SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2015 » AUGUST 2015

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 24.8.2015

Poisťovne nebudú platiť do fondu na šport
(24.08.2015; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 4; sita)

Zdravotné poisťovne nebudú musieť odvádzať peniaze z vybraného poistného do prevenčného fondu. Túto povinnosť predpokladal návrh nového zákona o športe, v medzirezortnom pripomienkovom konaní však toto ustanovenie zo zákona vypadlo. S odčerpávaním peňazí zo zdravotníckeho systému nesúhlasila zdravotná poisťovňa Dôvera ani Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá navrhla zo zákona vypustiť všetky ustanovenia týkajúce sa novozadefinovaných povinností zdravotných poisťovní.


Signál od Kisku pre ľudí. Choďte sa liečiť von
(24.08.2015; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 3; ben)


Nemocnica zapadne do kampane
(24.08.2015; Sme; mut. , Spravodajstvo , s. 2; Lucia Krbatová)

Nadštandardné zdravotnícke zariadenie otvoria v Bratislave koncom októbra
Nová štátna nemocnica v centre Bratislavy môže byť súčasťou predvolebnej kampane strany Smer. Jej otvorenie je naplánované štyri mesiace pred marcovými parlamentnými voľbami.
Po necelých dvoch rokoch od začiatku výstavby novej budovy Nemocnice sv. Michala na Cintorínskej ulici zostáva už len zariadiť ambulancie. Nemocnica za 50 miliónov eur, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra, bude podľa tlačového odboru určená z 90 percent pre obyčajných ľudí. "Termín otvorenia je 30. októbra, zostávajú len dokončovacie a čistiace práce, úpravy prístupových ciest, zariaďovanie nábytkom a zdravotníckou technikou," vymenovali z ministerstva vnútra.

Vojaci mimo Patrónky
S výstavbou prvej štátnej nemocnice od pádu komunizmu začal minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru na jeseň v roku 2013. Stavebné práce odhadoval asi na dva roky. Novej budove predchádzalo v roku 2009 zlúčenie Nemocnice sv. Michala a Nemocnice ministerstva obrany. Nová nemocnica je akciovou spoločnosťou so stopercentnou účasťou štátu. Z ministerstva vnútra informovali, že asi desať percent zdravotníckej starostlivosti bude nemocnica poskytovať vojakom, policajtom a záchranárom. Do termínu otvorenia sa sem má presťahovať aj stará vojenská nemocnica z bratislavskej Patrónky. V uvoľnenom areáli nemocnice na Patrónke plánuje ministerstvo zdravotníctva postaviť novú nemocnicu univerzitného typu. V súčasnosti prebieha súťažný dialóg, do ktorého postúpilo päť medzinárodných konzorcií. Ministerstvo z neho vyškrtlo dve firmy, spoločnosť GPN Ivana Kmotríka a Sanigest CEE, ktorú vlastní panamská firma. Celkovú cenu zákazky ministerstvo odhadlo na 6,3 miliardy eur. Víťaz by mal byť známy do konca tohto roka.

Nadštandardné vybavenie
Súčasťou novej nemocnice bude 110 lôžok a 50 ambulancií. Podľa ministerstva bude poskytovať najvyšší štandard zdravotníckych služieb. "Nemocnica bude vybavená vysoko výkonnou a vysoko kvalitnou technikou, takisto kvalitný bude jej personál a jej architektonické riešenie," spresnili z tlačového odboru. Podľa predbežných neoficiálnych informácií by sa na slávnostnom otvorení mal zúčastniť minister vnútra Robert Kaliňák. Účasť prezidenta Andreja Kisku, ktorý je hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR, je zatiaľ otvorená.

Na rekonštrukciu čaká aj Bezručova
Prestavovať sa má aj ďalšia budova bývalej nemocnice na Bezručovej ulici. Developer Bezručova Invest, ktorý nehnuteľnosť získal v roku 2008, chcel z komplexu dvoch budov pôvodne vybudovať štvorhviezdičkový hotel. Od tohto zámeru však pred rokom upustil. Nehnuteľnosť dnes vlastní firma Forespo Archív, ktorá patrí pod realitný fond Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky. Z Prvej penzijnej informovali, že súčasťou projektu bude 117 bytov, administratívne priestory, podzemné garáže a zdravotnícke zariadenie. "Otázka konkrétnych špecializácií ambulancií zatiaľ nie je definitívne uzavretá," povedala hovorkyňa Anna Tkáčová. Prvá časť projektu, ktorý už má stavebné povolenie, by podľa nej mala byť hotová do dvoch rokov od začatia prác. Ide o zateplenie, rekonštrukciu a nadstavbu budovy na Bezručovej 3 a vybudovanie podzemnej garáže. Koľko bude stáť celá rekonštrukcia priestorov s rozlohou 30-tisíc štvorcových metrov, podľa Tkáčovej ešte nedokážu odhadnúť. Obe budovy na Bezručovej postavené vo funkcionalistickom štýle sú kultúrnymi pamiatkami.

Násilie na ženách je skryté
(24.08.2015; Sme; mut. , Titulná strana , s. 1; Ján Krempaský, Matúš Burčík)

Špeciálnu linku pre obete násilia zriadila aj prokuratúra. Od marca na ňu prijala 330 hlásení.
Ani päť mesiacov po začatí trestného stíhania exposlanca Vladimíra Jánoša (Smer-SD) pre podozrenie z týrania vlastnej manželky polícia nesmeruje k záveru vyšetrovania. Nie je to však ojedinelý prípad, polícia za vlaňajšok eviduje 54 prípadov sexuálneho násilia. Gynekológovia, ktorí majú na základe pokynov ministerstva zdravotníctva podozrenia na násilie na ženách hlásiť, to urobili v 196 prípadoch. Je to o 23 percent viac ako v roku 2013. Násilie na ženách, či už fyzické, alebo psychické, však stále zostáva skrytým problémom. Odborníci tvrdia, že štatistiky polície alebo gynekológov sú len špičkou ľadovca. Skutočné počty násilia si netrúfajú odhadovať. Hlavný odborník ministerstva zdravoníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo Miroslav Borovský tvrdí, že k znásilneniam žien prichádza najmä mimo domáceho prostredia. Nesúhlasí s ním zakladateľka občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia Janka Šípošová (OĽaNO), podľa ktorej sa o mnohých prípadoch domáceho násilia nevie. Po prevalení prípadu Jánoša zriadila Generálna prokuratúra pre obete násilia telefonickú linku. Od polovice marca na ňu prijala 330 hlásení.

Podozrení násilia na ženách je viac
(24.08.2015; Sme; mut. , Spravodajstvo , s. 3; Ján Krempaský)

Lepšia prístupnosť k službám pre obete zvyšuje ich ochotu násilie hlásiť. Strach presné údaje skresľuje
V porovnaní s rokom 2013 vzrástol vlani počet hlásení gynekológov o podozreniach na násilie na ženách o 23 percent.
Gynekológovia vlani nahlásili o vyše pätinu viac prípadov podozrení na fyzické a psychické násilie páchané na ženách ako rok predtým. Vyplýva to z publikácie Národného centra zdravotníckych informácií o činnosti gynekologických ambulancií za rok 2014, ktorú zverejnilo minulý týždeň. Gynekológovia sa najčastejšie stretávajú so znásilnenými ženami v ambulanciách pri vyšetreniach. Podľa odborného usmernenia ministerstva zdravotníctva majú takéto prípady hlásiť aj na políciu. Zdravotnícke a policajné štatistiky však nie sú kompatibilné a polícia takéto prípady osobitne neeviduje. Preto sa nedá zistiť, ako sa takéto prípady skončili.

Vidia hlavne znásilnenia
"V minulom roku gynekológovia hlásili 196 vyšetrených žien s podozrením na ohrozenie násilím, v tom 110 s fyzickými, 39 s psychickými a 47 s fyzickými aj psychickými indikátormi. Oproti roku 2013 celkový počet vyšetrených žien s podozrením na ohrozenie násilím vzrástol o 46 prípadov," píše sa v úvodnej správe k publikácii. V roku 2013 gynekológovia hlásili 150 prípadov, čiže o 23 percent menej ako o rok neskôr. Najviac hlásení o podozrení na násilie páchané na ženách prišlo v roku 2014 z Trenčianskeho kraja. Za ním nasledovali košický a žilinský. Najmenej, iba jedno hlásenie, prišlo od gynekológov z Bratislavského kraja. Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo Miroslav Borovský a primár Gynekologicko-pôrodníckej kliniky trenčianskej Fakultnej nemocnice Rudolf Lintner zhodne tvrdia, že sa stretávajú hlavne so znásilnením žien. K znásilneniam podľa Borovského prichádza zvyčajne mimo domáceho prostredia. S tým nesúhlasí Janka Šípošová (OĽaNO), zakladateľka občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia, ktoré sa venuje týraným ženám. "Znásilnení v rodinách je možno viac, ako si dokážeme pripustiť," vraví Šípošová. Ich podiel na celkových znásilneniach však nechce odhadovať. Pre ženu je však podľa nej pravdepodobne menej frustrujúce oznámiť znásilnenie neznámym páchateľom ako obviniť rodinného príslušníka alebo partnera.

Nárast vyvolala aj osveta
Za nárastom hlásení o podozrení na násilie vidia odborníci predovšetkým lepšiu informovanosť žien. Šípošovú neprekvapuje, že najviac hlásení prichádza z Trenčianskeho, Košického a Žilinského kraja. Ide podľa nej o kraje, kde "je pomerne lepšia prístupnosť k službám pre obete" násilia. Zvýšený počet hlásení je podľa nej tiež výsledkom zodpovednejšieho prístupu gynekológov k tejto povinnosti. Pracovníci občianskeho združenia sa v minulosti podľa nej stretávali aj s prípadmi znásilnených žien, ktoré gynekológ odmietol ošetriť, ak prípad nebol hlásený na polícii. Borovský však vraví, že aj keď gynekológovia zistia, že žena bola vystavená fyzickému násiliu, majú problém ju presvedčiť, že "sa niečo také stalo". "Väčšinou to negujú," vraví odborník. Ešte komplikovanejšie je to podľa neho v prípade psychického násilia. "Dá sa zistiť len tak, že žena sa zdôverí," poznamenáva Borovský. Napriek vyše pätinovému nárastu podozrení na násilie páchané na ženách ide podľa odborníkov len o zlomok ich skutočného počtu. Nikto z nich však nechcel odhadovať podiel hlásení na skutočnom počte.

Oznamovateľov násilia polícia neeviduje
Podozrenia z násilia páchanom na ženách majú gynekológovia hlásiť okrem Národného centra zdravotníckych informácií aj polícii. "Nahlási sa to orgánom činným v trestnom konaní s ohľadom na zachovanie bezpečnosti ženy," píše sa v odbornom usmernení ministerstva zdravotníctva z roku 2008. Štatistiky zdravotníkov a polície sa však nezhodujú. "Polícia prijme každé trestné oznámenie a vo veci koná. Informácie o oznamovateľoch osobitne neevidujeme, pre plnenie úloh polície sú irelevantné," vraví Michal Slivka, hovorca policajného prezídia. Podozrenie na násilie páchané na ženách sa môže podľa neho týkať viacerých trestných činov, "od nedovoleného prerušenia tehotenstva, ublíženia na zdraví cez znásilnenie, sexuálne násilie až po sexuálne zneužívanie". Z pohľadu krajov sa policajné a lekárske štatistiky pri tomto trestnom čine zhodujú iba v Košickom kraji. Údaje z oboch zdrojov radia tento kraj medzi regióny s vysokým počtom hlásení na podozrenie na násilie na ženách či na sexuálne násilie.

Fakty
Štatistika

Podozrenia lekárov z násilia na ženách:
2014 - 196
2013 - 150
2012 - 186
(Zdroj - NCZI)

Prípady sexuálneho násilia podľa polície:
2014 - 54
2013 - 68
2012 - 56
(Zdroj - PZ SR)

Ženy ohrozené násilím
Počet žien vyšetrených v gynekologických ambulanciách s podozrením na ohrozenie násilím:
Bratislava 1
Trnava 4
Trenčín 77
Nitra 2
Žilina 30
Banská Bystrica 28
Prešov 8
Košice 46
(Zdroj - NCZI, Údaje sú za rok 2014)

Poplatky vyberajú ďalej
(23.08.2015; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 1/27; Barbora Demešová / Mária Chreneková Pietrová, Jaroslav Zápala)

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: "Od júla sa malo výrazne obmedziť platenie u lekára. Minister zdravotníctva zakázal väčšinu poplatkov. Napríklad za objednanie na termín, či za vypísanie receptu."
Jaroslav Zápala, moderátor: "Ukazuje sa ale, že ministrov zákaz nefunguje. Lekári vyberajú poplatky od pacientov naďalej."
Barbora Demešová, redaktorka: "Smer dal Slovákom sľub, že za termín u lekára platiť nebudú. Výsledok?"
Valerián Potičný, lekár Bratislavského samosprávneho kraja: "Poplatkové Eldorádo sa rozbehlo naplno."
Barbora Demešová: "Volebné obdobie končí a minister zdravotníctva sa nemá čím pochváliť. Jediná vec, ktorú tento rezort dotiahol do konca, je zákon, ktorý mal zrušiť poplatky u lekára. Jeho výsledok je však minimálne sporný."
Peter Bubla, hovorca ministerstva zdravotníctva: "Pravdou je, že zo začiatku účinnosti toho zákona bolo tých podnetov viac ako je to teraz."
Barbora Demešová: "Zdravotnícky šéf bratislavskej župy tvrdí, že lekári poplatky iba premenovali. Namiesto termínu si tak platíme za takzvanú konzultáciu. Objednávanie malo byť od júla zadarmo aj v súkromných poliklinikách. Nestalo sa. Poplatky začali vyberať okľukou cez inú firmu."
Valerián Potičný: "To znamená, čo nie je zakázané, je dovolené, čo nie je jednoznačné, tak si to vymyslíme nejakým iným spôsobom."
Peter Bubla: "Stále platí ustanovenie zákona, ktoré hovorí, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti nemôže byť podmienené úhradou."
Barbora Demešová: "Ani keď je to tretí subjekt, nie ten lekár?"
Peter Bubla: "Je to poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré nemôže byť podmienené úhradou."
Valerián Potičný: "Každý by mal rád pravidlá, ktoré by mohol dodržiavať tak, aby boli všetci spokojní. To sa týmto zákonom nestalo a to sa nedeje."
Pavol Frešo, predseda Bratislavského samosprávneho kraja (SDKÚ-DS): "Vždy, keď urobíte zákon a vzápätí sa objaví nejednoznačný výklad, tak chyba je na strane zákonodarcu hlavne v takto masovom meradle."
Peter Bubla: "Všeobecne by sa dalo povedať, dajme tomu nejaký rok a potom sa k tomu vráťme. Samozrejme, ak prax ukáže, že treba zareagovať promptnejšie, urobíme tak. Voľby sú o pár mesiacov no a poplatkový chaos tak bude musieť doriešiť nová vláda."

Počet ľudí s ochorením obličiek na Slovensku mierne poklesol
(23.08.2015; www.webnoviny.sk; Zdravie, 08:07, s. -; SITA)

Seniori ušetria desiatky eur na liekoch
(22.08.2015; Sme; mut. , Servis , s. 6; Martina Raábová)

Druhý sociálny balíček prináša aj opatrenie, vďaka ktorému zaplatia (nielen) dôchodcovia za lieky od októbra menej
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že pacientom na doplatkoch za lieky vráti ročne vyše sedem miliónov eur.
Antibiotiká, lieky proti alergii či očkovacie vakcíny. Hoci doplatky za lieky fungujú aj dnes, po novom by sa mal okruh pacientov, ktorým budú poisťovne vracať peniaze, rozšíriť. K poberateľom starobného a invalidného dôchodku či osobám so zdravotným postihnutím by mali pribudnúť aj deti. Najmenším budú poisťovne vracať doplatky za lieky len dovtedy, kým nedosiahnu šiesty rok života. Doplatky za lieky, ktoré by sa mali opäť znižovať, sú jedným z pätnástich opatrení z druhého sociálneho balíčka vlády Roberta Fica (Smer). Predkladatelia návrhu (poslanci Richard Raši, Jozef Valocký a Vladimír Baláž) rátajú s tým, že opatrenie pomôže približne 1,8 milióna ľudí. Podľa rezortu zdravotníctva sa navrhuje platnosť zákona od októbra tohto roka. "Aktuálne je návrh v legislatívnom procese," vraví hovorca rezortu zdravotníctva Peter Bubla. Dodáva, že ak by opatrenie začalo platiť už túto jeseň, občania budú mať nárok na vrátenie doplatkov za lieky aj za posledný štvrťrok tohto roka. A tak by mohli penzisti či deti ušetriť niekoľko eur už tento rok.

Kto si polepší?
Kým dnes poberatelia starobného dôchodku doplácajú za lieky štvrťročne 45 eur (teda ročne 180 eur), po novom by sa táto hranica mala znížiť tak, aby ročné doplatky pre seniora neboli viac ako sto eur. To znamená, že dôchodca po novom kvartálne doplatí za lieky najviac 25 eur. Na budúci rok tak ušetrí v porovnaní s týmto rokom 80 eur. Znižuje sa aj limit na lieky pre poberateľov invalidného dôchodku. Tí v súčasnosti doplácajú štvrťročne 30 eur. Po novom sa aj im výška doplatkov za lieky zníži na sto eur ročne, čo znamená, že štvrťročne nezaplatia viac ako 25 eur. Ročne tak môžu poberatelia invalidného dôchodku ušetriť na doplatkoch za lieky (oproti roku 2015) dvadsať eur. Úplnou novinkou je kategória, do ktorej budú patriť deti do šesť rokov. Za lieky pre ne budú rodičia doplácať štvrťročne najviac osem eur, teda ročne maximálne 32 eur. Pre zdravotne znevýhodnené dieťa bude doplatok nulový.

Milióny ročne
Navrhovatelia predpokladajú, že nové podmienky sa dotknú takmer 420-tisíc poistencov a zdravotné poisťovne by mali na budúci rok preplatiť poistencom milióny eur. "Podľa našich predpokladov by sa mohlo pacientom ročne vrátiť za doplatky približne 7,3 milióna eur," povedal ešte koncom mája minister zdravotníctva Viliam Čislák (Smer). "Vlani sme preplatili na doplatkoch za lieky pre našich poistencov niečo vyše 1,2 milióna eur," informovala hovorkyňa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zdravotná poisťova Union vrátila vlani poistencom na doplatkoch zhruba 73-tisíc eur. Náklady poisťovne Dôvera na lieky boli vlani takmer 237 miliónov, pričom pacienti doplácali ďalších vyše 37 miliónov eur.

Konzultácie v ambulanciách
(22.08.2015; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 2/15; Hana Džurná / Katrin Lengyelová, Jozef Dúbravský)

Jozef Dúbravský, moderátor: "Lekári svoj boj za vyššie platy stále nevzdávajú, potom ako si vydobyli vyššie ceny za úkony, prišli s ďalším návrhom, ako si nahradiť príjmy za zrušené prednostné vyšetrenia. Riešením by mali konzultačné hodiny. Podľa rezortu zdravotníctva a samospráv je ale tento návrh protizákonný."
Hana Džurná, reportérka TA 3: "Preplnené čakárne a nižšie príjmy lekárov, to je výsledok novely zákona, ktorá zrušila poplatky v ambulanciách. Lekári preto hľadali spôsob, ako sa vrátiť do starých koľají, riešením majú byť konzultácie."
Ladislav Pásztor, prezident Asociácia súkromných lekárov, (telefonát): "Nejde len o to, aby sme my teraz nahradili nejaký výpadok našich príjmov, ale nejakým spôsobom legálne riešiť možnosť, aby pacient mohol prísť v stanovenú hodinu. Kde by to kľudne mohlo byť na úrovni od osem do dvanásť euro."
Hana Džurná: "Obvodný lekár v Kopčanoch tvrdí, že konzultácie majú význam iba pre špecialistov."
Dušan Fischer, obvodný lekár, (telefonát): "Nie som za to, má to význam pri vyšetrení, ktoré sa objednávajú, napríklad na vyšetrenia fibroskopické alebo nejaké iné."
Hana Džurná: "Lekári chcú konzultácie robiť po ordinačných hodinách, v tom prípade by ale zdravotné poisťovne neuhradili liečbu ani lieky. Rezort zdravotníctva navyše tvrdí, že mimo ordinačných hodín by lekár pracovať nemal."
Peter Bubla, hovorca ministerstva zdravotníctva: "Ja povinný mať na viditeľnom mieste umiestnené schválené a samosprávnym krajom potvrdené ordinačné hodiny a tieto ordinačné hodiny aj dodržiavať."
Hana Džurná: "Napriek tomu lekári už od apríla krajom posielali návrhy nových cenníkov, šesť žúp nám ale potvrdilo, že za konzultácie si pýtajú oveľa viac než za pôvodné prednostné vyšetrenia. Za konzultáciu po pracovnej dobe chcú napríklad až 35 eur. To je ale v rozpore so zákonom."
Lenka Záteková, hovorkyňa ŽSK, (text v obraze): "Konzultačné hodiny, prípadne konzultácia či rada sú podľa nariadenia vlády súčasťou katalógu zdravotných výkonov a teda hradené zo zdravotného poistenia a lekár za nesmie pacientovi účtovať poplatok."
Michal Albert, hovorca BBSK, (text v obraze): "Spoplatnenie konzultácie s lekárom je úplne absurdné, pretože povinnosťou lekára je pacienta o všetkom informovať a teda s ním konzultovať a komunikovať. Spoplatnenie je podľa nás protizákonné."
Valerián Potičný, lekár Bratislavského samosprávneho kraja: "Zákon je spravený zle a toto je výsledok tohto, že lekári budú stále hľadať nové a nové možnosti, ako tie poplatky vyberať."
Hana Džurná: "Lekári v súčasnosti čakajú na vyjadrenie ministerstva zdravotníctva, rezort tvrdí, že je ochotný o návrhu diskutovať, konečné slovo by ale aj tak mali poisťovne."

Potrebuje liek, poistka ho nekryje
(22.08.2015; Sme; mut. , Spravodajstvo , s. 3; Ján Krempaský)

Liek jakavi nie je hradený zo zdravotného poistenia, poisťovňa nechce dať výnimku
Pacient dostáva inú, adekvátnu liečbu, tvrdí Všeobecná zdravotná poisťovňa. Ide o nový liek, ktorého prínos pre pacientov sa ešte vyhodnocuje.
Zväčšuje sa mu slezina. Liek, ktorý by jej rast zastavil, mu však štátna zdravotná poisťovňa odmieta preplatiť. Hrozí, že mu slezina praskne a on zomrie. Hneď. Je to prípad 61-ročného Juraja Polláka zo Šenkvíc. Pred dvoma rokmi mu lekári diagnostikovali osteomyelofibrózu. Ide o ochorenie kostnej drene, pri ktorom sa z nej stáva bezcenné tkanivo. Lekárom predpísaný liek, štátna poisťovňa odmieta Pollákovi preplatiť. Síce je u nás registrovaný, ale nie je kategorizovaný, čiže hradený zo zdravotného poistenia.

Boj s veternými mlynmi
Zvyčajne mi cesta z bytu na autobus trvala päť minút, začína rozprávanie pán Pollák. "Na jar 2013, keď som šiel do roboty, to bolo zrazu desať až pätnásť minút," spomína si na prvé ťažkosti. "Bol dýchavičný a veľmi unavený," dodáva jeho dcéra Viera z Bratislavy. Lekári zistili, že mu klesol hemoglobín a "zbláznili sa mu krvinky", opisuje ochorenie. Rapídne schudol. Zo 140 na 104 kilogramov. O rok neskôr mu lekári transplantovali kostnú dreň od jeho staršej sestry. "Transplantácia sa vôbec nepodarila," vraví Pollákova manželka Viera, ktorá je detskou lekárkou. "Všetko ma bolelo, nemohol som ani ruku zodvihnúť," opisuje pán Pollák svoje pocity po tom, čo zlyhala transplantácia kostnej drene. Zhruba o pol roka mu sestra opäť darovala krvné bunky. "Dobre som sa cítil, povedzme, tri mesiace," hovorí bývalý učiteľ. "Potom sa to vrátilo späť," opisuje začarovaný kruh boja s chorobou jeho manželka. Ošetrujúca lekárka pána Júliusa z Národného onkologického ústavu Eva Mikušková ho podľa Pollákovcov poslala k špecialistovi na toto ochorenie, lekárovi Jurajovi Chudejovi do Univerzitnej nemocnice v Martine. Predpísal mu liek jakavi. "Tento liek je jediný, ktorý pôsobí na to, aby sa mu slezina nezväčšovala," vysvetľuje Pollákova dcéra Viera. Chudej spolu s Pollákovcami poslal do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorej je pán Juraj poistencom, trikrát žiadosť na schválenie liečby týmto liekom. Pretože liek nie je hradený zo zdravotného poistenia, poisťovňa musí dať na jeho užívanie výnimku. Trikrát ju však zamietla. Mikušková denník SME odkázala v reakcii na prípad na tlačové oddelenie onkologického ústavu. To napísalo, že sa k prípadu nemôže vyjadriť, lebo je to v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Chudej zase odpovedal, že na vyjadrenie k prípadu nemá písomné povolenie nemocnice, kde pracuje. Denník SME má však k dispozícii zamietavé stanovisko poisťovne, ktorej žiadosť prekladal Chudej.

Výnimku nedostal nik
"V prípade pacienta boli využité iné terapeutické možnosti, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia," odpovedala Petra Balážová, hovorkyňa VšZP, na otázku, prečo poisťovňa neudelila Pollákovi výnimku. Bývalý učiteľ však nie je sám, komu poisťovňa neudelila výnimku. Tento rok ju podľa Balážovej nedostal nikto. Je to preto, že jakavi je nový liek, ktorého výsledky liečby aj prínos pre pacientov sa tento rok ešte len vyhodnocuje, vysvetľuje. Výnimky dostali podľa hovorkyne len tí poistenci štátnej poisťovne, ktorým ju schválili v uplynulých dvoch rokoch. Spolu ide o 27 poistencov. Naproti tomu súkromné poisťovne Dôvera a Union výnimky schvaľujú. Ako alternatívu k jakavi ponúkla pracovníčka VšZP v telefonickom rozhovore Pollákovej dcére pre jej otca revlimid. Tento liek však nie je určený na ochorenie, ktoré má pán Pollák. Je však hradený zo zdravotného poistenia a je o takmer dvetisíc eur drahší ako jakavi, na ktorý poisťovňa nechce dať pánovi Júliusovi výnimku. Hovorkyňa štátnej poisťovne však odporúčanie na tento liek popiera. "Poisťovňa nedala žiadne oficiálne odporúčanie na liečbu iným liekom, zamestnankyňa poisťovne v telefonáte s príbuznou pacienta hovorila len o všeobecných možnostiach liečby," vraví Balážová.

Zvrátenosť
(22.08.2015; Sme; mut. , Titulná strana , s. 1; Petr Schutz)

Príbeh pacienta, ktorému Všeobecná zdravotná nechce preplatiť drahý liek a prasknutím slezinymuhrozí smrť, je v kocke obraz zvrátenosti socialistického verejného zdravotníctva. Darmo si platíte celý život zdravotnú daň, pardon, "poistenie". Keď ste najviac odkázaný na solidárny princíp systému, vykašle sa na vašu slezinu. Váš liek je nekategorizovaný, čižemimo hraníc, ktoré ktosi stanovil ako ešte primeranú cenu za "rok zdravého života". Táto perverznosťmá kváziodôvodnenie, ktorým je preferencia nákladovo efektívneho liečenia v prostredí rozpočtovo obmedzeného zdravotníctva. Kvázidôvod je to preto, lebo populisti a táraji ako Fico ("zdravie nie je tovar"), ktorí potrebujú korumpovať voličov (aj) zdravotníctvom zadarmo, nechcú rozdeliť starostlivosť na "vyhnutnú" a nevyhnutnú a z verejného poistenia financovať iba to druhé. Preto nesú zodpovednosť za osud stoviek ľudí s podobným prístupom k liečbe "lege artis", s akým sa stretol pán Pollák zo Šenkvíc.

DFN Košice sa vynovuje
(20.08.2015; Lekárske listy; č. 14, Pediatria, geriatria , s. 3,4; RNDr. Milica Šarmírová)

Pre pacientov a ich rodičov sa realizuje rozsiahla rekonštrukcia v Detskej fakultnej nemocnici (DFN) Košice. Tento proces prispieva k zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, o prácu v takomto zariadení prejavujú záujem aj mladí lekári a erudované sestry. O nemocnici, rekonštrukcii, obnove prístrojového vybavenia, ale aj o očkovaní sme sa zhovárali s MUDr. Ingrid Urbančíkovou, PhD., MPH, riaditeľkou DFN Košice.

* V roku 2013 sa v DFN Košice začal rozsiahly projekt rekonštrukcie priestorov a budov a obnovy prístrojového vybavenia. V akom štádiu realizácie sa v súčasnosti tento projekt nachádza?
S potešením môžem konštatovať, že sa nachádzame vo finálnej fáze projektu Rekonštrukcia, nadstavba a prístavba DFN Košice, ktorý je financovaný z Operačného programu EÚ Zdravotníctvo. Táto rekonštrukcia je bezpochyby najväčšou investíciou do zlepšenia pediatrickej starostlivosti nielen v Košiciach, ale aj v celom východoslovenskom regióne za posledné obdobie. Na jar tohto roku sme ukončili jeho technickú realizáciu a celkové administratívne ukončenie projektu je plánované do konca roka 2015. Sme veľmi radi, že sa aj napriek mnohým počiatočným problémom podarilo v DFN tento projekt úspešne zrealizovať. Výsledkom preinvestovaných prostriedkov vo výške cca 14,5 milióna eur, je nadstavba dvoch poschodí nad jedným z monoblokov, kde vznikli 3 nové moderné operačné sály a úplne nové Oddelenie detskej chirurgie. Zásadnou obnovou prešla aj časť Kliniky detí a dorastu a Oddelenie detskej neurológie. Vybudoval sa aj moderný Centrálny príjem s expektačnými lôžkami, ktorý predstavuje dôstojnú ,,vstupnú bránu" do našej nemocnice. Súčasťou projektu bola tiež obnova prístrojového vybavenia na viacerých úrovniach. Všetky stavebné práce sa realizovali temer dva roky počas plnej prevádzky nemocnice, čo bolo mimoriadne náročné nielen pre malých pacientov a ich sprievodcov, ale aj pre našich zamestnancov. Aj keď samotný projekt končí až v decembri, prevažná väčšina renovovaných pracovísk a nových prístrojov už slúži detským pacientom a ich rodičom, čo nás veľmi teší.

* V DFN Košice pôsobíte takmer celú vašu profesionálnu kariéru. Ako by ste zhodnotili jej vývoj počas posledných 20 rokov?
Detskej nemocnici a detským pacientom som naozaj zasvätila prevažnú časť môjho ,,doktorského" života. Mám to šťastie, že som osobne mala možnosť pracovať s významnými košickými pediatrami, ktorí boli pre mňa nielen zdrojom múdrostí, ale aj odbornou a životnou inšpiráciou. Samotné prostredie pôvodnej nemocnice na Moyzesovej ulici malo svoje genius loci, avšak jej umiestnenie ako aj staré budovy mali tiež svoje nedostatky a nevýhody. Pediatria sa v posledných rokoch významne posunula dopredu z hľadiska diagnostických a terapeutických možností, ale aj z pohľadu nárokov rodičov našich pacientov. Spolu s kolegami sme zažili niekoľko odvážnych projektov zameraných na riešenie priestorových problémov detskej nemocnice, ktoré sa ale nakoniec z rôznych dôvodov nezrealizovali. O to viac ma teší, že mám možnosť byť pri realizácii modernizácie nemocnice, ktorá posúva naše možnosti na dlho očakávanú úroveň. Verím, že rovnako to vnímajú aj naši zamestnanci a že nové prostredie bude pre nás všetkých inšpiráciou do budúcnosti. Niektoré časti nemocnice síce ešte nie sú zmodernizované, potrebujeme obnoviť časť prístrojového vybavenia, ale to je už výzva do nasledujúceho obdobia. Dnešná podoba nemocnice nás totiž optimisticky podporuje v ďalších plánoch a aktivitách.

* Ako vnímate spoluprácu s pediatrickými pracoviskami vo vašej spádovej oblasti a s ostatnými DFN na Slovensku?
Naša spádová oblasť má v oblasti pediatrie svoje špecifiká a s kolegami pediatrami sa plavíme doslova na ,,jednej lodi". Snažíme sa preto vychádzať si navzájom v ústrety, predovšetkým v mene čo najlepšej zdravotnej starostlivosti o našich malých pacientov. Jednotlivé pediatrické oddelenia v okolitých nemocniciach majú rôzne, najmä personálne problémy. Na detských oddeleniach chýbajú atestovaní lekári, o pediatrických špecialistoch už ani nehovoriac. V okolitých nemocniciach nezriedka pracujú pediatri a špecialisti, ktorí sú už dlhé roky na dôchodku a nemá ich kto v súčasnosti nahradiť. Podobne je to aj so všeobecnými lekármi pre deti a dorast. Pediatrii sa totiž venujú predovšetkým ženy - lekárky, ktoré musia skĺbiť pracovné a rodinné povinnosti, čo býva veľmi náročné. Absolvovať predatestačnú prípravu, neustále sa vzdelávať, slúžiť v noci, počas víkendov a sviatkov, starať sa o rodinu, stihnúť materské povinnosti (aj radosti), to všetko si vyžaduje maximálnu organizáciu práce, ale najmä obetavosť, nezriedka celej rodiny. Aj v dnešnej dobe platí, že byť lekárom je poslaním na celý život.

* Najväčším kapitálom každej nemocnice sú jej zamestnanci. Je záujem o prácu v pediatrii a jej špecializovaných odboroch?
Musím povedať, že pediatria nepatrí z pohľadu absolventov lekárskych fakúlt k lukratívnym odborom. Byť pediatrom je náročné aj z pohľadu toho, že v ambulancii alebo na oddelení nemáte len choré dieťa, ale aj jeho rodičov, na ktorých sa musíte spoľahnúť, že budú v praxi realizovať odporúčania lekárov. Mnohí lekári sa rozhodli odísť od pediatrie najmä z dôvodu náročnosti komunikácie s rodičmi. Naša nemocnica síce nepatrí k tým, ktoré by sa na nedostatok pediatrických odborníkov mohli sťažovať, ale je to určite aj tým, že sa u nás v nemocnici realizuje pregraduálna aj postgraduálna výučba pediatrie. Oveľa zložitejšia personálna situácia v našom odbore je však v iných nemocniciach na východe Slovenska. Získanie tzv. nadstavbovej špecializácie po absolvovaní špecializačnej skúšky z pediatrie si vyžaduje mnoho rokov úsilia a toto sa, samozrejme, získaním špecializačného diplomu nekončí. Je preto pochopiteľné, že si mladí lekári vyberú skôr odbor, ktorý ich v medicínskej kariére nebude obmedzovať vekom pacienta. U nás v detskej nemocnici však nepracujú iba lekári, starostlivosť o choré dieťa si vyžaduje aj erudované sestry a ďalší zdravotnícky personál so vzťahom k detskému pacientovi. Som nesmierne rada, že v našej nemocnici chcú takíto ľudia pracovať. Verím, že záujem o prácu u nás vďaka novým priestorom ešte stúpne, aj keď pracovnú atmosféru významne ovplyvňuje celý pracovný kolektív a najmä jeho tímová práca.

* Pre pediatrickú medicínu je špecifická komunikácia a úzka spolupráca s rodičmi vašich pacientov. Ako sa vám v nemocnici darí zvládať túto niekedy neľahkú súčasť práce? Ako vnímate rodičov v dnešnej ,,internetovej" dobe?
Spektrum ochorení u detí sa síce z pohľadu minulých desaťročí mierne mení, avšak oveľa viac sa zmenili aj rodičia. Prístup k rozličným zdrojom informácií je pre väčšinu dnešných rodičov samozrejmosťou a na internete nájdete naozaj všetko. Problémom býva však ich správna interpretácia a rozlišovanie zdrojov. To určite platí aj pre medicínu dospelých, avšak liečiť deti znamená mať dobrý a korektný vzťah k ich rodičom, založený na maximálnej dôvere. Niekedy práve táto časť každodennej práce kladie na lekárov a sestry rovnaké nároky ako samotná diagnostika a liečba malého pacienta. Umenie komunikácie je v medicíne veľmi dôležité a pre pediatriu to platí dvojnásobne. Určite by práve toto umenie mohlo byť súčasťou výučby medikov. V praxi sa totiž veľakrát stretávame s konfliktami práve z dôvodu nedostatočnej alebo nesprávnej komunikácie medzi zdravotníckym pracovníkom a rodičom, pričom obom stranám ide o rovnaký cieľ, teda o zdravie dieťaťa.

* Máte v nemocnici dostatok možností pre hospitalizáciu rodičov spolu s ich chorým dieťaťom?
Prirodzeným želaním prakticky každého rodiča je byť počas hospitalizácie so svojím dieťaťom na izbe, optimálne počas celej doby pobytu. Kapacitné možnosti našej nemocnice však neumožnia pokryť požiadavky všetkých rodičov v plnom rozsahu. Snažíme sa vychádzať rodičom v ústrety, pričom samozrejme uprednostňujeme rodičov najmenších detí a detí so závažnými diagnózami. Návštevy sú na našich klinikách a oddeleniach možné denne a naši zamestnanci s rodičmi detí pravidelne komunikujú. Niekedy paradoxne môžu rodičia pôsobiť na hospitalizované dieťa aj negatívne, pokiaľ nespolupracujú s lekármi a sestrami, ale sa naopak plne podriadia nereálnym prianiam dieťaťa. Našťastie, takýchto prípadov je menej, ale ak sa vyskytnú, prinesú mnohokrát veľa zbytočného stresu a napätia. V každom prípade želaním nás všetkých je, aby deti boli v nemocnici naozaj iba najnutnejší čas a čím skôr sa vrátili do domáceho prostredia. Máme radosť aj z toho, že k nám chodia dobrovoľníci z rôznych združení, ktorí prichádzajú pravidelne na oddelenia deti zabaviť. Pri nemocnici máme aj základnú školu a záslužnú prácu vykonávajú tiež vychovávateľky, ktoré sa profesionálne venujú hospitalizovaným deťom, pokiaľ to ich liečebný režim dovolí.

* Ste dlhoročnou odborníčkou v problematike očkovania a pracujete aj na ambulancii pre deti s komplikáciami a kontraindikáciami očkovania. Ako sa pozeráte na situáciu s preočkovaním pediatrických pacientov a na obavy niektorých rodičov z očkovania?
Očkovanie je jedným z najčastejšie realizovaných preventívnych výkonov v pediatrii a realizuje sa už desiatky rokov. Paradoxne som sa ako pediater a infektológ začala venovať skôr aktívnej primárnej prevencii infekčných ochorení. Súvisí to určite aj s tým, že máme vedomosti a praktické skúsenosti práve s pacientmi, ktorí majú závažné infekčné ochorenia, trvalé alebo život ohrozujúce komplikácie. Neustále ma však udivujú ľudia, ktorí veria internetovým odborníkom, ktorí nikdy medicínu neštudovali, neliečili pacientov a ani nevideli závažné poškodenie zdravia alebo ohrozenie života infekčným ochorením. Preočkovanie detí na Slovensku každým rokom veľmi mierne klesá, ale v podstate by populácia mala ostať chránená podobne ako v okolitých krajinách. V celosvetových štatistikách sa udáva, že približne 5 % obyvateľstva má potrebu neustále bojovať proti niekomu a niečomu, teda aj proti očkovaniu. Predpokladám, že sa na tom u nás podieľa tiež mediálne diskutovaná a legislatívne upravená povinnosť očkovania, ale v zásade aj povinnosť a aj dobrovoľnosť musia byť stále v rovnováhe s individuálnou ako aj celospoločenskou zodpovednosťou. Pri odmietnutí očkovania ide o zodpovednosť k budúcnosti svojho dieťaťa. Rodič o neočkovaní rozhodne z dôvodu neplnoletosti svojho dieťaťa. Na toto rozhodnutie by sa mala vzťahovať aj zodpovednosť k iným osobám v populácii, ktoré nemôžu byť očkované a chráni ich zatiaľ kolektívna ochrana. Kontraindikovať očkovanie je paradoxne omnoho závažnejší úkon, pretože tým lekár zakáže primárnu prevenciu voči vzniku konkrétnej infekčnej choroby u neočkovaného jedinca. Každá kontraindikácia musí mať teda svoje medicínske zdôvodnenie, z ktorého vyplýva, že pre pacienta je väčším rizikom ho očkovať než ho nechať neimúnneho, teda vystaveného možnosti ochorieť na závažnú infekciu niekedy v budúcnosti. Pri určení kontraindikácie zohráva svoj význam viacero faktorov, ako je zdravotný a imunitný stav očkovaného jedinca, charakter infekčného ochorenia proti ktorému sa očkuje, dostupnosť iných postexpozičných opatrení, epidemiologické riziko nákazy a ochorenia. Kontraindikácie si lekár nemôže vymyslieť, sú súčasťou evidence based medicine a medzinárodných odporúčaní odborných spoločností, ktoré sa venujú problematike očkovania. V dnešnej dobe, keď pribúdajú chronickí pacienti, pretože sa rozširujú možnosti liečby, existuje aj veľa dôvodov na odklad očkovania, zmenu očkovacích postupov alebo doplnenie odporúčaného očkovania u rizikových osôb.

* V tejto špecializovanej ambulancii sa venujete aj deťom s reakciami po očkovaní. Aké máte skúsenosti s výskytom vedľajších príhod po očkovaní?
Očkovanie neznamená iba pichnutie vakcíny, využíva sa predovšetkým jeho ochranná funkcia, pri niektorých vakcínach už aj terapeutický efekt. Tak ako aplikácia akéhokoľvek lieku, aj používanie v súčasnosti dostupných vakcín prináša isté riziko vedľajších nežiaducich príhod, pričom prevažná väčšina z nich patrí do kategórie očakávaných príhod, ktoré sú mierne a prechodné. Len veľmi malá časť populácie je v istom riziku vážnejších príhod, a to spravidla na základe genetických predispozícií. Frekvencia ich výskytu je detailne sledovaná v rámci rôznych štádií klinického skúšania ako aj prostredníctvom klinickej praxe, pričom dlhodobé epidemiologické sledovanie očkovaných jedincov umožnilo získať reálny pohľad na ich výskyt v populácii. V súčasnosti existujú medzinárodné organizácie, spoločnosti a pracovné skupiny, ktoré sa detailne venujú zbieraniu údajov o výskyte vedľajších príhod po očkovaní a vyhodnocovaním vzťahu konkrétnej vakcíny k príčinnej súvislosti vzniku konkrétnej príhody. Úlohou modernej medicíny je zároveň identifikovať, ktoré z týchto reakcií sa môžu vyskytnúť na základe medicíny založenej na dôkazoch v príčinnej súvislosti k samotnej vakcíne (či už k účinnej látke alebo prídavným látkam) a naopak, ktoré klinické situácie nemajú príčinný súvis s očkovaním a predstavujú len časovú súslednosť alebo koincidenciu s rôzne dlhou časovou periódou od realizácie samotného očkovania. V našej ambulancii máme aj deti so závažnými vedľajšími príhodami po očkovaní, ktoré sú veľmi vzácne, vyskytujú sa zriedkavo, ale samozrejme rodiča zaujíma a znepokojuje fakt, prečo sa vyskytla príhoda práve u jeho dieťaťa. Väčšina týchto príhod je však očakávaná, aj keď sa nedajú vždy individuálne predpokladať, u väčšiny detí ich vieme určiť s vysokou pravdepodobnosťou. Sledovanie, hlásenie a vyhodnocovanie týchto príhod vyplýva aj z našej legislatívy, ale tieto výsledky sú dôležité predovšetkým z pohľadu individuálnej bezpečnosti aplikácie vakcín.

* Čo vám aj po ukončení projektu rekonštrukcie bude v DFN stále chýbať a čo by ste si želali do budúcnosti?
Keď sa dnes pozerám na našu vynovenú nemocnicu, oveľa viac vnímam to, čo v nej zostalo staré a nezrekonštruované. A takto to iste vnímajú aj pacienti, rodičia a aj zamestnanci. Týka sa to napríklad niektorých oddelení Kliniky detí a dorastu, Fyziatricko-rehabilitačného oddelenia alebo odborných ambulancií. V tomto roku sa nám zrejme podarí z kapitálových prostriedkov MZ SR zrekonštruovať časť pôvodného ambulantného traktu, najmä čakární pre pacientov a spoločných priestorov. Veľmi by som si želala, aby v blízkej budúcnosti bola celá nemocnica zrekonštruovaná, avšak vzhľadom na to, že obnovujeme staré pôvodné priestory, je to pomerne náročné. Spravidla náročnejšie ako postaviť úplne novú budovu od základov. Nepochybne bude potrebné postupne vymieňať aj staré prístrojové vybavenie na niektorých oddeleniach. Pevne však verím, že sa v nových operačných sálach rozbehnú vo väčšej miere operačné výkony v detskej chirurgii, ale aj v iných príbuzných operačných odboroch. Aj napriek tomu, že už ôsmy rok pôsobím ako riaditeľka nemocnice, ostávam stále na prvom mieste lekárom. Keby sa to dalo zariadiť, tak by som si priala, aby od nás vždy odchádzali vyliečené a zdravé deti, ako aj spokojní rodičia. Keďže to však nie je vždy možné, tak by som si veľmi želala, aby všetky deti a ich rodičia v našom meste a regióne mali istotu, že im u nás pomôžu nielen tí najlepší odborníci, ale aj milí a empatickí ľudia, ktorí sú hrdí na to, že pracujú práve v DFN Košice. Chceme byť naďalej lídrami v pediatrickej starostlivosti v našom regióne a tiež nemocnicou, ktorej budú rodičia našich pacientov plne dôverovať.

Slovenské deti majú druhú najvyššiu kazivosť zubov v Európe
(20.08.2015; Lekárske listy; č. 14, Pediatria, geriatria , s. 8; RNDr. Milica Šarmírová)

V SR prebieha epidemiologická štúdia Stav ústneho zdravia detí na Slovensku za účelom plánovania zlepšenia zubnej zdravotnej starostlivosti, znižovania výskytu zubného kazu a straty stáleho chrupu. Zubný kaz je najrozšírenejšie ochorenie na svete. Postihuje 90 % dospelých a 60 - 90 % detí v školskom veku. Celosvetovo ide o 4. najdrahšie ochorenie, hlavne kvôli tradičnému kuratívnemu prístupu.

MUDr. Simona Dianišková, PhD., MPH., vedúca Katedry čeľustnej ortopédie SZU uviedla, že na Slovensku presne nevieme, koľko zubov majú deti v rôznom veku zdravých a aký je priemerný KPE index - zuby plombované, vyžadujúce ošetrenie a vytrhnuté. Posledná epidemiologická štúdia sa realizovala pred 17 rokmi. Máme k dispozícii prieskum FDI (Svetová federácia zubných lekárov) z roku 2014, podľa ktorého majú slovenské 12-ročné deti druhý najvyšší KPE index v Európe, až 4,3 na jedno dieťa. Ústne zdravie je nedeliteľnou sueasťou celkového zdravia. V severnej a západnej Európe sa pravidelne organizujú epidemiologické štúdie a výsledky pomáhajú v plánovaní lepšej zubnej zdravotnej starostlivosti. V strednej a východnej Európe sa tieto dáta zbierajú nepravidelne a neplánujú sa v dostatočnej miere ani preventívne programy. V snahe získať presnejšie údaje iniciovali slovenskí zubní lekári epidemiologickú štúdiu Stav ústneho zdravia detí. Podporu pre výskum stomatológovia získali z ministerstva zdravotníctva, ministerstva školstva, pričom záštitu nad ním prevzali Kancelária SZO na Slovensku a Slovenská komora zubných lekárov. Projekt je financovaný zo sponzorských darov. Epidemiologickú štúdiu realizujú zubní lekári z Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach u detí vo veku 5 - 6 rokov, u 12- a 15-ročných. Vyšetrenie dutiny ústnej prebieha pohľadom v priestoroch základnej školy alebo materskej školy. Zároveň sa uskutočňuje dotazníkový zber údajov o hygienických a stravovacích návykoch a absolvovaní návštev u zubného lekára. ,,Aj tu sa stretávame s problémom informovaného súhlasu, ktorý je potrebný k prehliadke dieťaťa. Všimli sme si, že ho nepodpíšu najmä tí rodičia, ktorých deti majú pokazené zuby už na prvý pohľad, keď sa napríklad usmejú." Na základe údajov zo Štatistického úradu SR vyplýva, že v roku 2013 na prehliadke u zubného lekára nikdy nebolo až 41,5 % detí do 14 rokov. Dieťa by pritom malo preventívnu prehliadku absolvovať 2-krát ročne. Väčšina evidovaných detských pacientov však bola na prehliadke iba raz a mnohé deti neprišli na ošetrenie, hoci boli objednané.

Prof. MUDr. Neda Markovská, CSc., hlavná odborníčka MZ SR pre zubné lekárstvo, LF Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach zdôraznila, že stav ústneho zdravia detí na Slovensku by mali pomôcť zlepšiť preventívne programy. V rámci Európy vznikla Aliancia za budúcnosť bez zubného kazu (ACFF), ktorá si dala za cieľ, aby každé dieťa narodené po roku 2026 bolo bez zubného kazu po celý život. ,,Je to smelý cieľ, ale možný. Musíme zaeať vzdelávať matky v období tehotenstva, rodičov aj deti. Máme pripravené programy, ktoré nám v tom pomôžu. Preventívna prehliadka sama o sebe nestačí, je potrebné zmeniť myslenie ľudí, zlepšiť stravovacie návyky a dôsledne sa starať o čistotu zubov." ACFF vydala správu, v ktorej sa uvádza, že najviac náchylné na problémy so zubami sú deti do 18 rokov. Zubný kaz je naďalej hlavným problémom verejného zdravotníctva, pričom 5 až 10 % celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť mieri práve na túto liečbu. Navyše slabá starostlivosť o ústnu hygienu môže byť príčinou aj ďalších ochorení, ako sú srdcovocievne ochorenia, diabetes, choroby dýchacieho systému či príčinou predčasného pôrodu. Správa ACFF ukázala, že ľudia s vyšším vzdelaním navštevujú svojho zubného lekára pravidelnejšie a častejšie. Napriek tomu, že máme k dispozícii nástroje na riešenie zubného kazu, ochorenie aj naďalej zostáva alarmujúcim problémom v krajinách strednej a východnej Európy. Kvôli zubnému kazu deti celosvetovo vymeškajú až 51 miliónov školských hodín každý rok. Je však dôležité si uvedomiť, že je tu nádej, pretože zubnému kazu sa dá predchádzať a v skorých štádiách sa tento proces dá dokonca úplne zvrátiť. Podporiť by to mali aj edukačné programy. Do materských škôl a základných škôl by sa malo zaviesť vzdelávanie o ústnom zdraví, najmä o prevencii zubného kazu. V roku 2016 by sa mal zaviesť Program orálneho zdravia pre tehotné ženy a ich deti so zameraním na prevenciu zubného kazu. ACFF odštartovala verejnú vzdelávaciu kampaň v 8 krajinách regiónu strednej a východnej Európy, okrem iného aj na Slovensku. Kampaň bude zameraná na oživenie edukácie verejnosti o zubnom kaze a zároveň spustí hnutie Stop Caries NOW (Zastavme zubný kaz DNES) pre budúcnosť za zdravé zuby. Úroveň zdrojov a intervencia verejného zdravotníctva a klinickej praxe je v našom regióne nesúrodá. Zubný kaz si zaslúži väčšiu pozornosť, aby sa o ňom hovorilo ako o serióznom zdravotnom probléme. A to je to, čo plánujeme robiť aj na Slovensku. SZO komunikuje pre európsky región program HEALTH 21 (Zdravie 21), kde v bode 8 zadefinovala redukciu neprenosných ochorení vrátane zubného kazu. Podľa týchto očakávaní by malo byť v blízkej budúcnosti 80 % detí vo veku do 5 rokov bez zubného kazu. KPE index u 12-ročných by nemal presiahnuť hodnotu 1,5.

MUDr. Alžbeta Béderová, CSc. (Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava) poukázala na skutonosť, že medzi hlavné problémy patrí strava. Deti prijímajú priveľa cukru počas celého dňa. Pijú sladené nápoje, hoci napríklad malá fľaša kolového nápoja obsahuje 10 kociek cukru, detské bezfarebné vody s príchuťou ovocia ich majú až 7. Ideálny na pitie pre deti je nesladený čaj, mlieko alebo voda. Určite by sladkosti, koláčiky nemali byť pravidelnou sueasťou jedálnička u dieťaťa. Sladkosti by mali byť za odmenu a dieťa by si po nich malo vypláchnuť ústa čistou vodou. Psychologička Mgr. Jana Ashford zdôraznila, že lepšie ako znášať vŕtanie zubov, je im predchádzať. Dieťa by malo absolvovať preventívnu prehliadku čo najskôr, už v 1. roku života. Zubný lekár naučí rodiča správne ošetrovať chrup dieťaťa a ono na oplátku získa kladný vzťah k ambulancii, keďže v nej nezažije bolesť z ošetrenia. Pravidelné návštevy zubnej ordinácie dodajú dieťaťu aj rodičovi pocit bezpečia. Ako by mal rodič pripraviť dieťa na návštevu zubného lekára? Mama či otec povedia dieťaťu aspoň 1 - 2 dni vopred, že pôjdu k zubárovi a vysvetlia mu, ako to bude prebiehať. Ak sa jedná o prvú návštevu, tak aj technické detaily: teta alebo ujo bude mať plášť, príp. bude oblečený v bielom/zelenom, bude mať rúšku na ústach, budeš sedieť vo veľkom kresle, ktoré sa hýbe hore-dole, budú tam svietiť silné svetlá, aby vedelo, čo ho čaká a nebolo potom zaskočené. Môžu si to aj ,,nacvieiť", zahrať sa na zubára, dieťa by sa malo ocitnúť okrem role pacienta aj v roli zubára, aby malo pocit kontroly, a tým väčšej istoty. Veľmi dôležité je to, ako o zubárovi rodičia rozprávajú - či napríklad pred dieťaťom niekomu popisujú svoj vlastný nepríjemný až hororový zážitok od zubára alebo či dieťa zubárom strašia, keď si nechce umývať zuby. Prieskum ukazuje, že čím je dieťa mladšie pri prvej návšteve zubára, tým menšia šanca je, že sa neskôr bude báť. Čo môže urobiť zubný lekár, aby dieťa zbavil obáv hneď na úvod? Zubný lekár by sa mal dieťaťu priblížiť tak, aby ho dieťa vnímalo ako ľudského a nie hrozivého. Môže dieťaťu podať ruku, predstaviť sa mu, spýtať sa dieťaťa na meno, eupnuť si k nemu na jeho úroveň. Môže aspoň krátko dieťaťu poukazovať, aké prístroje a zariadenie v ambulancii má a na čo všetko slúži. Dieťa by nemalo mať pocit, že je v stomatologickom kresle ohrozované a že sa nemôže brániť. Je dobré, ak zubný lekár dieťa uistí o tom, že rodič bude môcť celý čas byť pri ňom, prípadne že mu dieťa bude môcť sedieť na kolenách alebo ho aspoň bude môcť držať za ruku. Niektorí lekári majú pustenú v ambulancii hudbu, čo môže pre deti pôsobiť tiež upokojujúcim dojmom. Výskum ukazuje, že deti lepšie zvládajú lekárske zákroky, keď majú v rámci nich aspoň malú možnosť mať veci pod kontrolou. Preto u väčšiny detí pomáha, keď sa necítia v situácii byť úplne bezmocné, ale majú možnosť ovplyvniť ju napr. tým, že si dohodnú s lekárom STOP znamenie. Dáva im to oveľa väčší pocit bezpečia a viac spolupracujú.

Stop dekubitom ako univerzálne ľudské právo
(20.08.2015; Lekárske listy; č. 14, Pediatria, geriatria , s. 18; mi)

Nebezpečné, bolestivé, nákladné, spôsobujúce utrpenie, ale najmä často zbytočné, také sú z pohľadu moderného ošetrovateľstva dekubity. Napriek pokroku v ošetrovateľstve a v medicíne ostávajú nielen ošetrovateľským, ale aj medicínskym, sociálnym a ekonomickým problémom.

Deň Stop dekubitom (20. november) ako univerzálne ľudské právo vznikol z iniciatívy organizácií bojujúcich proti preležaninám v španielsky hovoriacich krajinách. V roku 2011 bola o tejto problematike vytvorená Deklarácia v Rio de Janeiro v Brazílii. Projekt Stop dekubitom prebieha už štvrtý rok a myšlienka sa rozšírila po celej Európe. Od roku 2012 si tento deň pripomíname aj v SR. Deklarácia z Rio de Janeira je adresovaná všetkým národom a hlavným posolstvom je eliminácia utrpenia: * Štáty sú zodpovedné garantovať ľudské právo na život a zdravie. Pacient má právo na svoju celistvosť a integritu, to znamená aj integritu kože a tkaniva. * Preležaniny sú veľkým zdravotným problémom, ktorý postihuje milióny ľudí na celom svete, zhoršujú ich zdravie, kvalitu života a v konečnom dôsledku môžu viesť k invalidite až k smrti.

Ing. Mgr. Ľubica Kočanová, predsedníčka Asociácie sestier a pacientov (ASAP) uviedla, že na Slovensku sú preležaniny sledované a následne nahlasované nemocnicami do zdravotných poisťovní. Domáci pacienti s preležaninami sú nahlasovaní poisťovniam prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) od roku 2009. Počet pacientov s preležaninami v domácnostiach vzrástol z 5518 pacientov v roku 2009 na 9192 pacientov v roku 2013. Počet pacientov s preležaninami v nemocniciach naopak klesal, z 911 pacientov v roku 2009 na 512 v roku 2012. Ale v roku 2013 ich bolo hlásených 1279. Zodpovedný prístup k evidencii a monitoringu dekubitov zaujala Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorá v roku 2012 nahlásila iba 64 pacientov s preležaninami a v roku 2013 už nahlásila 330 pacientov s dekubitmi. Celkové údaje o preležaninách na Slovensku nie sú úplne presné, pretože sa nevie, koľko klientov s dekubitmi je v zariadeniach sociálnych služieb. Vedecké poznatky dokazujú, že poškodeniam kože a tkaniva sa dá takmer úplne predísť. Takmer 95 % preležanín nemusí vôbec vzniknúť pri poskytovaní kvalitnej prevencie. Potvrdili to celosvetové klinické prieskumy vo vybraných zariadeniach pre dlhodobo chorých, kde bola prevencia monitorovaná. Dekubity sú nežiaducim javom a musia byť považované za veľkú hrozbu bezpečnosti pacienta v systéme zdravotníctva aj v spoločnosti. Na elimináciu dekubitov je potrebné stanoviť stratégiu zameranú na prevenciu a súčasne dosiahnuť v zdravotnom a sociálnom sektore veľké odhodlanie pre jej dodržiavanie. Musíme vedieť exaktne oznaeiť pacienta s rizikom vzniku dekubitu. Bezpeenosť a riziko pacienta pred vznikom preležanín vieme posúdiť pomocou odporúčaných škál. Pre riziko vzniku dekubitu sa vo svete často používa Nortonova stupnica, Bradenovej škála, Bartelovej test sebestačnosti. Každá obsahuje kombinácie rôzneho počtu posudzovaných položiek. Nortonova je vhodná pre dlhodobo chorých, Bradenova v intenzívnej starostlivosti, Glamorgan scale pre starostlivosť o deti od narodenia po 18. rok, Braden Q scale pre deti od 1 mesiaca do 8 rokov. Posúdenie hodnotiacou stupnicou doplníme anamnézou a klinickým vyšetrením pacienta. Tieto posúdenia v zahraničí robia sestry, ale u nás zatiaľ nie. V SR to nepatrí medzi povinnosti a nie je na to ani čas. Dôležité je tiež zmeniť nevyhovujúce materiálnotechnické vybavenie nemocníc. Pacienti majú právo na kvalitné polohovateľné postele, antidekubitálne pomôcky, antidekubitálne matrace, ktoré eliminujú vznik preležaniny. V priestoroch našich nemocníc sa tieto prvky nenachádzajú v dostatočnom počte, postele majú často 40 rokov a staré matrace sú preležané a skôr pacientom poškodia, ako by mali predchádzať dekubitom. Pacienti, ktorí sú doma, majú právo na polohovateľnú posteľ, antidekubitálne matrace aj na ďalšie pomôcky plne hradené zdravotnou poisťovoou. Prevencia pred vznikom preležanín zahŕňa v sebe komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť, často o úplne bezvládneho človeka. Preto je veľmi dôležité kvalitné a dostatočne personálne obsadenie jednotlivých oddelení vzdelanými sestrami. Na oddelení, kde je sestra špecialistka poverená zodpovednosťou za prevenciu, je bezpeenosť pacienta vyššia. Vylepšiť by sa malo aj vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v starostlivosti o osoby postihnuté preležaninami a tiež o pacientov, ktorým hrozí dekubit. Prístup by mal byť interdisciplinárny a jednotný. Na Slovensku zatiaľ nemáme certifikované vzdelávanie v oblasti prevencie a liečby rán. Záujem o problematiku prejavili sestry a tiež všeobecní praktickí lekári. Slovenská sestra Beáta Grešš Halazs pracujúca v predchádzajúcom období v Írsku zrealizovala v SR prieskum v štyroch nemocniciach pod názvom Vedomosti a postoje sestier v manažmente pacientov s preležaninami. Porovnávala výsledky v SR s výsledkami v Belgicku. Vedomosti sestier v SR o tejto problematike sú podľa jej prieskumu nedostatočné, pričom v SR lepšie dopadli sestry so stredoškolským vzdelaním a v Belgicku mali lepšie výsledky sestry s vysokoškolským vzdelaním. Medzi dôležité stratégie prevencie preležanín patrí vytváranie špecializovaných kliník starostlivosti o rany s jasným interdisciplinárnym prístupom a dostupnosťou odborných konzultantov v každej komunite a v zdravotníckom zariadení. V roku 2012 vzniklo Národné centrum pre liečenie chronických rán v UN Bratislava - nemocnica Ružinov. Lôžkové oddelenie však Slovensko zatiaľ nemá. Neuralgickým bodom na Slovensku je skutoenosť, že máme nedostatok sestier. Údaj OECD hovorí, že v SR máme iba 5,9 sestier na 1000 obyvateľov, ale priemer OECD je 8,9 sestier na 1000 obyvateľov. Sestry potrebujú pomocnú ruku štátu a posilnenie autonómnosti pre prácu sestier s licenciami v komunitách. V zahraničí sa jedna sestra stará o 6 pacientov na oddelení, v SR sestry chýbajú, a preto vo vyhláške MZ SR je uvedený nedostatočný minimálny personálny normatív a to jedna sestra na 9 - 10 pacientov. Sestry na štandardných oddeleniach (interné, neurologické, chirurgické, geriatrické) sa sťažujú na nedodržiavanie pracovných podmienok, na nedostatok kvalifikovaného personálu. Prieskumu ASAP sa zúčastnilo 724 sestier zo štandardných oddelení. Minimálny personálny normatív pre tieto oddelenia podľa tabuľky vo vyhláške MZ SR je 1 sestra na 9 - 10 pacientov. Dodržiavanie výnosu potvrdilo iba 14,7 % respondentov. Vyhláška však povoľuje prekroeiť minimálny personálny normatív o dvoch pacientov na jednu sestru, potom už oddelenie musí doplniť ďalšiu sestru. Dovolené prekročenie minimálneho personálneho normatívu potvrdilo 18,17 % respondentov. Kritické je, že 66 % respondentov priznalo, že na oddeleniach nie sú dodržiavané personálne podmienky pre bezpeenosť pacientov a bezpeenosť sestier na oddeleniach. Nesebestačný pacient väčšinou nedostáva kontinuálnu prevenciu po prepustení do domáceho prostredia. Nie je dostatočne informovaný, ani jeho príbuzní. Kontinuita sa stráca. Kompetencie vzdelaných sestier je potrebné upraviť v prospech prevencie a benefitu pacientov, rodiny, komunity. Cieľom projektu ASAP - Slovensko bez preležanín je v prvom rade prevencia a vzdelávanie. Kľúčovou úlohou pri prevencii je edukácia zdravotníckych profesionálov, ale aj verejnosti. ,,Naším zameraním v tomto projekte je zviditeľnenie problematiky preležanín. Pokladáme za obzvlášť dôležité informovať a vzdelávať samotných pacientov a ich príbuzných. Pacienti často nevedia, čo preležaniny sú a či je to až taký závažný problém. Veríme, že ak pacient a jeho rodina budú mať dostatok informácií o preležaninách, je oveľa väčší predpoklad, že sa dekubitom predíde. Projektom Stop preležaninám chceme upozorniť profesionálov, pacientov, klientov a laickú verejnosť, ale aj manažérov nemocníc, sociálnych zariadení, zdravotných poisťovní, politikov a všetkých zainteresovaných na závažnosť problematiky dekubitov, a tým pomôcť ich efektívne zvládať a tiež predchádzať ich vzniku."

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi