SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2015 » JANUÁR 2015

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 22.1.2015

Bude štát platiť novej nemocnici za služby?
(22.01.2015; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 2,3; Zlatica Beňová)

Štát by mal podľa odhadov platiť ročne milióny eur za služby súkromníkovi, ktorý postaví a bude prevádzkovať novú bratislavskú nemocnicu. Uvádza to štúdia uskutočniteľnosti, ktorú ministerstvo zdravotníctva minulý týždeň zverejnilo na svojej webovej stránke. Rezort pritom ešte minulý rok tvrdil, že na krytie nákladov na prevádzku novej nemocnice vystačia príjmy od zdravotných poisťovní a štát už nezaplatí ani cent. Takýto zámer ministerstvo opätovne potvrdilo. Či to tak skutočne bude, je otázka. Jasnú odpoveď na ňu nemajú ani analytici.
Štúdia o financovaní novej modernej nemocnice počíta s takzvanou platbou za dostupnosť. V praxi to znamená, že obstarávateľ zaplatí koncesionárovi za poskytovanie služieb bez ohľadu na ich vykonaný objem. Ministerstvo zdravotníctva to vysvetľuje tým, že ide o nástroj, ako prilákať investorov k projektu.
Hovorkyňa ministerstva Martina Šoltésová však povedala, že cieľom je dosiahnuť nulovú platbu za dostupnosť. Tá sa odvíja od toho, aký rizikový sa javí projekt súkromnému partnerovi. Čím je riziko vyššie, tým nižší je záujem investorov a vyšší požadovaný výnos a potreba kompenzácie platbou za dostupnosť. "Naši poradcovia pristúpili k projektu z konzervatívneho hľadiska, čiže vysokého vnímania risku," uviedla Šoltésová. Podľa nej na základe diskusií rezort vie, že riziko niektorých partnerov na tento projekt je nižšie a v takom prípade platba za dostupnosť nebude potrebná. Ministerstvo neodpovedalo na otázku, či štát platí nemocniciam za služby napríklad v Španielsku, vo Švédsku či v Izraeli, ktoré postavili a prevádzkujú súkromní investori.
Očakávania rezortu sú podľa analytika Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku Tomáša Szalaya jedna vec, dôležitý bude výsledok, a teda či sa nájde niekto, kto pôjde do rizika s tým, že sa projekt zaplatí sám. "Ministerstvo zdravotníctva v lete minulého roka, keď verejnosti predstavovalo čiastkové informácie z analýzy, konštatovalo, že biznis model v štúdii je navrhnutý tak, že príjmy z verejného zdravotného poistenia vystačia na krytie nákladov na prevádzku nemocnice i splatenie investície súkromnému partnerovi," povedal Szalay s tým, že projekt si nemal vyžiadať žiadne dodatočné verejné zdroje.
Prezident Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský tvrdil, že ministerstvo zdravotníctva zavádzalo. "Treba to nazvať plným menom, je to klamstvo a práve preto sme žiadali už vyše roka o odtajnenie štúdie uskutočniteľnosti," povedal Visolajský. Podľa analytika Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara sa však zámer ministerstva o nulovej platbe môže podariť. Zdôraznil, že podmienkou je dostatočne transparentná súťaž medzi viacerými renomovanými spoločnosťami so skúsenosťami s prevádzkovaním podobných nemocníc v zahraničí. Ďalšou podmienkou podľa neho je dosiahnutie avizovaných úspor zo zvýšenej efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Za náročnú označil aj prípravu kontraktov so štátom a so zdravotnými poisťovňami. "Nemali by tam chýbať ani ustanovenia o plnení parametrov kvality a efektívnosti, aby sa nestalo, že nová nemocnica sa bude "financovať" cez pokles kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom," dodal Zachar.
Hoci nemocnicu postaví a bude prevádzkovať súkromný partner, jej vlastníkom bude štát. Firma ju dostane do nájmu na tridsať rokov. Podľa prepočtov rezortu zdravotníctva by mala stáť v rozmedzí od 220 do 250 miliónov eur.
O projekt už minulý rok prejavilo záujem 26 spoločností z desiatich krajín sveta. Medzi nimi boli napríklad J&T Real Estate, spoločnosť Svet zdravia, patriaca Pente, Agel, ktorá vlastní sieť nemocníc na Slovensku aj v Česku, Erste Group AG, ČSOB či ING Bank N.V. Ministerstvo s firmami už viedlo neformálne rozhovory. Na začiatku januára tohto roka vypísalo tender. Víťaz súťaže by mal byť známy koncom tohto roka. Začiatok prevádzky novej nemocnice je naplánovaný na marec 2018.


Lekárne sa menia na supermarkety
(22.01.2015; Trend; č. 03, Ekonomika , s. 20,23; Mária Hunková)

Voľnopredajné lieky a doplnkový sortiment tvoria v niektorých lekárňach aj polovicu ich obratu
Pacient príde do lekárne a pýta si liek proti teplote. Lekárnik mu ho vydá, no vzápätí sa spýta, či má doma čaj proti horúčke, prípadne teplomer. Ak nie, ponúkne mu aj tieto produkty. Nezabudne ani na vitamín C, a ak si ho zákazník žiada, predá mu ho. Niekde dokonca aj pod vlastnou značkou lekárenskej siete. Z lekární, ktoré boli kedysi len miestom na výdaj liekov, sa postupne stali malé supermarkety. Človek tam nájde kozmetiku, doplnkový sortiment, veterinárne produkty, ale hlavne lekárnikov školených na predaj. Alebo ako sa hovorí v zdravotníckej brandži - ,,na poskytovanie komplexnej lekárenskej starostlivosti". Lekárenské pulty obohatené o iný ako liekový tovar môžu byť na jednej strane pozitívom pre pacientov, ktorí potrebujú napríklad špeciálnu kozmetiku. No môže sa to stať aj negatívom, ak sortiment lekární definujú laickí prevádzkovatelia iba s vidinou zisku. Aj samotní lekárnici hovoria, že pacient často nerozlišuje medzi liekom a doplnkovým sortimentom a všetko, čo si kúpi v lekárni, považuje za dôveryhodný produkt na úrovni lieku.

Aj 50 percent
Meniaci sa charakter lekárenského biznisu prišiel spolu s rastúcou konkurenciou na trhu. Za desať rokov na Slovensku pribudlo 761 lekární. Nižšie zisky spôsobilo aj zavedenie degresívnej obchodnej marže. ,,Zníženie ziskov, ale najmä vykazovanie strát núti prevádzkovateľov lekární hľadať aj iné zdroje," povedal pre TREND ekonomický riaditeľ siete Farmakol Milan Berdis. Vedľajšie zdroje našli práve v ponuke sortimentu, ktorý nie je naviazaný na úhrady zdravotných poisťovní. M. Berdis odhaduje vlaňajšie tržby len za voľnopredajné lieky, ktoré ich sieť predala, na 720-tisíc eur. Ako dodal, v porovnaní s minulosťou tieto čísla stúpajú, no ich podiel je v každej lekárni iný. Niekde tvoria ledva dve percentá z celkových tržieb, v iných aj vyše 34 percent. Podľa informácií TRENDU sú však aj lekárne, kde podiel týchto produktov na obrate dosahuje až 50 percent. Najväčšia lekárenská sieť Dr. Max sa k svojim tržbám nevyjadrila. Obchodný riaditeľ Sína Niku iba uviedol, že podiel voľnopredajných liekov, ako aj ostatných produktov v ich lekárňach predstavuje 34 percent. Umiestniť do ponuky si ich podľa neho žiadajú zákazníci, ale aj samotní výrobcovia. Dôvod? ,,Chcú, aby ich klienti mali zabezpečené aj odborné poradenstvo zo strany zdravotníckeho pracovníka." Dr. Max uvádza do predaja aj vlastné produkty. Je ich viac ako 190 a ide o výživové doplnky, čaje, náplasti, krémy a masti či lieky. Vo všeobecnosti skladbu lekárenského tovaru ovplyvňuje hlavne to, kde sú lekárne umiestnené. Tie pri nemocniciach majú viac receptových liekov. Lekárne situované v nákupných centrách majú zase vyšší podiel voľnopredajných liekov a doplnkového sortimentu. Niektoré obchodné reťazce otvárajú aj vlastné lekárne. Podľa obchodného riaditeľa Tesco Stores Daniela Dropča je ich výhodou schopnosť rýchlo reagovať na nedostatok tovaru v lekárňach. ,,Kým zákazník spraví priemerný nákup v hypermarkete, neraz dokážeme chýbajúci tovar operatívne do lekárne doplniť," povedal pre TREND. V minulosti sa uvažovalo o možnosti povoliť predaj voľnopredajných liekov priamo v hypermarketoch. Verejnosť však tento nápad neprijala. Pritom v Českej republike je predaj vybraných liekov bez receptu možný už zhruba 18 rokov. V niektorých ďalších krajinách ich možno kúpiť aj v certifikovaných predajniach či na benzínových čerpacích staniciach.

Nákup za odmenu
Zo zahraničia sa však na Slovensku dostali iné spôsoby, ako dostať lieky bližšie k zákazníkovi. Alebo skôr, ako pritiahnuť zákazníka do konkrétnej lekárne. Pomáha tomu nielen cielená reklama v médiách, ale aj zľavy a bonusy, ktoré za nákup dostane. Pri receptových liekoch môžu lekárne zo zákona zľaviť pacientovi z doplatku maximálne do 50 percent jeho výšky. Pri produktoch, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, majú voľnú ruku. Najrozšírenejšie na prilákanie zákazníka sú tzv. vernostné systémy. Sú založené na zbieraní bodov pri kúpe voľnopredajného sortimentu, ktoré môžu premeniť na zľavu. Lekárne Schneider obe zľavy skombinovali a v rámci programu Senior dôchodcom nielen odpúšťajú jedno euro z doplatku, zároveň im dávajú zľavy na doplnkový sortiment. V Nemecku je ako súčasť služieb vernostných programov aj sledovanie farmakoterapie a interakcií liekov. Ako konštatuje Health Policy Institute (HPI) v publikácii Analýza lekárenského trhu na Slovensku a v Českej republike, nemecké či holandské lekárne svoje konkurenčné výhody významne stavajú na odborných službách, nielen na poskytovaní zliav. Na Slovensku sa postupne ako ďalšia služba lekární, hlavne sieťových, rozširuje internetový výdaj tovaru. Výhodou online nákupu je, že zväčša kupujúcemu ušetrí peniaze. Takto sú však dostupné len voľnopredajné lieky. Individuálne lekárne svojou vyjednávacou pozíciou nemôžu konkurovať sieťam lekární, preto sa vo veci marketingu spájajú do neformálnych združení. ,,Tiež môžu pacientovi garantovať nezávislosť individuálnych rozhodnutí farmaceuta neovplyvnených tlakom obchodných dohôd. To však ocení iba inteligentnejší pacient," tvrdí prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ na otázku TRENDU, ako k sebe lákajú zákazníkov menšie lekárne.

Spotreba voľnopredajných liekov stúpa
Nielen tržby z predaja, no aj spotreba voľnopredajných liekov na Slovensku stúpa. V roku 2013 (údaje z vlaňajška ešte nie sú spracované) sa ich v lekárňach predalo vyše 37,8 milióna balení, za ktoré ľudia zaplatili viac ako 146,7 milióna eur. Rok predtým to bolo zhruba o dva milióny balení a 20 miliónov eur menej. Ministerstvo zdravotníctva na otázku TRENDU, či tento nárast spôsobuje marketing lekární, povedalo, že nikdy nehodnotili jeho vplyv. ,,Podľa všeobecných marketingových pravidiel nevylučujeme, že marketingové aktivity zvyšujú spotrebu voľnopredajných liekov," dodala zároveň hovorkyňa rezortu Martina Šoltésová. Veľký vplyv na vyšší predaj však môžu mať aj reklamné kampane výrobcov, napríklad pri liekoch proti nachladnutiu v zimných mesiacoch. Rovnako aj to, že niektoré skupiny liekov boli vylúčené z úhrady zdravotnou poisťovňou. Podľa analytičky HPI Angeliky Szalayovej sa lekárne v poslednom čase snažia prilákať ľudí skôr tým, že im ponúkajú rôzne iné benefity ako meranie krvného tlaku či cholesterolu priamo v lekárni. ,,Toto môže mať, naopak, významnú pozitívnu úlohu pri včasnom záchyte chronických chorôb alebo kontrole úspešnosti liečby."

V zdravotníctve sa má konkurovať kvalitou, nie cenou
Marketingové praktiky lekární na prilákanie zákazníkov nie sú neznáme ani v susednej Českej republike. Je na každom, čím chce byť viac - lekárnikom či obchodníkom, hovorí prezident Českej lekárnickej komory Lubomír Chudoba.

- Na Slovensku stúpa predaj voľnopredajných liekov a doplnkového sortimentu. Ako je to v Česku?
Popri poskytovaní lekárenskej starostlivosti sa rovnako ponúka spektrum doplnkových prípravkov. Našťastie je väčšina lekární v tomto veľmi striedma v porovnaní napríklad s anglosaskými krajinami. Česká lekárnická komora začala v posledných rokoch intenzívnejšie lekárnikov vzdelávať v oblasti poradenstva týkajúceho sa zdravého životného štýlu a skríningu vybraných skupín pacientov. Dúfam, že trendovo pôjdeme týmto smerom.
- Aké sú pozitíva a negatíva rozširovania sortimentu lekární?
Každý si musí vybrať, či chce byť viac lekárnikom alebo obchodníkom. A rozumne voliť svoju lekáreň by mali hlavne občania, ide o ich zdravie.
- Aké marketingové aktivity využívajú české lekárne, aby k sebe prilákali zákazníkov?
Bohužiaľ, pozorujeme veľa primitívnych a často zavádzajúcich výstupov. Naša komora sa preto snaží ľudí upozorňovať, aby si spočítali skutočný prínos rôznych marketingových bubliniek a nenechávali sa ,,oblbnúť". Som rád, že sa nám v minulom roku podaril presadiť zákaz marketingových ponúk voči liekom na predpis, ktoré sú hradené zdravotnými poisťovňami.
- Rôzne akcie a bonusy ponúkajú hlavne veľké siete lekární. Deformujú v Česku trh?
Dominujúce subjekty cenovo deformujú trh asi v každom odvetví. Prial by som si, aby išli príkladom hlavne v kvalite poskytovaných služieb. Naša komora sa trvalo usiluje o to, aby pacienti za lieky predpísané lekárom a hradené z verejného zdravotného poistenia vo všetkých lekárňach platili rovnako. Český chaos v rôzne vysokých cenách a spoluúčasti nemá v Európskej únii obdobu. Konkurencia v zdravotníctve by mala byť postavená výlučne na kvalite poskytovanej lekárenskej starostlivosti. O čo najnižšie ceny liekov nech sa lepšie postarajú zdravotné poisťovne a Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

Quo vadis farmácia
(21.01.2015; Televízna stanica TA 3; Biznis; 20.45; por. 1/1; - / Daniela Piršelová)


Malá a hlučná
(21.01.2015; Plus 7 dní; č. 04, zaujalo nás , s. 60,61,62; MARTINA UTEŠENÁ)

Prečo budú ľudia na supermodernú Univerzitnú nemocnicu v Bratislave nadávať
Je to veľmi zlé rozhodnutie, - hovorí o plánovanej pýche Bratislavy architektka Eva Ondrušková, ktorá v minulosti projektovala desiatky nemocníc. Deväťhektárový objekt Vojenskej nemocnice na Patrónke je podľa nej strašne malý na to, aby na ňom vyrástla moderná nemocnica tisícročia, ktorú má postaviť a prevádzkovať súkromný investor za dvestopäťdesiat miliónov eur. Pacientov môže otravovať aj hluk zo železnice a z patrónskej križovatky. Ak ministerstvo navyše zruší nemocnicu v Ružinove v prospech nového špitála, ľudia z celého okolia Ružinova, Trnávky i Podunajských Biskupíc sa za zdravotnou starostlivosťou nacestujú. Aký osoh budú mať z magaprojektu pacienti?

Rázsochy už zomreli: Plánovanej nemocnici na Rázsochách už navždy odzvonilo. Rozostavané budovy štát nedokončí napriek tomu, že rakúsky audit odporučil ísť do toho. Architektka Ondrušková tvrdí, že je to obrovská škoda. Objekt Rázsoch mohol mať perspektívne k dispozícii viac ako päťdesiat hektárov pozemku, plno zelene a priestorové rezervy. Miesto na Patrónke, kde bude stáť nová nemocnica, má len niečo vyše deväť hektárov, do ktorých sa musia zmestiť pacienti z troch bratislavských nemocníc, študenti medicíny aj vedci. Ak bude budova novej nemocnice vysoká, pacientov potrápi aj hluk. Z jednej strany výpadovka, z druhej železničný prejazd Červený most. ,,Progresivita v diagnostike narastá, pribúdajú nové prístroje a zariadenia a tie potrebujú miesto. V minulosti sme projektovali nemocnice tak, aby mali aspoň štyridsaťpäťpercentnú rezervu na prípadné dostavby parkovísk a budov. Už šesť rokov po dostavaní môže táto nemocnica potrebovať rekonštrukcie a nové priestory, na ktoré tam nie je miesto," upozorňuje architektka. ,,Ak máme zbúrať dvadsaťštyri kvalitných a staticky ešte dobrých pavilónov vo Vojenskej nemocnici, aby tam mohla vzniknúť nová budova, pýtam sa, prečo radšej nezbúrať Rázsochy?" hovorí Eva Ondrušková. Jej argumenty však nikoho na ministerstve zdravotníctva nepresvedčili. Chcú priestory Vojenskej nemocnice a bodka. ,,Areál je menší ako Rázsochy," priznáva hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Martina Šoltésová, ,,ale na základe technických analýz poradcov, ktorí sa dlhodobo venujú výstavbám nemocníc v Európe, je to dostačujúci priestor na vystavanie novej univerzitnej nemocnice v Bratislave".

Cestovatelia: Doposiaľ verejnosť žila v tom, že ministerstvo zruší Kramáre a Nemocnicu Staré Mesto a pacientov presťahuje do novej nemocnice na Patrónke. Až teraz vyšlo najavo, že na odstrel je pravdepodobne tiež nemocnica v Ružinove. Táto informácia prekvapila aj Tomáša Szalaya z HPI. ,,Rozumiem, že ekonomicky je to výhodnejšie, ale obávam sa toho, že z teritoriálneho hľadiska bude táto nemocnica pacientom chýbať." Ak si dnes pacient z Podunajských Biskupíc sadol do auta, v Ružinove bol za desať minút a prešiel asi sedem kilometrov. Na Patrónku mu bude cesta trvať viac ako dvadsaťpäť minút a obojsmerne urobí štyridsať kilometrov. Ďaleko to budú mať aj ľudia z Mostu pri Bratislave, Ivanky pri Dunaji alebo Rovinky. Ministerstvo zatiaľ neprezradilo, čo plánuje urobiť s tromi nemocnicami, ktoré chce zatvoriť. Vieme len to, že prvú pomoc v nich nikto poskytovať nebude. ,,Tých možností je viacero, pričom do úvahy pripadá využiť dané kapacity na poskytovanie chronických služieb, ambulantnú zdravotnú starostlivosť a podobne," hovorí Martina Šoltésová.

Čo bude s Petržalkou: Podunajské Biskupice a Nemocnica Antolská v Petržalke sú jediné, ktoré zrejme prežijú zemetrasenie. Z Petržalky vznikne nemocnica, ktorá bude právne nezávislá od tej na Patrónke. ,,Podľa mňa je výborné, že si budú navzájom konkurovať," povedal Tomáš Szalay. ,,Ak sa pacientom nebude nová nemocnica páčiť, môžu sa liečiť v Petržalke," hovorí. Ľudia sa skôr obávajú, že pacienti nebudú rozdelení podľa toho, či sa im v nemocnici páči, ale koľko ju stoja. Najväčšia nemocnica, ktorá bude mať pod sebou tri štvrtiny populácie hlavného mesta, musí zarobiť súkromnému investorovi peniaze. Veď do nej naleje milióny. Cieľom každého podnikania je zisk. Otázka je len to, ako s ním naloží. Ľudia sa preto obávajú, že nová nemocnica nebude chcieť liečiť drahých pacientov a vyberie si len tých, ktorí jej zarobia peniaze. Ostatní skončia v Petržalke. ,,Presun drahých pacientov do iných nemocníc, to je realita súčasnosti, pretože máme systém, že poisťovne platia nemocnici za ukončenú hospitalizáciu a nie za diagnózu," vysvetľuje analytik Szalay. Keď o päť rokov vznikne nová nemocnica, bude už na Slovensku podľa Szalaya fungovať DRG systém, pri ktorom poisťovne pri svojich platbách zohľadnia náklady na pacienta podľa diagnózy. Rozdelenie na drahých a lacných pacientov nebude existovať.

Čo sa zmení: Moderná nemocnica má pracovať lepšie a efektívnejšie ako univerzitná dnes. Pacienti si v nej poležia priemerne o deň kratšie. Nemocničných postelí bude presne o polovicu menej, ako dnes majú Ružinov, Staré Mesto a Kramáre dokopy, zato budú viac využité. Moderná nemocnica bude robiť veľa jednodňových zákrokov. Ich počet sa má zvýšiť až o deväťdesiat percent, poslúži na to viac ako šesťdesiat postelí. Pre jednoduchý zákrok pacienti nebudú musieť ležať v nemocnici tri dni, ako je to v súčasnosti. Nemocnica veľa ušetrí aj na najcitlivejších miestach. Ministerstvo zdravotníctva nám potvrdilo, že o prácu príde postupne viac ako sedemsto ľudí. Teraz sú v troch nemocniciach traja primári chirurgie, len čo budú oddelenia pod jednou strechou, nebude ich toľko treba. O miesta prídu aj administratívni pracovníci. Táto téma môže byť ešte veľkým kameňom úrazu. ,,Som zvedavý, ako sa ministerstvo s týmto problémom vyrovná, budú to veľké štrajky," odhaduje Tomáš Szalay.

Zaplatíme: Novú nemocnicu zrejme postaví a sprevádzkuje súkromný partner. Štát ako vlastník má garantovať dlhodobú zmluvu s najväčšou zdravotnou poisťovňou. Exministerka Zuzana Zvolenská hovorila, že nás moderný špitál nebude stáť nič, len to, čo zaplatí poisťovňa. Utajovaná analýza k novej nemocnici však viacerým vyrazila dych. Autori v nej píšu, že ak nebude štát dotovať špitál v čase, keď bude v strate, tromi až tridsiatimi miliónmi eur ročne, celý projekt padne, lebo nebude pre finančných žralokov atraktívny. Ministerstvo zdravotníctva teraz vyplašenej verejnosti odkázalo, že nič dotovať nechce. ,,Poradca bol podľa nášho názoru mimoriadne konzervatívny vo svojich odhadoch. Sme presvedčení, že v rámci súťažného dialógu môžeme dosiahnuť lepšie podmienky, aby bola platba za dostupnosť nulová. Príjmy z verejného zdravotného poistenia v takom prípade plne postačia na pokrytie nákladov aj splatenie investície," napísala Martina Šoltésová. Asi bude musieť byť štedrá Všeobecná zdravotná poisťovňa a dať nemocnici peniaze, o ktorých ostatné zdravotnícke zariadenia na Slovensku ani nesnívajú.

Univerzitná nemocnica dnes a o päť rokov
UNB Ružinov, Kramáre a Staré Mesto    Plán novej UNB na Patrónke
Počet lôžok 1 864                               Počet lôžok 944
Ošetrovací čas 7,06 dňa                      Ošetrovací čas 6,45 dňa
Hospitalizácie 56 269                          Hospitalizácie 44 170
Jednodňová starostlivosť 15 068           Jednodňová starostlivosť 28 232
Počet zamestnancov 4 022                   Počet zamestnancov 3 380, potom 3 229
Zdroj - Štúdia uskutočniteľnosti MZ SR

Diabetikom budú s liečbou bolesti pomáhať v Bratislave v novom centre
(21.01.2015; www.teraz.sk; , 20:15, s. -; TASR)

BOJNICE: Splatenie modernizácie RDG oddelenia bude NsP riešiť s krajom
(21.01.2015; www.lekari.sk; s. -; TASR)

Nemocnica s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach mala námietky voči zisteniam Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) týkajúcim sa obstarávania vybavenia rádiodiagnostického oddelenia (RDG) a digitalizácie. Tieto však neboli akceptované so záverom, že protokol z výsledku kontroly bude postúpený na správne konanie, o ktorom bude nemocnica informovaná. Uviedol to dnes vo svojom stanovisku, týkajúcom sa porušenia zákona pri obstarávaní, riaditeľ bojnickej NsP Ivan Gašparovič. Pri výkone kontroly zistil ÚVO, ako 19. januára informoval vedúci Oddelenia styku s verejnosťou a vzdelávania Ján Mažgút, celkom deväť porušení zákona o verejnom obstarávaní, pričom tieto sa okrem iného týkali kratšej lehoty na vyžiadanie si súťažných podkladov, stanovenia podmienok účasti na preukázanie osobného postavenia v rozpore so zákonom a princípom transparentnosti, chýbajúceho návrhu zmluvy. Ďalej sa týkali aj vyhodnotenia ponuky uchádzača PULImedical ako úspešnej aj napriek skutočnosti, že nespĺňala všetky nemocnicou stanovené požiadavky na predmet zákazky či uzatvorenia zmluvy v rozpore so stanovenými požiadavkami v súťažných podkladoch. "Vzhľadom na to, že niektoré zo zistení vykazujú skutkový stav správneho deliktu, bude celý tento prípad postúpený na správne konanie," potvrdil.Zrekonštruované RDG oddelenie NsP v Bojniciach slávnostne otvorili v júli minulého roka. Celková investícia predstavuje 1,2 milióna eur, jej financovanie však nie je ani po viac ako polroku doriešené, keďže ani nemocnica, ani Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) ako zriaďovateľ zariadenia nemá na to prostriedky. "Po definitívnom stanovisku Úradu pre verejné obstarávanie k predmetnej súťaži bude Trenčiansky samosprávny kraj následne uvedený problém riešiť s vedením NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach. Je potrebné počkať na právoplatné stanovisko ÚVO," reagovala 19. januára vedúca oddelenia komunikácie a medzinárodných vzťahov TSK Jana Paulínyová. Spoluprácu s krajom na riešení splácania investície potvrdil vo svojom stanovisku aj Gašparovič. S modernizáciou oddelenia začala bojnická nemocnica v závere roka 2013. Na rekonštrukciu a nákup nových prístrojov dalo podľa bývalého riaditeľa Jána Belanského ešte v polovici roka 2012 súhlas predchádzajúce vedenie TSK. Nemocnica začala v septembri 2012 s verejným obstarávaním predbežným oznámením, v ktorého podmienkach bolo uvedené, že investíciu zafinancuje z kapitálových výdavkov TSK, ak tieto prostriedky pridelené nebudú, zadávateľ verejnú súťaž zruší. Príprava a špecifikácia na súťaž trvala niekoľko mesiacov, v júli 2013 uverejnila nemocnica vo Vestníku verejného obstarávania súťaž na dodávateľa, do nej sa prihlásil jediný uchádzač, s ktorým aj vedenie nemocnice začiatkom novembra 2013 podpísalo zmluvu. Pripomienky zo strany TSK počas obdobia verejného obstarávania podľa Belanského neboli žiadne. Súčasný predseda TSK Jaroslav Baška upozornil, že nemocnica zmluvu podpisovať nemala, keďže kraj bol v tom období v rozpočtovom provizóriu.

ZDRAVIE: ŠÚKL zakázal v januári vývoz štyroch liekov
(21.01.2015; www.lekari.sk; s. -; TASR)

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) zakázal v januári vývoz štyroch liekov za hranice Slovenska. Ide o lieky Xeplion, Viread, Yentreve a Clexane, informuje ústav na svojom webe. Vývoz týchto liekov za hranice stopol ŠÚKL už viackrát aj v minulosti.Viread užívajú pacienti s HIV, Xeplionom sa lieči schizofrénia, liek Yentreve je na liečbu Parkinsonovej choroby. Clexane sa používa pri liečbe tromboembolických porúch. Lieky mali byť distribuované podobne ako v minulosti do Dánska, Nemecka, Veľkej Británie, Litvy či Českej republiky. Ich cena je tam vyššia ako na Slovensku.Vývoz liekov sa v SR monitoruje od roku 2013. Distribútori majú povinnosť oznámiť štátnemu ústavu zámer vyviezť liek. ŠÚKL vývoz nepovolí, ak je liek v SR nedostatkový a jeho vývozom by sa ohrozila dostupnosť a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Slovenskú legislatívu v súčasnosti preveruje Európska komisia (EK).

KOŠICE: Detská fakultná nemocnica už využíva vlastné moderné operačné sály
(21.01.2015; www.lekari.sk; s. -; TASR)

Nový operačný trakt s kompletným prístrojovým vybavením od dnes využívajú lekári v Detskej fakultnej nemocnici (DFN) v Košiciach. Nachádza sa v dvojpodlažnej nadstavbe na jednom z monoblokov nemocnice, kam sa už koncom minulého roka presťahovalo Oddelenie detskej chirurgie. Ide o súčasť projektu rozsiahlej rekonštrukcie a modernizácie DFN, ktorá sa začala v máji 2013. Celkové náklady na projekt financovaný z eurofondov, predstavujú zhruba 14 miliónov eur, projekt bude ukončený v marci tohto roku. "Súčasťou nemocnice sa takto stáva moderný komplex troch operačných sál s kompletným zázemím zodpovedajúci náročným požiadavkám operačného a bezprostredne pooperačného manažmentu detských pacientov," uviedla dnes pre novinárov riaditeľka DFN Ingrid Urbančíková. Všetky sály sú plne klimatizované, jedna z nich umožňuje tzv. laminárnu výmenu vzduchu. Vďaka novému prístrojovému vybaveniu sa výrazne zvyšuje komfort pre detského pacienta a operačný personál, pričom sa zlepšuje bezpečnosť operovaných pacientov.Operačný trakt sa nachádza na piatom - najvyššom poschodí stredného bloku hrebeňovej časti nemocnice. Jeho poloha nad novým Oddelením detskej chirurgie a III. Klinikou anesteziológie a intenzívnej medicíny výrazne skracuje čas transportu pacientov, ktorí si vyžadujú ošetrenie na operačnej sále. Jednotlivé poschodia spája novovybudovaný lôžkový výťah. V minulosti sa Oddelenie detskej chirurgie nachádzalo na 15. poschodí výškovej budovy UNLP a využíval sa priestor dvoch operačných sál UNLP na prízemí tejto budovy. "Získanie vlastných priestorov pre tieto oddelenia je pre nás výrazným prínosom v skvalitnení podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti i pracovného prostredia pre personál," uviedla Urbančíková.Vlani sa na doterajších sálach vykonalo viac ako 1500 operačných zákrokov, predovšetkým na detskej chirurgii a otorinolaryngológii. Nový operačný trakt podľa riaditeľky DFN umožní rozšíriť spektrum vykonávaných operačných výkonov aj na iné odbory, prednostne v neurochirurgii a urológii. Ako uviedol po prvých operáciách v nových sálach primár detskej chirurgie DFN Pavol Drahovský, ide o veľký kvalitatívny posun a splnenie jeho sna. "Najväčšiu výhodu vidím v tom, že technologicky je to absolútna špička, vybavenie je výborné, ide o najnovšie prístroje a technológie," zhodnotil. Súčasťou projektu rekonštrukcie DFN bol okrem iného centrálny príjem, ktorý uviedli do prevádzky už v lete minulého roku.

Bojnickej nemocnici hrozí pokuta, podľa ÚVO porušila zákon pri obnove prístrojového vybavenia
(21.01.2015; Rozhlasová stanica Regina; Regionálne správy z Bratislavy; 10:00; por. 1/4; Marian Kukelka / Marian Kukelka)

Marian Kukelka, moderátor RTVS: "Nemocnica s poliklinikou v Bojniciach viackrát porušila zákon pri obnove prístrojového vybavenia rádiodiagnostického oddelenia a digitalizácie nemocnice. Tvrdí to Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý k tomu kontroloval súťaž. Oddelenie nemocnice slávnostne otvorili vlani v lete pri celkovej investícii 1 200 000 eur. Úrad zistil pri súťaži celkovo 9 porušení zákona. Hovorca Ján Mažgút."
Ján Mažgút, hovorca Úradu pre verejné obstarávanie: "Medzi najzávažnejšie porušenia zákona patrí to, že nemocnica s poliklinikou postupovala v rozpore so zákonom keď vyhodnotila ponuku jedného z uchádzačov ako úspešnú aj napriek tomu, že tento uchádzač nespĺňal všetky stanovené požiadavky na daný predmet zákazky."
Marian Kukelka: "Podľa neho ale nemocnica porušila zákon aj uzatvorením kúpnej zmluvy v rozpore s požiadavkami súťažných podkladov a teraz jej v správnom konaní hrozí pokuta. Podľa Jany Paulínyovej z Úradu Trenčianskej župy výsledky kontroly už nemocnica dostala, župa chce následne problém riešiť s vedením nemocnice."
Jana Paulínyová, Úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja: "Je potrebné počkať na právoplatné stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie."
Marian Kukelka: "Podľa vedenia Trenčianskeho kraja nebola zmluva finančne krytá, pretože v čase jej podpisu župa fungovala v rozpočtovom provizóriu. Riaditeľ nemocnice Ivan Gašparovič poskytol písomné stanovisko, v ktorom potvrdil, že problém budú riešiť v spolupráci s Trenčianskou župou. Úrad pre verejné obstarávanie je podľa hovorcu Mažgúta povinný ukončiť do 30 dní od začatia správneho konania vo veci, jeho výsledok potom určí výšku pokuty."

Myjava finančne podporila krajskú nemocnicu v meste
(21.01.2015; Rozhlasová stanica Regina; Regionálne správy z Bratislavy; 15:00; por. 2/4; Marian Kukelka / Marian Kukelka)

Marian Kukelka, moderátor RTVS: "Viac ako 60 tisícovú dotáciu poskytla Myjava nemocnici s poliklinikou v meste, ktorá patrí Trenčianskemu kraju a už roky hospodári so stratou. Hovorca mesta Marek Hrin."
Marek Hrin, hovorca Myjavy: "Aj v minulosti mesto Myjava v rámci svojich možností sa snažilo podporiť chod nemocnice. V tomto prípade išlo o 66 tisíc eur, nemocnica zaplatila daň z nehnuteľností a mesto následne túto daň vo forme dotácie vrátilo."
Marian Kukelka: "V minulom roku stúpla zadlženosť myjavskej nemocnice na viac ako 6 miliónov eur. Prispel k nej najmä nárast platov lekárov a sústavný pokles platieb zo zdravotných poisťovní. Hovorkyňa Trenčianskej župy Petra Čimová."
Petra Čimová, hovorkyňa Trenčianskej župy: "Ekonomická situácia Nemocnice s poliklinikou Myjava nie je priaznivá. Napriek racionalizačným opatreniam sa nepodarilo zastaviť jej zadlžovanie. Najväčší objem predstavujú záväzky voči Sociálnej poisťovni, a to vo výške 4,8 milióna eur."
Marian Kukelka: "V podobnej situácii sú aj krajské nemocnice v Bojniciach a Prievidzi."

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi