SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2015 » AUGUST 2015

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 14.8.2015

Jeden poplatok lekári vymenili pacientom za iný
(14.08.2015; Pravda; mut. , Titulná strana , s. 1,6,7; Zlatica Beňová)

Poplatok za prednostné ošetrenie, ktorý od júla zanikol, je v niektorých krajoch späť. Nazýva sa však ináč a pacientov môže vyjsť oveľa drahšie. Po novom časť lekárov berie dohodnutých pacientov v rámci konzultačných hodín. Spoplatnili si ich rôzne od štyroch do 20 eur. Do júla výšku poplatku za prednosť regulovali župy a nepresiahol desať eur. Podľa lekárov túto službu využívalo až 40 percent chorých, v niektorých špecializáciách aj 60 percent.
Poplatok za prednosť zrušil parlament ešte v apríli, lekári ho mohli vyberať do konca júna. Po tomto termíne sa ho však odmietli vzdať a hľadali spôsob, ako ho nahradiť. Východisko našli v konzultačných hodinách. Päť samosprávnych krajov denníku Pravda potvrdilo, že v apríli a máji dostávali od lekárov cenníky s novou spoplatnenou kolónkou - konzultačné hodiny. Tri kraje Trnavský, Trenčiansky a Banskobystrický na otázky k téme nereagovali.
Žilinský kraj novinky v cenníkoch odmietol a posiela ich leká rom na prepracovanie, Prešovský, Košický, Nitriansky, Bratislavský ich vzali na vedomie.
"Niektorí to robia tak, že pacientov objednajú za poplatok na konzultáciu," opísal najnovší postup kolegov ortopéd zo západného Slovenska, ktorý si neprial zverejniť svoje meno. Dodal, že súkromné centrá si na dohadovanie termínov a objednávanie pacientov najali samostatné firmy.
Podľa neho zrušením poplatku za prednosť štát zobral občanovi službu, ktorá bola dobrá a fungovala, a preto sa nik nemôže čudovať, že sa ju doktori snažia nahradiť.
Ministerstvo zdravotníctva sa k aktivite lekárov stavia opatrne. Priznáva, že zákon neurčuje presne, čo vlastne konzultácia je. "Právne predpisy v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti "konzultačné hodiny" neupravujú," reagoval hovorca rezortu Peter Bubla. Pripomenul, že aj v takomto prípade musí platiť, že lekár nemôže vyberaním peňazí podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Žilinský kraj má však na problematiku jasný pohľad. "Za tento výkon si lekári nesmú účtovať poplatok, pretože je podľa nariadenia vlády súčasťou katalógu výkonov, za ktoré si lekár nesmie účtovať poplatky," vysvetlila postoj jeho hovorkyňa Lenka Záteková. Cenníky preto posielajú lekárom späť na prepracovanie.
Štyri kraje však tvrdia, že téma nie je taká jednoznačná. "Konzultácie sú dosť široký pojem, takže bude zložité preveriť, čo v rámci úkonu uhrádza poisťovňa a čo nie," poukázala hovorkyňa prešovskej župy Veronika Fitzeková s tým, že zaevidovali v cenníkoch poplatky za konzultáciu, ktoré sa pohybujú od päť do 20 eur. Lekár Košického samosprávneho kraja Štefan Lipčák povedal, že lekári si uvádzali aj niekoľko druhov konzultácií. Napríklad pri konzultácii kapitovaného pacienta berú päť eur, nekapitovaného 15, vyžiadaná konzultácia a nadštandard stojí 20 eur, konzultácia po pracovnom čase na pracovisku 35 eur, mimo pracoviska 55 eur.
Ľubomír Ševčík, lekár Nitrianskeho samosprávneho kraja, pripomenul, že doteraz nezaznamenali žiadnu sťažnosť na to, že si lekár vypýtal peniaze za konzultačné hodiny. Ceny za ne sa v Nitrianskom kraji pohybujú od sedem do 10 eur, v Bratislavskom kraji je to od štyroch do 10 eur. Koľko lekárov si uvádza spoplatnené konzultácie, župy neevidujú.
Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor nechce spoplatnenie konzultácií komentovať. V stanovisku pre denník Pravda uviedol, že jednotný postup v rámci asociácie ešte nezvolili. "Do konca augusta pripravíme pre svojich členov, ako majú postupovať. Zrejme sa rozhodneme pre variant, že na základe požiadavky pacienta mu umožníme určité výkony, ktoré by nahradili zrušený poplatok a sú v súlade s platnými predpismi a nie sú hradené zdravotnou poisťovňou," uviedol Pásztor. Bližšie podrobnosti nekonkretizoval. V hre je podľa neho aj ambulovanie mimo zdravotného poistenia vo vyhradených hodinách. V tomto prípade by výkony platil pacient, jeho zdravotná poisťovňa by uhrádzala len lieky.
Polikliniky a súkromné centrá podľa informácií denníka Pravda využívajú na objednávanie pacientov firmy, ktoré nemajú v predmete podnikania poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ich sa preto zdravotnícke zákony netýkajú. Firma uzatvorí s lekárom zmluvu na konzultácie alebo marketingové služby. Cez ňu sa pacient objedná a zaplatí jej napríklad 13 eur. Z tejto sumy si tri eurá nechá sprostredkovateľská spoločnosť a desať eur pôjde lekárovi. Zmluvy vypracovali právnici a postupovali pritom podľa Obchodného zákonníka. Niektoré samosprávne kraje priznali, že tento postup nie je v rozpore so zákonom.
Návrh na zrušenie prednostného ošetrenia predložil v parlamente poslanec Juraj Blanár (Smer). Odôvodňoval ho tým, že poplatky v praxi spôsobovali problémy a diskriminovali neplatiacich pacientov. Tomu, ktorý riadne čakal na ošetrenie, trvalo mnohokrát oveľa dlhšie, než sa dostal do ambulancie, pretože ho predbehli platiaci pacienti.
Zrušenie tohto poplatku sprevádzali búrlivé reakcie. Zákon považovali za nešťastný nielen lekári, ktorým prekážalo, že prídu o časť svojich príjmov, ale aj pacienti, ktorí nechceli čakať hodiny, kým sa dostanú do ambulancie. Už v tom čase sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vyjadrovali, že budú hľadať iné možnosti, ako vyšetrovať prednostne za poplatok aj naďalej. Takýto príjem tvoril aj tisícku eur mesačne a lekári z neho pokrývali napríklad aj náklady na mzdu sestričke.
Pôvodne lekári uvažovali, že od pacienta budú vyberať paušálnu platbu, za ktorú by mal vopred dohodnutý termín. Inou možnosťou bola návšteva ambulancie po ordinačných hodinách, táto možnosť však nebola reálna, pretože zdravotné poisťovne by v takom prípade neuhradili liečbu ani lieky.


Česi na podvodníkov chystajú zákon, u nás sa vyčkáva
(14.08.2015; Sme; mut. , Téma , s. 2; Ján Krempaský)

Dvaja z troch oslovených odborníkov si myslia, že liečiteľov by štát nemal regulovať, a stačí, ak ich bude stíhať, keď poškodia zdravie.
Nedávne prípady "liečby" leukémie tlieskaním či cukrovky vysadením inzulínu, ktoré skončili smrťou pacientov, prispeli k tomu, že ministerstvá na Slovensku a v Česku spustili boj proti šarlatánom. Kým u nás ministerstvo spravodlivosti po búrlivej júnovej debate v parlamente o trestnom stíhaní nezodpovedných liečiteľov návrh stiahlo, v Česku ministerstvo zdravotníctva pripravuje o šarlatánoch zákon a vyzýva pacientov, aby mu ich prehrešky nahlasovali. Na emailovú adresu sarlatani@mzcr.cz už prišlo niekoľko podnetov. "Môjmu otcovi, ktorý nemal vždy dobrú životosprávu, poradil takzvaný liečiteľ, že mu pomôže detoxikácia tela, nech len pije predpísanú zmes a k tomu čo najmenej je," opísala príbeh svojho otca chorého na rakovinu obličiek jeho dcéra. "K doktorovi išiel otec neskoro, až keď už mu bolo veľmi zle, a o pár mesiacov zomrel," píše. "V súčasnej chvíli je návrh právnej úpravy ministerstva zdravotníctva, ktorý má obsahovať vážne konzekvencie pre podvodných liečiteľov, v štádiu vymedzovania presných pojmov v tejto veľmi rozmanitej oblasti," vysvetľuje Dana Šalamúnová z českého ministerstva. Slovensko na rozdiel od Česka už pre šarlatánov navrhovalo aj trestnú sadzbu. Za to, že berú platby od klientov, by im podľa návrhu novely Trestného zákona hrozilo až osem rokov väzenia. Minister spravodlivosti za Smer Tomáš Borec však návrh stiahol. Kedy bude nový, nevedno. "V súčasnosti takýto návrh nie je obsiahnutý v žiadnom aktuálnom legislatívnom návrhu," vraví hovorca ministerstva spravodlivosti Pavol Kubík. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že liečitelia nie sú zdravotnícki pracovníci, a preto vraj nemá čo riešiť. Ak poškodia niekomu zdravie, uplatňujú sa na nich podľa hovorcu Petra Bublu paragrafy platných trestných kódexov. Lekár Peter Celec je skeptický k tomu, že by tento problém štát dokázal "vyriešiť nejakým papierom". Proti špeciálnemu zákonu o liečiteľoch a ich registrácii je aj psychológ Tibor Hrozáň. "Nech si to rieši každý sám aj sám sa popáli na týchto hlupákoch," hovorí. Naopak lekár Maroš Rudnay z portálu Lovci šarlatánov si myslí, že činnosť liečiteľov by mala byť nejako upravená. "Určite by regulácia v zmysle zodpovednosti za činnosti, ktoré pacientom ponúkajú a ktoré vykonávajú, mala existovať," vraví.  

Šarlatáni víťazia, lebo lekári nemajú čas
(14.08.2015; Sme; mut. , Téma , s. 2,3; Ján Krempaský)

Liečitelia bodujú na úkor lekárov, lebo dostupnosť a kvalita medicínskej liečby sa u nás znižuje. Na pacientov je málo času a záujem vypočuť si ich.
Internet stiera odbornosť a v každom blude je trochu pravdy. To sú dve hlavné nástrahy, ktoré podľa odborníkov striehnu na pacientov.
Zázračný roztok podobný Savu, ktorý dokáže liečiť všetko od prechladnutia až po rakovinu, či neuveriteľný liečiteľ, ktorý vie kozmickou energiou na diaľku vyliečiť človeka chorého na srdce. Ľudoví liečitelia a medicínske bludy v poslednom období zažívajú nielen na Slovensku nebývalý boom. Až taký, že sa nimi zaoberajú ministerstvá a parlamenty nielen u nás, ale aj v Česku. Trestné stíhanie šarlatánov, ktoré sa malo dostať do novely Trestného zákona, pred dvomi mesiacmi vzbudilo emotívnu diskusiu v slovenskom parlamente. Návrh ministerstvo spravodlivosti nakoniec stiahlo. České ministerstvo zdravotníctva pripravuje zákon na reguláciu liečiteľov a na nahlasovanie ich prehreškov zriadilo emailovú schránku. Prečo sú ľudia náchylní veriť šarlatánom a medicínskym bludom na internete? Denník SME s touto otázkou oslovil niekoľkých odborníkov z radov lekárov či psychológov.

Zlá a nedostupná liečba
"Kvalita a dostupnosť skutočného lekárskeho ošetrenia sa znižuje," uvádza ako prvý a hlavný dôvod úspechu šarlatánov u nás psychológ Tibor Hrozáň z Bratislavy. Slabšia je podľa neho hlavne dostupnosť zdravotnej starostlivosti. "Ministerstvo zdravotníctva s uvedeným tvrdením nesúhlasí," reaguje na vyjadrenie psychológa hovorca rezortu Peter Bubla. S Hrozáňom však sčasti súhlasí aj lekár Maroš Rudnay. Spolu s podobne zmýšľajúcimi lekármi a medikmi vytvoril internetový portál Lovci šarlatánov. Snaží sa na ňom odhaľovať nekalé praktiky šarlatánov a tiež vyvracať medicínske bludy, ktoré sa šíria na internete. "U niektorých ľudí to môže byť naozaj nedôvera či zlá skúsenosť so zdravotníctvom, u iných zase beznádej z toho, že ich chronické zdravotné problémy sa nedarí úspešne riešiť," približuje Rudnay hlavné príčiny, pre ktoré sa ľudia obracajú na šarlatánov.

Ľudia lekárom nedôverujú
Za kľúčovú pre úspech ľudových liečiteľov považuje nedôveru pacientov k lekárom aj ďalší lekár a molekulárny biológ Peter Celec z Ústavu molekulárnej medicíny Lekárskej fakulty v Bratislave. "Keď ja neverím, ako odborník mnohým lekárom, ako môže dôverovať niekto ďalší, nejaký laik," hovorí Celec. Spôsobilo to podľa neho aj to, že z niektorých vyštudovaných lekárov sa "medzičasom stali šarlatáni a využívajú nevedomosť pacientov". Nečuduje sa preto mnohým pacientom, ktorí sa utiekajú k nelekárom - liečiteľom. "Je to prirodzené, hoci nesprávne," konštatuje odborník. Nedôvera k lekárom je podľa Hrozáňa súčasťou širšieho traumatizujúceho procesu, ktorým slovenská spoločnosť prechádza v posledných 20 rokoch. Autority, medzi ktoré patria aj lekári, a mali by viesť spoločnosť, sa v tomto období dopustili mnohých podvodov. V prípade lekárov ide o škandály, ktoré sa týkali buď medicínskeho zlyhania alebo neetického správania, napríklad brania úplatkov. V slovenskej spoločnosti sa preto podľa Hrozáňa ľudia odkláňajú od týchto autorít a inštitúcii, ktoré reprezentujú.

Málo času a nezáujem
Ďalším dôvodom, prečo šarlatáni u mnohých pacientov získavajú priazeň, podľa Celeca spočíva v tom, že lekári na nich nemajú čas. "Oveľa menší priestor by šarlatáni mali vtedy, keby sme sa my ako zdravotníci či lekári mali možnosť, a možnože aj chuť, venovať pacientom intenzívnejšie," vraví odborník. "Ľudia, ktorí sa na mňa aj na mojich kolegov obracajú, sú ľudia, ktorí jednoducho nedostali odpoveď od svojich lekárov," podporuje svoju hypotézu osobnou skúsenosťou. V hľadaní odpovedí na svoje zdravotné problémy, keď neuspeli u svojich ošetrujúcich lekárov, sa preto niektorí pacienti obracajú na ľudových liečiteľov "a nevidia v tom problém". "Možnože nie sú odborníci a málo vedia o správnom postupe liečenia, ale aspoň si vypočujú pacienta," približuje Celec jednu z príčin úspechu ľudových liečiteľov.

Liečiteľ láka všetkých
Oslovení odborníci sa zhodujú, že je ťažké vytvoriť univerzálnu podobu človeka, ktorý je náchylný veriť ľudovým liečiteľom a "zaručeným" medicínskym informáciám na internete. "Sú to muži aj ženy, často s vysokoškolským vzdelaním, aj mladí, aj starí," opisuje Rudnay skupinu ľudí ovplyvniteľných pochybnými medicínskymi informáciami z internetu. Podotýka, že vo vyhľadávaní pochybných receptov na zdravotné problémy na internete nedominujú mamičky na materskej, o ktorých v tomto smere koluje veľa vtipov. Hľadaniu "medicínskych" informácií na internete sa podľa neho venujú skôr mladí ako starí ľudia, medzi ktorými je menej rozšírený alebo na ňom netrávia veľa času. Ovplyvniteľnosť informáciami z internetu a náchylnosť ísť k liečiteľovi riešiť svoje zdravotné problémy podľa psychológa Hrozáňa závisí väčšmi od stavu, v ktorom sa človek nachádza, ako od jeho sociálno-ekonomického postavenia. "Keď si nevieme rady a tlačia nás problémy, vtedy sme aj viacej ovplyvniteľní," vraví Hrozáň. Najľahšou korisťou šarlatánov sú podľa neho starší ľudia, "najbezmocnejšia časť tejto spoločnosti a najviac ovplyvniteľná".

Zrnká pravdy v bludoch
Pochybné medicínske informácie a s tým súvisiace konšpiračné teórie sú podľa Celeca príťažlivé aj preto, že v nich je "vždy aspoň kúsok toho, čo by mohla byť teoreticky pravda". Ako príklad uvádza roztok MMS (Miracle Mineral Solution), v súčasnosti veľmi populárny liek na všetko. V skutočnosti ide o roztok chlornanu sodného, s bieliacimi a dezinfekčnými účinkami, známy aj pod komerčným názvom savo. Faktom podľa molekulárneho biológa je, že biele krvinky tiež "produkujú de facto savo, teda chlornan sodný". Biele krvinky túto látku produkujú pomocou jedného enzýmu a skutočne si vedia priestor okolo seba "umyť" a zničiť škodlivú baktériu. "To však neznamená, že keď budem piť takúto látku, tak mi nejakým spôsobom môže pomôcť," vraví odborník. Práve naopak, pitie takéhoto roztoku môže človeku spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti.

Internet stiera odbornosť
Neposledným dôvodom, prečo mnoho ľudí verí medicínskym bludom zverejneným na internete, je podľa Rudnaya sama podstata tohto komunikačného prostriedku. "Internet zmazáva rozdiely, vytvára dokonale anonymné prostredie," hovorí šéfredaktor portálu Lovci šarlatánov. Informácie môže podľa neho písať aj úplný laik, aj odborník. Ani uvedenie mena autora nemusí automaticky znamenať kvalitu informácie, rovnako ako ani vysokoškolský titul. Dôležité je preto podľa neho pri hľadaní nielen medicínskych informácií na webe, zachovať si kritické myslenie a rovnako vedieť rozoznať varovné signály zavádzajúcich informácií. "Ak vám niekto bude tvrdiť, že jedna látka je všeliek, čiže lieči alebo priamo vylieči choroby, ktoré spolu nemajú nič spoločné, tak ide takmer určite o podvod," uvádza modelový príklad zavádzajúcej informácie. Pozor si treba podľa neho treba dať aj na "popredných odborníkov", o ktorých takmer nikto nepočul, či na marketingové označenie "stopercentne prírodný" či detox. Niektoré "zaručené" medicínske informácie sú podľa Rudnaya v skutočnosti len reklamou na nejaký e-shop, ktorý zázračný liek predáva.

Zoznam príčin, pre ktoré sa darí zdravotníckym bludom na internete:
1. Horšia kvalita a dostupnosť starostlivosti
2. Nedôvera k lekárom
3. Nedostatok času na pacienta
4. Neúplné informácie od lekára
5. Absencia podpory pre trpiacich
6. Malé zrnká pravdy v bludných teóriách
7. Anonymita autorov na internete

Chorí hľadajú u šarlatánov útechu
(14.08.2015; Sme; mut. , Titulná strana , s. 1; Ján Krempaský)

Strata dôvery v zdravotníctvo núti ľudí hľadať pomoc u pochybných liečiteľov
Internet ponúka zaručené recepty, ktoré pomôžu liečiť rôzne choroby. Sú to zrnká pravdy v bludoch.
Lekári prestali počúvať svojich pracientov a nemajú na nich čas. Chorí sa od nich odvrátili a čoraz častejšie hľadajú útechu u ľudových liečiteľov, ktorých neodbornosť často zdravotný problém ešte zhorší. Dostupnosť starostlivosti sa znižuje, nielen tej odbornej, ale najmä ľudskej. "Oveľa menší priestor by šarlatáni mali vtedy, keby sme sa my ako zdravotníci či lekári mali možnosť, a možnože aj chuť, venovať pacientom intenzívnejšie," hovorí doktor Peter Celec z lekárskej fakulty v Bratislave. Psychológ Tibor Hrozáň si myslí, že strata dôvery v lekárov je výsledkom širšieho procesu straty dôvery voči autoritám, ktorým prechádza naša spoločnosť v posledných dvoch desaťročiach. Odklon pacientov od svojich doktorov je jedným z jeho prejavov. Nečudo, že sa k liečiteľom uchyľujú ľudia naprieč všetkými vekovými skupinami. Často majú vysokoškolské vzdelanie. "Keď si nevieme rady a tlačia nás problémy, vtedy sme aj viac ovplyvniteľní," vraví Hrozáň. V susednom Česku už pripravujú špeciálny zákon na reguláciu činnosti šarlatánov. Slovensko podobný krok nechystá a odborníci sa ani nezhodujú v tom, že by podobný krok mal efekt. Regulácia nemusí byť žiadnym riešením. Podľa ministerstva zdravotníctva na postihovanie následkov ľudového liečiteľstva stačia paragrafy Trestného zákona. Samotní liečitelia sa otázke, čo vlastne robia a ako ľudí liečia, bránia. "Som Eva Knapcová. Som vietor. Ja si robím, čo chcem, kde chcem a kedy chcem," reagovala jedna z oslovených na otázky SME.

Elektronické zdravotníctvo mešká. Predvedieme Európe potemkiniádu?
(14.08.2015; www.aktualne.sk; Slovensko, 00:00, s. -; Stanislava Harkotová)

Žien, čo berú hormonálnu antikoncepciu, výrazne ubudlo
(14.08.2015; Denník N; mut. , TÉMA , s. 2; VERONIKA FOLENTOVÁ)


Lekár: Vo svete už tabletky nie sú číslo jeden
(14.08.2015; Denník N; mut. , TÉMA , s. 3; VERONIKA FOLENTOVÁ)

Slovensko má nedostatok lekárov
(13.08.2015; Televízna stanica STV 2; Hírek - správy; 16:50; por. 2/6; Rózsár Lászlo /)

Rózsár Lászlo, redaktor: " Slovensko má nedostatok lekárov. Najviac ortopédov, endokrinológov, onkológov a diabetológov chýba v hlavnom meste a na západe Slovenska, preto sa stáva, že na vyšetrenie treba mesiace čakať. Odchod všeobecných lekárov a pediatrov do dôchodku zasa robí problémy najmä v strede a na východe krajiny. Priemerný vek všeobecných lekárov je 55 rokov. V minulosti nemali súkromní lekári záujem zamestnať začínajúcich všeobecných lekárov, nemocnice ich zasa nepotrebovali. Z európskych zdrojov bol preto zavedený tzv. rezidenčný program pre lekárov do 36 rokov, v ktorom sú na dva roky k dispozícii 2 milióny eur."

Nemocnica hľadá nového riaditeľa
(13.08.2015; Žilinské ECHO; č. 16, Spravodajstvo/inzercia , s. 2; SITA)

Ministerstvo zdravotníctva začalo hľadať nového riaditeľa pre Fakultnú nemocnicu s poliklinikou v Žiline.
Predchádzajúci šéf Fakultnej nemocnice v Žiline Štefan Volák odstúpil 21. marca po výzve ministra zdravotníctva Viliama Čisláka na vyvodenie osobnej zodpovednosti. Stalo sa tak po tom, čo niekoľko desiatok zdravotníkov podalo výpoveď. Zdravotnícke zariadenie aktuálne vedie dočasný riaditeľ Pavol Drugaj. Záujemcovia o kreslo šéfa žilinskej nemocnice sa môžu hlásiť do výberového konania do 17. augusta tohto roka. Okrem vysokoškolského vzdelania a päť ročnej odbornej praxe je potrebné vypracovať aj projekt stratégie rozvoja nemocnice. Koncom februára tohto roka dala časť lekárov interného oddelenia žilinskej nemocnice výpoveď pre nedostatok lôžok a zlé hygienické podmienky na oddelení. V marci sa rovnakou cestou vybrali aj dve desiatky sestier z centrálnej jednotky intenzívnej starostlivosti, dôvodom bolo množstvo nadčasových hodín. Ani po odstúpení Voláka sa situácia neupokojila a výpovede podali ďalšie sestry z rôznych oddelení. Väčšina zdravotníkov výpovede stiahla v apríli po dohode s novým vedením. Volák sa už predtým zviditeľnil ozdravným plánom, ktorý si nemocnica nechala vypracovať za 10 tisíc eur firmou PP Partnership. Konateľom spoločnosti bol v tom čase kotolník. Z analýzy inštitútu INEKO vyplynulo, že hodnota materiálu je mnohonásobne nižšia, niečo cez 300 eur.

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi