SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2015 » AUGUST 2015

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 5.8.2015

Fico má svoje záplaty na zdravie a malé deti

(05.08.2015; www.hn.hnonline.sk; HNonline, Slovensko, 00:00, s. -; (red))

Premiér Robert Fico (Smer-SD) vymenil červenú fixku za zelenú, aby spustil štart druhého sociálneho balíčka. Pätnásť opatrení za 300 miliónov eur plánuje vláda schváliť maximálne do novembra tohto roku. V decembri ich totiž čaká už balíček číslo tri. Všetky má financovať lepší výber daní, ktorý Fico za roky 2014 až 2016 odhaduje na 1,6 miliardy eur. Prvé z nich už bude mať vláda na stole koncom augusta. Ide o zníženie DPH pre vybrané základné potraviny. "Práve finišujeme, zoznam precizujeme o konkrétne položky," povedal premiér s tým, že v ňom nájdeme hlavne čerstvé mäso, mlieko, chlieb či čerstvé ryby dochované na Slovensku. Vláda si od toho sľubuje vzpruhu pre domácich výrobcov. Presné kontúry má i zákon o pomoci najviac zaostalým regiónom. Fico plánuje veľké stretnutie s primátormi, starostami, úradníkmi a podnikateľmi z týchto okresov. Okamžité stimuly v hodnote 100-tisíc eur dostanú Rožňava, Kežmarok, Poltár a Veľký Krtíš. Druhý balíček zahŕňa aj príspevky na školské pobyty, zvyšovať sa budú materská, príspevok na dieťa i minimálna mzda. Analytici však tvrdia, že viaceré vládne opatrenia sú skôr kozmetické úpravy než komplexné riešenia problémov. Tu sú príklady.

Nemocnice by potrebovali šesťnásobok

Fico plánuje z druhého balíčka obnoviť spoločné priestory nemocníc. Ide o sumu 30 miliónov eur, ktorú má aktuálne na rekonštrukcie minister zdravotníctva Vladimír Čislák. "Sú to predovšetkým urgentné príjmy na zlepšenie kultúrneho prostredia nemocníc," uviedol premiér. Tridsať miliónov je však podľa odborníkov len malá záplata pre podvyživené inštitúcie. Podľa analýzy Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku sú nemocnice podkapitalizované a každoročne v strate. Až jedna štvrtina z nich potrebuje každé tri roky pomocnú ruku od štátu na odbremenenie časti dlhu. "Ak pôjde o tridsať miliónov, ide naozaj len o kvapku v mori," povedal analytik inštitútu Tomáš Szalay. Podľa neho by nemocnice potrebovali ročne 130 až 200 miliónov eur, len aby nestagnovali. Szalay ďalej uvádza, že aby sa vyrovnalo niekoľkoročné podhodnocovanie nemocníc, potrebovali by aktuálne aspoň štyri miliardy eur. Podľa Juraja Karpiša z Inštitútu INESS sú štyri roky druhej Ficovej vlády premrhanou šancou v zdravotníctve. "Keď príde vláda s pomocou menej ako rok pred voľbami, je to skôr naznačenie nejakej akcie než samotná akcia," uviedol. Premiér však aj čiastočné riešenia víta. "Môžete to nazvať, ako chcete, ani tieto kozmetické opatrenia pravica nerobila, takže ja som rád, že sa robia," uzavrel Fico.

Plyn vo svete zlacnel aj bez vratiek

Vláda k januáru 2016 dodrží svoj sľub zníženia ceny plynu pre domácnosti o dvojciferné číslo. Dokázala to však až pomocou úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ten najskôr opatrne zlacnel v januári plyn o niečo nad jedno percento a od septembra priemerne o 3,7 percenta. Fico sa po vyhlásení regulátorov rozhodol vrátiť od januára 2016 ešte šesť percent ceny, čím zľava splnila cieľ dvojciferného čísla. Problémom však podľa analytika portálu Energia pre Vás Jozefa Badidu je slovenský trh. "Nedostatkom je pasivita odberateľov, predovšetkým domácností a malých podnikov, ktoré často iba čakajú na rozhodnutie regulátora ohľadom cien," vysvetľuje Badida. Podľa neho bez tlaku zákazníkov nemôže trh zaviesť lepšie ceny. Práve pokles plynu na nemeckých referenčných burzách o desať až dvadsať percent znamenal výrazné zlacnenie plynu na neregulovaných trhoch v zahraničí aj bez vratiek.

Citeľným nedostatkom škôlok trpí Bratislava

Premiér Robert Fico pokračuje v projekte z prvého sociálneho balíčka - rozširovanie kapacít materských škôl - aj v jeho druhom kole. Na rozširovanie kapacít materských škôl bolo podľa rezortu školstva v tomto roku vyčlenených spolu 15 miliónov eur. Štátne predškolské zariadenia podľa ústavu informácií a prognóz školstva navštevuje vyše 150-tisíc detí. Tých, ktoré majú vek na návštevu škôlok, je však podľa riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka okolo 180-tisíc. Rozdiel v pomere detí na Slovensku a vyťaženosti škôlok teda nie je výrazný. Citeľným nedostatkom kapacít v škôlkach však podľa Páleníka trpí Bratislava. Problém podľa neho ani tak nie je v nedostatku miest, ale v spôsobe financovania materských škôl. Tie totiž financujú najmä obce z miestnych daní, z ktorých však nemôžu pokryť všetky náklady na ich chod. Peniaze však dostávajú aj od ministerstva školstva. Počet detí podľa riaditeľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibora Košťála aktuálne kulminuje a naďalej bude klesať. "Z tohto dôvodu považujeme veľké investície do infraštruktúry materských škôl za menej systémové riešenie," povedal Košťál. Upozornil aj na otáznu dlhodobú návratnosť peňazí pri tejto investícii, pričom nárast detí v týchto rokoch bol jasný už pred desiatimi rokmi, no samosprávy a ani štát sa naň vôbec nepripravili. Rozširovanie škôlok by malo aj podľa analytika INESS Radovana Ďuranu dbať vo veľkej miere práve na demografický vývoj. "Momentálne sa rozmnožujú silné ročníky, potreba kapacít škôlok však o pár rokov významne klesne," prízvukuje tiež Ďurana. Vláda má podľa neho však aj inú možnosť, ako situáciu zlepšiť. A to výrazne obmedziť reguláciu hygienických a iných štandardov, čo by podľa Ďuranu umožnilo vznik flexibilných súkromných škôlok.

Hnačky, zápaly ucha, zlomeniny. Toto najčastejšie trápi Slovákov v zahraničí

(04.08.2015; www.noviny.sk; , , s. -; Petra Dišková)

BRATISLAVA - Ani v zahraničí sa Slovákom nevyhýbajú zdravotné komplikácie. Zdravotné poisťovne každé leto zaznamenávajú desiatky žiadostí o preplatenie zdravotnej starostlivosti poskytnutej v zahraničí. Najčastejšie Slovákov na dovolenkách trápia tráviace ťažkosti, ale aj zlomeniny.

Nie práve najšťastnejšie sa skončila tohtoročná dovolenka na Chorvátskom ostrove Hvar pre Jozefa z Košíc. Namiesto oddychu na pláži skončil v splitskej nemocnici, potom ako sa pošmykol a spadol zo skaly do mora.

Mal zlomenú lebečnú kosť, ruku, ale nezlomil si väzy. Podľa doktorov nebude mať vážnejšie následky.

Aj keď takéto prípady sú skôr ojedinelé, už teraz je jasné, že zdravotné poisťovne budú aj toto leto riešiť stovky prípadov Slovákov, ktorých na dovolenke zradilo ich zdravie a využili európsky preukaz zdravotného poistenia.

Chcú informácie

"Za mesiac júl sme zaznamenali približne 150 prípadov, kedy sa na nás ľudia obrátili, ako majú postupovať v takýchto prípadoch," informoval hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Branislav Cehlárik.

V Chorvátsku zahynula Slovenka, spadla zo skaly na Plitvických jazerách

ZÁHREB/BRATISLAVA - V pondelok zomrela v Chorvátsku slovenská turistka. V národnom parku Plitvické...

Napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa prijala v júli 26 žiadostí o preplatenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte EÚ. Najviac žiadostí prišlo z Českej republiky a Chorvátska, píše sa vo vyhlásení poisťovne.

Tieto čísla sú zatiaľ orientačné. Mnohí sa poisťovni ozvú až po návrate domov.

"Je potrebné predložiť doklady a lekársku správu do 30 dní," informovala hovorkyňa poisťovne Union Judita Smatanová.

1300 poistných udalostí

Aj napriek tomu, že Slováci informujú o využití európskeho preukazu zdravotného poistenia v zahraničí, pravdou je, že na dovolenke sa naň príliš nespoliehajú. "Využívajú skôr komerčné poistenie," hovorí Cehlárik.

"Zaznamenali sme za jún a júl 1300 poistných udalostí," informovala Smatanová.

Košičan (68) spadol na chorvátskom ostrove Hvar z útesu

HVAR - Chorvátska horská služba na ostrove Hvar ratovala 64-ročného Slováka, ktorý padol zo skaly....

Hnačky, virózy a alergie

Slovákov na dovolenke zatiaľ najčastejšie trápili hnačky, virózy,

zápaly stredného ucha, alergické reakcie, ale ale aj tržné rany a zlomeniny. "Pošmyknutia pri bazéne, ale aj topenie sa," vyratúva Smatanová.

Na asistenčné služby denne volajú stovky slovenských turistov. "Pýtajú sa, ako majú postupovať, či kde je najbližšie zdravotnícke zariadenie," hovorí Smatanová.


Zmena zdravotnej poisťovne

(04.08.2015; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 28/33; Henrieta Hajtová / Zlatica Puškárová)

Zlatica Puškárová, moderátorka: "Ak nieste spokojní so svojou zdravotnou poisťovňou, môžete ju zmeniť. Máte na to už iba dva mesiace. Pozreli sme sa, prečo sa k takémuto kroku odhodlávame najčastejšie. Aj to, aké pravidlá dodržiavať."

Henrieta Hajtová, redaktorka: "Sťažnosti poistencov sa delia do troch kategórií."

Zuzana Čižmáriková, hovorkyňa MZ SR: "Čakacie doby na operáciu, že daný lekár nemá zmluvu s danou zdravotnou poisťovňou a potom sú pacienti, ktorí majú zriedkavé ochorenia alebo choroby, na ktoré nie je v slovenskej republike liek a treba žiadať o mimoriadnu liečbu."

Henrieta Hajtová: "Ktorá sa veľakrát poskytuje v zahraničí. Ak poisťovňa svojho klienta nepodporí, môže sa rozhodnúť pre zmenu do tridsiateho septembra tohto roku. Zatiaľ o to požiadalo štyridsaťosemtisíc ľudí."

Soňa Valášiková, hovorkyňa Úradu pre dohľad nad zdr. star.: "V porovnaní s minulým rokom s rovnakým obdobím je to nárast takmer o osemnásťtisíc prihlášok."

Henrieta Hajtová: "Viete si predstaviť, že vás niekto prepoistí bez vášho vedomia? Aj takéto prípady rieši Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. ak vás niekto bez vášho vedomia prepoistí do novej poisťovne, treba ju okamžite kontaktovať."

Soňa Valášiková: "Ak zdravotná poisťovňa uzná, že ide o nezákonné prepoistenie, tak prihlášku považuje za neplatnú a teda poistný vzťah sa stornuje."

Henrieta Hajtová: "Keď sa ale prepoisťujete dobrovoľne, treba mať na pamäti, že ak máte v predchádzajúcej poisťovni nejaké resty, musíte ich vyplatiť. S novou poisťovňou vám neodpadávajú. A ešte jedna vec. Ak si podáte prihlášku na zmenu a nakoniec sa rozhodnete predsa len ostať v tej starej, môžete."

Soňa Valášiková: "Je oprávnený vziať späť podanú prihlášku v lehote do tridsiateho septembra 2015 bez uvedenia dôvodu. Späť vzatie ale musí byť podané písomne v zdravotnej poisťovni."

Henrieta Hajtová: "Slováci majú na zmenu zdravotnej poisťovne dva mesiace. No a tí, ktorí tak nestihnú urobiť do konca septembra, môžu svoju poisťovňu zmeniť najskôr o rok."


Kúpele Brusno čaká finále


(05.08.2015; Hospodárske noviny; mut. , FIRMY & FINANCIE , s. 9; Marek Nemec)

REŠTRUKTURALIZÁCIA

Ústavný súd stopol konkurz. Opäť sa bude rozhodovať o ozdravnom pláne.

Marek Nemec

Brusno - Boj o Kúpele Brusno sprevádzajú nečakané zvraty. Najprv legendárne kúpele s vyše 180-ročnou históriou tesne pred ukončením reštrukturalizácie poslal banskobystrický súd do konkurzu. Najnovšie sa však kauza opäť vracia na sudcovský stôl do Banskej Bystrice, ktorý bude znovu rozhodovať o veriteľmi potvrdenom záchrannom pláne. Nateraz tak firma ušla hrobárovi z lopaty. "Ústavný súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 10. októbra 2014 zrušuje a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie," konštatuje senát Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ten reagoval na sťažnosť trojice veriteľov kúpeľov Mariána Sabóa, Jozefa Rusnáka a Slavka Kováča. Tým, že podnik spadol z reštrukturalizácie do konkurzu, mali byť poškodené a obmedzené ich práva. Kontroverzným sa stal verdikt banskobystrického súdu, ktorý považoval "postup správcu v rozpore so zákonnou požiadavkou odbornej starostlivosti". Sudkyni Eve Mihálechovej sa totiž nepáčilo rozhodnutie reštrukturalizačnej správkyne uznať pohľadávky veriteľov Sabóa, Rusnáka, Kováča a Antonína Vrbického, ktorí sa dostali do veriteľského výboru, či popretie dlhu kúpeľov voči štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banke. Od nej si brusnianske kúpele vzali úver takmer 10 miliónov eur na celkovú rekonštrukciu a ďalšie investície.

Súd mal porušiť práva

Riaditeľ kúpeľov Štefan Hrčka finančné problémy odôvodňoval zmenou systému preplácania procedúr od zdravotných poisťovní. Spoločnosť sa tak na istý čas ocitla bez dôležitej časti príjmov. Sudkyňa Mihálechová svoje rozhodnutie sčasti odôvodnila tým, že "bolo nepochybne preukázané, že v tomto konaní o reštrukturalizácii rozhodovali veritelia právne spochybniteľných pohľadávok, ktorými neposkytli dlžníkovi žiadne reálne plnenie". Ústavný súd dal však sťažovateľom po vlastnom vyšetrovaní za pravdu. Kúpele tak odolávajú tlaku SZRB, ktorá ich posiela do konkurzu. Riaditeľa a predsedu predstavenstva spoločnosti Štefana Hrčku verdikt ústavného súdu potešil. "Svojím rozhodnutím zachránil viac ako 150 pracovných miest, rozvoj cestovného ruchu, a tým i prílev nových investícií do regiónu," vraví Hrčka. Okresný súd v Banskej Bystrici tak v najbližších dňoch rozhodne o definitívnom osude ozdravenia firmy. Za prijatie reštrukturalizačného plánu kúpeľov hlasovalo viac ako 97 percent veriteľov. Ozdravenie pre brusnianskych kúpeľníkov znamená tvrdú finančnú disciplínu v najbližších rokoch. Počas nich musia platiť načas všetky faktúry.

Banka ozdraveniu neverí

Slovenská záručná a rozvojová banka však záchranný plán kúpeľov nepovažuje za reálny. Ten podľa nej počíta s výnosmi vo výške 140-tisíc eur z dokončeného wellnessového komplexu, s nárastom platieb z pokladníc zdravotných poisťovní o 195-tisíc eur ročne a súčasne s poklesom prevádzkových nákladov o 200-tisíc ročne. Za obdobie 13 rokov majú kúpele dosiahnuť potenciálny zisk necelých 7 miliónov eur. Z celkovo priznaných záväzkov v reštrukturalizácii vo výške 31 miliónov eur firma svojim dlžníkom sľúbila vyplatiť viac ako tretinu dlhov 10,8 milióna eur. Vo vzduchu tak podľa SZRB ostávajú visieť takmer štyri milióny eur. Viaceré spory nad popretými pohľadávkami SZRB voči Kúpeľom Brusno však rozsekne až súd.

Genéza Kúpele Brusno

Apríl 2014 - Veriteľ Marián Sabó navrhuje reštrukturalizáciu kúpeľov.

Máj 2014 - Súd povoľuje firme ochranu pred veriteľmi. September 2014 - Veriteľský výbor odobruje ozdravný plán.

Október 2014 - Škrtnutie dlhov Kúpeľov Brusno potvrdila schvaľovacia schôdza veriteľov. Deväť z nich bolo za prijatie plánu, 4 hlasovali proti. Nastáva zvrat, banskobystrický súd reštrukturalizáciu zastavuje a spoločnosť posiela do konkurzu.

Január 2015 - V Brusne sa koná prvá schôdza veriteľov kúpeľov, ktoré sa ocitli v konkurze. Správca Slavomír Jančiar ohodnotil ich majetok na 6 miliónov eur. Prihlásené pohľadávky mali dosiahnuť sumu 62 miliónov eur.

Júl 2015 - Ústavný súd na základe sťažnosti troch veriteľov konkurz odvracia.



Marihuanou sa musia liečiť tajne

(05.08.2015; Denník N; mut. , TÉMA DŇA , s. 2,3; MATEJ DUGOVIČ)

Bolesť je horšia ako strach z polície, hovoria ľudia, ktorí si v ťažkej chorobe uľavujú marihuanou

MATEJ DUGOVIČ reportér

Tridsiatnik Šimon a štyridsiatnička Iveta sú nevyliečiteľne chorí. Bežné lieky na potlačenie príznakov im už nezaberajú. V istom momente sa obaja rozhodli vyskúšať liečbu marihuanou. V zúfalom stave boli ochotní riskovať problémy s políciou a niekoľkoročné väzenie. Obaja tvrdia, že kvalita ich života vďaka marihuane výrazne stúpla, a hoci vedia, že porušujú zákon, stálo to za to. Šimon je vyučený kuchár na invalidnom dôchodku, má Crohnovu chorobu s neustálym hnisavým zápalom čriev. Iveta trpí sklerózou multiplex. Ich krstné mená sme zmenili. Šimon je chorý už od detstva, no liečbu marihuanou skúsil až pred štyrmi rokmi - po operácii prasknutého tenkého čreva. "Už to nechcem zažiť. Je polovičná šanca, že sa neprebudím. Nemôžem sa spoliehať na lieky, ktoré zlyhali a doktori mi ich stále predpisujú"

S LIEKMI EŠTE HORŠIE

Lekári Šimonovi pri problémoch zvyšovali dávky liekov, no ťažko sa mu po nich spalo, budil sa spotený a úplne stratil chuť do jedla. "Po liekoch som zvracal a bol som nafetovaný Povedal som si, že kašlem na zákony, ide o zdravie a život. Mám 11-ročnú dcéru. Chcem žiť, normálne sa cítiť, nechodiť každý rok na operácie. Tráva ma dostala na nohy, bez nej sa necítim normálne, som zničený fyzicky aj psychicky." Svojmu novému lekárovi sa to zatiaľ bojí povedať, predošlý o jeho alternatívnej liečbe vedel. "Povedal že by mi radšej predpisoval konope ako tie hnusné lieky." Trend vo svete je pritom jasný, konope už nie je iba droga, pred ktorou treba chrániť spoločnosť, ale aj oficiálne uznávaný liek na množstvo ochorení. Pacienti na Slovensku sa však musia skrývať, žiť v strachu, či im na to niekto príde a sú bez riadneho lekárskeho dozoru. Napriek prísnym trestom je aspoň dvesto takých čo sa ozvali združeniu Medicann Slovakia, ktoré pacientom pomáha a informuje ich o možnostiach liečby s konope. Šimon fajčí marihuanu pravidelne večer. Niekedy aj ráno, keď má neznesiteľné bolesti, kŕče alebo záchvaty. "Nenávidím ten dym aj stav po fajčení. Prekáža mi, že som v spoločnosti aj doma vnímaný inak. Bez marihuany by som ale bol doma na posteli v depresii" Žije v byte s dcérou, rodičmi a so sestrou. Okrem nich o liečbe marihuanou vedia aj jeho známi "Doma boli konflikty, a tak sa o tom dozvedela aj dcéra. Myslím že chápe, že je to zlé ako alkohol. Snažím sa jej vysvetliť, že je to liek a ja nemôžem za to, že je u nás nelegálny, keď inde je povolený. Rodina sa veľmi bojí, ale ja taký zákon nemôžem rešpektovať, ide mi o život." Šimon hovorí, že mal dve možnosti, ako sa k marihuane dostať. Obe sú nelegálne a s vysokými postihmi. "Nie som záhradník, bývam v byte a na nejakých dílerov sa tiež nemôžem spoľahnúť - aby som mal lieku dostatok, musel by som zarábať tisíc eur. Mal som šťastie na zdroj s dobrou kvalitou. Mám pár klientov - známych, ktorí majú psychické problémy, šport im nepomáha, piť nechcú a práve marihuana ich uvoľní."

ČAKANIE NA SATIVEX

Ivete diagnostikovali sklerózu multiplex, keď mala 24 rokov. Každodenná bolesť hlavy, závrate, intenzívna bolesť v rukách, chronická únava, pri ktorej iba ťažko ráno otvoriť viečka, sú len niektoré z príznakov. Hovorí, že po prvých opiátoch na potlačenie bolesti iba ležala, nevedela rozprávať a odpadávala z návalov tepla. Druhé lieky už bolesť ani nedokázali potlačiť, len z nich mávala silnú hnačku. "Z postele vstanem až po jedenástej, aj keď si dám opiáty, neúčinkujú okamžite. Ráno mám silné závrate, únavu aj bolesti, asi tri hodiny kričím a plačem." Pred desiatimi rokmi sa jej bolesti z poškodeného nervového systému zhoršili a vôbec neprestávali. Vtedy začala hľadať pomoc, ktorú jej klasické lieky neponúkli. S nádejou čakala roky na koniec testovania konopného lieku Sativex, ktorý by jej pomohol s bolesťami a kŕčmi. Keď ho nakoniec pred tromi rokmi registrovali, narazila na lekárov. Báli sa, že by jeho predpísaním porušili by zákon. Navyše ho ani nehradí poisťovňa a stojí stovky eur. Všeobecná zdravotná poisťovňa tvrdí, že ak ministerstvo zdravotníctva dá pacientovi povolenie, poisťovňa môže spraviť výnimku a náklady preplatiť, ak už boli vyčerpané iné možnosti liečby a posúdi sa, aký dopad bude mať na pacienta. V Dôvere zatiaľ takúto žiadosť nemali.

ZÁZRAČNÝ VÝŤAŽOK

"Lekári sa síce o tom boja rozprávať, ale mala som aj takých, ktorí mi radili, aby som to zasiala a užívala ako pacienti v zahraničí. Pestovanie by však pri mojich zdravotných problémoch bolo ťažké a kde by som to pestovala, aby si to nikto nevšimol?" V okolí nepozná nikoho, kto by marihuanu fajčil či predával, a tak má problém si ju zohnať aj iným spôsobom. Iveta tvrdí, že nikdy marihuanu nefajčila a dostala sa k nej vlastne náhodou - od holandského pacienta s rakovinou. Daroval jej svoje "fénixové slzy" čo je veľmi silný extrakt vyrobený komplikovaným procesom z konope. "Mala som to na mesiac, celý čas mi to veľmi pomáhalo. Po 21 rokoch som nemusela brať tabletky na spanie, nebolela ma hlava." Slzy zabrali už po pár minútach, no žiadnu eufóriu a veselú náladu, aká býva z fajčenia marihuany, necítila. Iveta sa polície ani tak nebojí, no kriminálnu hrozbu považuje za ďalší stres, ktorému by sa mala - so svojou diagnózou - vyhýbať. "To utrpenie, ktoré zažívam každú sekundu, je oveľa horšie ako to, čo by ma čakalo na polícii, ale rodina, s ktorou bývam, by s tým mala problém." Jej príbuzní síce videli, že jej konopný extrakt pomohol a zrazu vedela lepšie fungovať, no stále mali strach. "Hovorili, aby som to schovala a nikomu o tom nehovorila. Aj mňa znervózňuje, že porušujem zákon, ale mesiac, keď som to brala, som to vôbec neriešila." Doma vraj bolo tichšie, Iveta už toľko nekričala od bolesti a zvládla aj cvičiť na stacionárnom bicykli. Po vysadení sa všetky problémy takmer okamžite vrátili a musela znova začať s opiátmi.

PÄŤ OCHORENÍ

"Najväčší problém je nevedomosť. Prečo by mali politici alebo zdravotníci povoliť marihuanu na liečenie, keď o tom nič nevedia?" pýta sa Iveta. Problematika konope ako lieku je blízka českému profesorovi Lumírovi Ondrejovi Hanušovi. Jej výskumu sa venuje už od 70. rokov, a hoci je proti úplnej legalizácii marihuany, jej liečebné využitie plne podporuje. Ako nedávno povedal v rozhovore pre Denník N, konope sa vo svete využíva pri liečení piatich druhov chorôb. "Prvou skupinou sú pacienti s chronickou bolesťou. Potom sú to pacienti s rakovinou, tam sa napríklad počas chemoterapie dokáže užívaním konopy odstrániť vracanie a zvýšiť pacientom chuť do jedla." Ďalší sú pacienti s AIDS, so zápalovými chorobami, ako je napríklad Crohnova choroba, a nakoniec ľudia s roztrúsenou sklerózou. "Tí majú spasticídu, ktorá je často taká silná, že musia byť na invalidnom vozíku. Predstavte si človeka, ktorý je roky na vozíku, potom si raz potiahne z konopnej cigarety a odrazu sa vie postaviť," hovorí profesor. Konopa sa dnes užíva len paliatívne. "To znamená, že odstraňuje príznaky choroby - pacient sa po nej môže cítiť ako zdravý človek, ale choroba v ňom pokračuje. No konopa môže liečiť aj kauzálne, aj keď niektorí lekári to odmietajú," dodáva Hanuš. Pri liečbe marihuanou považuje za kľúčovú pravidelnosť a spôsob použitia. "Pri fajčení sa látky dostanú do krvi v priebehu sekúnd, a teda pacient pocíti účinky prakticky ihneď. Preto je tento spôsob vhodný pri ľuďoch s roztrúsenou sklerózou. No konopa sa podáva aj ľuďom s neurologickými degeneratívnymi chorobami. A v Izraeli boli prípady pacientov s Alzheimerovou chorobou, ktorí už nedokázali ani komunikovať. Keď im lekári pridali do jogurtu konopu, pacienti začali rozprávať, písať, dokonca jeden sa cítil tak dobre, že chcel ísť domov. Je to síce paliatívna liečba, teda odstraňuje len symptómy, ale pre pacientov je to ako zázrak.

TOLERANTNÉ ČESKO

V susednom Česku sa k využitiu konopy na liečebné účely odhodlali po veľkých debatách pred dvomi rokmi, no o legálnu marihuanu zatiaľ medzi pacientmi nie je veľký záujem a radšej si ju pestujú alebo zháňajú na čiernom trhu. Zdeněk Majzlík (69) z českého Týnu nad Vltavou hovorí, že pre dcéru Martinu (48) pestuje konopu aj keď už na ňu má nárok aj z lekárne. Ako dôchodca si ju pre cenu nemôže dovoliť, a aby dcére stačili dávky, musí pestovať väčšie množstvo rastlín, než zákon považuje len za priestupok a nie za trestný čin. Oficiálne konopa z lekárne je veľmi drahá, predpisuje ju málo lekárov a obmedzená mesačná dávka 30 gramov nemusí každému stačiť. "Vedel som, že je len otázkou času, kým ma niekto "nabonzuje", ak to budem schovávať. Väčšina sudcov by to pri užívaní na chorobu zmietla, ale neviete, na koho narazíte." Majzlík hovorí, že sa šiel poradiť za starostom, na živnostenský úrad a políciu, no nikde nepochodil a povolenie na pestovanie nedostal. "Hovoril som, že to musím dcére vypestovať, lebo inde to nezoženiem. Policajti sa začali smiať, ale povedali mi, že ak ma niekto udá, tak mi akurát dajú vedieť." Martina mala silné kŕče, bolesti nôh a zápchy, lieky jej prestali zaberať. "Stále mala veľké bolesti, prestala chodiť a uvažovala, že ukončí život," vraví jej otec. Kamarát jej odporučil marihuanu, ktorá jej okamžite pomohla. Konopu pre ňu pestoval najskôr manžel, kým spolu ešte žili. V Česku sa pacienti, ktorí sa liečia s konopou, združujú v spolku Kopac. Členka jeho výkonného výboru Hana Gabrielová vraví, že nepozná nikoho, kto by si zohnal marihuanu legálne, pacienti si ju zháňajú sami. Česi zatiaľ konopu iba dovážajú, no vysúťažili si už miestneho pestovateľa. Hoci to cenu zníži, štát stále nebude môcť konkurovať čiernemu trhu alebo domácim pestovateľom. "Chceme zmeniť vyhlášku, aby poisťovňa hradila liečbu, zvýšila sa mesačná dávka na 180 gramov a lekári to mohli predpisovať deťom," hovorí Gabrielová. Liečebná konopa je podľa nej kvalitnejšie oproti čiernemu trhu. Firma Czech Medical Herbs, ktorá ju do Česka oficiálne dováža tvrdí, že zatiaľ môže marihuanu predpisovať iba málo lekárov, je viazaná na elektronický predpis. Kým v Uherskom Hradišti, kde dodali tretinu zásob je o lekársku konopeuveľký záujem,v pražskej lekárni Pharmacentrum ju zatiaľ nikto nechce a je možné, že sa konopy budú musieť po roku trvanlivosti zbaviť. Na predpis sú zatiaľ dva druhy marihuany - klasické šišky, ktoré lekáreň odporúča radšej užiť cez vaporizér ako fajčiť, alebo granule, z ktorých sa robí nálev.

NA SLOVENSKU PO STAROM

Vlani sa zdalo, že aj slovenské právo sa odľahčí, pokiaľ ide o konopu, i keď reč bola skôr o trestoch pre drobných kriminálnikov. Ministerstvo spravodlivosti má pripravený vládny návrh trestného zákona, ktorý už stačí iba prijať a prichytenie s gramom marihuany by policajti neriešili ako trestný čin, ale iba ako priestupok. Proti prísnym trestom vystúpil v minulosti aj premiér Robert Fico, teraz neodpovedal, prečo novela stále nie je schválená. "Mladým ľuďom hrozia trojročne tresty, päťročné tresty. Aj tak všetci hulia, fajčia marihuanu, tak na čo to je dobré?" hovoril podľa agentúry Sita pred študentmi vysokej školy ešte v roku 2012. K otázke využitia konopy v medicíne sme oslovili viacerých poslancov spomedzi parlamentných strán a všetci boli za. Vrátane bývalého ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH): "Keď je takéto liečivo a prejde procesom schvaľovania, tak tam problém nie je, ak obsahuje napríklad kanabinoid ako účinnú látku lieku. Nesúhlasím ale s tým, aby si pacient zapálil marihuanovú cigaretu v nádeji, že mu zmierni nejaké ťažkosti.


V žilinskej nemocnici je stále všetko po starom

Žilina - Fakultnú nemocnicu pred časom poznačili výpovede lekárov, ktorí takto protestovali proti katastrofálnej situácii v zariadení. Riaditeľ Štefan Volák odstúpil, ale ani takmer po pol roku nenašli jeho nástupcu. Mešká aj sľubovaná rekonštrukcia na internom oddelení.

Lekári pri výpovedi poukazovali na zlé hygienické štandardy a nedostatok lôžok, sestry boli preťažené nadčasmi. Situácia nie je o nič lepšia ani dnes. Vedenie nemocnice prisľúbilo, že interné oddelenie sa dočká čím skôr rekonštrukcie. "Momentálne prebieha verejné obstarávanie interného pavilónu a do konca mesiaca by malo byť ukončené," vraví dočasný riaditeľ Pavol Drugaj. Primárke interného oddelenia Monike Kulinovej však do reči veľmi nebolo. "Nebudem sa vyjadrovať a oddelenie vám bez súhlasu neukážem," odbila nás. "Táto nemocnica je v dezolátnom stave. Keby som nemusela, tak ma sem nikto nedostane," sťažuje sa pacientka Vincencia Ditrichová (58) z Kamennej Poruby pri Rajci a prstom ukazuje na deravé koženkové lavice, roztrhanú PVC podlahu či vysušené kvety na parapete.


Svet zdravia pripravuje investície do nemocníc v Galante a D. Strede


(04.08.2015; www.agentury.sme.sk; s. -; TASR)

Dunajská Streda/Galanta 4. augusta (TASR) - Sieť regionálnych nemocníc Svet zdravia, a. s., okamžite po prevzatí nemocníc v Galante a Dunajskej Strede začala hľadať riešenia hlavných problémov v oblasti finančnej zadlženosti, dlhodobej podinvestovanosti a z toho vyplývajúceho zlého technického stavu medicínskej techniky a budov. Svet zdravia sa zaviazal v priebehu nasledujúcich piatich rokov kapitálovo posilniť obe nemocnice v celkovom rozsahu 20,4 milióna eur. Celková výška záväzkov po splatnosti oboch nemocníc je 9,2 milióna eur. V Galante je to 1,9 milióna eur a v dunajskostredskej nemocnici 7,3 milióna eur. Informoval o tom dnes generálny riaditeľ siete regionálnych nemocníc Svet zdravia, a. s., Ľuboš Lopatka.

Ako povedal, okrem zvládnutia tejto zložitej ekonomickej situácie Svet zdravia pripravuje prvú etapu investícií do medicínskej techniky, budov a do informačných technológií v objeme 4,8 milióna eur (GA: 3 milióny eur a DS: 1,8 milióna eur). Výrazná časť investičných projektov by sa mala začať realizovať už do konca roka 2015. V obidvoch nemocniciach boli vymenovaní noví riaditelia. V galantskej nemocnici je to Marián Haviernik, riaditeľom nemocnice v Dunajskej Strede je Róbert Mamrilla. Na riešenie hlavných problémov oboch nemocníc sme boli pripravení. Prioritou je plniť stanovený integračný plán, vyrovnať záväzky po splatnosti a naštartovať investičný proces modernizácie. Spravíme maximum, aby prvé pozitívne zmeny pocítili naši pacienti a zamestnanci čo najskôr, zdôraznil Lopatka.

V obidvoch nemocniciach sa intenzívne pripravujú prvé investície do medicínskej techniky, modernizácie budov a do informačných technológií. V galantskej nemocnici pracujeme na príprave rozsiahlych investičných projektov. Už v najbližších mesiacoch by lekári mali začať pracovať na novom počítačovom tomografe, digitálnom röntgene, ultrazvuku a na operačnom stole, konštatoval riaditeľ nemocnice Svet zdravia Galanta Marián Haviernik s tým, že hľadajú generálne riešenie na opravu fasády budovy. Plánujú rekonštrukciu polikliniky a nemocničnej časti. Súčasťou toho by mala byť výmena okien, podláh, lavičiek a sociálnych zariadení, spresnil Haviernik. Podľa jeho ďalších slov v súčasnosti sa realizuje aj analýza stavu personálu. Treba vybudovať komunikačné toky v areáli. Dôležitou úlohou bude umiestnenie centrálneho príjmu nemocnice na vhodnejšie miesto, pokračoval riaditeľ galantskej nemocnice. Dodal, že súčasné riešenie je nevyhovujúce.

Cieľom prvých investícií v dunajskostredskej nemocnici je najmä diagnostická medicínska technika. Ako prvý bude obstaraný nový digitálny röntgen a dve C-ramená pre chirurgiu a ortopédiu. Pripravujeme aj prvú etapu výmeny okien, výťahov a rekonštrukcie sociálnych zariadení. Pacienti sa rovnako môžu tešiť na generálnu výmenu lavičiek, doplnil Róbert Mamrilla, riaditeľ nemocnice Svet zdravia Dunajská Streda. Predovšetkým treba doriešiť podlžnosti, ktoré nemocnica má, chceme sa dohodnúť so Sociálnou poisťovňou a dodávateľmi. Integračný plán má niekoľko častí, medicínsku, správcovskú, technickú, ako aj rovinu marketingu a ľudských zdrojov, konštatoval.

Riaditeľ Mamrilla poukázal aj na to, že v Dunajskej Strede, v jazykovo miešanom území bude dvojjazyčnosť zachovaná. Nič nemeníme, aj nový systém značenia bude v slovenskom i maďarskom jazyku. Veľmi zanedbanou častou v oboch nemocniciach sú informačné technológie. V rámci prvej investičnej etapy plánuje Svet zdravia vybudovať dátovú sieť, vybaviť nemocničné pracoviská počítačovou technikou a zaviesť nemocničné informačné systémy.

Lekárne odhalili falošné recepty, polícia má obvinených

(04.08.2015; www.webnoviny.sk; Slovensko, 11:46, s. -; SITA)

Policajti v prípade falošných receptov u jedného muža zaistili falošné recepty, pečiatky a počítače. Podvodnú činnosť zatiaľ prešetrujú.

Na falošné predpisy sa podvodníci snažili získať lieky v hodnote 6450 eur. Foto: ilustračné, SITA/Marián Peiger

BRATISLAVA/TRNAVA 4. augusta (WEBNOVINY) - S falošnými receptami chceli získať lieky z lekární v okrese Senica a Skalica, dvaja muži už čelia obvineniam z podvodu. Podľa polície sa minimálne v troch prípadoch pokúsili získať lieky na falošné predpisy v hodnote 6450 eur.

Na muža s falošným predpisom upozornili policajtov cez linku 158. Keďže si chcel vybrať lieky, ktoré si treba vopred objednať, 43-ročného Mariána skalickí kriminalisti zakrátko zadržali, informovala trnavská policajná hovorkyňa Mária Linkešová. Na druhý deň skončil v ich rukách aj 43-ročný Rudolf, ktorý robil sprostredkovateľa a Mariána vozil do lekární objednávať lieky.

Ďalšie dôkazy ako falošné recepty, pečiatky a počítače zaistili policajti pri následných prehliadkach u 38-ročného Daniela z Kútov. Po výsluchoch všetkých troch prepustili. Rudolfa a Daniela obvinili z podvodu. Polícia preveruje, či Marián vedel, že do lekární chodí s falošnými receptami. Prípad naďalej vyšetrujú a riešia aj ďalšie nahlásené prípady.


Nemocnicu v Michalovciach a Trebišove trápi nedostatok krvi

(04.08.2015; Zemplínske noviny; č. 11, Spravodajstvo , s. 3; ZUZANA ROČEŇOVÁ)

Komplikované operácie, hromadné nešťastia i vážne nehody. Pacienti vo všetkých týchto prípadoch by sa nezaobišli bez krvi od dobrovoľných darcov. Kým potreba krvi v lete rastie, darcov v michalovskej i trebišovskej nemocnici ubúda.

MICHALOVCE/TREBIŠOV. Najmenej darcov je tradične na prelome júla a augusta, spotreba krvi však býva vtedy najvyššia. Tomáš Kráľ, hovorca spoločnosti Svet zdravia, pod ktorú patrí nemocnica v Michalovciach a Trebišove, potvrdil, že za nižší počet darcov môže dovolenkové obdobie.

"Aktuálne v nemocnici v Michalovciach je spotreba krvi vyššia, darcov aktívne vyzývame telefonicky, avšak je to komplikované z dôvodu dovolenkového obdobia," informoval Kráľ.

Inak to nie je ani v Trebišove, kde je mierne vyššia spotreba krvi a počas dovoleniek je k dispozícii citeľne menej darcov krvi.

Zháňali sa všetky krvné skupiny

Ochorenia si dovolenku nevyberajú a v letnom období nemocnice zaznamenávajú aj zvýšený počet vážnejších úrazov. "Priebežne od začiatku prázdnin sme zháňali všetky krvné skupiny, posledný týždeň to boli skupiny: A+, B+, 0+, B-, 0-, AB-. V Trebišove nám aktuálne chýbajú skupiny 0, A a AB," povedal Kráľ.

Pri jednom odbere, ktorý trvá približne päť až desať minút, sa odoberie 400 až 500 mililitrov krvi. Krv môže darovať každý zdravý človek vo veku od 18 až do 60 rokov.

"Evidovaných darcov je 6734, z toho v tomto roku darovalo krv 1114 opakovaných darcov krvi a 186 prvodarcov," uviedol Kráľ, na margo nemocnice v Michalovciach.

Trebišovská nemocnica sa teší dôvere 270 darcov, ktorí darujú krv pravidelne. Za najvzácnejších darcov sa považujú tí s negatívnym Rh faktorom krvi, ktorý má len 15 percent ľudí. Pri transfúziách je dôležité, aby sa krvná skupina a Rh faktor darcu a príjemcu v čo najväčšej miere zhodovali. Inak by mohlo dôjsť k nebezpečným reakciám v organizme príjemcu, ktorý by začal vytvárať obranné látky.

ZUZANA ROČEŇOVÁ

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi