SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2015 » FEBRUÁR 2015

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 23.2.2015

Poradcovia pre nový špitál majú zistiť, čo už Čislák vie
(23.02.2015; Sme; mut. , Spravodajstvo , s. 2; Ján Krempaský)

Nie je to dvojitá robota, vraví Zuzana Čižmáriková z ministerstva zdravotníctva.
Aká bude hodnota zákazky na novú univerzitnú nemocnicu na bratislavskej Patrónke a prečo je najlepšie vyberať súkromníka, ktorý ju postaví a 30 rokov bude prevádzkovať, cez tzv. súťažný dialóg? Odpovede na spomínané otázky majú nájsť ministerstvu zdravotníctva poradcovia, s ktorými podpísalo zmluvu 11. februára. Obe úlohy sú pritom už splnené. Ministerstvo už pred podpisom zmluvy o poskytovaní poradenských služieb zverejnilo hodnotu zákazky aj odôvodnenie súťažného dialógu. Upozornil na to v blogu Tomáš Szalay, výkonný riaditeľ Health Policy Institute. Poradcom ministerstva počas verejného obstarávania na novú nemocnicu je konzorcium firiem Ernst and Young a Ružička a Csekes. Za poradenstvo, ktorého súčasťou sú už aj splnené úlohy, dostanú 2,7 milióna eur. V súťaži o túto zákazku nemali konkurenta. Ide o firmy, ktoré ministerstvu vlani urobili aj štúdiu uskutočniteľnosti za ďalších 864-tisíc eur.

Cena a odôvodnenie
Predpokladaná hodnota zákazky na výstavbu a prevádzku novej nemocnice, ktorú majú poradcovia určiť prieskumom trhu podľa prílohy č. 1 spomínanej zmluvy, je podľa ministerstva 6,3 miliardy eur. Sumu zverejnilo vo Vestníku verejného obstarávania 16. januára, ale poradcov zmluvne vyzvalo, aby ju zistili až takmer o mesiac neskôr. Rovnako aj odôvodnenie, prečo je najlepšie vyberať súkromíka cez súťažný dialóg, je už hotové a zverejnili ho 28. januára - dva týždne predtým, ako na to ministerstvo zmluvne vyzvalo poradcov. Sumu určili a súťažný dialóg odôvodnili ministerskí úradníci, teraz by za to poradcovia mali dostať peniaze.

Nie je to dvojitá robota?
Aby ministerstvo mohlo vyhlásiť 16. januára tender na novú nemocnicu, muselo podľa šéfky jeho komunikácie Zuzany Čižmárikovej "uskutočniť kroky s cieľom získať predpokladanú hodnotu zákazky" ešte pred podpisom zmluvy s poradcami. Prečo nemohlo s obstarávaním počkať, až kým nepodpíše zmluvu? "Ministerstvo sa rozhodlo pre uvedený postup z dôvodu jeho časovej výhodnosti v záujme dodržania plánovaných termínov," odpovedá Čižmáriková. Ani tie však nesedia. Ministerstvo chce novú nemocnicu spustiť v roku 2018, poradcovia však predpokladajú až rok 2020. Druhá úloha, ktorej súčasťou bolo aj odôvodnenie použitia súťažného dialógu, bola podľa Čižnmárikovej zatiaľ splnená len čiastočne, pretože ešte nie je hotový súvisiaci informatívny dokument. Čižmáriková odmieta, že by sa robila "tá istá robota dvakrát", odôvodňuje to tým, že súčasťou zmluvy je aj množstvo iných úloh. "Minister by mal vysvetliť, prečo máme platiť za niečo dvakrát alebo od poradcov požadovať minimálne zľavu," myslí si Szalay. Ján Krempaský

Nemocnica
Novostavba:
- má slúžiť pre najťažšie prípady ako koncová pre celé Slovensko,
- postaviť ju majú cez PPP projekt za 220 miliónov eur,
- jej celková hodnota aj s výnosmi za 30 rokov prevádzky je 6,3 miliardy eur,
- na "platbe za dostupnosť" zaplatí štát súkromníkovi za 30 rokov 178 miliónov eur,
- za štúdiu uskutočniteľnosti dal 864-tisíc, za poradenstvo dá ďalšie 2,7 milióna eur.


Daňováci si posvietili na lekárov. Do štátnej kasy budú musieť doplatiť tisícky eur
(23.02.2015; www.aktualne.sk; Slovensko, 00:00, s. -; Annamária Dömeová)


Psychiatrických pacientov pribúda
(23.02.2015; Plus jeden deň; Slovensko , s. 10; tasr)

Čoraz viac nás ničí každodenný stres
Je to s nami čoraz horšie, počet lôžok v psychiatrických nemocniciach narastá. Vyplýva to zo správy Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2013. Ide o najnovšie štatistiky, ktoré centrum zverejnilo.
Od roku 2011 do 2013 stúpol počet postelí v psychiatrických nemocnitciach o 270. V roku 2013 hospitalizovali viac ako 43 600 ľudí. Ľudia už psychiatrom viac dôverujú. Ako vysvetlil riaditeľ Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pavel Černák, najčastejšie ide o psychické poruchy z alkoholu a schizotypové poruchy. U ľudí narastajú poruchy spôsobené vonkajším prostredím. Spôsobuje ich najmä stres. Môže ho vyvolať rozvod, smrť v rodine, nároky v zamestnaní. K poruchám sú viac náchylní precitlivení ľudia, napríklad so zlým sociálnym zázemím.

Sťahujú liek na osteoporózu
(23.02.2015; Plus jeden deň; Slovensko , s. 11; sita)

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) sťahuje z trhu liek Caltrate Plus s číslom šarže ASM008. Používa sa na prevenciu osteoporózy, doplnenie vápnika a vitamínu D. Liek nevyhovel v kvalite. "V stanovenom čase 30 minút sa uvoľnilo menšie množstvo vápnika, ako deklaruje výrobca," uvádza výsledky kontroly ŠÚKL na svojej webstránke. Štátny ústav zároveň dodáva, že tento nedostatok v kvalite neohrozuje zdravie pacientov, nie sú hlásené ani nežiaduce účinky. Jeho stiahnutie má preventívny charakter, pacienti ho môžu vrátiť do lekárne, ktorá im vydá nový liek.

Ľudí ničí stres, počet duševne chorých narastá
(22.02.2015; www.aktuality.sk; Aktuality.sk, 09:50, s. -; TASR)

Nemocničný armagedon v Bratislave
(22.02.2015; www.dennikn.sk; s. -; Anna Zemanová)


Koľko zarábajú lekári
(22.02.2015; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 15/26; Barbora Demešová / Jaroslav Zápala, Mária Chreneková Pietrová)

Jaroslav Zápala, moderátor: "Tento týždeň sa opäť rozprúdila diskusia o príjmoch lekárov."
Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: "Niektorí obhajujú dary, iní zas vravia, že nevyžijú bez poplatkov za časenky, či rôzne potvrdenia."
Jaroslav Zápala: "Koľko ale zarábajú, to vedia úplne presne jedine oni."
Mária Chreneková Pietrová: "Na koho stranu sa postaviť v spore o peniaze?"
Barbora Demešová, redaktorka: "Koľko zarábate? Nepríjemná otázka. Sú však povolania, pri ktorých ju položiť treba. Politici, učitelia, či policajti sú platení z verejných zdrojov a o ich platoch rozhoduje štát. Podobne sú na tom lekári. Aké sú ich skutočné príjmy, by sme mali vedieť tiež."
Dušan Zachar, analytik INEKO: "Aby sa mohla viesť poctivá odborná diskusia."
Barbora Demešová: "Keď chcú viac peňazí, vieme o tom všetci. Nevieme však, či im fandiť, alebo ich vypískať. Z každej strany barikády lietajú iné čísla."
(začiatok archívneho záznamu)
Neuvedený (protesty, september 2011): "Trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve."
Zuzana Čižmáriková, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva: "Je to také ich vnútorné vydieranie."
(koniec archívneho záznamu)
Dušan Zachar: "Každá z týchto reportujúcich skupín má záujem či už trošku nadhodnotiť, alebo trošku podhodnotiť určité položky, aby mala potom lepšiu vyjednávaciu pozíciu."
Barbora Demešová: "Tento týždeň sa o peniaze začalo bojovať znova. Ambulantným lekárom vláda zakázala niektoré poplatky, napríklad za prednostné vyšetrenia. Lekári tvrdia, že bez tejto hotovosti od pacienta sa prežiť nedá."
Ladislav Pásztor, šéf Asociácie súkromných lekárov: "Pre každého špecialistu je takmer nutný k tomu, aby tá ambulancia bola ekonomicky v poriadku."
Barbora Demešová: "Komu fandiť tentokrát? Opäť ťažká otázka."
Dušan Zachar: "Vôbec nevieme ich náklady, či si prenajímajú ambulanciu, aké majú ďalšie náklady, personálne alebo materiálne, na prístroje a tak ďalej."
Barbora Demešová: "Ambulancie sú zväčša súkromné. A hoci žijú z verejných zdrojov, ich mesačné zisky či odmenu lekára sa verejnosť nedozvie. Koľko teda zarábajú slovenskí lekári? Štát má pre nás odpovede tri. Ich platy sleduje Štatistický úrad, Národné centrum zdravotníckych informácií, ale tiež ministerstvo práce. Problém je, že každému vychádza niečo iné. Jasnejšie by v tom mohlo mať ministerstvo zdravotníctva. Práve ono lekárom určuje pracovné podmienky a stanovilo aj minimálnu mzdu nemocničných lekárov."
Martina Lidinská, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva: "Ministerstvo zdravotníctva disponuje informáciami od Všeobecnej zdravotnej poisťovne."
Barbora Demešová: "Čo je opäť iba čiastkový údaj. Koľko zarábajú lekári, teda v tomto štáte netuší nik."

Lekári pokladnice nechcú
(22.02.2015; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 14/26; Zuzana Fečová / Jaroslav Zápala)

Jaroslav Zápala, moderátor: "Lekárom sa registračné pokladnice nepozdávajú, a tak hrozí, že v ambulanciách prestanú prijímať hotovosť, namiesto toho nás budú preháňať na poštu zaplatiť šekom. Vyhlásil to šéf Asociácie súkromných lekárov."
Zuzana Fečová, redaktorka: "Virtuálnu pokladnicu budú môcť mať len tí, ktorí za mesiac neprijmú viac než tisíc platieb na drevo. V prípade lekárov je to štyridsať platiacich pacientov denne. Tí vyťaženejší si budú musieť dať do ambulancií klasickú kasu. Nechce sa im do toho. Existuje totiž ešte jedna možnosť."
Ladislav Pásztor, šéf Asociácie súkromných lekárov: "Príde pacient, bude chcieť vyšetrenie, posudok na vodičský preukaz. Nech sa páči, tu je šek, choďte na poštu, zaplatíte, potom sa mi vráťte. A nepotrebujem pokladnicu."
Zuzana Fečová: "Koľko lekárov bude preháňať pacientov na poštu a koľko z nich si pokladnicu nakoniec predsa len zaobstará, ukážu najbližšie mesiace. Zmeny začnú platiť prvého apríla. Virtuálna pokladnica je zadarmo, tá klasická stojí od dvesto eur vyššie."

Prvú pomoc neovládame
(22.02.2015; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 16/26; Ján Maloch / Jaroslav Zápala)

Jaroslav Zápala, moderátor: "Predstavte si, že vám zomrie najbližší človek len preto, že ste mu nevedeli podať prvú pomoc. Zdá sa vám to prehnané? Mnohí to zažili. Na Slovensku zomrie denne sedem ľudí len preto, že im nikto neposkytol prvú pomoc."
Ján Maloch, redaktor: "To, že poskytovať prvú pomoc dlhodobo nevieme, je stará známa vec. Podľa štatistík môžu byť pre nás absolútnym vzorom Nóri, až deväťdesiatpäť percent z nich absolvovalo kurz prvej pomoci. V Nemecku osemdesiat a vo Francúzsku štyridsať percent. A čo myslíte, ako je na tom Slovensko?"
Viliam Dobiáš, prezident Slovenského Červeného kríža: "Na Slovensku zhruba päť percent ľudí jednak chce poskytnúť prvú pomoc, a jednak ju vie."
Ján Maloch: "Kvôli neposkytnutiu prvej pomoci zomrie na Slovensku ročne dvetisíc päťsto ľudí a ďalších tritisíc päťsto má preto trvalé zdravotné následky. Spolu je to každoročne toľko ľudí, koľko žije napríklad v Žarnovici."
Boris Chmel, záchranná zdravotná služba: "My tvrdíme stále, že akákoľvek, aj laická prvá pomoc je určite lepšia ako žiadna."
Ján Maloch: "Okrem zbytočnej straty blízkeho človeka je tu ešte jeden rozmer, ekonomický."
Viliam Dobiáš: "Každý občan tejto republiky prispieva k hrubému domácemu produktu zhruba pätnásťtisíc eurami ročne."
Ján Maloch: "Ak napríklad zomrie dvadsaťročný človek, štát prichádza za jeho produktívny život o približne šesťstotisíc eur. A to je už slušná suma. Štát by pritom mohol ľudí motivovať, napríklad zľavou zo zdravotného poistenia za absolvovanie kurzu prvej pomoci."
Viliam Dobiáš: "Si myslím, že by stačila nejaká symbolická suma."
Martina Lidinská, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva: "V súčasnosti ministerstvo neplánuje uhrádzať kurzy prvej pomoci z verejného zdravotného poistenia, nakoľko nejde o poskytnutie zdravotnej starostlivosti."
Ján Maloch: "Podľa záchranárov netreba žiadať o pomoc štát, ale pozrieť sa do zrkadla. Nepomôcť niekomu v núdzi je trestné, no oveľa bolestivejšie je žiť s pocitom, že váš blízky mohol žiť - stačilo, keby ste ho vedeli zachrániť."

Zadlžovanie nemocníc chce kraj zastaviť do konca roka
(22.02.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 15:46, s. -; tasr)


Sú zaplatení špičkoví lekári?
(21.02.2015; Televízna stanica JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; por. 1/19; Táňa Slivková / Adriana Kmotríková)

Adriana Kmotríková, moderátorka: "A začíname jednou z momentálne najdiskutovanejších tém - úplatkami v zdravotníctve. Zisťovali sme, aké platy majú špičkoví odborníci lekári v zahraničí, ktorí napríklad vykonávajú operácie. Je pravda, že s najvyššími priečkami v rebríčku sa nemôžeme porovnávať. Ale sú alebo nie sú naši lekári odkázaní na úplatky? A komu to vlastne vyhovuje?"
Táňa Slivková, redaktorka: "Pozeráte sa na štatistiky Európskej federácie lekárov zamestnancov. Ukazujú, že najvyššiu úroveň miezd majú lekári v Belgicku s mesačným platom až do takmer sedemnásťtisíc eur. Na druhej strane, najmenej, niekde aj pod tisícku, majú Maďari, či Rumuni."

Porovnanie platov lekárov pôsobiacich v nemocniciach:
 Belgicko        6 250 - 16 660 €
 Dánsko          8 333 - 13 333 €
 Taliansko       4 500 - 12 000 €
 Veľká Británia  2 180 - 9 724 €
 Holandsko       6 300 - 8 900 €
 Fínsko          3 495 - 8 170 €
 Francúzsko      4 569 - 7 899 €
 Švédsko         2 194 - 7 742 €
 Nemecko         3 842 - 7 468 €
 Rakúsko         2 091 - 6 393 €
 Írsko           2 082 - 6 338 €
 Rumunsko          376 - 847 €
 Maďarsko          475 - 1 061 €

Táňa Slivková: "Na Slovensku priemerné platy atestovaných, aj neatestovaných lekárov dosahujú takmer tritisíc eur."

Priemerné platy atestovaných a neatestovaných lekárov na Slovensku:
Fakultné, všeobecné a špec. v zriaďovateľskej pôsobnosti
Priemerná hrubá mzda lekárov za 1Q-3Q 2014 (€)
MZ SR 2 987
VÚC 2 870

Táňa Slivková: "Faktom teda je, že oficiálne naši lekári dostávajú zo štátnej kasy menej ako mnohí ich kolegovia v zahraničí. A tak sa opäť dostávame k téme úplatky. Slovenský lekár, ktorý pracuje v Nemecku, má na ne takýto názor."
Slovenský lekár pracujúci v Nemecku (text v obraze): "Nemeckí, americkí, rakúski, holandskí lekári samozrejme neberú úplatky. Pretože majú platy na svetelné míle vzdialené tým našim!!!"
Táňa Slivková: "Niekto sa môže opýtať. Nevyhovuje štátu, že to, čo by mal platiť on, zaplatia v skutočnosti síce nelegálne samotní pacienti? A obrazne povedané, všetci sú spokojnejší, len daňová kasa zostáva prázdnejšia?"
MUDr. Andrej Janco, Slovenská lekárska únia špecialistov (telefonát): "Áno, štát kalkuluje, lebo sa mu nechce platiť. My sme si vedomí, že štát presne vie, že sme hodnotení niekoľko desiatok krát nižšie za ten istý výkon ako naši kolegovia."
Tomáš Szalay, analytik HPI: "Lekári na Slovensku nie sú odkázaní na poberanie úplatkov. Priemerná mzda nemocničného lekára so špecializáciou je dve celé tri násobkom priemernej mzdy v národnom hospodárstve."
Radovan Ďurana, ekonomický analytik INESS (telefonát): "Veľmi ťažko si môžme predstaviť, že by štát počítal priamo ... úplatkov. Ale myslím si, že na ministerstve zdravotníctva veľmi dobre vedia, že veľká časť lekárov neordinuje iba v jednej ambulancii a ich kumulatívny príjem z viacerých postov nie je už tak nízky, ako býva obyčajne prezentovaný."
Táňa Slivková: "Okrem toho podľa analytika neexistuje priamy súvis medzi výškou platu a úplatkom."
Dušan Zachar, analytik INEKO: "Neznamená, že dobre zarábajúci lekár bude dostávať menej úplatkov, a ten zle zarábajúci bude dostávať viac úplatkov."
Martina Šoltésová, hovorkyňa MZ SR: "Úplatky, korupcia do zdravotníctva jednoznačne nepatria bez ohľadu na to, koľko lekári zarábajú."
Táňa Slivková: "Jedným z riešení, ako korupciu znížiť, je podľa analytikov to, aby sa presne zadefinovalo, na čo všetko má pacient nárok, v akej kvalite a v akom čase, a tak by mal aj štát napokon vyšší výber daní."
Tomáš Szalay: "Ak by ten nárok bol zadefinovaný presne a v zdravotnom pláne zdravotnou poisťovňou, zákonom, ministerstvom, tak v tej chvíli rozbehnete aj komerčný trh s pripoistením na tie výkony, ktoré nie sú hradené zo zdravotného poistenia, alebo ak chcete, urýchlene operácie v skoršom termíne, ako ten, na ktorý máte nárok. Nebudete musieť tieto úplatky dávať pod stolom, ale kúpite si normálnu legálnu službu."

Ako platíme lekárom
(21.02.2015; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 12/28; Barbora Demešová / Mária Chreneková Pietrová, Jaroslav Zápala)

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: "Korupcia je v našom zdravotníctve zažratá viac, ako by sa mohlo zdať. Z prieskumov vyplýva, že najväčšie sumy sa platia v nemocniciach tam, kde sa rodí, či operuje."
Jaroslav Zápala, moderátor: "Práve tuby už ale úplatky dávno byť nemali. Chirurga, či pôrodníka si totiž môžeme vybrať a zaplatiť úplne legálne. Prečo to niekedy nerobíme? Zisťovala Barbora Demešová."
Barbora Demešová, redaktorka: "Úplatky. Chronická choroba našich nemocníc. Vyhnať z ich operačných sál chcela už vláda Mikuláša Dzurindu. Aby ľudia neplatili načierno, dostali možnosť zaplatiť si legálne."
Petra Stano Maťašovská, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave: "S tým, že štyridsaťpäť percent v priemere ide nemocnici a tá väčšia časť ako odmena lekárovi."
Barbora Demešová: "Dá sa to už desať rokov. Možnosť najčastejšie ponúkajú pôrodnice. V závislosti od miesta si za stopäťdesiat až tristo eur môže žena vybrať konkrétneho pôrodníka. Zisťovali sme, ako často to robia."
Petra Stano Maťašovská, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave: "Pôrodníka si vlani zazmluvnilo šestnásť percent rodičiek."
Ladislava Šustová, hovorkyňa univerzitnej nemocnice v Košiciach: "S Univerzitnou nemocnicou Louisa Pasteura päť percent rodičiek."
Barbora Demešová: "No a inde ich bolo ešte nemej. Markíza sa pýtala deviatich štátnych nemocníc. Výsledok? Legálne si pôrodníka platia ženy len výnimočne. V niektorých nemocniciach to vlani spravilo menej než percento rodičiek, napríklad v Nitre."
Ladislav Berecz, Fakultná nemocnica s poliklinikou Nitra: "Zhruba vo výške nula celá dva percenta boli využité tieto služby."
Barbora Demešová: "V prešovskej nemocnici minulý rok rodilo dvetisíc šesťstoštyridsaťdva žien. No a oficiálny poplatok zaplatili dve. Z oficiálnych údajov teda vyplýva, že v pôrodniciach sa nezvykne platiť nič. Z prieskumov zas vyplýva niečo iné. Prečo platíme okľukou?"
Dušan Zachar, analytik INEKO: "Je to, samozrejme, aj otázka tej kultúry, otázka nedostatočnej možno informovanosti pacientov, nevedia, koľko percent z tej sumy ide lekárovi, lebo niekedy lekári povedia, že on z toho nič nemá, to nie je pravda. Má."
Barbora Demešová: "Úplatky v pôrodniciach opisujú aj mamičky na portáli Modrý Koník. Po článku v denníku SME to začala riešiť prokuratúra. Striktne sa k problému úplatkov stavajú aj nemocnice. Teda aspoň v oficiálnych vyjadreniach."
Ladislava Šustová: "Považujeme to za závažné porušenie pracovnej disciplíny so všetkými právnymi dôsledkami."
Petra Stano Maťašovská: "Ak pacient platí v nemocnici niečo, na čo nemá doklad, ide o nelegálnu platbu a treba to nahlásiť."
Barbora Demešová: "Pôrodníka usvedčeného z korupcie však Slovensko zatiaľ nevidelo."
Dušan Zachar: "Prínos z brania úplatku, respektíve dávania, je väčší ako to riziko z toho, že budem odhalený a potrestaný."
Barbora Demešová: "No a možnosť zaplatiť lekárom legálne na tom veľa nezmenila."

Chcete potvrdenie od lekára? Choďte na poštu
(21.02.2015; Sme; mut. , Spravodajstvo , s. 5; Ján Krempaský)

Lekári sa môžu vyhnúť registračnej pokladnici. Myslím, že pacienti to neprijmú, vraví Radoslav Herda zo združenia Slovenský pacient.
Cez poštu k potvrdeniu o zdravotnom stave na vodičský preukaz. Nedobrovoľnej obchádzke budú možno vystavení niektorí pacienti po prvom apríli, ak navštívia súkromných lekárov, ktorým sa zapáči návrh šéfa Asociácie súkromných lekárov Ladislava Pásztora. Kolegom Pásztor navrhuje, aby poplatky od pacientov nevyberali v hotovosti, ale cez bankové šeky či prevodom. Vyhnú sa tak povinnosti mať registračnú pokladnicu, ktorú im zákon predpisuje na hotovostné platby práve od 1. apríla.

Šek namiesto pokladnice
Súkromnými lekármi je väčšina ambulantných lekárov. "Pacient dostane šek, zaplatí ho na pošte alebo dostane číslo podnikateľského účtu lekára a pošle peniaze," približuje svoj návrh Pásztor. Lekár sa podľa neho poistí proti nezaplateniu šeku tak, že najskôr si počká na poštovú zloženku a až potom dá pacientovi potvrdenie. Pásztor sa neobáva, že by sa pacient, kým bude na pošte, prepadol v poradí v čakárni, lebo to podľa neho závisí od šikovnosti sestričky, aby mu hneď, ako príde s ústrižkom z pošty, vydala potvrdenie. Každé riešenie, ktorým sa lekári vyhnú povinnosti mať registračnú pokladnicu, je pre nich dobré, odpovedá Pásztor na otázku, čo na návrh hovoria členovia asociácie, ktorých je zhruba 3500.

Pacienti: Je to nezmysel
"Bezhotovostné prijímanie tržieb, to jest prevodný príkaz v banke, internetbanking, úhrada poštovou poukážkou, na účet podnikateľa nepodlieha povinnosti evidencie v elektronickej alebo virtuálnej registračnej pokladnici," reaguje na Pásztorov návrh Patrícia Macíková, hovorkyňa finančnej správy. "Myslím si, že to pacientmi neprijmú," povedal Radoslav Herda, predseda správnej rady občianskeho združenia Slovenský pacient. "Niektoré návrhy prinášajú viac problémov ako úžitku," hovorí. Lekári oficiálne odmietajú registračné pokladnice pre náklady, ktoré sú s nimi spojené. Najlacnejšia podľa Pásztora stojí 300 eur a najvýhodnejšia fiškálna od 500 eur. Do úvahy prichádza ešte virtuálna registračná pokladnica na webe Finančného riaditeľstva. Je zadarmo, ale pre lekárov podľa Pásztora nevýhodná, lebo všetci nie sú online a vydať cez ňu doklad je zdĺhavé.

Poplatky hradené u lekára
(21.02.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; por. 1/8; Elena Koritšánska / Miloš Kaniak)

Miloš Kaniak, moderátor: "Hoci prezident ešte nepodpísal zákon, ktorý od apríla ruší poplatky u lekára za objednanie sa na presný termín, v ambulanciách už spôsobuje chaos. Niektorým lekárom nie je jasné, či môžu zobrať poplatok od pacienta, ktorý sa v týchto dňoch objedná na aprílový termín. Názory ministerstva a právnika sú pritom protichodné."
Elena Koritšánska, redaktorka: "Pacientovi, ktorý sa chcel z februárového termínu u špecialistu preobjednať na neskôr, sestra povedala, že najbližší voľný termín má až v apríli. Nevedela mu však povedať, či si bude za toto objednanie musieť zaplatiť. Za pôvodný termín vo februári by zaplatiť musel. To je skúsenosť nášho poslucháča z uplynulého týždňa. Viacerí oslovení lekári nám potvrdili, že ak by teraz niekoho objednali na apríl, netušia, či od neho budú môcť vypýtať peniaze. Na mikrofón sa však vyjadriť nechceli. Ivan Humeník zo Slovenskej advokátskej komory si ale myslí, že v takýchto prípadoch peniaze pýtať budú môcť aj po prvom apríli."
Ivan Humeník, Slovenská advokátska komora (telefonát): "Pokiaľ poskytovateľ s pacientom dohodol nejakú službu, ktorá za súčasnej platnej právnej úpravy umožňuje od pacienta vybrať nejaký poplatok, tak tá nová právna úprava by do tohto vzťahu, ktorý vlastne de facto vznikol v minulosti, nemala zasahovať."
Elena Koritšánska: "Ministerstvo však tvrdí niečo iné. Hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková."
Zuzana Čižmáriková, hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR: "Je to naozaj veľmi jednoduché. Ak zákon začne platiť prvého štvrtý, po prvom štvrtý nemôže lekár vyberať žiaden poplatok bez ohľadu na to, kedy bol pacient objednaný alebo nebol objednaný."
Elena Koritšánska: "Pripomeňme, že zákon už schválil parlament, ale prezident ho zatiaľ nepodpísal. Lekárske združenia ho vyzvali, aby tak neurobil. Ak zákon predsa len podpíše, koniec poplatkom za objednanie sa na presný termín nastane prvého apríla."

Liek-neliek
(21.02.2015; Sme; mut. , Názory , s. 10; Tomáš Prokopčák)

Aby sme si boli istí tým, čo je liek, potrebujeme dôkaz: teda drahé testy bezpečnosti aj účinnosti.
Teoreticky to znie ako dobrý a rozumný nápad. No aj najhlúpejšie konštatovanie by pokračovalo vetou o tom, že ako každý dobrý nápad to neprežilo zrážku s realitou. Problémom tej reality totiž je, že naozaj býva zložitejšia. Napríklad myšlienka, že ak sa chce niečo tváriť ako liek či liečivá látka a tvrdiť to svojim zákazníkom (trebárs na obale), musíme k tomu ako k liečivu aj pristupovať. A aby sme si vôbec boli istí tým, že to liek je, potrebujeme dôkaz: teda drahé a relatívne komplikované testy bezpečnosti aj účinnosti. Ak to tieto testy nemá, môže to byť nanajvýš tak výživový doplnok a ešte aj to len na vlastné riziko. Ak by to takto v lekárňach pri kúpe rôznych vecí fungovalo, mohla by to byť dobrá správa. Pretože takéto predajne dnes svojim zákazníkom predávajú aj úplné nezmysly, a to v poličkách hneď vedľa skutočných liekov. Výsledkom je tak vo väčšine prípadov najdrahší možný moč vitamíny zo škatuľky - alebo nebezpečná viera v zázraky sprevádzajúca nedokázateľné či rovno nemožné tvrdenia homeopatie. Práve proti takýmto šarlatánom by mohol nový postup pomôcť a dokonca by mohol urobiť ešte jeden krok: vykázať podobné nefunkčné svinstvá preč z lekární a poslať ich tam, kde patria. Teda vedľa cukru a sirupov v potravinách. Lenže ako to už s vaničkami a deťmi býva, výsledkom je, že svoju účinnosť by mal napokon dokazovať aj čaj zo šalvie či skorocelu. Pričom funkciu účinných látok z podobných rastlín už veda v mnohých prípadoch dávno dokázala a, koniec koncov, farmaceutický priemysel z nich ťaží dodnes. Výsledkom tak napokon bude, že ak ľuďom akoukoľvek legislatívou (našou, bruselskou, hocakou) sťažíme prístup k takýmto legitímnym rastlinným liečivým nástrojom, a vlastne k akýmkoľvek legitímnym liečivám, napokon sa uchýlia k rôznym alternatívam. A tak okrem byliniek - trebárs natrhaných o polnoci, ehm, za splnu - budú využívať aj rôzne kryštály, blúzniť o pamäti a koncentráciách vody či vyhľadávať rôznych podvodníkov. A to už len teda bude rozumný nápad.

"Zodpovední za procesy ohrozujúce život ľudí sú ministri," - tvrdí P. Lipták
(20.02.2015; www.sme.sk; Blogy, 0:00, s. -; Dale Lenka)


Všeobecný lekár - strážny pes zdravotnej poisťovne
(20.02.2015; www.sme.sk; Blogy, 5:58, s. -; Lipták Peter)


Lekár Lipták odporúča vyšetrovateľom, aby si posvietili na vzťahy poslancov s lobistami finančných skupín
(20.02.2015; Rozhlasová stanica Fun; Headliny; 08.00; por. 2/3; R / -)

Redaktor: "Všeobecný lekár Peter Lipták, ktorý sa dostal do povedomia verejnosti vyjadreniami o prijímaní darov, podal trestné oznámenie pre všeobecné ohrozenie na neznámeho páchateľa. Za to majú byť zodpovední všetci doterajší ministri zdravotníctva. Spolu s poslancami parlamentu sa mali vraj podieľať na ohrození života a zdravia pacientov umožnením biznisu s liekmi na Slovensku. V trestnom oznámení Lipták postupne rok za rokom opisuje, ako malo dôjsť k ovládnutiu slovenských lekární a obchodu s liekmi. Vyšetrovateľom odporúča, aby si posvietili na vzťahy poslancov s lobistami finančných skupín. Zákonodarcom zároveň Lipták odkázal, že kým oni podávajú trestné oznámenia na neho pre vyjadrenia o daroch, on ho podáva na mafiu. Exminister zdravotníctva a súčasný šéf parlamentného výboru Richard Raši berie ale Liptákov krok ako skratové konanie. Za výstrel mimo označil Liptákove konanie aj ďalší exminister a poslanec Ivan Uhliarik."

Zrušenie poplatku môže vziať lekárom až pätinu príjmov
(20.02.2015; www.webnoviny.sk; Ekonomika, 07:06, s. -; SITA)


BSK: Nová nemocnica potrebuje odbornú diskusiu
(20.02.2015; www.teraz.sk; , 17:32, s. -; TASR)

Chrípka je na ústupe
(20.02.2015; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 16:00; por. 5/14; Miroslav Frindt / Miroslav Frindt)

Miroslav Frindt, moderátor: "Chrípkové ochorenia a ochorenia dýchacích ciest ustupujú. Od začiatku roka tento týždeň klesol počet chorých detí a dospelých o šesť percent v porovnaní s minulým týždňom. Lekári nahlásili dovedna stotritisíc akútnych respiračných ochorení a osemnásťtisíc štyristo prípadov chrípky. Najvyššia chorobnosť bola v Nitrianskom, najnižšia v Banskobystrickom kraji."
Lenka Skalická, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR: "Aj v tomto kalendárom týždni bol prerušený výchovno-vzdelávací proces, a to v sto sedemdesiatich piatich zariadeniach. Väčšinou išlo teda o materské školy, stredné, základné, ale aj jedny jasle boli zatvorené. Od začiatku chrípkovej sezóny sme prvýkrát zaznamenali aj tri úmrtia na ťažké akútne respiračné ochorenia v Slovenskej republike."

Slovenskí medici majú novú súťaž
(20.02.2015; www.teraz.sk; Školský servis, 14:44, s. -; Školský servis)


Osýpky sa opäť rozmáhajú. Ľudí strašia konšpirácie o očkovaní
(20.02.2015; www.aktualne.sk; Zahraničie, 21:32, s. -; Red Zahr, Aktuálne.sk)

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi