zisteniach NKÚ vraj nevie vôbec nič ani prokuratúra. Drahými nákupmi sa začala prvýkrát zaoberať minulý týždeň po reportážach Markízy. Generálny prokurátor sa chce budúci týždeň stretnúť so šéfom NKÚ a šéfom polície. Chce im vraj pripomenúť, aké majú povinnosti."
Andrea Predajňová, hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR: "Bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin."
Barbora Demešová: "Ako sa vec došetrí, budeme sledovať aj ďalej."

Poslanci žiadajú prešetriť nákupy CT
(14.11.2014; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 3/23; Rita Fleischmanová / Viliam Stankay, Jana Košíková)

Viliam Stankay, moderátor: "Parlamentný zdravotnícky výbor zatiaľ nerozhodol, či poslanci požiadajú ministerstvo zdravotníctva, aby prešetrilo niektoré tendre v zdravotníckych zariadeniach. Vo verejných zákazkách pred dvomi rokmi uspeli firmy Medical Group a Martek Medical. S požiadavkou prišla skupina opozičných poslancov."
Jana Košíková, moderátorka: "Poslanci výboru však nemohli o návrhu hlasovať, bolo ich totiž málo."
Rita Fleischmanová, redaktorka: "Opoziční poslanci z SDKÚ-DS, Mostu-Híd a KDH žiadali, aby výbor schválil aj poslanecký prieskum v piešťanskej, martinskej a trenčianskej nemocnici, ktoré podľa informácií poslancov nakupovali zdravotnícku techniku od spoločnosti Medical Group. Podpredseda zdravotníckeho výboru však musel schôdzu prerušiť. Poslancov bolo počas záverečného hlasovania málo."
Jozef Valocký, podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo: "Konštatujem, že výbor podľa paragrafu 52 odsek 2 zákona o rokovacom poriadku nie je uznášaniaschopný. Prerušujem rokovanie výboru a určujem termín ďalšieho rokovania na osemnásty november, keď máme riadny výbor."
Viliam Novotný, poslanec NR SR (SDKÚ-DS): "Išlo nám hlavne o to, aby sa začala celá táto obrovská kauza prešetrovať. Pretože jedna vec je vyvodzovať politickú zodpovednosť voči ministerke zdravotníctva, voči predsedovi vlády, voči predsedovi parlamentu. Ale druhá vec je, že tu existujú veľmi závažné podozrenia o tom, že tu dochádza k organizovanému tunelovaniu slovenského zdravotníctva."
Ivan Uhliarik, poslanec NR SR, bývalý minister zdravotníctva (KDH): "Pozitívom celej tejto kauzy, ak by sme to mohli nazvať, je práve aj to, že ľudia sa naozaj prestávajú báť. Chodia nám podnety od ľudí, podobne ako doktor Suchánek a pani magistra z piešťanskej nemocnice, tak podobne aj teraz naozaj sa ľudia prestávajú báť a chodia nám tieto zmluvy."
Rita Fleischmanová: "Vedúci služobného úradu ministerstva zdravotníctva poslancom potvrdil, že ministerstvo teraz preveruje správnosť verejného obstarávania CT prístroja v piešťanskej nemocnici. Rovnako zisťuje podrobnosti spred dvoch rokov, keď správna rada tejto nemocnice zastavila tender na CT prístroj."
Martin Senčák, ved. služob. úradu ministerstva zdravotníctva: "Sme presvedčení, že ministerstvo zdravotníctva môže konať v tejto chvíli len v dvoch častiach preverovania činností a to či bol správne realizovaný proces verejného obstarávania, to znamená boli realizované všetky jeho súčasti a správne realizované všetky jeho súčasti. A potom, či náhodou nie je možné posudzovať niektoré kroky zástupcov štátu v správnej rade piešťanskej nemocnice za kroky, ktoré by nasvedčovali spáchaniu trestného činu."
Rita Fleischmanová: "Správu s výsledkami preverovania by podľa slov Martina Senčáka mal mať minister Viliam Čislák pravdepodobne na budúci týždeň v utorok. Opoziční poslanci sa na ňom budú snažiť presadiť aj to, aby ministerstvo zdravotníctva informovalo výbor, ako zareagovalo na výsledky správy Najvyššieho kontrolného úradu z prvého januára 2013. Úrad monitoroval ako osem nemocníc nakladá s verejnými prostriedkami. Časť zistení je aj z obdobia, keď bol ministrom zdravotníctva Ivan Uhliarik, časť z obdobia prvej vlády Smeru."

Ktoré médiá o kauze CT mlčali?
(14.11.2014; www.sme.sk; Blogy, 16.12, upravené 14.11.2014 o 16:18, s. -; Miroslava Kernová)


Lekárski odborári chcú pre CT ďalšie vyvodenie zodpovednosti
(14.11.2014; www.webnoviny.sk; Ekonomika, 05:57, s. -; SITA)

Na Slovensku sa vlani predpísalo takmer 5 miliónov 700-tisíc balení antibiotík
(14.11.2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12.00; por. 7/17; Erik Potocký/Elena Koritšánska)

Elena Koritšánska, moderátorka: "Na Slovensku sa vlani predpísalo takmer 5 miliónov 700-tisíc balení antibiotík, čo predstavuje približne jedno balenie na jedného obyvateľa. V porovnaní s minulými rokmi, keď spotreba antibiotík postupne klesala, je to výrazný nárast. Podľa odborníkov, čím viac antibiotík človek užíva, tým slabšie účinkujú, baktérie sa voči nim stávajú odolnejšie. Mnoho pacientov si myslí, že antibiotikum je tým najúčinnejším liekom na všetky bežné ochorenia. Preto často od lekárov vyžadujú, aby im antibiotiká predpisovali."
Erik Potocký, redaktor: "Antibiotiká ničia baktérie a neúčinkujú na vírusové ochorenia, akým je napríklad chrípka. Čoraz častejšie sa však objavujú baktérie, ktoré sú voči nim odolné. Čím viac antibiotík totiž užívame, neraz zbytočne, tým viac uľahčujeme baktériám, aby sa ich účinkom prispôsobili. Podľa infektológa Vladimíra Krčméryho, pritom mnoho starých, dnes už málo používaných antibiotík, na odolné baktérie zaberá. Napríklad penicilín."
Vladimír Krčméry, infektológ: "Keď už musíme použiť antibiotiká a máme veľmi rezistentné kmene, vždy existuje nejaké východisko. To východisko je návrat k starým liekom, ale nie to, čo by malo byť na prvom mieste. Na prvom mieste by malo byť to A, čiže iné stratégie, ako je liečba antibiotikami."
Erik Potocký: "Pomôcť môže podľa Vladimíra Krčméryho zdravý životný štýl posilňujúci imunitu, ale aj očkovanie. Podľa lekárov až 80 percent ochorení, ktoré sa vyskytujú v jesennom a zimnom období a postihujú zväčša dýchaciu sústavu, je vírusového pôvodu. Antibiotiká tak v skutočnosti potrebujú približne len dvaja z desiatich pacientov v ambulanciách. Lekár pritom dokáže jednoduchým vyšetrením z jednej kvapky krvi zistiť, či ich pacient potrebuje. Podľa riaditeľky Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku Dariny Sedlákovej, by pacient mal pri antibiotickej liečbe dôverovať lekárovi."
Darina Sedláková, riaditeľka Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie: "Antibiotikum môže predpísať len lekár, ktorý vás vyšetril. Antibiotiká nie sú všeliek, slúžia len na vymedzené penzum diagnóz. V žiadnom prípade nie sú to lieky, ktoré by vás zbavovali bolesti. Ak sa užívajú vtedy, keď ich netreba, môžu stav pacienta ba priam zhoršiť a môžu vyprovokovať a znásobiť vedľajšie účinky antibiotík."
Erik Potocký: "Všetky predpísané antibiotiká treba doužívať podľa odporúčania lekára a nespoliehať sa na subjektívne zlepšenie zdravotného stavu, a už vôbec neužívať antibiotiká, ktoré vám prípadne ostali z predchádzajúcej liečby, ani ich nedávať užívať iným ľuďom."

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi