SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2015 » AUGUST 2015

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 20.8.2015

NA NEMOCNICE SLOVENSKO POTREBUJE MILIARDY
(20.08.2015; Trend; č. 33, Zdravotníctvo , s. 14,15; Mária Hunková)

Najviac peňazí na obnovu zdravotníckych zariadení ide z eurofondov. Ani tie však nestačia
Nemocnice, ktoré zriaďuje Ministerstvo zdravotníctva SR, dostávajú od štátu a Bruselu opakovane peniaze na obnovu zastaranej techniky aj spoločných priestorov. Napriek tomu stále mnohé pripomínajú skôr poľné vojenské nemocnice ako moderné zdravotnícke zariadenia. Aj podľa analytikov, ktorých si najal rezort, nedosahujú medzinárodné štandardy. "Nakoľko za posledných desať rokov nebola v Slovenskej republike postavená žiadna všeobecná nemocnica, priemerný vek slovenskej nemocnice je 44 rokov," píšu vo svojej štúdii analytici z Ernst & Young Financial Advisory a Ružička Csekes.

Všetko na platy
Väčšina štátnych nemocníc vytvára vysoké straty a neustále kumuluje dlhy, kvôli čomu majú problém uhrádzať bežné prevádzkové náklady, nieto ešte investovať do svojej obnovy. Ako dôvod najčastejšie uvádzajú vysoké mzdové náklady, ktoré im ukrajujú 80 až 90 percent príjmov, a nedostatok peňazí od zdravotných poisťovní. ,,Zdroje zdravotníckych zariadení sú dlhé roky poddimenzované a nepokrývajú v plnej výške ich prevádzkové náklady. Preto nie sú schopné vyčleniť dostatočné finančné prostriedky na obnovu celkovej priestorovej a prístrojovej infraštruktúry," vidí ako dôvod stavu slovenských nemocníc hovorca ministerstva zdravotníctva Peter Bubla.
Nedávna analýza Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) uvádza aj konkrétne čísla. Až tretina nemocníc si za dva roky nezarobila na obnovu techniky či budov ani cent. Iba tretine zostáva z objemu tržieb aspoň päť percent na obnovu a modernizáciu majetku. Absolútna väčšina rekonštrukcií preto prebieha z eurofondov a zo štátneho rozpočtu. Podľa údajov rezortu v rokoch 2007 až 2014 získali štátne nemocnice z Bruselu na rekonštrukcie a novostavby vyše 90,8 milióna eur. Ďalších 14,5 milióna eur dostali od štátu. Dokopy teda takmer 105,4 milióna eur. Stále je to však málo.

Chýbajú miliardy
Len najväčšia slovenská Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) by na svoju obnovu podľa odhadov manažmentu potrebovala 250 miliónov eur. Najkritickejšími oblasťami okrem veľmi zlého stavu budov a prístrojovej techniky sú podľa hovorkyne Petry Stano Maťašovskej aj kotolne, kuchyne a rádiologická technika. UNB nemá k dispozícii vlastné zdroje, ktoré by pokryli nevyhnutné náklady na modernizáciu a rekonštrukcie, preto podľa nej vynakladajú prostriedky len na odstraňovanie najakútnejších havarijných stavov. ,,Kľúčovým je vybudovanie novej prevádzkovo efektívnej nemocnice," pripomína P. Stano Maťašovská.
Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach za posledných osem a pol roka našla vo svojom rozpočte tri milióny eur na opravy a rekonštrukcie. Drvivá väčšina týchto financií pochádzala z príjmov od zdravotných poisťovní. ,,Väčšina budov je viac ako štyridsaťročná, prevádzkujeme aj deväťdesiatročné budovy, ktorých stav si vyžaduje generálnu údržbu," opisuje stav hovorkyňa košickej nemocnice Ladislava Šustová. Koľko peňazí presne by na to ešte potrebovali, sa podľa nej ťažko vyčísluje.
Výšku svojho investičného dlhu presnejšie neuviedla ani tretia najväčšia štátna nemocnica v Prešove. Hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Renáta Cenková to zdôvodňuje tým, že to závisí od zadefinovania požadovaného konečného štandardu, ako aj rozsahu, objemu a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. ,,Náš kvalifikovaný odhad, pri zachovaní rozsahu, objemu a kvality zdravotnej starostlivosti, sa pohybuje v desiatkach miliónov eur," dodáva. Prešovská nemocnica od roku 2007 investovala do rekonštrukcií vyše 6,7 milióna eur. Zdrojom týchto peňazí boli rovnako ako v prípade košickej nemocnice platby od poisťovní. V menšej miere vlastná podnikateľská činnosť.
Ministerstvo zdravotníctva už v roku 2013 vo svojom dokumente ,,Informácia o stave investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti" priznalo, že vzhľadom na zastaranosť infraštruktúry a nevyhovujúce logistické usporiadanie súčasných nemocníc sú možnosti zvyšovania ich produktivity rekonštrukciami existujúcich budov takmer vyčerpané. Preto je potrebné postupne vybudovať nové moderné nemocnice. Na to však treba 3,94 miliardy eur.

Pokrivená motivácia
Absencia a odkladanie potrebných investícií do obnovy zariadení a techniky je podľa Dušana Zachara z INEKO veľkým problémom slovenského zdravotníctva. Podľa neho ide o dôsledok pokrivených motivácií a zlého hospodárenia najmä štátnych a samosprávnych nemocníc. Rovnako tak aj z nedostatku prostriedkov, keďže v porovnaní s okolitými štátmi sme dávali do nemocničného sektora relatívne menší podiel zdrojov.
Štúdia Ernst & Young hovorí o investičnej medzere slovenských nemocníc v porovnaní s Českom na úrovni 137 miliónov eur ročne a v porovnaní s Rakúskom až o výške 441 miliónov eur. Osvojili si tak zrejme výpočty Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku - Health Policy Institute, ktorý uvádzal rovnaký odhad vo svojej vlaňajšej publikácii Modernizácia slovenských v nemocníc. V nej vymenúva aj trinásť viac či menej reálnych zdrojov financovania modernizácie nemocníc - štátny rozpočet na úkor deficitu, kapitola ministerstva zdravotníctva na úkor inej rozpočtovej kapitoly, priama dotácia, eurofondy, rozpočty samospráv, privatizácia štátnych finančných aktív mimo sektora zdravotníctva, privatizácia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, verejno-súkromné partnerstvo, prenájom majetku alebo predaj pozemkov nemocníc, bankový úver, vydanie dlhopisov či dodatočných akcií.
Úbohý stav nemocníc negatívne ovplyvňuje prácu lekárov a rovnako tak komfort pacientov. Tí sa často v zdravotníckych zariadeniach, kde by mali byť najlepšie hygienické podmienky, stretávajú s nevyhovujúcimi sociálnymi zariadeniami, plesňami, prefukujúcimi starými oknami či absenciou klimatizácie. D. Zachar upozorňuje aj na zastarané prístroje a zariadenia. Nejde pritom len o pokazené výťahy, ale aj o absentujúce moderné prístroje a technológie, zlé logistické usporiadanie operačných sál, miestností, chodieb a celých budov. ,,Špinavé, staré, nefunkčné a málo podnetné prostredie negatívne vplýva na spokojnosť pacientov, ktorí sa horšie liečia. Rovnako aj na zdravotnícky personál, ktorý tak nie je dostatočne motivovaný zostať v takej nemocnici čo najdlhšie a poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť pacientom s úsmevom na tvári, respektíve s pochopením a empatiou," dodáva.

Sociálny balíček
Inštitút INEKO koncom vlaňajška oslovil nemocnice s dotazníkom, v ktorom sa pýtal, ako by využili prípadné dodatočné zdroje. Väčšina zo zariadení, ktoré odpovedali, najčastejšie uvádzali investície do prístrojov, budov aj ich vybavenia. Hlavného zatepľovania, rekonštrukcie operačných sál a výmeny rozvodov. ,,Popri vlastných zdrojoch ich financovanie najčastejšie závisí od pomoci zriaďovateľa, získania eurofondov či darov. Je teda pravdepodobné, že väčšina potrebných - a nezriedka už naliehavých - rekonštrukcií a iných investícií je odsúdených na ďalšie roky čakania," hodnotia analytici.
Podľa P. Bublu je v rámci nového programového obdobia vyčlenených na nemocnice približne 150 miliónov eur z eurofondov. V štátnom rozpočte sú aktuálne naplánované kapitálové výdavky na roky 2016 až 2018 v objeme päťstotisíc eur. Okrem toho vláda tento rok, krátko pred voľ bami, v rámci sociálneho balíčka vyčlenila 30 miliónov eur na obnovu spoločných priestorov štátnych zdravotníckych zariadení. ,,Nemocnice môžu a aj predkladajú ministerstvu svoje požiadavky, ktoré potrebujú prioritne riešiť. Peniaze sú im pridelené na základe posúdenia týchto žiadostí," uvádza P. Bubla.
D. Zachar reaguje, že obnovovať štátne zariadenia je nevyhnutnosťou. Rád by ale videl kľúč, podľa ktorého sa rozdelenie peňazí deje. Aby sa nestalo, že namiesto oblastí, kde by tieto vyčlenené prostriedky priniesli najväčší úžitok, budú marketingovo využité hocikde a hocijako, len na základe politického rozhodnutia.

Nemocnice, ktoré už získali peniaze zo sociálneho balíka:
Fakultná nemocnica Trenčín
* 585 000 eur na rekonštrukčné práce
* 583 560 eur na prístrojové vybavenie rádiodiagnostického oddelenia

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica
* 1 327 800 eur na renováciu asfaltových povrchov a parkovacích miest, rekonštrukciu a nevyhnutnú údržbu podlaží dvoch monoblokov, údržbu a rekonštrukciu priestorov polikliniky a rekonštrukciu výťahu

Fakultná nemocnica Trnava
* 1 789 387 eur na rekonštrukcie viacerých kliník, na vybudovanie výťahov, dobudovanie parkoviska a nákup moderných nemocničných lôžok

Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica
* 804 000 eur na opravu čakární a ambulancií

Univerzitná nemocnica Martin
* 900 895 eur na prestavbu operačných sál a časti oddelenia Urologickej kliniky, stavebné úpravy JIS a vytvorenie infekčných lôžok, na stavebné úpravy lôžkového oddelenia Kliniky pneumológie a ftizeológie, ako aj vybudovanie JIS a parkovacích plôch

Detská fakultná nemocnica Košice
* 618 339 eur na úpravy havarijného stavu Kliniky detí a dorastu a ďalších ambulancií


Telemedicína pomáha bez návštevy lekára
(20.08.2015; Denník N; mut. , Rozhovor , s. 16; MATEJ DUGOVIČ)


AKO SA ŽIJE DEŤOM NA ONKOLÓGII
(20.08.2015; Trend; č. 33, Zdravotníctvo , s. 10,11,12,13; Filip Obradovič)


Do školských jedální posiela minister tofu
(20.08.2015; Denník N; mut. , Spravodajstvo , s. 4; MATEJ DUGOVIČ)

Vyprážaný bravčový rezeň a ryža bol posledný pokrm pred prázdninami v jednej z bratislavských školských jedální. Takéto nezdravé jedlá chce štát od septembra obmedziť. Minister školstva Juraj Draxler (za Smer) hovorí, že sa stravuje aj v hipsterských zariadeniach a podobné zdravé receptúry chce preniesť do škôl. Za zemiakovo-mrkvovým krémom si deti budú môcť pochutiť na palacinkách s kuracím mäsom a šampiňónmi alebo ryžovo-pšenovej kaši. Prípadne dostanú tofu v nátierke, v polievke či aj v rôznych variáciách hlavných jedál. To všetko môžu zapíjať rakytníkovým nápojom s príchuťou šípky a medovky.

ŽIDEK: JEDNODUCHŠIE
"Celkom by som si na tom pochutil," vraví Draxler. Budú však jedlá chutiť aj deťom a neodradia ich skôr nové kombinácie a príchute? K asi 1300 receptom ministerstvo pridáva ďalších 68 ako lákadlo najmä pre študentov stredných škôl. Ich jedálne sú totiž takmer o polovicu prázdnejšie ako na základných školách, do ktorých chodí 65 percent detí. Ministerstvo stavilo najmä na tofu, objaví sa až v osemnástich receptoch. "Prvý dojem je, ako by to bolo šité horúcou ihlou. Samé tofu, tofu, tofu sem, tofu tam. Existuje veľa iných zaujímavých surovín, ktoré deti budú akceptovať," hovorí známy šéfkuchár Jaroslav Židek, ktorý ešte pred štyrmi rokmi varil v relácii Áno, šéfe obedy v škole, aby ukázal ministerstvu aj školám, ako na to. Čím je jedlo podľa šéfkuchára jednoduchšie, tým je pre deti lepšie. "Stačí iba trochu upraviť normy a doplniť zaujímavé jedlá pre deti. Ďalší krok je, aby každý rodič začal doma s deťmi stolovať a obmieňať jedálniček, vkladať viac zeleniny a potom to pôjde aj v škole." Židek hovorí, že deti majú skôr rady zrozumiteľné jedlá ako perkelt s haluškami, pečené kura s ryžou či rybu s pyré. Ministerstvo kritizuje aj za niektoré názvy, vtipné sú podľa neho napríklad cisárska alebo kráľovská zeleninová príloha. "Ďalšie názvy ako falošný hovädzí vývar, drotárska polievka, žitavská pochúťka alebo pochúťka z kuracej pečene ma doslova desia." Odborník na výživu a gastroenterológ Peter Minárik tvrdí, že jedlá nikdy nebudú chutiť všetkým, no zmeny uvítal a bude na kuchároch, aby varili chutne pre väčšinu detí. "Ak dostanú na výber len jedno jedlo, buď to zjedia alebo nie. Vtedy budú hľadať náhradu doma alebo v bufete, nedajbože v cukrárni, kde sa natlačia laskonkami a veterníkmi," hovorí lekár. Draxler tvrdí, že už dnes môžu ponúkať väčší výber jedál najmä na stredných školách, no odporúčajú to aj základným - ak budú opatrní. Aj druhé jedlo by podľa Minárika malo byť zdravé, no tradičnejšie ako dusené kuracie prsia. Šéfkuchár Židek odporúča ovocie alebo zeleninu.

MINISTER: KUCHÁRKY CHCÚ EXPERIMENTOVAŤ
Okrem surovín ministerstvo obmení postupy varenia a budúci rok vynoví kuchyne. Kuchárky chce vidieť radšej vypekať ako fritovať a namiesto soli a dochucovadiel by mali pridávať bylinky či orechy. "Tety kuchárky, aj keď sú vo vyššom veku, majú náladu na experimentovanie," vraví minister Draxler. Nebojí sa, že by jedálne fritovanie nechceli obmedziť, tvrdí, že majú skôr opačný problém, keď úzkostlivo dodržiavajú pravidlá a musia im vysvetľovať, že majú aj alternatívy. Ministerstvo pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka (Smer) má zasa pomôcť so šablónami, ako vhodne obstarávať čerstvé potraviny, napríklad z regiónov. Smer chcel meniť pravidlá aj v školských bufetoch a zakázať im niektoré nezdravé potraviny. To nevyšlo, najskôr s takýmto návrhom neuspela poslankyňa Renáta Zmajkovičová a cez leto vzdalo takúto vyhlášku ministerstvo zdravotníctva.

Anjela smrti J. Dobiáša definitívne odsúdili na 20 rokov väzenia
(19.08.2015; www.teraz.sk; , 11:14, s. -; TASR)


Slovensko sa opäť zapojí do boja proti rakovine prsníka 19. septembra
(19.08.2015; www.teraz.sk; , 13:05, s. -; TASR)


Baktéria spôsobujúca botulizmus vo výrobkoch Alfa Bio nie je
(19.08.2015; www.teraz.sk; , 20:29, s. -; TASR)


Komárno zažíva babyboom: Rodiť sem chodia mamičky zo širokého okolia
(19.08.2015; www.pluska.sk; Regióny Západné Slovensko, 09:45, s. -; Pluska.sk/ib, TASR)


Muž neupadol do kómy pre nátierku, príčina zostáva záhadou
(19.08.2015; www.webnoviny.sk; Slovensko, 18:50, s. -; SITA)

Kto preberá zodpovednosť za zbabrané očkovanie? Česi to hodili na štát
(19.08.2015; www.aktualne.sk; Zahraničie, 21:30, s. -; shark, Aktuálne.sk)


Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi