SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2015 » AUGUST 2015

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 4.8.2015

Nové antibiotiká nie sú, ich vývoj sa zastavil

(03.08.2015; www.pravda.sk; Spravodajstvo, 15:00, s. -; Katarína Kováčová Zlatica Beňová Pravda)

Za ostatných 15 rokov sa dostalo na trh len jedno nové antibiotikum. Tento žalostne nízky počet nehrá v prospech pacientov. Používané antibiotiká totiž prestávajú na infekcie zaberať a nové takmer nik nevyrába. Europoslanci už vyzvali farmaceutické firmy, aby investovali do výskumu a výroby moderných liekov. Tie však tvrdia, že na to nemajú peniaze. Ak odolnosť voči antibiotikám bude aj naďalej stúpať, namieste je potom otázka, čím sa budú ľudia v budúcnosti liečiť?

Europoslanci vyzvali farmaceutické firmy, aby investovali do výskumu a výroby moderných liekov.

Medzi pacientmi sa zvyšuje rezistencia na používané antibiotiká a bežné infekcie sa tak stávajú čoraz nebezpečnejšie, lebo sa nedajú vždy vyliečiť. "V Európe zomiera každoročne 25-tisíc ľudí následkom rastúcej rezistencie voči existujúcim antimikrobiálnym látkam. Musíme preto podporiť výskum nových typov liečiv," povedal europoslanec Piernicola Pedicini, spravodajca pre uznesenie. Odhaduje sa pritom, že počet úmrtí bude ešte rásť. Okrem výzvy pre farmafirmy poslanci v máji požiadali Európsku komisiu, aby zvážila legislatívu, ktorou by únia mohla podporiť vývoj nových liekov.

Apel europoslancov má na súkromný sektor zatiaľ slabý účinok. Podľa Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu, ktorá združuje 26 výrobcov, nové lieky nevyrábajú preto, lebo ich vývoj je drahý a dlho trvá. "Nie všetky farmaceutické spoločnosti sú pripravené investovať do vývoja nových antibiotík," reagovala výkonná riaditeľka asociácie Katarína Slezáková.

Miroslav Lednár z farmaceutickej spoločnosti Pfizer odhaduje, že suma za vývoj antibiotika sa pohybuje medzi 800-tisíc a jednou miliardou eur. Časová náročnosť od začiatku vývoja až po uvedenie na trhu je asi desať rokov. "Podľa mojich informácií sa dnes vyvíja antibiotík relatívne málo. Neviem o tom, že by naša spoločnosť plánovala v najbližších troch až štyroch rokoch spustiť nejaké nové antibiotikum. Pfizer však má antibiotiká, ktoré sú na trhu dávnejšie," dodal Lednár.

Rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave Vladimír Krčméry pripomína, že antibiotiká sú pre farmaceutické firmy dosť nevďačné, lebo rezistencia ich ničí skôr ako patentová ochrana. "Na Slovensku sa podľa našich informácií žiadne nové antibiotiká nechystajú. V rámci EÚ funguje už len päť firiem, ktoré robia výskum. Posledná nová molekula prišla pred 15 rokmi, " dodal rektor. Poukázal na to, že v rokoch 1970 až 1999 uviedli firmy na trh každý rok aspoň jeden nový liek.

Ako treba motivovať firmy, aby sa pustili do výskumu, kompetentní nepovedali. Európska komisia má síce päťročný akčný plán, ktorého cieľom je posilniť "prevenciu a kontrolu antimikrobiálnej rezistencie naprieč všetkými sektormi a zaistiť dostupnosť nových antimikrobiálnych látok". Akým spôsobom chcú zaistiť dostupnosť nových liekov, to tlačová tajomníčka Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková už nespresnila.

Podľa Slezákovej môže byť riešením Európska federácia farmaceutického priemyslu a asociácií, ktorá podporuje iniciatívu za inovatívnu liečbu. Ide o najväčšie verejno-súkromné partnerstvo medzi úniou (zastúpenou Európskou komisiou) a federáciou, s rozpočtom 3,3 miliardy eur na obdobie 2014 - 2024. "V rámci tejto iniciatívy podporujeme rôzne programy, ktoré financujú výskum nových liekov," uviedla Slezáková. Do programov zameraných na vývoj nových antibiotík federácia prispieva ročne sumou 223,7 milióna eur.

Denník Pravda sa opýtal nášho ministerstva zdravotníctva, či aj Slovensko môže nejakým spôsobom prispieť. Riaditeľka komunikačného odboru Zuzana Čižmáriková odpovedala, že rezort môže pôsobiť len nepriamo, a to tlakom na znižovanie spotreby antibiotík, čo sa podľa nej aj darí. Ich nadmerné používanie je totiž jednou z príčin odolnosti. Liečba antibiotikami vyšla vlani zdravotné poisťovne na 35,5 milióna eur.

Podľa štatistík Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb v prípade rezistencie na antibiotiká je situácia na Slovensku veľmi nepriaznivá. Napríklad pri cefalosporínoch predstavuje odolnosť Slovákov 29,7 percenta, čo je najvyššie číslo zo všetkých sledovaných krajín v únii.

Aj napriek týmto číslam naši lekári problém nepovažujú za dramatický. Prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara o kríze v liečbe špekulovať nechce. V ambulancii sa už aj sám stretol s prípadom, keď pacientovi nezabralo nič. "Občas vykultivujeme kmene, ktoré sú naozaj rezistentné skoro na všetko. Sám neviem, čo tomu pacientovi dať, a jedného som musel poslať na kliniku do Prešova, aby mu tam dali infúznu liečbu," konštatoval Makara.

Podľa viceprezidenta Asociácie súkromných lekárov Mariana Šótha k situácii, že by nebolo čím liečiť, nedôjde. "Po tejto stránke by som to teda nevidel až tak čierno, že príde bod, kedy žiadne antibiotikum nezaberie. Vždy nejaké zaberie, aj keď možno nie úplne tak, ako by sme si predstavovali, že to vyhubí celé, ale vždy potlačí aspoň aktivitu mikróba," uviedol Šóth. Šóth tvrdí, že lekári veľa ráz musia bojovať a aktívne presviedčať ľudí, aby antibiotiká neužívali. Väčšina z nich chce byť čo najskôr zdravá, aby najmenej chýbali v práci, a vedia, že antibiotiká ich postavia na nohy. Lekári im lieky dajú, pretože chcú vyjsť pacientom v ústrety. Viceprezident to preto považuje skôr za sociálny problém.

Príčiny rezistencie na antibiotiká

Prirodzená adaptácia mikroorganizmov na látky, ktoré sa snažia obmedziť ich rast.

Slabá prevencia infekčných ochorení (očkovanie).

Nadužívanie a zneužívanie antibiotík u ľudí a v potrave hospodárskych zvierat.

Rezistencia na antibiotiká rastie najmä v nemocniciach - EÚ (plus Nórsko a Island)

400 000 rezistentných infekcií získaných počas pobytu v nemocnici ročne

25 000 pacientov v tejto súvislosti zomiera ročne (infekcia ťažko liečiteľná, neliečiteľná, komplikovaná ďalšími "nasadajúcimi" infekciami)

Vyžaduje to 2,5 milióna extra nemocničných dní hospitalizácie

Náklady na zdravotnú starostlivosť sú viac než 900 miliónov eur.

Zdroj - WHO


Darovanú krv netestujú dokonale

(04.08.2015; Sme; mut. , Spravodajstvo , s. 3; Ján Krempaský)

Metóda, ktorá by skrátila čas neistoty, či v krvi nie je vírus HIV, sa u nás nepresadila, hoci prípadov pribúda

Darcov krvi, u ktorých objavia vírus HIV, je u nás málo, tvrdí Národná transfúzna služba. Preto neplánuje využívať molekulárnu diagnostiku.

BRATISLAVA. Za posledné dva roky na Slovensku takmer dvojnásobne vzrástol počet nových prípadov nákazy vírusom HIV. Pri transfúzii krvi však naši zdravotníci stále nepoužívajú diagnostiku, ktorá by mohla znížiť riziko infekcie od darcov. S molekulárnou diagnostikou pri darovaní krvi, ktorá dokáže toto riziko znížiť, nepočíta ani vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá prikazuje hlásiť nežiaduce reakcie pri darovaní a transfúzii krvi. Vyhláška sa pripomienkuje. "Použitiu molekulárnej diagnostiky vyhláška nebráni," vraví šéfka komunikácie ministerstva Zuzana Čižmáriková.

Riziko neznížime

Pri darovaní krvi vzniká tzv. imunologické okno. Počas neho sa nedá zistiť, či odobratá krv nie je infikovaná vírusom HIV. Trvá sedem až 17 dní po odbere. Molekulárna diagnostika by podľa šéfky Národného referenčného centra pre HIV/AIDS Danice Stanekovej mohla čas skrátiť približne o tri dni. Cena vyšetrenia sa pohybuje od 20 do 200 eur. Národná transfúzna služba neplánuje zaviesť túto diagnostiku, lebo HIV pozitívnych darcov je vraj u nás málo. "Každoročne zaznamenávame stabilne rovnaký počet HIV pozitívnych darcov - jedného až dvoch," vraví Mirko Peprný, šéf transfúznej služby v Banskej Bystrici a hlavný odborník ministerstva na transfúziológiu. Nakazených darcov podľa neho nepribudlo ani v posledných dvoch rokoch, keď sa na Slovensku podľa Stanekovej počet novodiagnostikovaných pacientov zvýšil z 50 v roku 2012, na 83 v roku 2014 a až 86 v roku 2014. Celkovo u nás od roku 1985, odkedy infekciu sledujú, zaznamenali 725 prípadov HIV, z toho 595 u slovenských občanov. "K číslam môžeme pridať jednu nulu," odhaduje skutočný počet nakazených Miroslava Žilinská z občianskeho združenia Odyseus, ktoré sa venuje aj HIV pozitívnym ľuďom.

Darcovstvo ako test HIV

Keď v roku 2010 médiá priniesli prípad Filipa z Košíc, ktorý sa počas transfúzie v miestnej univerzitnej nemocnici nakazil HIV, Žilinskej kolegyňa Soňa Pekarovičová pre SME povedala, že mladí ľudia využívajú darcovstvo krvi aj ako test, či nie sú HIV pozitívni. "Vnímame veľký trend mladých ľudí, že radšej idú darovať krv, ako by sa išli otestovať na protilátky HIV do lekárskeho zariadenia," povedala vtedy. Žilinská vysvetľuje, že tvrdenie vychádzalo z prieskumu, ktorý robilo združenie na festivaloch v roku 2009. Odvtedy ho nezopakovali. Podľa svojich skúseností predpokladá, že tento trend stále pretrváva. "Stretla som sa s akoby preferovaním alebo hovorením o tom, že ja som daroval krv, som teda zdravý," vraví Žilinská. Na zodpovednosť mladých apeluje aj Staneková. "Darovanie krvi by nemalo slúžiť na zistenie HIV statusu darcu, ktorý sa hanbí či bojí ísť na testy napríklad k nám do Národného referenčného centra, ale na pomoc iným chorým ľuďom." Infikovanú krv sa u nás snaží "zachytiť" dotazník, ktorý vyplňuje každý darca pred odberom. Sú v ňom aj otázky, ktoré majú odhaliť, či nie je nakazený vírusom. Darca však nemusí napísať o svojom zdravotnom stave pravdu. K bezpečnosti krvných derivátov prispieva aj "karanténa plazmy", ktorá sa používa až potom, ako sa dokázala HIV-negativita s odstupom troch mesiacov od odberu. Metóda sa však dá používať, iba ak je dosť vhodných darcov. Práve teraz v lete je ich však nedostatok. "Každoročne v letných mesiacoch dochádza k zníženiu počtu darcov na našich pracoviskách, čo sa prejavuje znížením krvných zásob," vraví Martina Grožajová, projektová manažérka NTS.

Kontrola nestačí

Filip sa krvou nakazil napriek tomu, že bola kontrolovaná. Nákazu potvrdil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v roku 2011. Vo výsledkoch testov, ktoré úrad vtedy robil, sa písalo, že vzorky príjemcu a darcu vykazujú vysoký stupeň príbuznosti. Advokát Juraj Kula pre Markízu povedal, že je to medicínsky výraz, ktorý v právnej praxi znamená stopercentný dôkaz, že vírus sa preniesol z darcu na príjemcu.

Ján Krempaský (c) SME

Vyšetrenia

HIV a krv

- po darovaní krvi sa nedá bežnou metódou 7 až 17 dní zistiť, či v nej nie je vírus HIV,

- toto obdobie sa volá imunologické okno,

- dalo by sa asi o tri dni skrátiť použitím molekulárnej diagnostiky,

- pri darovaní krvi ročne u nás zistia jedného až dvoch HIV pozitívnych darcov.

----

Zdravotníci sa pre mzdy chcú obrátiť na Fica

(04.08.2015; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 3; sita)

Pohľad šiestich komôr a odborových organizácií pôsobiacich v zdravotníctve na to, ako by malo vyzerať odmeňovanie zdravotníkov, sa u kompetentných dosiaľ nestretol s pochopením. So svojimi požiadavkami neuspeli na ministerstve zdravotníctva ani počas rozporového konania k novele zákona, ktorá má platy zdravotníkov riešiť. Po tom, čo sa im na rokovaniach s rezortom nepodarilo nič dosiahnuť, sa podľa prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Ivety Lazorovej možno obrátia na premiéra Roberta Fica. (sita)


Darovanú krv netestujú dokonale. Čislák čas neistoty neskracuje


(03.08.2015; www.sme.sk; , , s. -; Ján Krempaský)

Vydané dnes o 21:14 Autor - Ján Krempaský

Darcov krvi, u ktorých objavia vírus HIV, je u nás málo, tvrdí Národná transfúzna služba. Preto neplánuje využívať molekulárnu diagnostiku.

BRATISLAVA. Za posledné dva roky na Slovensku takmer dvojnásobne vzrástol počet nových prípadov nákazy vírusom HIV. Pri transfúzii krvi však naši zdravotníci stále nepoužívajú diagnostiku, ktorá by mohla znížiť riziko infekcie od darcov.

S molekulárnou diagnostikou pri darovaní krvi, ktorá dokáže toto riziko znížiť, nepočíta ani vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá prikazuje hlásiť nežiaduce reakcie pri darovaní a transfúzii krvi. Vyhláška sa pripomienkuje.

"Použitiu molekulárnej diagnostiky vyhláška nebráni," vraví šéfka komunikácie ministerstva Zuzana Čižmáriková.

Riziko neznížime

Pri darovaní krvi vzniká tzv. imunologické okno. Počas neho sa nedá zistiť, či odobratá krv nie je infikovaná vírusom HIV. Trvá sedem až 17 dní po odbere.

Molekulárna diagnostika by podľa šéfky Národného referenčného centra pre HIV/AIDS Danice Stanekovej mohla čas skrátiť približne o tri dni. Cena vyšetrenia sa pohybuje od 20 do 200 eur.

Národná transfúzna služba neplánuje zaviesť túto diagnostiku, lebo HIV pozitívnych darcov je vraj u nás málo. "Každoročne zaznamenávame stabilne rovnaký počet HIV pozitívnych darcov ­ jedného až dvoch," vraví Mirko Peprný, šéf transfúznej služby v Banskej Bystrici a hlavný odborník ministerstva na transfúziológiu.

Nakazených darcov podľa neho nepribudlo ani v posledných dvoch rokoch, keď sa na Slovensku podľa Stanekovej počet novodiagnostikovaných pacientov zvýšil z 50 v roku 2012, na 83 v roku 2014 a až 86 v roku 2014.

Celkovo u nás od roku 1985, odkedy infekciu sledujú, zaznamenali 725 prípadov HIV, z toho 595 u slovenských občanov. "K číslam môžeme pridať jednu nulu," odhaduje skutočný počet nakazených Miroslava Žilinská z občianskeho združenia Odyseus, ktoré sa venuje aj HIV pozitívnym ľuďom.

Darcovstvo ako test HIV

Keď v roku 2010 médiá priniesli prípad Filipa z Košíc, ktorý sa počas transfúzie v miestnej univerzitnej nemocnici nakazil HIV, Žilinskej kolegyňa Soňa Pekarovičová pre SME povedala, že mladí ľudia využívajú darcovstvo krvi aj ako test, či nie sú HIV pozitívni.

"Vnímame veľký trend mladých ľudí, že radšej idú darovať krv, ako by sa išli otestovať na protilátky HIV do lekárskeho zariadenia," povedala vtedy.

Žilinská vysvetľuje, že tvrdenie vychádzalo z prieskumu, ktorý robilo združenie na festivaloch v roku 2009. Odvtedy ho nezopakovali. Podľa svojich skúseností predpokladá, že tento trend stále pretrváva. "Stretla som sa s akoby preferovaním alebo hovorením o tom, že ja som daroval krv, som teda zdravý," vraví Žilinská. Na zodpovednosť mladých apeluje aj Staneková. "Darovanie krvi by nemalo slúžiť na zistenie HIV statusu darcu, ktorý sa hanbí či bojí ísť na testy napríklad k nám do Národného referenčného centra, ale na pomoc iným chorým ľuďom."

Infikovanú krv sa u nás snaží "zachytiť" dotazník, ktorý vyplňuje každý darca pred odberom. Sú v ňom aj otázky, ktoré majú odhaliť, či nie je nakazený vírusom. Darca však nemusí napísať o svojom zdravotnom stave pravdu.

K bezpečnosti krvných derivátov prispieva aj "karanténa plazmy", ktorá sa používa až potom, ako sa dokázala HIV-negativita s odstupom troch mesiacov od odberu. Metóda sa však dá používať, iba ak je dosť vhodných darcov. Práve teraz v lete je ich však nedostatok.

"Každoročne v letných mesiacoch dochádza k zníženiu počtu darcov na našich pracoviskách, čo sa prejavuje znížením krvných zásob," vraví Martina Grožajová, projektová manažérka NTS.

Kontrola nestačí

Filip sa krvou nakazil napriek tomu, že bola kontrolovaná. Nákazu potvrdil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v roku 2011.

Vo výsledkoch testov, ktoré úrad vtedy robil, sa písalo, že vzorky príjemcu a darcu vykazujú vysoký stupeň príbuznosti.

Advokát Juraj Kula pre Markízu povedal, že je to medicínsky výraz, ktorý v právnej praxi znamená stopercentný dôkaz, že vírus sa preniesol z darcu na príjemcu.

Vyšetrenia

HIV a krv

po darovaní krvi sa nedá bežnou metódou 7 až 17 dní zistiť, či v nej nie je vírus HIV,

toto obdobie sa volá imunologické okno,

dalo by sa asi o tri dni skrátiť použitím molekulárnej diagnostiky,

l?pri darovaní krvi ročne u nás zistia jedného až dvoch HIV pozitívnych darcov.


Kto hovorí za rodičky

(03.08.2015; Týždeň; č. 32, spoločnosť, pôrody , s. 24,25; iveta Aldana, lucia Lišiaková, veronika Pizano)

.iveta Aldana .lucia Lišiaková .veronika Pizano

Od januára srne pravidelne každý mesiac prinášali texty týkajúce sa slovenského pôrodníctva. Pre .týždeň ich písali tri ženy-matky, ktoré nie sú zdravotnícky ani novinárky, akurát mali ambíciu, aby bolo slovenské pôrodníctvo lepšie. Prinášame posledné dva texty, ktorými sa táto séria završuje.

Keď sme tretí článok z našej pôrodníckej série zakončili otázkou ,,A kto tu teda hovorí za práva rodičiek?", do redakcie prišla reakcia občianskeho združenia Ženské kruhy, v ktorej stálo: ,,Dôležitejšia otázka je, kto by mal ich záujmy zastupovať, presadzovať a ako. Odpoveď na prvú časť je jasná: štát." Konštatovanie, s ktorým sa stotožňujeme. Problém nastáva v tom, že podmienka ,,mal by zastupovať záujmy" ostáva len na papieri. Chceli sme vedieť, ako ministerstvo zdravotníctva zabezpečuje a kontroluje uvádzanie najnovších vedeckých poznatkov do pôrodníckej praxe. Od hovorcu ministerstva Petra Bublu sme dostali odpoveď: ,,Podľa ustanovení zákona o zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy." Ľudské zdravie však nie je krížovka alebo sudoku, ktoré sa dá vždy rovnako správne vyriešiť. Aj z tohto pohľadu je teda odpoveď ministerstva alibistická. Ministerstvo posúva zodpovednosť na zdravotníckych pracovníkov, ktorí podľa neho zodpovedajú za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade s právnymi predpismi a etickým kódexom zdravotníckeho pracovníka. V prípade, že nie ste spokojní s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, môžete sa obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten vydá stanovisko, ktoré môžete potom použiť pri sťažovaní sa u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo pri podaní trestného oznámenia. Úrad zriadený zákonom však neposúva informácie o jednotlivých podnetoch ministerstvu. Ministerstvo zdravotníctva ako zriaďovateľ desiatok nemocníc, a teda štát nevníma svoju zodpovednosť. Preto sa ani systémovo neriešia problémy v nemocniciach, na ktoré sa pacienti sťažujú. Zodpovednosť preto v niektorých prípadoch preberajú občianske združenia.

.tvrdé pomenovanie

V oblasti pôrodníctva počuť čoraz viac práve o občianskom združení Ženské kruhy. Vzniklo v roku 2011 pôvodne so zámerom podporovať prirodzené pôrody. Samotné združenie si podľa Zuzany Kriškovej, jednej zo zakladajúcich členiek a zároveň predsedníčky združenia, prešlo vývojom, kým dospelo k svojej súčasnej vízii. Ich snahou je, aby slobodná voľba, dôstojnosť a rešpektovanie žien pri pôrode a teda dodržiavanie ich ľudských práv boli samozrejmosťou. Aj keď združenie robí množstvo aktivít, ako sú besedy, premietanie filmov s pôrodníckou tematikou či publikovanie autorských článkov, rozhovorov a príbehov, veľká časť práce sa podľa Kriškovej v posledných dvoch rokoch zamerala na pomenovanie problému slovenského pôrodníctva. Je to podľa nej prvý krok k tomu, aby nastala zmena. Spolu so združením Občan, demokracia a zodpovednosť (ODZ) realizovali Ženské kruhy dvojročný monitoring a výskum, ktorých výsledkom je publikácia Ženy - Matky - Telá: Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Publikácia konštatuje, že pôrodnice na Slovensku porušujú ľudské práva. Pre čitateľa, ktorý nemá bližšie skúsenosti s pôrodníctvom, sa môžu zdať tvrdenia v knihe prehnané a spájanie pôrodníctva s násilím tvrdé. No práve takéto pomenovanie skutočností môže pomôcť k tomu, aby sa problémy v pôrodníctve reálne začali riešiť. V publikácii sa pritom kladie dôraz na odporúčania viacerých medzinárodne uznávaných organizácií, medzi ktoré patrí aj Svetová zdravotnícka organizácia a Medzinárodná federácia pre gynekológiu a pôrodníctvo. Autorky poukazujú na rozpor medzi zaužívanou praxou na Slovensku a odbornými odporúčaniami. Typickým príkladom je poloha v ľahu. Od tejto polohy by mali byť ženy odrádzané a naopak, mali by byť povzbudzované k tomu, aby si zvolili niektorú z vertikálnych polôh - napríklad v kľaku. Ženské kruhy a ODZ chcú v spolupráci s odborníčkami a odborníkmi z oblasti pôrodníctva, pôrodnej asistencie a neonatológie hľadať príčiny problémov slovenského pôrodníctva a nachádzať na ne riešenia, ktoré je však možné prijať iba za aktívnej účasti štátu a iných zodpovedných subjektov. Systém je podľa Kriškovej nastavený tak, že ľudia v ňom priam automaticky porušujú ľudské práva rodiacich žien aj ich detí a ani sa nad tým nepozastavujú. ,,Za normálne sa považuje to, čo je nenormálne," skonštatovala Krišková.

.riešenie: dula?

Ženské kruhy sa snažia o systémovú zmenu, ktorá by mala mať pozitívny dopad na väčšinu rodičiek. Bude trvať roky, kým k nej naozaj dôjde. Rodičky však potrebujú a hľadajú oporu už teraz. Mnohé ženy sa preto obracajú na duly, aby počas pôrodu mali pri sebe osobu, ktorá ich podporí a dokáže sa ich zastať pred personálom nemocnice. Dula je špeciálne vyškolená žena, ktorá sa snaží ponúknuť rodičke nepretržitú psychickú a fyzickú podporu počas tehotenstva, počas pôrodu aj po ňom. Na Slovensku existuje aj združenie Slovenské duly, ktoré je členom medzinárodných organizácií European Network of Childbirth Associations a European doulas. Alexandra obe svoje deti porodila v Trnavskej fakultnej nemocnici. Prvé v roku 2010, druhé v roku 2012. Pri prvom pôrode sa cítila podľa vlastných slov hrozne: ,,Správali sa ku mne ako k nejakej chudere." Pri druhom pôrode sa snažila postupovať inak a zabezpečila si dulu. ,,Druhý pôrod bol diametrálne odlišný v porovnaní s prvým. V dule som mala človeka, na ktorého som sa naviazala. Bola som si istá, že je tam pre mňa. Vďaka nej mi taktiež umožnili mať bábätko ihneď na mojej hrudi, neumyté, nechali dotepať pupočník," povedala o svojej skúsenosti s dulou Alexandra.

Prítomnosť dúl v slovenských pôrodniciach je ešte stále pomerne rarita. Ženy chcú mať pri pôrode skôr svojho partnera a keďže pôrodnice umožňujú zväčša len jednu sprievodnú osobu, muž dostane pred dulou prednosť. Ani zdravotný personál nie je prítomnosti dúl veľmi naklonený. Keď sme sa na vplyv psychiky na pôrod pýtali hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo Miroslava Borovského, rozhorčene zareagoval, že namiesto toho, aby médiá písali o nedostatočnom financovaní zdravotníctva, píšu o tom, ako chce rodička, aby ju dula držala za ruku.

.a ešte dojčenie

Ani ďalšie občianske združenie, Mamila, ktoré pomáha čerstvým matkám najmä s dojčením, nemá u zdravotníkov úplne dvere otvorené. V našom májovom článku sme sa zamerali na podporu dojčenia, v ktorej má Slovensko stále veľké nedostatky. Aj keď má viac ako polovica pôrodníc titul Baby-friendly Hospital, kompletné dodržiavanie desiatich krokov, ktoré sú podmienkou na získanie tohto titulu, v slovenských pôrodniciach takmer nenájdeme. Výsledkom toho je, že veľké množstvo žien má problémy s dojčením a následne dojčiť prestávajú. Mamila, ktorá funguje od roku 2002, združuje desiatky laktačných poradkýň po celom Slovensku. Okrem osvety a poradenstva sa združenie snaží aj o zmeny na inštitucionálnej úrovni. Z tohto pohľadu však združeniu chýba stratégia týkajúca sa spolupráce so zodpovednými orgánmi - v minulosti Slovenský výbor Unicef a v súčasnosti Slovenská pediatrická spoločnosť. Zdravotníci často nesúhlasia s tým, aby členky Mamily vstupovali so svojimi edukačnými aktivitami do nemocníc a ich úlohu vidia najmä v pomoci matkám s technikou dojčenia v domácom prostredí po prepustení z nemocnice. Slovenská pediatrická spoločnosť začína spolupracovať s Inštitútom pre podporu dojčenia a jedným z faktorov, ktorý rozhodol o spolupráci s týmto občianskym združením bola aj ,,ochota plne akceptovať odborné vedenie zo strany odborných spoločností", ako nám napísal doktor Marcel Litavec, vedúci pracovnej skupiny SPS pre podporu dojčenia. Z celej situácie sa tak zdá, že prioritou v oblasti podpory dojčenia je skôr to, kto bude mať hlavné slovo, než to, čo je najlepší záujem detí a ich matiek.

.sprievodca nemocnicami

Zrejme mediálne najviditeľnejšou neziskovou aktivitou je projekt Sprievodca pôrodnicami. Od roku 2010 ho pripravuje slovenský rodičovský portál rodinka.sk v spolupráci so Stredoeurópskym inštitútom pre zdravotnú politiku - Health Policy Institute (HPI). Ambíciou projektu je mapovať stav pôrodníc z hľadiska kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti, pohľadu služieb a ponuky pôrodnej starostlivosti a spokojnosti rodičiek. Počas prvého roka získavali pôrodnice hodnotenie spokojnosti od rodičiek a HPI zároveň zbieral údaje o základných údajoch a ponúkaných službách jednotlivých pôrodníc. Po prvom ročníku sa projektu vytýkalo, že nie je objektívne použiť len hodnotenie od rodičiek. V reakcii na to HPI prišiel s ideou expertného hodnotenia na základe indikátorov medicínskej kvality. HPI zostavil komisiu 14 odborníkov, ktorá vybrala 10 kľúčových indikátorov, ktoré sa hodnotili. Išlo napríklad o počet pôrodov, úmrtie donoseného plodu do siedmich dní po pôrode, frekvenciu cisárskeho rezu či pôrod s epidurálnou analgézou. Podrobné zverejnenie expertných údajov, ktoré porovnali pôrodnice v daných indikátoroch, vyvolalo kritiku aj vášnivú diskusiu. Tá mala nakoniec pozitívny efekt. Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť a autori Sprievodcu našli zhodu a tento rok v júni prezentovali na perinatologickej konferencii spoločné indikátory kvality slovenských pôrodníc. Kým teda štvrtý ročník Sprievodcu pôrodnicami obsahoval len hodnotenie rodičiek, piaty ročník bude opäť kompletný, aj s hodnotením služieb a indikátormi kvality. Jeho výsledky budú vďaka spolupráci s odbornou spoločnosťou objektívnejšie, tvrdia jeho autori. Sprievodca je tak jedným z projektov, ktoré môžu pomôcť zlepšiť pôrodníctvo na Slovensku.

.a čo poisťovne?

Pozitívne zmeny by mohli naštartovať aj zdravotné poisťovne, ktoré majú nástroje na to, aby vyvíjali tlak na zlepšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti vpôrodniciach. Keď sme sa poisťovní pýtali, či motivujú nemocnice k baby-friendly prístupu, zdravotná poisťovňa Union presunula zodpovednosť na nemocnice: ,,Je záujmom každej pôrodnice, aby si svojím prístupom a službami získala dôveru svojich klientov." Dôvera sa zas odvolala na to, že baby-friendly prístup nie je oficiálne definovaný v legislatíve, a tak ho nemôžu zachytiť v zmluvách s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Namiesto hľadania možných riešení a zmien zo strany zainteresovaných sme si opakovane všimli, že jednotlivé strany sa stále odvolávajú na kompetencie a právomoci niekoho iného. Zdravotné poisťovne sa odvolávajú na ministerstvo zdravotníctva a potrebu legislatívnych zmien. Ministerstvo zdravotníctva sa odvoláva na hlavných odborníkov SR pre jednotlivé špecializačné odbory. Tí zas spolu so svojimi odbornými spoločnosťami poukazujú na to, aké priority určuj e ministerstvo zdravotníctva a ako prebiehajú legislatívne procesy. Nič neriešiaci bludný kruh však uzamyká vo svojom vnútri ženy a deti, ktoré veľmi na výber nemajú.

Namiesto hľadania riešení sme sa často stretli u kompetentných s prehadzovaním zodpovednosti.


Žilinská nemocnica hľadá nového riaditeľa

(03.08.2015; Žilinské noviny; č. 30, Žilina/inzercia , s. 3; sita)

Ministerstvo zdravotníctva začalo hľadať nového riaditeľa pre Fakultnú nemocnicu s poliklinikou v Žiline.

ŽILINA. Predchádzajúci šéf Fakultnej nemocnice v Žiline Štefan Volák odstúpil 21. marca po výzve ministra zdravotníctva Viliama Čisláka na vyvodenie osobnej zodpovednosti. Stalo sa tak po tom, čo niekoľko desiatok zdravotníkov podalo výpoveď. Zdravotnícke zariadenie aktuálne vedie dočasný riaditeľ Pavol Drugaj. Záujemcovia o kreslo šéfa žilinskej nemocnice sa môžu hlásiť do výberového konania do 17. augusta tohto roka. Okrem vysokoškolského vzdelania a päť ročnej odbornej praxe je potrebné vypracovať aj projekt stratégie rozvoja nemocnice. Koncom februára tohto roka dala časť lekárov interného oddelenia žilinskej nemocnice výpoveď pre nedostatok lôžok a zlé hygienické podmienky na oddelení. V marci sa rovnakou cestou vybrali aj dve desiatky sestier z centrálnej jednotky intenzívnej starostlivosti, dôvodom bolo množstvo nadčasových hodín. Ani po odstúpení Voláka sa situácia neupokojila a výpovede podali ďalšie sestry z rôznych oddelení. Väčšina zdravotníkov výpovede stiahla v apríli po dohode s novým vedením. Volák sa už predtým zviditeľnil ozdravným plánom, ktorý si nemocnica nechala vypracovať za 10 tisíc eur firmou PP Partnership. Konateľom spoločnosti bol v tom čase kotolník. Z analýzy inštitútu INEKO vyplynulo, že hodnota materiálu je mnohonásobne nižšia, niečo cez 300 eur.

SKOK chce, aby antikoncepciu hradili zdravotné poisťovne

(03.08.2015; www.teraz.sk; , 16:09, s. -; TASR)

Antikoncepciu užívajú asi štyri percentná slovenských žien.

Predseda strany SKOK Juraj Miškov Foto: TASR/Michal Svítok

Bratislava 3. augusta (TASR) - Antikoncepcia by podľa strany SKOK mala byť hradená z verejného zdravotného poistenia. Ako dnes avizoval jej šéf Juraj Miškov, na najbližšiu schôdzu parlamentu preto predloží návrh novely zákona, ktorá má umožniť, aby zdravotné poisťovne mohli antikoncepciu preplácať. O výške úhrad by mali podľa Miškova rozhodnúť odborníci.

"Sme takmer poslednou krajinou v Európskej únii, kde nie je ženská antikoncepcia hradená zo systémov verejného zdravotného poistenia," povedal Miškov. Poukázal na to, že nejde o žiadny diablov výmysel, ako to majú prezentovať niektorí konzervatívci, ale modernú formu plánovania rodičovstva. Pripustil, že ide o kontroverznú tému, netreba však podľa jeho slov pred ňou strkať hlavu do piesku.

Ako upozornila členka Výkonnej rady SKOK Katarína Augustinič, ceny antikoncepcie sa začínajú asi od 20 eur za trojmesačné balenie, čo si mnohé ženy nemôžu dovoliť. "Väčšia dostupnosť ženskej antikoncepcie by sa mohla stať jedným zo zásadných nástrojov plánovaného a zodpovedného rodičovstva," povedala. Ženy sa podľa jej slov majú právo rozhodnúť, kedy chcú mať deti.

Antikoncepciu užívajú asi štyri percentná slovenských žien. Jej úhradu zo zdravotného poistenia žiadali na Slovensku viackrát aj mimovládne organizácie a občianske aktivistky. So svojou požiadavkou však neuspeli.

Protéza porastie s dieťaťom

(04.08.2015; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 7; Laura Zvončeková)

Laura Zvončeková Bratislava

Detskí pacienti, ktorí budú potrebovať umelú náhradu kosti, to majú opäť o čosi jednoduchšie. Lekári z Ortopedickej kliniky LF UK a Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave začali medzi prvými v Európe používať špeciálnu endoprotézu, ktorá rastie spolu s pacientom. Tomu ju budú môcť predĺžiť ambulantne alebo v pohodlí domova. Nebude tak musieť podstupovať ďalšie operácie.

"Kým v minulosti sme endoprotézy predlžovali mechanicky v operačných sálach v celkovej anestézii, dnes ich vieme predĺžiť jednoduchým priložením generátora a celé to netrvá dlhšie ako pár minút," hovorí riaditeľ Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave Ladislav Kužela.

Ako prvému implantovali novú expandibilnú protézu trinásťročnému Jakubovi Košíkovi z Lednických Rovní, ktorému lekári diagnostikovali malígny nádor na stehennej kosti. Aby mu nohu lekári zachránili, rozhodli sa pre resekciu nádoru a vložili mu do nej titánovú náhradu. Jakubovi budú endoprotézu predlžovať ambulantne, neskôr si môže predĺženie urobiť sám v pohodlí domova a do ortopedickej ambulancie chodiť len na kontroly.

"Pri tejto operácii sme prvýkrát použili nový predlžovací systém riadený bezdrôtovo, ktorý má vo svojom vnútri zabudovaný motorček. Ten predlžuje končatinu a môže ju predĺžiť až do ôsmich centimetrov," hovorí prednosta Detskej ortopedickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Milan Kokavec. To by malo stačiť na definitívnu korekciu nohy, aby mal pacient aj vo veku, kedy je už ukončený rast, rovnako dlhé končatiny.

Predlžovanie kosti sa robí zhruba raz za pol roka. "Nemusíme pacientov hospitalizovať, nemusia absolvovať predoperačné vyšetrenia a napokon samotný operačný výkon v celkovej anestézii s rizikami s tým spojenými," vraví profesor Kokavec.

Resekcie nádoru s náhradnou endoprotézou urobili na ortopedickej klinike doteraz asi 35 pacientom a patria k bežným výkonom. Je to jediné pracovisko na Slovensku, kde robia predlžovacie protézy. Prvú použili lekári pred ôsmimi rokmi a majú s nimi veľmi dobré výsledky. Doteraz ich však pacientom museli zhruba raz za rok podľa potreby predlžovať mechanicky, čo znamenalo ďalšie operácie v celkovej anestézii.


Prečo je dôležitá hygiena rúk

(04.08.2015; Sme; mut. , Zdravie a relax , s. 7; Eva Molnárová)

Otázka "ruky máš už umyté?" patrí v komunikácii s malými deťmi medzi najčastejšie. Umývame si však ruky rovnako poctivo, ako to vyžadujeme od nich?

Manažérka pre bezpečnosť pacienta Univerzitnej nemocnice v Bratislave Marta Baričičová hovorí: "Ľudia si myslia, že mydlo zmyje z rúk všetku nečistotu. Opak je však pravda, pretože mydlom sa zmyje iba 20 % nečistoty a zvyšných 80 % dokážu odstrániť dezinfekčné prostriedky. A MUDr. Elena Lazarová z oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie spomínaného pracoviska dodáva: "Najviac mikroorganizmov na rukách je na ryhách, medzi prstami a okolo lôžok nechtov. Ľudia dodnes dávajú prednosť tuhým mydlám pred tekutými a majú dosť málo poznatkov o význame dezinfekcie rúk. Mnohí dokonca za umytie rúk, aj po toalete, považujú obyčajné opláchnutie rúk pod tečúcou vodou!"

Kedy na ňu dbať ešte viac

Hoci je každé umytie rúk dôležité, sú situácie a sezónne obdobia, keď je hygiena rúk ešte dôležitejšia ako inokedy. Ide najmä o situácie, keď prichádzame zvonku do bežného domáceho prostredia. "Hygienou rúk chránime toto prostredie a zdravie členov domácnosti pred mikroorganizmami z vonkajšieho prostredia. Pokiaľ ide o ročné obdobia, na jar a na jeseň je obdobie zvýšeného výskytu akútnych respiračných ochorení chrípky a chrípkových ochorení, na konci leta sa stretávame s črevnými infekciami, s vírusovou hepatitídou, a preto je význam hygieny rúk celoročný," zdôraznila MUDr. Elena Lazarová. Nedoceniteľný význam má hygiena rúk na dovolenkách v exotických kútoch sveta.

Kontaminácia potravín

Dôležitosť čistých rúk pri manipulácii s potravinami v letnom období zdôrazňuje aj vedúca odboru hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov Úradu verejného zdravotníctva SR MUDr. Iveta Trusková: "Pri kulinárskom procese je dôležité vždy dodržiavať zásady osobnej hygieny, čistotu rúk, nezamieňať si pracovné plochy, tzn. nečisté s čistými. Teda napríklad hotové mäso neklásť na plochu, na ktorej bola predtým neumytá zelenina. Platí to aj pre ruky, ktoré si treba umyť vždy, keď striedame manipuláciu s čistými a s ešte nespracovanými potravinami." Zabránenie skríženej kontaminácie surových a už uvarených potravín a umývanie rúk pred zahájením prípravy potravín, pri prerušení práce, po opracovaní surovín a, samozrejme, po použití toalety patrí medzi desatoro "zlatých pravidiel" k ochrane pred črevnými nákazami, ktoré ponúka aj Svetová zdravotnícka organizácia.

Čo nám hrozí?

"Mnoho mikroorganizmov, ktoré sú bežne prítomné v prostredí, sa prenáša nie respiračnou, teda kvapôčkovou cestou, ale práve výhradne rukami. Pri nedostatočnej hygiene rúk vytvárame priestor na ich vniknutie do organizmu prostredníctvom potravín, ktoré konzumujeme," upozorňuje MUDr. Elena Lazarová. Pretože teplé počasie baktériám, vírusom a plesniam praje, podporuje ich rozmnožovanie a vznik infekčných ochorení, každý rok v letnom období infektológovia povzbudzujú verejnosť na zvýšenú hygienu rúk. Medzi najčastejšie ochorenia, ktoré majú pôvod v nedostatočnej hygiene rúk, patria: vírusová hepatitída typu A, akútne črevné ochorenia, salmonelózy, bacilová červienka, kampylobakterové hnačkové ochorenia, rotavírusové infekcie (u detí), toxoplazmóza.

Ako na to

Dôležité je používať tečúcu vodu a mydlo. Voda by mala byť vlažná, lepšie však teplá. Pred umývaním rúk si zložte prstene a hodinky. Ruky dôkladne opláchnite teplou vodou. Na celú plochu dlaní naneste mydlo, najlepšie tekuté, pretože na tuhých sa môžu vyskytovať baktérie. Dlane začnite trieť o seba, postupne umývajte kožné ryhy, prsty, chrbát dlaní, priestor okolo lôžok nechtov, nezabudnite na priestory medzi prstami. Problematickým miestom býva priestor pod nechtami, špeciálne umelými. Na ich dôkladnú hygienu poslúži malá kefka. Po cca 20 až 30 sekundách opláchnite mydlo z rúk. Na osušenie rúk je najvhodnejšie používať jednorazové papierové utierky, pretože vlhké uteráky sú živnou pôdou pre rozmnožovanie mikroorganizmov. Osušenie rúk je rovnako dôležité, pretože na mokrých a vlhkých rukách sa zostávajúce mikroorganizmy rýchlo rozmnožujú.

Dezinfekcia nasucho

"Alkoholová dezinfekcia nasucho má v bežných podmienkach význam vtedy, ak nemáme možnosť umyť si ruky pod tečúcou vodou pomocou mydla. Počas pobytu mimo domova ako doplnok dámskej kabelky či príručnej batožiny ju rozhodne odporúčame ako prostriedok chrániaci zdravie," zdôraznila MUDr. Elena Lazarová. Pomáhajú aj vlhké dezinfekčné vreckovky. Nie vždy máme možnosť umyť si ruky. Prenosu infekcií možno zabrániť aj nasledovne: nechytajte zbytočne veci, neukladajte si osobné veci na neznáme povrchy, nedotýkajte sa zbytočne tváre, úst, nosa, očí.

Eva Molnárová

----

"Najviac mikroorganizmov na rukách je na ryhách, medzi prstami a okolo lôžok nechtov."

Fakty

Umývanie rúk denne!

- po každom návrate domov,

- pred každou prípravou a konzumáciou jedla,

- po použití toalety,

- po kontakte so zvieratami,

- po ceste v hromadných dopr. prostriedkoch,

- ak sa v domácnosti nachádza chorý,

- po návšteve lekára,

- pred vstupom do a po odchode z nemocnice.


Protóny v role liečiteľa

(04.08.2015; Sme; mut. , Zdravie a relax , s. 8; mv)

Pacienti s nádorovými ochoreniami sa často - a nie bezdôvodne - obávajú nežiaducich účinkov liečby. Nová metóda ich umožňuje účinne eliminovať.

Pri väčšine nádorových ochorení, kde je vhodná rádioterapia, možno uplatniť protónovú liečbu. Aké sú jej výhody? Pri štandardnej rádioterapii dochádza k stratám energie v zdravých tkanivách a do nádoru sa tak dostane len časť energie. Aby sa nádor zničil, žiarenie prechádzajúce telom pacienta poškodí aj zdravé tkanivá, zvlášť tie, ktoré sú na ožiarenie veľmi citlivé (mozog, miecha, pľúca, slinné žľazy, sliznica zažívacieho a močového traktu a najmä tkanivá vyvíjajúceho sa detského organizmu). Najmodernejšie metódy využívajúce pôsobenie protónových zväzkov odovzdajú väčšinu energie priamo nádorovému tkanivu, keďže zväzok zrýchlených častíc má vysokú energiu a možno ho veľmi presne zacieliť a pacienta ožarovať z mnohých smerov. Tým sa šetrí zdravé tkanivo pred nádorom a vôbec sa nepoškodzuje zdravé tkanivo za nádorom, takže životne dôležité orgány v blízkosti nádoru možno účinne chrániť pred poškodením, a tak znížiť riziko nežiaducich účinkov liečby. Zväzkom protónov možno liečiť zhubné nádory, kde sú obmedzené liečebné možnosti a pri konvenčnej rádioterapii hrozí riziko vedľajších účinkov (napr. rakovina detského veku, nádory oka a niektorých oblastí mozgu). Benefitom protónovej liečby je aj rýchlejšie zotavenie pacienta a vďaka presnému zacieleniu a maximálnej ochrane zdravého tkaniva aj oveľa menšie riziko vzniku sekundárnych zhubných nádorov. Vďaka vysokej pravdepodobnosti úplného zničenia nádorových buniek sa zvyšuje šanca na dlhodobé prežitie pacientov. V konečnom dôsledku sa tak šetria aj prostriedky inak potrebné na následnú zdravotnú a sociálnu starostlivosť o pacienta nevyliečeného alebo s významnými vedľajšími účinkami liečby.

Počas dovoleniek ubúda dobrovoľných darcov krvi

(04.08.2015; www.korzar.sme.sk; Spravodajstvo - michalovce, , s. -; Redakcia)

Komplikované operácie, hromadné nešťastia i vážne nehody. Pacienti vo všetkých týchto prípadoch by sa nezaobišli bez krvi od dobrovoľných darcov. Kým potreba krvi v lete rastie, darcov v michalovskej i trebišovskej nemocnici ubúda.

MICHALOVCE/TREBIŠOV. Najmenej darcov je tradične na prelome júla a augusta, spotreba krvi však býva vtedy najvyššia.

Tomáš Kráľ, hovorca spoločnosti Svet zdravia, pod ktorú patrí nemocnica v Michalovciach a Trebišove, potvrdil, že za nižší počet darcov môže dovolenkové obdobie.

"Aktuálne v nemocnici v Michalovciach je spotreba krvi vyššia, darcov aktívne vyzývame telefonicky, avšak je to komplikované z dôvodu dovolenkového obdobia," informoval Kráľ.

Inak to nie je ani v Trebišove, kde je mierne vyššia spotreba krvi a počas dovoleniek je k dispozícii citeľne menej darcov krvi.

Zháňali sa všetky krvné skupiny

Ochorenia si dovolenku nevyberajú a v letnom období nemocnice zaznamenávajú aj zvýšený počet vážnejších úrazov.

"Priebežne od začiatku prázdnin sme zháňali všetky krvné skupiny, posledný týždeň to boli skupiny: A+, B+, 0+, B-, 0-, AB-. V Trebišove nám aktuálne chýbajú skupiny 0, A a AB," povedal Kráľ.

Pri jednom odbere, ktorý trvá približne päť až desať minút, sa odoberie 400 až 500 mililitrov krvi. Krv môže darovať každý zdravý človek vo veku od 18 až do 60 rokov.

"Evidovaných darcov je 6734, z toho v tomto roku darovalo krv 1114 opakovaných darcov krvi a 186 prvodarcov," uviedol Kráľ, na margo nemocnice v Michalovciach.

Trebišovská nemocnica sa teší dôvere 270 darcov, ktorí darujú krv pravidelne.

Za najvzácnejších darcov sa považujú tí s negatívnym Rh faktorom krvi, ktorý má len 15 percent ľudí.

Pri transfúziách je dôležité, aby sa krvná skupina a Rh faktor darcu a príjemcu v čo najväčšej miere zhodovali.

Inak by mohlo dôjsť k nebezpečným reakciám v organizme príjemcu, ktorý by začal vytvárať obranné látky.

Skupina Penta je finančným partnerom spoločnosti NAMAV, ktorá je minoritným akcionárom spoločnosti Petit Press , vydavateľa denníka Sme.


Už len Žilinská župa si myslí, že nemocnice uriadi sama

(03.08.2015; www.dennikn.sk; , , s. -; Veronika Folentová)

Veronika Folentová

Trenčiansky kraj má na starosti tri nemocnice, chce ich riadenie teraz ponúknuť manažérom. Žilinská župa by tak bola posledná, ktorá riadi všetky svoje nemocnice. Meniť to nemieni.

Trenčiansky kraj je jeden z dvoch, ktorý ešte riadi všetky regionálne nemocnice. Ale už nie nadlho. Dal si urobiť analýzu spoločnosťou Grant Thornton Advisory, čo má s tromi zadlženými nemocnicami robiť. Pod trenčiansku župu patria nemocnice v Prievidzi, Považskej Bystrici a na Myjave. Všetky tri sú v strate. Podľa údajov z analýzy skončili v roku 2013 takto:

Nemocnica v Považskej Bystrici: -1 871 000 eur

Nemocnica Myjava: -877 000 eur

Nemocnica v Prievidzi: -2 654 000 eur

Analytici firmy Grant ponúkli kraju päť možností, čo s nemocnicami môžu urobiť.

Nerobiť nič: Ak by nerobili nič, mal by stále úplnú kontrolu nad nemocnicami, ale s veľkou pravdepodobnosťou by pokračovalo ich zadlžovanie.

Predaj: Župa by mohla dostať jednorazovo peniaze z predaja a nemala by starosti s riadením nemocníc. Na druhej strane by podľa analytikov bolo ťažké nájsť potenciálneho investora a kraj by stratil kontrolu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Manažérska zmluva: Nemocnice by dostali profesionálny manažment, ktorý by vzišiel zo súťaže. Podľa analýzy by to mohlo spomaliť zadlžovanie a prinesie to podľa nej vyššiu kvalitu riadenia. Aj tento systém má však nevýhody - budúce investície ostávajú na župe a nevyrieši to ani staré dlhy nemocníc.

Prenájom: Kraj by mal príjem z nájmu bez toho, aby musel investovať do nemocníc. Nemusel by sa starať ani o riadenie nemocníc. Čiastočne by však stratil kontrolu nad poskytovaním starostlivosti.

PPP: Kraj by nemusel nemocnice riadiť a nové investície by prebral investor. Peniaze na správu zariadení by však ostali na župe. "Tento model nie je vhodný pri už existujúcich prevádzkach a v praxi zatiaľ na Slovensku nikde nefunguje," upozorňuje analýza.

Trenčiansky kraj si z týchto možností vybral manažérsku zmluvu. Znamená to, že nájde manažérov, ktorí ich nemocnice budú riadiť. Tento plán odobrili už aj krajskí poslanci.

"Návrh takejto zmluvy bude predmetom rokovania krajského zastupiteľstva. Tento spôsob riadenia by nemal mať ďalšie nároky na rozpočet," napísala hovorkyňa kraja Jana Paulínyová. Teraz sa znenie zmluvy pripravuje a potom vyhlási župa verejné obstarávanie na výber manažmentu.

"V tejto chvíli nie je možné odhadnúť presný časový horizont, pretože závisí od priebehu verejného obstarávania," dodala hovorkyňa. Kraj riadi nominant Smeru Stanislav Baška.

Autori analýzy upozorňujú, že "v praxi zatiaľ u nás neexistuje žiadna skúsenosť s doslovne takýmto scenárom riadenia nemocníc". Okrem toho budú zrejme nutné aj organizačné zmeny či majetkové presuny.

Najväčší prevádzkovateľ regionálnych nemocníc Svet zdravia, ktorý patrí skupine Penta, momentálne o tom, že by sa do vereného obstarávania prihlásil, neuvažuje. Dnes má kontrolu nad 14 nemocnicami na Slovensku. Zapojiť sa zatiaľ neplánuje ani spoločnosť Medirex, ktorá prevádzkuje nemocnicu v Malackách.

"Predpokladáme, že spoločnosť Agel sa zúčastní verejného obstarávania na manažovanie zdravotníckych zariadení, ktoré prevádzkuje Trenčiansky samosprávny kraj. Všetko je tiež závislé od podmienok, ktoré kraj stanoví," potvrdil záujem Agel. Ten má u nás na starosti štyri nemocnice a nemocnicu v Komárne manažérsky riadi.

Nový manažment nemusí pomôcť

Aj keď kraj prenechá riadenie nemocníc novému manažmentu, ktorý vzíde zo súťaže, nemusí to ešte zadlženým zariadeniam pomôcť. Veľa bude závisieť od toho, ako bude zmluva nastavená. "Je rozhodujúce, ako odvážny kraj bude, pretože samotné zverenie manažmentu externistom bez posunu kompetencií robiť zásadné rezy v nemocniciach pri reštrukturalizácii pracovísk, prípadne výmene politicky preferovaných dodávateľov riešením pre nemocnice nebude," hovorí konzultant Michal Pyšný zo spoločnosti Emark.

Dôležité bude aj to, kto bude v novom manažmente, a teda či pôjde o profesionálov alebo "len kvázi manažérov, ktorí budú realizovať rozhodnutia iných záujmových skupín".

Analytik HPI Tomáš Szalay rozhodnutie Trenčianskeho kraja víta. "Nemocnice Trenčianskeho kraja sú zadlžené, zdá sa, že im chýba vízia, riadiace schopnosti, ako aj zdroje na investície," hovorí.

Manažérska zmluva je podľa neho jedným zo spôsobov, ako môže kraj prejaviť väčšiu zodpovednosť voči nemocniciam, ktoré má v majetku. "Predaj či prenájom by som však považoval za lepšie, pre investora predvídateľnejšie riešenie," dodáva.

Žilinský kraj nič nemení

Väčšina z ôsmich krajov už svoje regionálne nemocnice vyriešila predajom, manažérskymi zmluvami či prenájmom. Výnimkou okrem Trenčianskeho kraja je Žilinský. Ten má na starosti nemocnice v Čadci, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a Trstenej. Všetky okrem dolnokubínskej boli v roku 2013 v miernom zisku.

"V roku 2011 naše nemocnice neboli oddlžené tak, ako štátne. Kraj zrealizoval analýzu a široké spektrum racionalizačných opatrení vlastnými pracovníkmi, tým sa podarilo nemocnice stabilizovať," tvrdí. Nemocnice od roku 2011 tlačia pred sebou záväzky po lehote splatnosti, ktoré boli ku koncu mája tohto roku zhruba 13 miliónov eur. Nemocnice ich však podľa kraja znižujú.

Župa neuvažuje, že by nemocnice predala alebo prenajala, či tak ako Trenčiansky kraj nahradila súčasný manažment. Žilinskú župu riadi Juraj Blanár (Smer).

Riziko takéhoto spôsobu je, že to vždy stojí na konkrétnych ľuďoch na župe, hovorí Szalay z HPI. "Po ďalších krajských voľbách môže byť všetko inak. Prepojenie s politikou ohrozuje udržateľnosť aj na štátnej, aj na krajskej, aj na mestskej úrovni," dodal.

Inde ich už neriadia

A ako je to v iných krajoch? Väčšina z nich nemocnice (alebo väčšinu z nich) prenajala či predala, a to súkromníkom alebo ich previedla na mestá či obce.

Napríklad Prešovský kraj, ktorý riadi Peter Chudík (Smer). Pred 12 rokmi na nich štát previedol päť nemocníc - Humenné, Levoča, Stará Ľubovňa, Svidník a Vranov nad Topľou. "Ich hospodársky výsledok pri prevzatí bol mínus 214 miliónov slovenských korún," povedala hovorkyňa kraja Veronika Fitzeková. V rokoch 2005 a 2006 ich previedol na mestá alebo súkromné firmy.

Konkrétne:

Nemocnicu v Levoči predal kraj mestu za 1 korunu v roku 2004, dnes ju prevádzkuje spoločnosť Agel. Nemocnica mala v roku 2013 zisk vyše 200-tisíc eur.

Nemocnica Stará Ľubovňa založila neziskovú organizáciu, kde má kraj 70 percent a mesto 30 percent. V roku 2013 mala zisk takmer 300-tisíc eur.

Nemocnice v Humennom (zisk v roku 2013 150-tisíc eur), vo Svidníku (strata v roku 2013 10-tisíc eur) a Vranove nad Topľou (zisk takmer 600-tisíc eur) prevádzkuje súkromná firma Svet zdravia, ktorá do nemocníc vstúpila, ale mesto si nechalo tretinu.

Kraj hovorí, že to, že už nemajú na starosti nemocnice, bol dobrý krok, lebo fungujú a nezaťažujú ich rozpočet. "Súkromní investori disponujú väčšími možnosťami na rozvoj nemocníc a objektívne oproti predchádzajúcemu obdobiu neklesá úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti," dodáva župa.

Predaj či prenájom môže byť pre župy a nemocnice výhodný. Kraje majú totiž podľa konzultanta Pyšného zvyčajne viaceré obmedzenia - nedostatok peňazí na potrebnú investície, málo kvalitných odborníkov, ktorí by nemocnice riadili, a "bohužiaľ aj politický vplyv, ktorý je vo väčšine prípadov pre nemocnice záťažou". Prejavuje sa to napríklad pri výbere dodávateľov či pri rozhodnutiach, ktoré sú nepopulárne - napríklad rušenie niektorých oddelení.

"Osobne som presvedčený, že samospráva by si mala v zdravotníckych zariadeniach ponechať čiastočný vplyv na realizáciu strategických rozhodnutí, ale manažérske kompetencie vrátane čiastkových majetkových podielov by mala presunúť na súkromný sektor," hovorí Pyšný.

Výhodu vo vedení nemocníc krajom vidí v tom, že má na starosti zväčša viacero zariadení, a tak môže spoločne nakupovať, centrálne riešiť ekonomiku či personalistiku zariadení. "Tieto výhody však rovnako môžu dosahovať i iní vlastníci, nielen kraj," dodáva.

https://dennikn.sk/203669/uz-len-zilinska-zupa-si-mysli-ze-nemocnice-uriadi-sama/

[na začiatok informácie] [späť na obsah]
44. Zamestnanci zariadení sociálnych služieb upozorňujú, že situácia v domovoch sa zhoršuje

(03.08.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12.00; por. 5/20; Gabriela Kajtárová / Juraj Jedinák)

Juraj Jedinák, moderátor:

"Zamestnanci zariadení sociálnych služieb zatiaľ vyzbierali 8-tisíc podpisov pod petíciu, ktorou od vlády žiadajú predovšetkým lepšie platové podmienky. Sestry, opatrovateľky a sanitárky upozorňujú, že situácia v domovoch sa zhoršuje. Personál je podľa nich poddimenzovaný, preťažený a zariadenia finančne zanedbané. Populácia pritom starne. Na čo sa personál v domovoch sťažuje a ako vyzerá ich práca za platy v priemere 600 eur v hrubom, reportáž z domova v Turčianskych Tepliciach pripravila Gabriela Kajtárová."

Gabriela Kajtárová, redaktorka:

"Jednou z bežných denných úloh sestier a ošetrovateliek je preväzovať preležaniny pacientov.

Vy ste boli tri pri tom klientovi, sú potrební traja ľudia kvôli čomu?"

Martina Bondová, staničná sestra:

"Pretože tí klienti majú svoju váhu, sú ťažkí a ich treba napolohovať. Správne napolohovať a vlastne jedna ani dve to nezvládnu."

Gabriela Kajtárová:

"Napriek tomu, že mnohí klienti sú prakticky odkázaní na lôžko, nie každý má polohovaciu posteľ, upozorňuje staničná sestra Martina Bondová."

Martina Bondová:

"Všetci by mali mať polohovacie postele. To by mal byť štandard. Toto sú postele z roku Pána podložené tými doskami. Keby chcelo zariadenie ich kúpiť, financie na to nie sú. Čo by bola veľká pomoc aj pre ten personál, pri tej práci s tými ľuďmi, pretože si ho dáte hore, nemusíte sa k nemu zohýnať."

Gabriela Kajtárová:

"Eva Rošková, sanitárka. Vy máte za sebou teraz celé kolo prebaľovania pacientov."

Eva Rošková, sanitárka:

"Prebaľovanie je ťažké, ale skôr je to to polohovanie."

Gabriela Kajtárová:

"Fyzicky, ale s tým, že zachádzate do intímnej zóny iného človeka."

Eva Rošková:

"Nie každý to znesie umývať niekoho a keď je niekto pošpinený."

Gabriela Kajtárová:

"Ale vy to nepovažujete za najťažšie na tej práci."

Eva Rošková:

"Nie."

Anna Nováková, vedúca sestra:

"Tu by boli potrební aj muži. Pretože tá fyzická sila je vlastne u nich taká väčšia, ale nemajú záujem. Ten chlap za 400 eur sem ani nepríde robiť."

Gabriela Kajtárová:

"Hovorí Anna Nováková, vedúca sestra.

Podľa sestry Anny Gajdicovej je najťažšia komunikácia s príbuznými."

Anna Gajdicová, zdravotná sestra:

"Ustriehnuť 40 ľudí dve sestry, ťažko. A vysvetľovať príbuzným, že teda kde sme boli, čo sme robili. Ja ich chápem, dajú si sem mamu, otca a každý chce, aby bol zabezpečený, bol v komforte, ale na naše podmienky sa to nedá. Možno v zahraničí."

Gabriela Majerová, sanitárka:

"Gabriela Majerová, ja som sanitárka."

Gabriela Kajtárová:

"Čo je najťažšie na vašej práci?"

Gabriela Majerová:

"Hlavne tá psychická záťaž. Psychické vypätie."

Gabriela Kajtárová:

"Prečo konkrétne ho máte, čo ho spôsobuje?"

Gabriela Majerová:

"Podľa mňa nedostatok zamestnancov."

Gabriela Kajtárová:

"Hovorí sa, že by ste nikdy nešli protestovať, by ste nenechali klientov samých. Preto aj neprotestujete napríklad za zvýšenie platov. Je to tak?"

Gabriela Majerová:

"Áno, je to tak."

Zamestnankyňa domova sociálnych služieb:

"Pán minister tu bol vlani v lete, na jar? Nejako na jar. Vtedy nám sľúbil, že teda nám bude riešiť tú platovú otázku. A čakáme a už je ďalšia jar, to bolo vlani na jar, hej? A čakáme a nič sa zatiaľ nevyriešilo."

Juraj Jedinák:

"Tlačový odbor reaguje, že minister práce Ján Richter dlhodobo upozorňuje na finančné nedocenenie kvalifikovaných sociálnych pracovníkov. Ku kompenzácii tohto stavu podľa hovorcu smerovali už viaceré rozhodnutia. Oslovili sme aj ministerstvo zdravotníctva, to nás odkázalo späť na rezort práce. Zamestnancom v domovoch sociálnych služieb sa mzdy minulý rok zvyšovali o 16 eur. Tento rok im k platom pribudlo spolu 2,5 percenta. Predtým boli ich platy tri roky zmrazené."


Úrad verejného zdravotníctva varuje pred užívaním zázračného minerálneho roztoku


(03.08.2015; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 17:00; por. 5/13; Martina Bodnárová /)

Martina Bodnárová, redaktorka RTVS:

"Úrad verejného zdravotníctva varuje pred užívaním výrobku MMS - Zázračný minerálny roztok. Ten sa predáva na internete ako liek na ťažké ochorenia od cukrovky cez rakovinu až po AIDS. Prípravok obsahuje nepovolenú látku chloritan sodný, ktorý zmiešaný s ďalšími chemikáliami vážne ohrozuje vnútorné prostredie tela. Lenka Skalická."

Lenka Skalická, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva:

"MMS výrobok zmiešaný v presnom pomere s obyčajnou kyselinou citrónovou uvoľňuje po dobu 12 hodín v ľudskom tele určité množstvo chlorid-oxidu a ten podľa toxikologického hodnotenia spôsobuje poruchy vývoja nervovej sústavy a nie je možné vylúčiť aj génotoxicitu."

Martina Bodnárová:

"Úrad verejného zdravotníctva zakázal predaj MMS - Zázračného minerálneho roztoku ako výživového doplnku už pred 5 rokmi. Naďalej je však dostupný ako nefarmaceutický produkt na internetových stránkach."


Nízke platy v domovoch sociálnych služieb


(03.08.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; por. 6/15; Gabriela Kajtárová / Juraj Jedinák)

Juraj Jedinák, moderátor:

"Starostlivosť o imobilných pacientov, starých ľudí a zomierajúcich oceňuje štát platom o tretinu nižším, ako je slovenský priemer. Poukazujú na to sestry v domovoch sociálnych služieb. Každý deň obväzujú preležaniny, sledujú zdravotný stav klientov, dávkujú lieky. Okrem svojej odbornej práce však často musia urobiť viac. So sestrou Martinou Bondovou nahrávala v Turčianskych Tepliciach Gabriela Kajtárová."

Martina Bondová, zdravotná sestra v domove sociálnych služieb:

"Miestnosť pre sestry vyzerá v podstate ako u lekára - sú tu ampulky s liekmi, rôzne lekárske pomôcky, ale je tu aj veľké množstvo administratívy. Každý klient musí mať ošetrovateľský záznam. Tam sa eviduje celý zdravotný stav a ošetrovateľské výkony. Takže to máme jeden fascikel. Opatrovateľky majú svoje, kde evidujú vlastne opatrovateľský proces. A ešte každý klient má individuálny plán."

Gabriela Kajtárová, redaktorka:

"Pani Rožková, môžem sa spýtať, vy čo robíte?"

Pani Rožková:

"Označujem prádlo klientke. Majú mať vyšité prádlo, keď prídu klienti, ale tak stane sa, že donesú nevyšité. Vyšíva sa teda aj špinavé, lebo práčovňa to nepreberie."

Martina Bondová:

"Odbery krvi. Robíme odbery krvi, aby sme zbytočne nechodili s klientmi po ambulanciách. Deväť výkonov preplácajú, odbery krvi tam nie sú. Ale pre dobro klienta robíme to my. Tu je údržba. Máme márnicu. Máme svoju márnicu, takže keď niekto umrie, do hrobu oblieka personál, ktorý je v službe."

Gabriela Kajtárová:

"Služby, ktoré za normálnych okolností robí pohrebná služba, nie?"

Martina Bondová:

"Áno, umyjeme telo, oblečieme. Dáme do márnice. Tu sestra robí všetko. Tu sestra musí zabezpečovať chod od rána od šiestej, od stravy, svoju odbornú robotu, kúpanie, prebaľovanie, pretože sa stane, že tam nemá žiadneho iného pracovníka. Aj umýva riady a poprípade, keď nemá upratovačku, robí ešte aj za upratovačku."

Juraj Jedinák:

"Pod petíciu sa zatiaľ podpísalo osemtisíc ľudí. Cieľové číslo je pritom vyše trojnásobné. Odbory chcú petíciu odovzdať koncom tohto mesiaca vláde a parlamentu a o požiadavkách rokovať. Téme sa budeme venovať aj v relácii K veci s Gabrielou Kajtárovou."


Na čo sme prišli

(03.08.2015; Týždeň; č. 32, spoločnosť, pôrody , s. 26; iveta Aldana, lucia Lišiakova, veronika Pizano)

.iveta Aldana .lucia Lišiakova .veronika Pizano

Od roku 2004 sa na Slovensku každý rok narodí približne 55-tisíc deti. Spontánny pôrod bez komplikácií a starostlivosť o novorodenca stojí zdravotnú poisťovňu okolo 1100 eur.

.ak prirátame poplatky za nadštandartné služby, ako je napríklad prítomnosť blízkej osoby (20 - 30 eur), výber pôrodníka (100 - 300 eur), nadštandardná izba s vlastnou toaletou a kúpeľňou (15-70 eur na deň), za ktoré si ženy priplácajú, je to balík peňazí. Napríklad podľa počtov vykonaných epidurálnych analgézií mala Univerzitná nemocnica Bratislava zo všetkých svojich troch nemocníc inkasovať vlani viac ako 300-tisíc eur. Tieto platby však nie sú priamo určené pre gynekologicko-pôrodnícke alebo novorodenecké oddelenia. Smerujú do pokladne nemocnice a o ich využití rozhoduje manažment nemocnice. Ziskové oddelenia tak vykrývajú oddelenia stratové. Vyhovárať sa na nedostatok financií je u nás populárne. Za dva roky, ktoré sa venujeme téme pôrodníctva, sme si uvedomili, že slovenské pôrodníctvo pokrivkáva v niečom, čo by ani financie nevyriešili. Lebo rešpekt, slušná komunikácia a prístup sa kúpiť nedajú. Práve z ich nedostatku vyplýva veľa problémov, ktoré sme opisovali v predchádzajúcich siedmich článkoch. Nerešpektovanie práv rodičiek, ignorovanie želaní rodičiek, chýbajúca základná slušnosť a často aj úplne absentujúca komunikácia. Pritom množstvo štúdií dokazuje, že komunikácia má priamy vplyvná spokojnosť so zdravotnou starostlivosťou. Komunikácia zameraná na rodičku a podporu jej sebadôvery má vplyv na vnímanú kvalitu poskytovanej starostlivosti. To, ako sa zdravotnícky personál správa a aké postoje zaujme k rodičke, boli podľa jednej štúdie v hodnotení spokojnosti rodičiek významnejšie faktory než bolesť a medicínske zákroky do pôrodu. Aj náročné či komplikované pôrody môžu z pohľadu psychiky ženy dopadnúť dobre, pokiaľ sa nezanedbá faktor komunikácie a empatie. Podľa ministerstva zdravotníctva stojí za viac ako 70 percentami podnetov na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zlá komunikácia, a nie zlé ošetrenie. Podľa hovorcu ministerstva Petra Bublu sa v rámci ozdravného programu nemocníc snažia zamerať aj na riešenie tohto problému - prostredníctvom mediátorov. Niektoré nemocnice posielajú svojich doktorov na školenia o komunikácii a tieto predmety sú už aj súčasťou študijných programov pregraduálneho, postgraduálneho a sústavného vzdelávania. Sociológ Miloslav Bahna zo Slovenskej akadémie vied si myslí, že ,,v civilizovanejších spoločnostiach je väčšia citlivosť voči tomu, čo je neslušné." Podľa Bahnu väčšia časť našich lekárov môže vnímať svoje postavenie tak, že oni sú odborníci a nebudú strácať čas vysvetľovaním. Jednoducho prístup k pacientovi nie je súčasťou profesionality. ,,U nás sa profesionalita berie v užšom zmysle, skôr medicínsky, a nezahŕňa komunikáciu," dodáva Bahna. Pravda je aj to, že dnes sú ženy sebavedomejšie a vzdelanejšie, majú prístup k informáciám, a tak sa intelektuálna vzdialenosť medzi lekárom a pacientom zmenšuje. Lekári strácajú autoritu, ktorú získali po presune pôrodov z domáceho prostredia do nemocničného vpäťdesiatych rokoch minulého storočia. Na takúto zmenu sa zvyká ťažko. ,,Personál nie je celkom ochotný rešpektovať, čo rodička hovorí. Pristupuje k nej medicínsky, zatiaľ čo ona sa cíti skôr ako klient," myslí si Bahna. Zlepšenie komunikácie a prístupu je však pomerne náročné, lebo je naň potrebná zmena myslenia, ktorá nastáva veľmi pomaly. A nie je to ani univerzálne riešenie. Také sme nenašli. Skôr sme sa snažili opísať problémy, ktoré sa v slovenskom pôrodníctve vyskytujú. Ani zďaleka to nebolo možné urobiť v celej miere. Je však zrejmé, že zmena nastane vďaka tlaku zdola - teda vďaka občianskym združeniam a jednotlivým rodičkám. Mnohé z tých žien, ktoré sa snažia o presadenie svojich práv a želaní, nám vyp

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi