SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2015 » JANUÁR 2015

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 20.1.2015

názor - Nemorálne poplatky
(20.01.2015; Pravda; mut. , názory , s. 31; Anton Marcinčin)

Ak pôjde k lekárovi mamička alebo zamestnanec, priplatí si aspoň desať eur. Ak pôjde dôchodca, študent či nezamestnaný, strávi v čakárni dve až štyri hodiny. Prečo? Lebo máme systém poplatkov za objednávanie sa v ambulanciách, ktorý z lekárov robí neslušných a neschopných vydriduchov priživujúcich sa na tých, čo si musia vážiť svoj čas.
Nie je normálne pýtať si peniaze za to, že sa s niekým dohodneme na čase stretnutia (poskytnutia služby). Naozaj neexistuje veľa profesií, kde by za dohodu "príďte vtedy a vtedy" od nás protistrana čakala peniaze. Je to jednak preto, že takto nás vychovali a považovali by sme to za neslušnosť a neúctu, a jednak takáto dohoda pomáha obom stranám lepšie si plánovať svoj čas. Okrem lekárov hádam neexistuje iná profesia, ktorá by si dala schváliť poplatky za objednávanie.
Nie je ani motivujúce dovoliť poplatky za objednávanie. Jedna lekárka si napísala na dvere, že kto sa objedná, zaplatí desať eur, kto nie, môže rátať s čakaním dve až štyri hodiny. Prečo? Pretože existencia poplatku núti vydriduchov, aby jasne rozlíšili benefit - medzi tými, čo platia, a tými, čo neplatia, a maximalizovali výnos z poplatkov. Vydriduchovia majú pritom vždy poruke jasné zdôvodnenie svojho obchodného modelu: dovoľuje to zákon a vyšší územný celok, takže zodpovednosť padá na štát, kým výnos je príjmom lekára.
Za čo platíme? Mnohí radi zaplatia za to, aby si mohli lepšie plánovať svoj čas - vážia si svoje dve až štyri hodiny viac ako desať eur, či už preto, lebo musia byť v práci, alebo majú malé deti a žiaden čas na zabíjanie.
V poriadku, no čo má s tým lekár, aké extra náklady mu vznikajú tým, že si dohodne pacienta na konkrétny čas? Žiadne. Slovom nula. Len ryžuje na vydieraní: čakaj alebo plať. Ryžuje na oligopolistickej, či monopolistickej štruktúre trhu a našej preferencii.
Takéto ryžovanie má distribučné i hospodárske dôsledky. Na Slovensku je veľká časť nákladov na zdravotníctvo nepoistená. Vysoké sumy platíme z vlastného vrecka a poplatky patria k nim. Kto si ich môže, alebo musí dovoliť, má lepší prístup k službe, kto nie, horší.
Pritom problém je práve v skupine tých, čo inú možnosť nemajú, ako si priplatiť. A to vo verejnom zdravotníctve, nie v nejakých luxusných klinikách, ktoré pracujú mimo systému verejného poistenia.
Problém spočíva aj v dôsledkoch na hospodárstvo Slovenska. Ľudia vysedávajúci v čakárňach vyrábajú nášmu štátu straty. Pritom každý sedliak vie, že je škoda nechať výrobný faktor ležať ladom.
Zdravotníctvo je dnes už nadávkou a skeptickou vysvetlivkou pre všetko, kde niečo nefunguje. Pritom často nejde o ukradnuté milióny, ale o rozhranie systém - klient, čiže o správanie sa lekárov a personálu voči pacientom. Poplatky konzervujú a zhoršujú manažment v ambulanciách. Mimochodom, manažment, ktorý by mohol byť súčasťou diferenciácie platby a výkonov poisťovňami na základe kvality.
Boli a sú lekári, ktorí nepodľahli mamone a chamtivosti. Napríklad detské lekárky, ktoré zadarmo objednávajú deti, lebo preferujú spokojnosť a zdravie pred hotovosťou navyše. Tvrdia, že čakáreň plná chorých ľudí nikomu k zdraviu nepomôže a zvyšuje náklady poisťovní. Sú aj takí lekári, ktorí praxou a slušnou výchovou dospeli k tomu, že automatické objednávanie sa je výhodou pre všetkých.
Normálnym ľuďom nenapadne pýtať si peniaze za to, že sa s niekým dohodnú na čase stretnutia. Pomôžme lekárom, ktorým sa kedysi nepáčili dvadsaťkorunáčky, ale páči sa im desať eur, a rýchlo zrušme nenormálne poplatky, kým sa nerozšíria do celej spoločnosti.


Pacientom chcú dať väčšie práva, lekári sa musia obhájiť sami
(20.01.2015; Plus jeden deň; Aktuálne , s. 3; vch)

Pochybenia doktorov by sa mali dať riešiť oveľa jednoduchšie
Už budúci týždeň by sa mal na pôdu parlamentu dostať návrh poslancov za SaS Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika týkajúci sa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Dočkáme sa, že pacient bude mať v prípade pochybenia lekárov konečne lepšie postavenie? Liberáli chceli návrh predložiť už na jeseň minulého roku, neskôr však novelu stiahli.
Predkladateľom zákona sa nepáči, že v súčasnosti sa pacient pri lekárskom pochybení veľmi ťažko dovoláva spravodlivosti. Podľa predloženej novely by už dokazovanie tohto pochybenia nemalo byť na pleciach pacienta, ale obhájiť by sa musel samotný lekár. "Množstvo ľudí sa neobracia ani na úrad. Alebo sa obrátia na úrad a ten ich odmietne a oni už potom nechcú ísť do súdneho sporu," zdôrazňuje Lucia Nicholsonová. Svoj návrh postavila na nemeckom právnom modeli, kde je dôkazné bremeno na lekárovi. "Je tu hlavne problém s pacientom, ktorý akoby nemal žiadne právo dostať sa k spravodlivosti." Snahou liberálov je zároveň odpolitizovať úrad. Predseda úradu by mal byť menovaný na základe výsledkov výberovej komisie. "Na čele úradu je politický nominant prepojený s vládnou garnitúrou... Aj preto si myslím, že úrad nemôže rozhodnúť veci objektívne a ani nerozhoduje objektívne," tvrdí Nicholsonová. O názor na návrh odpolitizovať ÚDZS sme požiadali aj prezidenta Asociácie súkromných lekárov, MUDr. Ladislava Pásztora: "Nepoznám konkrétnosti návrhu poslankyne Nicholsonovej, ale ak odpolitizovanie úradu zapadá do toho celkového procesu ozdravovania zdravotníctva, tak určite áno a úrad pre dohľad má byť naozaj nezávislým inštitútom."

Niektoré druhy kĺbov pacient nedostane
(20.01.2015; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 2,3; Redakcia)

Všeobecná zdravotná poisťovňa si vytvorila vlastný zoznam špecializovaných zdravotníckych pomôcok, ktoré bude nemocniciam uhrádzať. Je tenší až o 500 položiek ako kategorizačný zoznam určený ministerstvom zdravotníctva. Okrem umelých kĺbov zo zoznamu vypadli aj niektoré druhy kostných náhrad, defribrilátorov či kanýl od viacerých výrobcov. Pacienti sa tak nemusia dostať k niektorým druhom náhrad, hoci by ich Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) mala hradiť. Dodávatelia pomôcok takýto postup považujú za porušovanie zákona, pretože poisťovne majú hradiť všetky pomôcky, ktoré určuje ministerský zoznam. Ministerstvo zdravotníctva však tvrdí, že zdravotná poisťovňa zákon neporušuje.
Zoznam špecializovaných zdravotníckych pomôcok, ktorý si najväčšia zdravotná poisťovňa pripravila a zverejnila ho na svojej webovej stránke, platí od januára tohto roka. Napríklad bedrový kĺb s kódom X03133, ktorý by poisťovne mali uhrádzať, sa v zozname VšZP nenachádza. Takisto vypadol aj kardiostimulátor s kódom X03148 alebo stent X03168 (používa sa na spevnenie ciev pri infarktoch). Celkovo zo zoznamu vypadlo približne 500 zdravotníckych pomôcok.
Čo sa teda bude diať v praxi? Ak zdravotná poisťovňa nebude uhrádzať pomôcky, nemocnica ich nebude nakupovať. Môže sa potom stať, že pacienti nebudú dostávať umelé kĺby alebo kardiostimulátory, ktoré určí lekár, ale podľa toho, aké pomôcky zaplatí poisťovňa. Pritom výmena bedrových kĺbov či nasadenie kardiostimulátorov sú zákroky, ktoré sa jednému pacientovi nevymieňajú každý rok.
"Ak ministerstvo zdravotníctva rozhodne o úhradách špecializovaných zdravotníckych pomôcok, zdravotné poisťovne to musia rešpektovať," povedal predseda Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK-MED Vladimír Mičieta. Podľa neho ide o zamedzenie dostupnosti k terapiám či pomôckam, ktoré majú byť hradené z verejného zdravotného poistenia. "Sme toho názoru, že v tejto situácii už ministerstvo zdravotníctva z pozície regulátora musí konať," dodal.
Ministerstvo zoznamy VšZP už preverilo. "Všeobecná zdravotná poisťovňa zákon neporušuje," stroho odkázala hovorkyňa rezortu Martina Šoltésová. Nevysvetlila však, prečo mohla poisťovňa 500 položiek zo zoznamu pomôcok vyradiť.
Všeobecná zdravotná poisťovňa podľa jej hovorkyne Evy Ravingerovej rešpektuje zoznam ministerstva zdravotníctva a všetky v ňom uvedené produkty, ktoré majú byť hradené z verejného zdravotného poistenia, bude uhrádzať. "Zoznam publikovaný na internetovej stránke VšZP je naším zoznamom, ktorý bol pre včasnú informovanosť poskytovateľov zverejnený ešte pred poslednou zmenou v kategorizácii (t. j. pred 1. 1. 2015). Z tohto dôvodu v ňom nie sú uvedené produkty, ktoré boli zaradené do kategorizačného zoznamu ministerstva zdravotníctva," uviedla Ravingerová. V súčasnosti VšZP aktualizuje svoj zoznam a dnes ho má zverejniť na internetovej stránke.
Členovia SK-MED rešpektujú stanovisko ministerstva zdravotníctva ako regulátora. "Napriek tomu zastávame názor, že platný zákon v tejto oblasti poskytuje omnoho účinnejšie nástroje pre efektívnejšie a transparentné prerozdeľovanie verejných prostriedkov vynakladaných na zdravotnú starostlivosť," poznamenal Mičieta v súvislosti s vyjadreniami rezortu zdravotníctva.
VšZP si ešte minulý rok stanovila finančné stropy za špeciálne zdravotnícke pomôcky. Denník Pravda o tom informoval v decembri. Ceny sú nižšie, ako stanovuje kategorizačný zoznam rezortu. Ak nemocnice kúpia drahšie pomôcky, rozdiel sa im nezaplatí. Ceny zdravotníckych pomôcok a materiálu môže znížiť iba kategorizačná komisia, ktorú zriadilo ministerstvo zdravotníctva. Štátna poisťovňa postup odôvodňovala tým, že chce naučiť nemocnice šetriť.

Nemocnica pri obstarávaní prístrojov porušila zákon
(20.01.2015; www.primarnykontakt.sk; s. -; TASR)

Viaceré porušenia zákona o verejnom obstarávaní zistil Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v súťaži Nemocnice s poliklinikou (NsP) v Bojniciach na obnovu prístrojového vybavenia rádiodiagnostického oddelenia (RDG) a digitalizácie nemocnice. Vyplýva to z kontroly, ktorú ÚVO ukončil 15. januára. TASR o tom dnes informoval vedúci oddelenia styku s verejnosťou a vzdelávania ÚVO Ján Mažgút.Ako ďalej uviedol, pri výkone kontroly zistil ÚVO celkom deväť porušení zákona o verejnom obstarávaní, pričom tieto sa okrem iného týkali kratšej lehoty na vyžiadanie si súťažných podkladov, stanovenia podmienok na účasti na preukázanie osobného postavenia v rozpore so zákonom a princípom transparentnosti, chýbajúceho návrhu zmluvy. Ďalej sa týkali aj vyhodnotenia ponuky uchádzača PULImedical ako úspešnej aj napriek skutočnosti, že nespĺňala všetky ňou stanovené požiadavky na predmet zákazky či uzatvorenia zmluvy v rozpore so stanovenými požiadavkami v súťažných podkladoch. "Vzhľadom na to, že niektoré zo zistení vykazujú skutkový stav správneho deliktu, bude celý tento prípad postúpený na správne konanie," skonštatoval.
Zrekonštruované RDG oddelenie NsP v Bojniciach slávnostne otvorili v júli minulého roka. Celková investícia predstavuje 1,2 milióna eur, jej financovanie však nie je ani po viac ako polroku doriešené, keďže ani nemocnica, ani Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) ako zriaďovateľ zariadenia nemá na to prostriedky. "Po definitívnom stanovisku Úradu pre verejné obstarávanie k predmetnej súťaži bude Trenčiansky samosprávny kraj následne uvedený problém riešiť s vedením NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach. Je potrebné počkať na právoplatné stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie," ozrejmila vedúca oddelenia komunikácie a medzinárodných vzťahov TSK Jana Paulínyová.
S modernizáciou oddelenia začala bojnická nemocnica ešte v závere roka 2013. Na rekonštrukciu a nákup nových prístrojov dalo podľa bývalého riaditeľa Jána Belanského ešte v polovici roka 2012 súhlas predchádzajúce vedenie TSK. Nemocnica začala v septembri 2012 s verejným obstarávaním predbežným oznámením, v ktorého podmienkach bolo uvedené, že investíciu zafinancuje z kapitálových výdavkov TSK, ak tieto prostriedky pridelené nebudú, zadávateľ verejnú súťaž zruší. Príprava a špecifikácia na súťaž trvala niekoľko mesiacov, v júli 2013 uverejnila nemocnica vo Vestníku verejného obstarávania súťaž na dodávateľa, do nej sa prihlásil jediný uchádzač, s ktorým aj vedenie nemocnice začiatkom novembra 2013 podpísalo zmluvu. Pripomienky zo strany TSK počas obdobia verejného obstarávania podľa Belanského neboli žiadne. Súčasný predseda TSK Jaroslav Baška upozornil, že nemocnica zmluvu podpisovať nemala, keďže kraj bol v tom období v rozpočtovom provizóriu.

Nemocnice majú problém. Sociálnej poisťovni dlhujú už vyše 120 miliónov eur
(20.01.2015; www.aktualne.sk; Slovensko, 00:00, s. -; Aktuálne.sk)


Ako zmeniť lekára
(19.01.2015; www.etrend.sk; eTREND, s. -; Lenka Sameková)

Liek proti kašľu, zneužívaný ako droga, sa stále predáva bez obmedzení
(19.01.2015; www.teraz.sk; , 10:26, s. -; TASR)


Nemocnicu v Trnave zatiaľ vedie jej bývalý námestník
(19.01.2015; Trnavské noviny; č. 02, spravodajstvo , s. 4; PETER BRIŠKA)

Podľa zákona môže Martin Neštický zastávať funkciu dočasného riaditeľa iba pol roka. Martin Tabaček sa po svojom odvolaní stal námestníkom. Koncom minulého týždňa bol práceneschopný, otázne je, či sa do svojej funkcie ešte vráti.
Po tom, čo odvolali riaditeľa Fakultnej nemocnice v Trnave Martina Tabačeka, ju dočasne riadi jej bývalý námestník pre úsek prevádzkovotechnických činností a správy Martin Neštický. Podľa zákona môže zastávať túto dočasnú funkciu najviac pol roka. Jeho post námestníka prevzal odvolaný riaditeľ Martin Tabaček.

Iba zastupuje
"Vymenovaný riaditeľ je zatiaľ iba zastupujúci, keďže na post riaditeľa musí byť vyhlásené riadne výberové konanie tak, ako určuje zákon," ozrejmila Martina Šoltésová, hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR. Podľa zákona voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania nového riaditeľa po úspešnom výberovom konaní, najdlhšie však na šesť mesiacov. Šoltésová nám potvrdila, že v tomto termíne spravidla vždy nájdu nástupcu, ale stať sa vraj môže hocičo. Celé výberové konanie sa podľa jej slov dá stihnúť do dvoch mesiacov.

Tabaček bol Práceneschopný
Na otázky v súvislosti s Tabačekovým postom námestníka nás hovorkyňa odporučila sa obrátiť priamo na nemocnicu. Podľa našich informácií bol koncom minulého týždňa Tabaček práceneschopný. Zatiaľ je otázne, či sa po maródke ešte na svoje miesto námestníka vráti. Na webovej stránke FN Trnava (k 16. januáru) stále figuruje Tabaček ako riaditeľ nemocnice a Martin Neštický ako námestník.

Stravovanie funguje
Stravovanie v trnavskej nemocnici, ktoré sa ešte koncom minulého roka stalo predmetom ďalšej kauzy v zdravotníctve, riadne funguje. "Stravovacie služby sú pre pacientov a zamestnancov momentálne poskytované v normálnom režime. V rámci stravovacej prevádzky prebieha rekonštrukcia, ktorá by mala byť dokončená do konca apríla 2015," potvrdil Matúš Stračiak, hovorca FN Trnava. Podľa jeho slov vedenie FN v súčasnosti pripravuje nezávislý ekonomický a právny audit v súvislosti s koncesnou zmluvou na poskytovanie stravovacích služieb. "Budeme postupovať v súčinnosti s Ministerstvom zdravotníctva SR," dodal Stračiak. Šoltésová nám potvrdila, že rezort zdravotníctva na základe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky (NRSR) pre zdravotníctvo z 12. decembra 2014 v súčasnosti pripravuje analýzu k úlohám, ktorými ich poveril Výbor NR SR.

Požiadavky na uchádzačov
Kvalifikačné predpoklady a požiadavky na uchádzačov výberového konania sú už známe. Budú požadovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odbornú prax 5 rokov, občiansku a morálnu bezúhonnosť či projekt stratégie rozvoja organizácie. Ďalšími kritériami sú znalosť špecifík manažmentu, zdravotníckej legislatívy a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, skúsenosti so stredným či vrcholovým manažmentom v zdravotníctve, práca s počítačom. Znalosť cudzieho jazyka je vítaná. Presný termín výberového konania ešte nestanovili.

Minister odvolal viacerých riaditeľov
Dnes už bývalého riaditeľa Fakultnej nemocnice v Trnave Martina Tabačeka odvolal minister zdravotníctva Viliam Čislák po stretnutí s premiérom Robertom Ficom. Stalo sa tak ešte v decembri, tri dni po medializácii zmlúv so vzájomne prepojenými firmami, ktoré mali variť pre štátne nemocnice. Po tejto kauze odvolali aj riaditeľov nemocníc v Banskej Bystrici, Poprade a Trenčíne. Zmluvy boli vraj podľa ministra podpísané v rozpore so zákonom, schváliť ich mala vláda.

Nová nemocnica
(19.01.2015; Týždeň; č. 04, Udalosti , s. 8; .lk .sita)

.projekt novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorá by mala vyrásť na Patrónke v spolupráci so súkromným investorom, si vyslúžil kritiku opozície. Štúdia o plánovanej výstavbe, ktorá stála 800-tisíc eur, podľa predsedu hnutia NOVA (na obr.) vznikla bez konzultácie s Lekárskou fakultou UK, zástupcami zdravotníkov a pacientov. Tvrdí, že analýza obsahuje dopredu dohodnuté riešenia a jej skutočným autorom je niekto iný. Poukazuje na to, že celá analýza vyznieva v prospech stavby nemocnice cez verejno-súkromné partnerstvo, ktoré je podľa hnutia NOVA najmenej výhodné. Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Martina Šoltésová na výhrady opozície podotýka, že je potrebné sa na celý projekt dívať komplexne. Pripomína, že štúdia má 400 strán a údaje, ktoré uvádzajú opoziční politici, sú vytrhnuté z kontextu a nedá sa na ne reagovať jednou vetou. Prisľúbila však, že ministerstvo bude o všetkých krokoch transparentne informovať. Postaviť a prevádzkovať novú nemocnicu má súkromný partner, jej vlastníkom by však mal byť štát, ktorý bude garantovať dlhodobú zmluvu so zdravotnou poisťovňou.

Nemocnica môže termín operácie zmeniť
(19.01.2015; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 6/23; Iveta Gombošová / Viliam Stankay)

Viliam Stankay, moderátor: "Nepríjemnú skúsenosť má za sebou sedemnásťročná Martina z Bratislavy. Absolvovala predoperačná a laboratórne vyšetrenia. Dostavila sa na príjem, no v nemocnici je povedali, že operácia sa odkladá o viac ako mesiac. Celý predoperačný kolobeh ju tak čaká znova."
Iveta Gombošová, redaktorka: "Martine mali v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave operovať koleno. Ešte v novembri jej hospitalizáciu schválila zdravotná poisťovňa a poskytovateľ stanovil termín operácie na dvanásteho januára. Po príchode do nemocnice sa však dozvedela, že operácia sa prekladá na dvadsiateho siedmeho februára."
Karol Švec, otec pacientky: "Zdôvodnili to tým, že poisťovňa Dôvera neprepláca plánované operácie. Išiel som do Dôvery sa opýtať teda z akého dôvodu to nepreplácajú. A oni mi tam povedali, že oni to majú ako normálne schválenú operáciu ešte v novembri a nemajú najmenší dôvod to nepreplatiť."
Iveta Gombošová: "Nemocnica dôvody presunutia termínu operácie vysvetlila tým, že má na to právo."
Dana Kamenická, hovorkyňa DFNsP (text v obraze): "V rámci plánovania odkladnej zdravotnej starostlivosti sú situácie, kedy z organizačných alebo iných dôvodov musí Detská fakultná s poliklinikou Bratislava takúto hospitalizáciu preplánovať na iný najbližší termín."
Iveta Gombošová: "Iné odôvodnenie má zdravotná poisťovňa Dôvera. Tvrdí, že nemocnica nemala na operáciu materiálne vybavenie, o ktoré žiadala poisťovňu až v januári. Samotná hospitalizácia bola pritom schválené ešte v novembri."
Branislav Cehlárik, PR manažér ZP Dôvera: "Poskytovateľ nemal nakúpený špecializovaný zdravotnícky materiál a zároveň aj išlo o zdravotný stav samotného pacienta. Myslíme si, že mohla nastať rýchlejšia komunikácia medzi nami a poskytovateľom, a zrejme by nedošlo k ďalšiemu odkladu."
Karol Švec: "Všetko znova, predoperačné tie odbery, vyšetrenia, to znova budeme musieť absolvovať. Ja sa len pýtam, že či to niekomu nevadí, že znova to isté bude musieť niekto platiť."
Iveta Gombošová: "Predoperačné vyšetrenie ak lekár neurčí inak, nemôže byť staršie ako týždeň. V tomto prípade, ak budú potrebné opätovné vyšetrenia, bude náklady znášať zdravotná poisťovňa. Za komplikácie spôsobené pacientovi však nemôže nemocnicu pokutovať nikto."

Nový liek na rakovinu pľúc sa bude testovať aj na Slovensku
(19.01.2015; www.lekari.sk; s. -; TASR)

Nový liek proti rakovine pľúc sa bude testovať aj na Slovensku. Funguje na princípe aktívnej bunkovej imunoterapie a očakáva sa od neho vyvolanie imunitnej reakcie proti nádorovým bunkám a spomalenie priebehu ochorenia. Nádorové ochorenie pľúc je v posledných rokoch najčastejším novo diagnostikovaným nádorovým ochorením na svete a súčasne najčastejšou príčinou úmrtí pacientov trpiacich rakovinou.Klinickú štúdiu spustila spoločnosť Sotio, prvého pacienta do nej zaradili na prelome rokov 2014/2015 na onkologickej klinike Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe. Na štúdii má spolupracovať takmer 20 zdravotníckych centier v Českej republike a na Slovensku, prípadne v niektorej z ďalších krajín Európskej únie. Na klinickom hodnotení sa má zúčastniť 105 pacientov s pokročilým nemalobunkovým karcinómom pľúc."Prípravok je zložený z dendritických buniek, ktoré dokážu aktivovať imunitnú odpoveď, a z bielkovín, ktoré sú špecifické pre bunky karcinómu pľúc, tzv. nádorových antigénov... V klinickom programe budeme sledovať, či pridanie protinádorovej imunoterapie k štandardnej liečbe zlepší prognózu tejto agresívnej choroby," povedal riaditeľ pre vedu a výskum spoločnosti Sotio Radek Špíšek.

Počet medicínskych leteckých prevozov vlani mierne stúpol
(19.01.2015; www.lekari.sk; s. -; TASR)

Počet medicínskych leteckých prevozov na Slovensku v minulom roku mierne stúpol. Posádky Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby Air - Transport Europe (VZZS ATE) zasahovali v roku 2014 na celom Slovensku 1481-krát. Oproti roku 2013 ide o 12-percentný nárast počtu zásahov. Informovala o tom hovorkyňa VZZS ATE Zuzana Turočeková s tým, že stúpol počet primárnych zásahov v teréne, ako aj prevozov medzi nemocnicami."Najčastejšie zasahovali vrtuľníky zo stredísk Košice a Banská Bystrica. Najrušnejším obdobím boli pre leteckých záchranárov letné mesiace jún, júl a august. Takmer 15 percent všetkých pacientov tvorili deti. Záchranári ich najčastejšie ošetrovali pri dopravných nehodách," vymenovala Turočeková. Na palube červeno-bielych vrtuľníkov prevážali aj deti s rozsiahlymi popáleninami, najmä vo veku do troch rokov, ktoré sa obarili čajom, kávou či vriacou polievkou. Lety smerovali priamo do popáleninových centier, aby malí pacienti dostali čo najrýchlejšie špecializovanú starostlivosť."K dospelým smerovali medicínsky vybavené vrtuľníky najčastejšie pre diagnózu akútny infarkt myokardu. Aj v týchto prípadoch hrá dôležitú úlohu včasná odborná liečba. Pre pacientov s ochorením srdca zabezpečili vrtuľníky ATE rýchly prevoz do rúk odborníkov slovenských kardiocentier. Druhou najčastejšou indikáciou k zásahu boli dopravné nehody," dodala Turočeková. Prednemocničnú zdravotnú starostlivosť v teréne poskytli leteckí záchranári tiež zraneným turistom, horolezcom, lyžiarom či cyklistom. "Ak sa pacient nachádza v ťažko prístupnom teréne, kde nie je možné pristáť, lekára k menu spúšťajú z vrtuľníka na lane. Záchranár musí ostať s pilotom na palube. Všetky úkony, o ktoré sa lekár pri ošetrovaní bežne delí so záchranárom, musí v tomto prípade zvládnuť sám. Ak potrebuje pomoc, spolupracuje s laikmi, ktorí sú v jeho blízkosti. Je preto potrebné, aby svedkovia nehody ostali aj po príchode záchranárov duchaprítomní a čo najviac nápomocní," zdôraznil riaditeľ VZZS ATE Ján Kuboši. Techniku palubného navijaka využívajú najmä počas záchranných akcií lesných pracovníkov v husto zalesnených oblastiach či zranených turistov vo vysokohorskom teréne.Spoločnosť ATE prevádzkuje sedem staníc VZZS na Slovensku, v Bratislave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Poprade i Košiciach. Jej posádky sú v pohotovosti 24 hodín denne, ich akcieschopnosť však závisí od poveternostných podmienok. "Výhodou vrtuľníkovej záchrany je predovšetkým rýchlosť a dostupnosť. Tieto faktory zohrávajú veľkú úlohu pri záchrane ľudského života, prispievajú k zníženiu utrpenia pacientov a znižujú tiež riziko neskorších vážnych zdravotných komplikácií. Posádky ATE zasahujú pri úrazoch v horských oblastiach, lesných terénoch a odľahlých lokalitách, pri dopravných nehodách, záplavách či hromadných nešťastiach," uzavrela Turočeková.

Novela Občianskeho zákonníka
(19.01.2015; Rozhlasová stanica Viva Metropol; Správy; 14:00; por. 11/31; Denisa Pogačová / Denisa Pogačová)

Denisa Pogačová, moderátorka: "Zmenu v menovaní predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou navrhujú v novele Občianskeho zákonníka poslanci za SaS, čím chcú docieliť odpolitizovanie úradu. Zároveň presadzujú, aby pochybenia lekárov na súde nemusel dokazovať pacient, ale zdravotnícke zariadenie, či samotný lekár, ktorý pacientovi ujmu na zdraví spôsobil."

Prehľad správ - Cenové ponuky na CT prístroj
(19.01.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; por. 6/13; /)

Redaktorka: "Výsledok otvárania obálok s cenovými ponukami na CT prístroj dnes nemocnica v Brezne nezverejnila. Chce tak urobiť až zajtra vo Vestníku verejného obstarávania. Podľa oznámenia vo vestníku má breznianska nemocnica záujem o kúpu prístroja za štyristoosemdesiatdvatisíc eur bez DPH. Ide o podobný prístroj, aký chcela kúpiť piešťanská nemocnica za milión šesťstotisíc eur. Kauza stála kreslo ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú. Obstarávanie v Piešťanoch stále preveruje Úrad pre verejné obstarávanie. Kontrolu, ktorú začal vlani prvého decembra, zatiaľ neukončil. Hovorca úradu Ján Mažgút."
Ján Mažgút, hovorca Úradu pre verejné obstarávanie: "Výsledný materiál z vykonanej kontroly bude vydaný v zákonom stanovenej lehote, to jest do deväťdesiatich dní od dňa začatia výkonu kontroly. Kontrola bude následne riadne ukončená po uskutočnení všetkých nadväzujúcich zákonom stanovených procesných úkonov."
Redaktorka: "Výsledok kontroly by tak mal byť známy najneskôr začiatkom marca."

V zdravotníctve ubudlo sestier, lekárov bolo naopak viac
(19.01.2015; www.webnoviny.sk; Ekonomika, 13:30, s. -; SITA)


SaS chce odpolitizovať dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
(19.01.2015; www.webnoviny.sk; Slovensko, 13:13, s. -; SITA)


Pôrod nemá byť traumou
(19.01.2015; Týždeň; č. 04, Spoločnosť , s. 40,41,42,43; .iveta Aldana .lucía Lišiakova .veronika Pizano)

V našich pôrodníckych oddeleniach chýba všeličo. Nemyslíme tým teraz modernú techniku, toaletný papier ani elegantné zariadenie izieb, ale celkom iné veci. Napríklad rešpekt k žene, ktorá sa chystá na dôležitú udalosť vo svojom živote. chystala sa variť, keď jej práve zavolal manžel, a jej odtiekla plodová voda. Stihla sa ešte oholiť s pomocou zrkadielka umiestneného medzi nohami, aby sa tejto procedúre vyhla v pôrodnici. Vybrala si Kramáre pre ich novorodenecké oddelenie. Tašku s potrebami pre bábätko, príborom, miskou na polievku, toaletným papierom a ostatnými hygienickými potrebami mala pripravenú už pár týždňov. Kým čakala na manžela, umyla riad, poskladala bielizeň a zavolala mame aj sestre. Potom si ľahla na gauč a zavrela oči. Kontrakcie zatiaľ necítila. O päť dní neskôr sedela Barbora na zadnom sedadle ich auta a vedľa nej v sedačke spalo jej prvorodené dieťa. Barbora plakala. Nie od šťastia, ani od hormonálnych zmien. Plakala, aby uvoľnila nahromadený stres z pôrodnice. ,,Úroveň klasických izieb? Jedna veľká tragédia. Mala som veľké problémy, aby som udržala elementárnu hygienu. Umývadlo na izbe nefungovalo. Ak som si chcela umyť ruky, musela som ísť do spoločných toaliet alebo spŕch. Keďže tam nebol prebaľovací pult, prebaľovanie bábätiek prebiehalo na posteli, čo sa mi nezdalo hygienické pri problémoch, ktoré každá šestonedieľka má," spomína Barbora. Lenže hygiena bol len jeden z negatívnych faktorov: ,,Bol tam chaos. Niektoré dni boli aj štyri vizity. Sestričky nás budili o pol šiestej, aby sme sa išli sprchovať. Na oddelení fungovali dve sprchy. Kým sa všetky vizity neskončili, nedali nám raňajky, niekedy až do pol desiatej. Museli sme si upratať a ležať pripravené na podložkách. Nebola tam chvíľa, keď by si žena mohla oddýchnuť. Izba bola ako korzo. Chodili tam sestričky, upratovačky, vizity, stále sa niečo dialo. Ak aj nikto neprišiel, tak som zas musela ísť na nejaké vyšetrenia ja. V noci som sa nevyspala, keďže bábätká plakali. Bola som vyčerpaná." Aj v komunikácii a prístupe personálu by si Barbora vedela predstaviť niektoré veci inak: ,,Pri pôrode som nepoznala mená ani jedného člena tímu. Meno lekárky som sa dozvedela až po niekoľkých dňoch, keď som sa naň spýtala počas vizity. Pri vizitách nám sestrička odobrala klieštikmi vložky medzi nohami, aby sa všetci lekári mohli pozrieť. Žena ležiaca so mnou na izbe mala problémy s dojčením pre vtlačené bradavky. Keď prosila o radu, sestry jej odporučili podanie umelého mlieka. Keďže veľmi chcela dojčiť, zavolala si do pôrodnice externú laktačnú poradkyňu. No nedovolili jej prísť na izbu. Sestričky boli nahnevané, že ju zavolala, a tak musela konzultácia s matkou a dieťaťom prebiehať na chodbe pri výťahoch." Barbora sa pozastavuje aj nad niektorými pravidlami: ,,Jedlo podávali v jedálenskom kúte a nemohli sme si ho zobrať na izbu, ale deti sme do jedálne zobrať nemohli."

.nepriateľské prostredie
Keď žena čaká prvé dieťa, nič ju nepripraví na tehotenstvo, pôrod ani na materstvo. Môže si načítať knihy, príručky, absolvovať kurz prípravy na pôrod, pozerať YouTube videá a sledovať diskusie na internetových fórach, ale jej fyzické i psychické pocity ju prekvapia, zaskočia, potešia alebo aj nepotešia. Aj keď sa rozprávania žien môžu podobať, to samotné prežívanie si predsa len každá musí odžiť. Osobná skúsenosť je neprenosná. Slovenské zdravotníctvo v súčasnosti bojuje s mnohými problémami a často sa nemocnice pohybujú na hrane prežitia a fungovania. Preto možno téma slovenského pôrodníctva v spoločnosti až tak nerezonuje. Každoročne slovenskými pôrodnicami prejde približne 50 000 žien a približne rovnaký počet novorodencov. Pri celkovom počte pacientov prechádzajúcich slovenským zdravotným systémom sa toto číslo môže javiť zanedbateľné. No v tomto prípade nehovoríme len o zdraví žien v reprodukčnom veku, ale o fyzickom a psychickom zdraví nasledujúcich generácií. Spôsob, akým deti prichádzajú na svet, má totiž podstatný význam. Vo veľkých nemocniciach sa o podporujúcom a priateľskom prostredí dá len ťažko hovoriť. Ak sú k dispozícii tri predpôrodné boxy, ktoré sú oddelené plachtou a ženy sa v bolestiach navzájom počujú, súkromie a intimita sa vytvoriť nedajú. Počas letných mesiacov, keď je pôrodov viac, veľké pôrodnice kapacitne nestíhajú, a tak rodiace ženy čakajú na chodbách. Vo veľkých nemocniciach je aj väčšia pravdepodobnosť, že pôrod bude vedený medikamentózne kvôli plynulému chodu pôrodnice. Stres, strach a úzkosť môžu spôsobiť zastavenie pôrodu, ktoré vyústi do série intervencií, často vedúcich k cisárskemu rezu. ,,Paradoxne, malé pôrodnice dokázali už urobiť väčšie zmeny než tie veľké, pretože tu už ako-tak funguje konkurencia, aj keď to úplne nemôžeme nazvať pravým názvom," myslí si Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. ,,Malé pôrodnice bojujú o každého pacienta alebo klientku a prispôsobujú už mnohé podmienky aj potrebám žien. Naopak, vo veľkých pôrodniciach, mohli by sme ich nazvať aj veľkovýrobniach detí, k tomu vôbec nepristúpili, pretože ich k tomu nič nenúti, majú dostatok pôrodov. Práve tu ženy na tento systém najviac doplácajú - nemajú súkromie, nemajú možnosť mať dieťa 24 hodín denne pri sebe. Tieto nemocnice by potrebovali veľkú zmenu, ale opäť je to o tom, že nemajú peniaze, nechcú, nevedia..." Žena je po príchode do pôrodnice separovaná od svojho partnera, pre obmedzené kapacity. Partnera zavolajú až na finále, keď už môže len sledovať vývoj situácie. Podľa odborníkov je však práve v prvej pôrodnej dobe pomoc a podpora partnera neoceniteľnou psychickou pomocou pre rodičku a dokáže zásadným spôsobom ovplyvniť priebeh pôrodu. Stalo sa bežnou vecou, že počas pôrodu sa pri rodičke strieda až príliš vysoký počet odborníkov, o ktorých funkciách a menách sa rodička často nič nedozvie. Z ich strany podľa niektorých rodičiek dochádza k veľmi nešetrným vaginálnym vyšetreniam, ktoré sú ženami vnímané ako bolestivý zásah do intimity, ale aj osobnej integrity. ,,Kontrolovali ma traja alebo štyria doktori. Každý "skúsil", čo mám nové. Žiadny sa mi nepredstavil," spomína Alexandra z Trnavy. Myslí si, že nemala šťastie na personál, lebo jej druhý pôrod prebehol inak. Ešte stále nie je bežnou praxou, aby lekári na zákroky, ktoré idú vykonať, ženu vopred upozornili a vysvetlili jej ich opodstatnenie. Často personál rodičku neinformuje o priebehu pôrodu, koná mechanicky bez vedenia dialógu, čo spôsobuje rodičke zvýšený stres. Rodička sa stáva v rukách personálu objektom, predmetom, s ktorým sa manipuluje, a nehľadá sa cesta komunikácie a spolupráce. Lekári sa bránia, že pri dvadsiatich pôrodoch za deň nie je možné individuálne komunikovať s každou rodiacou ženou. Psychiater Jozef Hašto nesúhlasí. ,,Ak doktori povedia, že v istej situácii nie je čas informovať pacientky a ani na to nemyslia, je to z ich strany často racionalizácia. Doktori majú pocit moci a zodpovednosť a pacientka je kvázi ne-mocná. Ona nemá moc, majú ju oni."

.traumatizujúci zážitok
Veľa žien považuje zážitok zo svojho pôrodu za traumatizujúci. Vyjadrujú sa tak medzi sebou alebo na internetových fórach. Nechápu, prečo museli rodiť v štandardizovanej polohe, s priviazanými nohami, sťažujú sa na nástrihy hrádze, ktoré sa stali bežným postupom pri takmer 70 percentách pôrodov, a ktoré im následne spôsobujú zdravotné komplikácie. Veľakrát majú pocit, že takýto zákrok bol neopodstatnený a vykonaný bez ich súhlasu či vedomia. Ale len máloktorá tieto sťažnosti aj adresuje na zodpovedných ľudí alebo inštitúcie. Jozef Hašto si myslí, že odborníci potrebujú spätnú väzbu. ,,Keď sú ženy závislé od odborníkov, majú zníženú schopnosť asertivity. Nepovedia im veci, ktoré im prekážajú, lebo sa obávajú, že by to malo negatívny dopad na starostlivosť." Mnohé problémy však so sebou prináša aj starostlivosť o rodičku a novorodenca v tretej pôrodnej dobe, teda v čase bezprostredne po pôrode. V čase, keď sa všade v pokrokových krajinách prízvukuje potreba bondingu, teda podpora väzby matky a dieťaťa, na Slovensku stále odlučujú matky od novorodencov hneď po pôrode, a to aj v nemocniciach, ktoré získali status ,,baby friendly hospital" udeľovaný organizáciou UNICEF na základe hodnotenia viacerých kritérií. ,,Na mojom pôrode ma najviac mrzí desaťhodinový kritický výpadok krátko po pôrode, keď som sa - napriek absolútnemu zdraviu (už šesť hodín po pôrode som chodila a vykonávala normálne činnosti) nás oboch - nemohla starať a mať v náručí svoje vlastné dieťa. Dodnes to cítim ako krádež a krivdu a totálne zmanipulovanie," spomína si na svoj pôrod v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave Dáša. To, že je problematika titulu Baby fiendly hospital (BFH) a dodržiavania kritérií, ktoré sa na jeho získanie požadujú, komplikovanejšia, než sa môže zdať, potvrdzuje aj doktorka Rozália Mišová, primárka novorodeneckého oddelenia Fakultnej nemocnice v Trnave: ,,Už od príjmu rodičky treba veľa vecí zmeniť. Nestačí sa snažiť, aby bolo dieťa po pôrode dostatočne dlho pri matke a aby sa plnilo "desatoro" dojčenia. Matka musí vnímať pozitívum už od vstupu do nemocnice. A to sa ešte veľmi nedarí. Priateľstvo k deťom a k matkám musí byť komplexné. Snažíme sa spolu s gynekologickým oddelením o zmeny, a preto sme v septembri požiadali o posúdenie komisie, ktorá udeľuje titul BFH." Podľa svetovej zdravotníckej organizácie je dôležité dojčiť až do veku približne dvoch rokov dieťaťa. Dlhodobo dojčené dieťa má nesporné zdravotné výhody pre dieťa a pre rodičov výhody i finančné. Systematická podpora dojčenia však u nás výrazne zlyháva. Práve prvé dni po pôrode a podpora laktácie pritom rozhodujú, či bude matka schopná dojčiť dlhodobo. U nás síce všetky pôrodné asistentky majú aj odborné znalosti v oblasti podpory dojčenia, ale nie sú špecializované a zároveň kapacitne vo veľkých nemocniciach nemusia stíhať. Na oddeleniach šestonedelia chýba osoba, ktorá by mala na starosti len otázku dojčenia a vedela by prvorodičkám skutočne pomôcť a poradiť. Pôrodnice samostatnú laktačnú poradkyňu nevedia zaplatiť.

.podfinancované nemocnice
Nemocnice naozaj zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov. Hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo a prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky LFUK a UNB na Antolskej ulici Miroslav Borovský: ,,Financovanie je naozaj základ. Výkony nie sú zaplatené, pôrodníctvo je podfinancované. Čím viac robíme, tým máme väčší dlh. Nedá sa dlhodobo robiť zadarmo. Nemáme materiál, nemáme ľudí. Máme iba názory, ako by sme to mali robiť." Podľa primára gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Trenčíne Petra Kaščáka je slovenské pôrodníctvo na vysokej odbornej úrovni a jeho výsledky sú porovnateľné s najlepšími štátmi sveta. ,,Kvalitu a dosiahnuté výsledky však často získavame len vďaka entuziazmu ľudí, ktorí ho robia. Slovenské pôrodníctvo má minimálnu podporu a technické vybavenie. Na druhej strane vieme, že požadovať investície a podporu pre takú hustú sieť pôrodníc, akú máme, je takmer nemožné." Pôrodnice sa finančný deficit snažia dopĺňať vyberaním poplatkov a príplatkov za mnohé služby, ktoré sa považujú za nadštandardné. Ide napríklad o spomínanú prítomnosť otca pri pôrode či nadštandardný pôrodný box, prípadne o ubytovanie na nadštandardnej izbe, pričom v oboch prípadoch výhoda spočíva najmä vo vlastnom sociálnom zariadení a v prívetivejšom vybavení. Otázkou ostáva, či by už takéto služby v nemocniciach nemali byť samozrejmosťou a prečo si za ne rodička musí priplácať. Navyše, peniaze za nadštandardné služby sú len čiastočne, ak vôbec, investované späť do gynekologicko-pôrodníckych kliník. Reakciou na rôznorodé problémy v slovenskom pôrodníctve sú mnohé občianske iniciatívy a združenia, ktoré sa snažia matkám pomáhať a radiť, suplujú pôrodné asistentky, radia pri dojčení a podobne. No tieto rady a informácie sú často podávané od združení, ktoré vedú s pôrodnicami tiché vojny. Nemocnice nie sú ochotné akceptovať podporné skupiny pre nedostatok ich odbornosti, čo sa dá akceptovať. No nemocnice samy takúto podporu poskytnúť nevedia. Podporné skupiny zas vyzývajú ženy na ,,občiansku neposlušnosť" a na vydobýjame si svojich práv za každú cenu. Väčšina takýchto iniciatív vzniká na základe negatívnych skúseností ich zakladateliek. Kým sa téma tehotenstva a pôrodu netýka osoby priamo, a nie je súčasťou jej povolania alebo záujmu z iného dôvodu, problémy v slovenskom pôrodníctve nevníma ako zásadné, alebo si ich vôbec neuvedomuje. Zjednodušene sa táto téma každý rok týka približne 50-tisíc žien. Jedného percenta slovenskej populácie. Mužov sa týka len sprostredkovane. Netýka sa to žien, ktoré už majú pôrody za sebou, a majú vymstené deti. Netýka sa to zatiaľ ani tých žien, ktoré ešte o dieťati neuvažujú. Ale narodenie ako také sa týka každého jedinca. Neznamená preto nezáujem o to, za akých podmienok prichádzame na svet, že niečo v spoločnosti nefunguje? Snaha o to, aby pôrodníctvo zaujímalo celú spoločnosť a stalo sa diskutovanou témou, má niekoľko úrovní. Ak by sme ako prvé zobrali do úvahy finančné hľadisko, namieste je otázka, koľko finančných prostriedkov by sa ušetrilo, ak by sa znížil počet sekcií, nástrihov a iných menších chirurgických zákrokov, ktorých sa na Slovensku v porovnaní s odporúčaniami WHO stále vykonáva priveľa.

.zneistené matky
Zo zdravotného hľadiska fyzická kondícia a psychická pohoda ženy po pôrode idú ruka v ruke s tým, aký mala pôrod. A to sa potom premieta do jej schopnosti starať sa o dieťa, najmä počas prvých týždňov. ,,Pôrod je pre ženu viac ako len fyzický akt narodenia dieťaťa. V tomto okamihu sa rodí aj ona ako matka, rodí sa nová rodina. Pôrod by sme preto vždy mali vnímať v širšom biopsycho-sociálnom kontexte. Zároveň je pôrod obdobím zásadnej životnej skúsenosti - žena by z neho mala vyjsť s vedomím vlastnej kompetencie: porodila som vlastné dieťa a viem sa oň postarať - od dojčenia až po utíšenie. Žena, ktorá počas pôrodu, ale i v nasledujúcich hodinách po pôrode, stráca pocit kontroly nad pôrodným procesom a neskôr nad dieťaťom, je vždy ohrozená pocitom vlastného zlyhania a viny. Jej rodičovská kompetencia je oslabená, čo sa následne môže odraziť aj v jej schopnosti citlivo sa starať o novorodenca. Matky, ktoré nemali umožnený bezprostredný kontakt s dieťaťom po pôrode, často môžu prežívať materstvo oveľa úzkostnejšie. Zverujú sa s obavami, napríklad že majú strach dať dieťa po pôrode niekomu inému do rúk. Niekedy môže byť pre tieto matky ťažšie rozlíšiť, prečo ich dieťa plače, môžu mať aj problémy s dojčením, s utišovaním dieťatka či s rozlišovaním jeho potrieb. Sú zneistené, menej si dôverujú. Kumuluje sa v nich opakovaná skúsenosť bezradnosti či ,,zlyhania" v dôsledku prísneho hodnotenia a nepodpory. Obdobie narodenia dieťaťa prirodzene ženu stavia pred dôležité úlohy vyrovnávania sa s novou rolou a jej kapacity by sme mali zvyšovať podporujúcim sprevádzaním nielen počas pôrodu, ale aj v tehotenstve a šestonedelí," pripomína Hana Celušáková, klinická psychologička a psychoterapeutka.

.nefinančné riešenia
A existuje aj spoločenské hľadisko. Odborníci sa vzácne zhodujú v názore, že prvé hodiny po narodení sú pre dieťa veľmi podstatné pre nadviazanie vzťahu s matkou. Doktor Jozef Hašto potrebu bondingu tiež potvrdzuje: ,,Dnes sa už vie, že čerstvo narodené mláďa a matka potrebujú blízky fyzický kontakt v prvých 60 až 90 minútach. Je to také dôležité, že keď sa sleduje vývoj vzťahu medzi matkou a dieťaťom, tak existujú rozdiely. Ak v tých prvých 90 minútach vzájomný kontakt bol, tak sa jej zvýši produkcia oxytocínu, čo pôsobí priaznivo v popôrodnom období, nastavuje to totiž matku na altruistický a opatrovateľský modus správania voči dieťaťu a na citlivú komunikáciu. U dieťaťa zas dochádza k emocionálnemu upokojeniu. Napriek tomu, že si v dospelosti tieto veci vôbec nepamätáme, máme ich v implicitnej pamäti." Ak sú matka a dieťa po pôrode od seba umelo odlúčení, dochádza aj k narušeniu prirodzených biologických procesov v tele matky aj dieťaťa, čo môže mať neskôr za následok problém s dojčením, narušenie vzťahu matky a dieťaťa, v horších prípadoch u dieťaťa aj poruchy osobnostné. Narušenie vzťahu medzi matkou a dieťaťom, ku ktorému dochádza v pôrodniciach, môže mať vplyv na neskorší rozvoj psychických porúch. A psychicky narušený jedinec predstavuje pre spoločnosť nielen menší prínos, ale aj väčšiu záťaž. Najväčším paradoxom slovenského zdravotníctva je, že väčšina jeho problémov nie je finančná. Práve naopak, keby sa niektoré veci zmenili, ušetrilo by to v systéme významné finančné prostriedky. Prvá časť problémov spočíva vo vnímaní postavenia rodičiek a komunikácii s nimi. A nestojí veľké investície, aby sa to zmenilo. Druhá časť sa týka prístupov, ktoré v slovenskej gynekológii a pôrodníctve dominujú. Zmenou prístupov by sa mohlo dosiahnuť šetrenie. Všetko by sa dalo vyjadriť jednou konkrétnou zmenou. Keď žena s bezproblémovým tehotenstvom príde do nemocnice, nevnímať ju ako pacientku, materiál, poradové číslo, ale ako klientku, ktorá s dôverou prichádza do zariadenia a chce v čo najideálnejších podmienkach priviesť na svet svoje dieťa. Rozdiel v týchto dvoch vnímaniach je začiatok, na ktorý nadväzuje všetko ostatné.

Test záchodov v nemocniciach: Milé prekvapenie, až na pár drobností
(19.01.2015; www.pluska.sk; Správy, 12:00, s. -; Plus JEDEN DEŇ/reg)


Sulíkovci prišli so zmenou. Chcú odpolitizovať zdravotnú starostlivosť
(19.01.2015; www.pluska.sk; Správy, 13:50, s. -; SITA)

Agel a ti druzí. Zdravotnické skupiny plánují další nákupy
(19.01.2015; Mladá fronta Dnes; mut. , Ekonomika , s. 7; Pavel P . Novotný, Jan Brož)

Velikosti Chrenkova Agelu zatím žádný zkonkurentů zdaleka nedosahuje. Přesto se v příštích letech očekává další přeskupování sil. Zájemců o kliniky či lékárny je spousta.
Boj o největší skupinu soukromých zdravotnických zařízení Agel skončil dříve, než začal. Majitel Agelu, ocelář Tomáš Chrenek, ipo měsících napětí zůstává nejsilnějším hráčem v oboru. Na poslední chvíli odvrátil hrozbu nájezdu olomouckého tvrďáka Richarda Benýška. Ten se navíc opíral o finanční podporu Kellnerovy skupiny PPF a snažil se využít Chrenkových sporů se čtvrtinovým akcionářem, lékařem Martinem Polachem. Než aby Chrenek riskoval otevřenou právní a ekonomickou válku snejmovitějším Čechem, raději se sPolachem dohodl na smíru. Lékařský rozvod má podle dvou na sobě nezávislých zdrojů MF DNES Chrenka stát zhruba tři miliardy korun, ktomu Polachovi zůstane Šumperská nemocnice, kde je prakticky doma. Bydlí totiž v nedalekém Novém Malíně. Agel je dnes výkladní skříní Chrenkova podnikatelského impéria. Odborníci na trhu síť nemocnic a zdravotnických zařízení fungující v Česku, Polsku i na Slovensku oceňují na 12 miliard korun. Poté, co Chrenek Agel zcela ovládne, má mu údajně ordinovat další růst, jednak v oblasti výzkumu a jednak vpodobě akvizice dalších klinik. Na expanzi ovšem myslí i další významná jména v oboru. Tuzemskou dvojkou je dnes nejspíš finančník Jan Blaško, který buduje skupinu Euroclinicum. Po čerstvé akvizici sítě Medicover má roční obrat jeho říše přesahovat 1,7 miliardy korun. Stačilo několik menších nákupů ado kategorie největších hráčů na trhu zamířil rovněž investiční fond Hartenberg, který pro Andreje Babiše vede a spoluvlastní Jozef Janov, někdejší investiční šéf Penty. Ten systematicky buduje zdravotnický holding FutureLife, který se zaměřuje zejména na reprodukční medicínu. Prosincovým nákupem klinik Gennet se roční tržby skupiny FutureLife vyšplhaly zhruba na 1,4 miliardy korun. Z pohledu českých pacientů je zatím trochu v závětří další ambiciózní hráč z oblasti bílých plášťů, skupina Penta. Její akviziční komando v čele s bývalým kolínským lékařem Václavem Jirků zatím cílilo spíše na terče na Slovensku a v Polsku. U východních sousedů je Penta sdvanácti nemocnicemi, sítí poliklinik a vlastní zdravotní pojišťovnou jasnou jedničkou na trhu. Letos by mělo dojít na expanzi do Česka. "I v Česku nás zajímají zejména nemocnice. Cílem je vybudovat zdravotnický holding ve třech zemích, Česku, Slovensku a Polsku," naznačuje plány Martin Danko, mluvčí Penty. Miliardových ročních tržeb nikdo další nedosahuje. I pod touto hranicí se však najdou zajímavé zdravotnické skupiny. Ať u ž jde o někdejšího Chrenkova klíčového stratéga Marka Potysze, který ovládá síť zařízení Moje ambulance s tržbami přes 160 milionů korun ročně, či skupinu 140 ordinací Mediclinic, kterou před dvěma lety prodala Penta svému někdejšímu manažerovi Pavlu Vajskebrovi a podnikateli a lékaři Eduardu Bláhovi. Několik pražských poliklinik a lékáren patří společnosti Medicon, za níž do roku 2013 stáli manažeři Mostecké uhelné společnosti Marek Čmejla aJiří Diviš. Ze zdravotnického byznysu vystoupili těsně před soudním procesem ve Švýcarsku, firmu od nich tehdy koupil někdejší majitel rodinného masokombinátu Robert Schneider.

Fakta
Kdo investuje dozdravotnictví
Tomáš Chrenek po rozchodu sobchodním partnerem Martinem Polachem ovládne 100 procent Agelu, největší skupiny v Česku sročními tržbami přes osm miliard korun.
Jozef Janov buduje za peníze Andreje Babiše obří holding zaměřený na reprodukční medicínu.
Jan Blaško, někdejší manažer PPF, stojí v čele fondu Tuffieh, který vlastí skupinu Euroclinicum.
Penta Investments má největší síť zdravotnických zařízení na Slovensku. Její spolumajitelMarek Dospiva chce i do
Česka.

Zdravotní revoluce: Připlaťte si, velí trh
(19.01.2015; Mladá fronta Dnes; mut. , Titulná strana , s. 1; Pavel P. Novotný, Jan Brož)

Stále více českých byznysmenů cítí potenciál ve zdravotnictví. Sázejí mimo jiné na to, že si lidé začnou svého zdraví více cenit a za kvalitu si připlatí.
Zatímco nyní mají soukromé kliniky pověst míst pro elitu, již brzy jich bude plné Česko. Alespoň to naznačuje apetit zdejších finančníků, kteří se rozhodli ve velkém vybudovat zdravotnické skupiny. Investoři sázejí na to, že lidé nechtějí šetřit na svém zdraví. Obor také není vystaven náladovosti spekulantů a finančních trhů a je odolný vůči hospodářským výkyvům. Systém veřejného pojištění navíc firmám garantuje stabilní příjmy. I proto bude mít Česko brzy několik skutečně obřích zdravotnických impérií. Do pelotonu za největším, Agelem Tomáše Chrenka, se začínají sjíždět další, neméně draví a bohatí zájemci o byznys bílých plášťů. Mezi nejvýznamnější patří skupina Euroclinicum, která aktuálně ovládla síť klinik Medicover, poskytovatele péče pro zaměstnance firem. Čtyři specializované kliniky prodával maďarský investiční fond Oriens, cenu ani jedna ze stran nechtěla komentovat, ale na trhu se spekuluje o 300 milionech korun. Díky tomuto nákupu se ze skupiny Euroclinicum stane největší poskytovatel zdravotnických služeb pro firmy a jejich zaměstnance. "Dohromady se teď budeme starat asi o 320 tisíc lidí," přibližuje šéf holdingu Euroclinicum Václav Vachta v rozhovoru pro MF DNES. Holding Euroclinicum buduje od roku 2001 finančník Jan Blaško, někdejší investiční bankéř Kellnerovy PPF. Ten před lety převzal projekty někdejší Kellnerovy společnosti PPF Healthcare, kterou sám vedl, a poté začal skupovat další zdravotnická zařízení. Kromě Blaška a Chrenka, který zažehnal rýsující se krizi ve svém impériu tím, že svého partnera vyplatil, údajně třemi miliardami korun, se ve zdravotnictví realizují i další členové českého klubu miliardářů. I v Česku má brzy udeřit Penta Marka Dospivy, která je zdravotnickou jedničkou na Slovensku. Posiluje také fond ministra financí Andreje Babiše, který loni skoupil několik klinik na umělé oplodnění. Přetahovaná komerčních společností o pacienty jednoznačně kvalitě i dostupnosti služeb pomůže, byť ne pro všechny a všude. Stále platí, že finančníci si vybírají ekonomicky zajímavější místa. Dá se také čekat dosud nepoznaný lobbistický nápor na systém veřejně dostupné péče či na způsob úhrad za jednotlivé úkony.

Podľa WHO sa rakovina vymyká kontrole, riešením je prevencia
(19.01.2015; www.webnoviny.sk; Zdravie, 12:13, s. -; WBN/PR)


O FUNKCIU V ZDRAVOTNÍCTVE PRIŠIEL ĎALŠÍ KOŠIČAN JURAJ ŠUTTA
(16.01.2015; Košice Dnes; č. 10, dnes v meste , s. 4; rok)

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi