SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2015 » OKTÓBER 2015

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 5.10.2015

V nemocniciach ubudlo vyše 10-tisíc postelí. A škrtať sa bude ďalej...
(04.10.2015; www.aktuality.sk; Domáce správy, 09:05, s. -; Jana Čunderlíková)


Utajené pôrody budú mať nové pravidlá
(04.10.2015; www.tvnoviny.sk; TVnoviny, 19:30, s. -; BRATISLAVA/Andrea Šprochová)


Úspory pri centrálnom nákupe v zdravotníctve
(04.10.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; por. 3/9; Erik Potocký / Jana Balková)

Jana Balková, moderátorka:"Nemocnice by mohli ušetriť milióny eur, ak by špeciálny zdravotnícky materiál nakupovali centrálne. Vypočítal to Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií. Porovnal maloobchodné ceny napríklad plienok pre dospelých, či testovacích prúžkov na meranie glukózy v ostatných krajinách Vyšehradskej štvorky. Ministerstvo zdravotníctva chce medzinárodné porovnávanie cien týchto produktov spustiť od nového roka. Spoločnými nákupmi by však mohli ušetriť napríklad aj zariadenia sociálnych služieb."
Erik Potocký, redaktor: "Sedem až dvadsať miliónov eur ročne by zdravotníctvo ušetrilo, ak by nemocnice nakupovali špeciálny zdravotnícky materiál centrálne. K údaju dospel Inštitút finančnej politiky, ktorý porovnal jeho ceny v ostatných krajinách V4. Ceny sa porovnávajú, teda referencujú už dnes a sú podobné ako pri liekoch nastavené na úroveň tretej najlacnejšej ceny v Európskej únii. Tá je však podľa inštitútu príliš vysoká. Ministerstvo zdravotníctva hovorí, ža na referencovaní cien špeciálneho zdravotníckeho materiálu spolupracuje s ministerstvom financií od začiatku. Hovorca rezortu Peter Bubla."
Peter Bubla, hovorca ministerstva zdravotníctva: "Cieľom je aby sme už od januára budúceho roka zdravotnícke pomôcky referencovali. O ďalších podrobnostiach ja nateraz ešte predčasné hovoriť."
Erik Potocký: "Mnoho druhov špeciálneho zdravotníckeho materiálu používajú aj zariadenia sociálnych služieb. Napríklad plienky pre dospelých. Tie by rovnako mohli ušetriť centrálnym nákupom podľa výsledku porovnania cien. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny hovorí, že každé ušetrené euro je v zariadeniach sociálnych služieb vítané a ich hospodárenie patrí do pôsobnosti samosprávy. Podľa Združenia miest a obcí však musia tieto zariadenia pri nákupoch dodržať zákon o verejnom obstarávaní. Referencovanie, teda porovnávanie cien jednotlivých produktov pre zdravotníctvo avizoval minister zdravotníctva Viliam Čislák ako jedno z protikorupčných opatrení po kauze nákupu CT prístroja v piešťanskej nemocnici, ktorá stála miesto jeho predchodkyňu Zuzanu Zvolenskú."

Pravidlá postavené na hlavu
(03.10.2015; Pravda; mut. , Titulná strana , s. 1,6,7; Zlatica Beňová, Lucia Michlerová)


Foraiovho nástupcu už raz odvolali
(03.10.2015; Sme; mut. , Spravodajstvo , s. 2; Ján Krempaský)

Nový šéf štátnej poisťovne ako riaditeľ nemocnice predal pozemky pod heliportom a kúpil predražené CT
Minister Viliam Čislák nevysvetlil, prečo si za riaditeľa VŠZP vybral práve Miroslava Vaďuru. V konkurze by mal pravdepodobne problém.
Z funkcie šéfa Univerzitnej nemocnice v Bratislave musel Miroslav Vaďura odísť, lebo predal pozemky pod heliportom na Kramároch. Nemocnica tiež pod jeho vedením kúpila preražené CT. Muž, ktorého pred piatimi rokmi vtedajší minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH odvolal, sa od prvého októbra stal rozhodnutím ministra Viliama Čisláka zo Smeru novým šéfom najväčšej zdravotnej poisťovne na Slovensku. Čislák Vaďuru vymenoval, hoci ešte minulý týždeň povedal, že počká na výsledky kontroly 69 zmlúv a dodatkov, ktoré poisťovňa pod vedením bývalého šéfa Marcela Foraia uzavrela so siedmimi firmami jeho "tety Anky". "Počkám si na oficiálne výsledky vyšetrovania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, či zmluvy boli štandardné, či bolo všetko v súlade so zákonom," tvrdil Čislák. "Ak zákon dodržaný bol, Marcela Foraia opäť vymenujem do funkcie generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne."

Súťaž nerobili
Prečo minister po týždni vymenoval nového riaditeľa a prečo práve Vaďuru, šéfka jeho komunikácie Zuzana Čižmáriková nevysvetlila. "Novým generálnym riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a predsedom jej predstavenstva je Miroslav Vaďura - na základe rozhodnutia jediného akcionára poisťovne s účinnosťou od 1. októbra 2015," napísala. Jediným akcionárom poisťovne je ministerstvo zdravotníctva. Keď Forai odstupoval, Čislák povedal, že štátnu poisťovňu "budú viesť zvyšní dvaja členovia predstavenstva". Okrem Vaďuru v ňom bola aj Antónia Borovková. Aj ona sa teoreticky mohla stať novou šéfkou poisťovne, podľa časopisu .týždeň je najlepšie platenou manažérkou vo verejnej správe. "Minister Čislák mohol urobiť výberové konanie a dať priestor súťaži viacerých uchádzačov, ktorí mohli predstaviť svoje skúsenosti aj víziu pre poisťovňu," hovorí Zuzana Dančíková z Transparency International Slovakia. "Všeobecná zdravotná poisťovňa nie je príspevková organizácia," reagovala Čižmáriková. "Ak by chcel minister dať signál, že poisťovňa bude po novom transparentnejšia, mohol aj tak urobiť verejné výberové konanie, kde by kandidáti boli vopred známi, novinári by mali príležitosť ich skúmať aj sa ich priamo na výberovom konaní pýtať," povedala na to Dančíková. Keby Vaďuru vopred ohlásili ako kandidáta, je podľa nej možné, že "verejný tlak súvisiaci s podozreniami z minulých pochybení by spôsobil, že by sa riaditeľom nestal". Rýchle vymenovanie Vaďuru podľa Dančíkovej ukazuje, že Čislák nemá skutočnú snahu, aby poisťovňa fungovala priehľadnejšie.

Proti zdravému rozumu
Pochybnosti o Vaďurovi ako šéfovi štátnej poisťovne vyvolávajú dve kauzy z čias, keď bol šéfom Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Stal sa ním v roku 2008, keď jej dovtedajší šéf Richard Raši zo Smeru nahradil v kresle ministra zdravotníctva v prvej vláde Roberta Fica Ivana Valentoviča, ktorý podal demisiu. Vaďura predtým Rašimu podľa denníka Pravda robil ekonomicko-technického námestníka. Ako riaditeľ univerzitnej nemocnice Vaďura predal súkromnej firme 67-tisíc štvorcových metrov pozemkov pod heliportom s priľahlým nemocničným parkom na bratislavských Kramároch. Štát za ne podľa týždenníka Plus 7 dní, ktorý informáciu priniesol, dostal 5,7 milióna eur. Časopis vypočítal, že trhová cena pozemkov mohla byť až 39 miliónov eur. Vaďura sa bránil, že išlo o prebytočný nehnuteľný majetok, o ktorý žiadna štátna organizácia nemala záujem. Aj po predaji bol podľa neho zabezpečený prístup na pristávaciu plochu aj prístupové cesty. Cenu podľa Vaďuru určil znalec. Jej výška zodpovedala primeranej cene, za ktorú zákon štátu umožňuje predávať takéto pozemky. Napriek tejto argumentácii Vaďura v roku 2010 vo funkcii skončil. "Predaj z hľadiska kúpnej ceny nebol v rozpore so zákonom, ale v každom prípade si myslím, že predaj pozemkov pod pristávacou plochou pre vrtuľníky na Kramároch bol v rozpore so zdravým rozumom, a preto som ho odvolal," povedal včera pre SME Uhliarik. Vymenovanie Vaďuru za šéfa poisťovne Uhliarik nepovažuje za šťastné rozhodnutie. "Veľmi ma zarazilo, že na čele inštitúcií sú práve takíto ľudia, ktorí boli niekedy v minulosti odvolaní a už majú nejaký vrúbok," hovorí.

CT chladené vodou
Druhou Vaďurovou kauzou, na ktorú v piatok upozornila Transparency International, bola kúpa CT pre bratislavskú nemocnicu v roku 2009. Počítačový tomograf od Siemensu kúpila nemocnica za Vaďurovho vedenia takmer za 1,4 milióna eur. Za rovnaký typ CT ten istý rok zaplatila nemocnica v Ostrave o 400-tisíc eur menej. Zvláštnosťou podľa Transparency bola aj súťažná podmienka, že prístroj musí byť chladený vodou. Expert na radiológiu, ktorého organizácia oslovila, označil takúto podmienku za hlúposť. Zrejme aj preto však nemocnica dostala len jednu ponuku. Ján Krempaský

Miroslav Vaďura
  • doterajší člen predstavenstva VšZP,
  • v rokoch 2008 až 2010 bol šéfom Univerzitnej nemocnice v Bratislave,
  • v roku 2009 kúpil CT prístroj o 400-tisíc eur drahšie ako ostravská nemocnica,
  • predal tiež pozemky pod heliportom na bratislavských Kramároch,
  • predtým bol námestníkom Richarda Rašiho

Čislák v tom problém nevidí
(03.10.2015; Plus jeden deň; POLITIKA , s. 4; zak)

Nový šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne Vaďura má čiernu minulosť
Ešte ani poriadne nezohrial stoličku šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne a už je okolo neho rušno. Podľa poslanca Miroslava Beblavého mal Vaďura pripraviť štát o 25 mil. eur. Ministrovi zdravotníctva Viliamovi Čislákovi to neprekáža.
Trenčan Vaďura nie je v zdravotníctve nováčikom. Od roku 2008 riadil Univerzitnú nemocnicu v Bratislave. Po 2 rokoch ho však vtedajší minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z funkcie odvolal. Dôvodom bol nevýhodný predaj pozemkov patriacich nemocnici. "Minister stratil súdnosť. Vďaka Vaďurovi štát prišiel asi o 25 mil. eur. To je neprijateľné," povedal Beblavý. To však nie je jediné, čoho sa mal dopustiť. "Za jeho úradovania kúpila nemocnica CT za 1,4 mil. eur. Dostala iba jedinú ponuku. Ako podmienku si totiž stanovila chladenie vodou, ktoré mali iba prístroje od Siemensu," odhalila Transparency Internacional. Podľa nej mal Čislák vyhlásiť súťaž, v ktorej by viacerí uchádzači predstavili víziu pre poisťovňu. "Zvýšila by sa šanca, že vyhrá ten najlepší," píšu. Súčasný rezort zdravotníctva nechápe očierňovanie Vaďuru. Finančná kontrola ukázala, že vec prebehla podľa zákona. "Nevidíme preto dôvody na spochybňovanie," reagoval hovorca rezortu Peter Bubla. Na otázku, či si Vaďura myslí, že jeho minulosť súčasné úradovanie vo VšZP neovplyvní, poisťovňa do uzávierky denníka nereagovala.

Vaďura
(03.10.2015; Sme; mut. , Titulná strana , s. 1; Peter Schutz)

Miroslav Vaďura musí mať veľkú starosť o svoj verejný obraz, keď ešte ani nezasadol do kresla riaditeľa VšZP a už sa cez agentúry šírila reakcia na - údajne - nepravdivé tvrdenia, ktoré sa v súvislosti s ním objavili v médiách. Veriť, že v duchu zachovania čistého štítu bude riadiť poisťovňu, sa však veľmi nechce. Tu je dôvod, že prečo. Analyzovať predaj pozemkov na Kramároch kedysi dávno stĺpček nemá priestor. Čím to však asi je, že vymyslieť jednu nomináciu, ktorá by nebola stigmatizovaná čímsi v minulosti, Smer nevie? Vaďura môže byť aj bez viny, avšak na čele inštitúcie, čo prerozdeľuje dve tretiny zdravotníckych peňazí, je otázka dôvery kľúčová. A tá už je naštrbená u človeka, ktorý bol raz z postu riaditeľa nemocnice pre údajne netransparentné hospodárenie odvolaný.

Slovenským deťom sa veľmi kazia zuby
(03.10.2015; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 8/22; Matúš Ružička / Jana Košíková)

Jana Košíková, moderátorka: "Deti majú veľmi pokazené zuby. Upozorňuje na to Slovenská komora zubných lekárov. U päť a dvanásťročných má menej ako polovica všetky zuby zdravé. U pätnásťročných iba pätina. Zubári hovoria o nedostatočnej osvete na školách. Podľa odborníkov chýba na Slovensku systém organizovanej starostlivosti o zdravie zubov. Štát neplánuje žiadne zmeny."
Matúš Ružička, redaktor: "Každoročnú preventívnu prehliadku u zubára absolvuje menej ako polovica Slovákov. A až štyridsať percent detí do štrnásť rokov nie je prihlásených u žiadneho zubného lekára. Podľa riaditeľky kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku nie je správne, že celá zodpovednosť je ponechaná na rodičoch."
Darina Sedláková, riaditeľka WHO na Slovensku: "Jeden z modelov, ktoré sa osvedčili aj v iných krajinách, je opäť zaviesť systém školských zubných lekárov alebo dentálnych sestier alebo už ako sa ktorý štát rozhodne, ktorý by povinne zabezpečil účasť všetkých detí na zubných prehliadkach dvakrát do roka."
Matúš Ružička: "Podľa ministerstva zdravotníctva sieť zubných lekárov je dostatočná a umožňuje slobodný výber zubára. Zmeny preto neplánuje."
Peter Bubla, hovorca ministerstva zdravotníctva: "V prvom rade je na zodpovednosti rodičov, aby dohliadali na to, aby dieťa absolvovalo preventívnu prehliadku."
Matúš Ružička: "Zubári volajú aj po väčšej osvete na školách. Navrhujú, aby sa do učebných osnov dostal predmet Výchova k zdraviu a v rámci neho aj kapitola, ako sa starať o ústne zdravie."
Simona Dianišková, zubná lekárka, Slov. zdravotnícka univerzita: "Učitelia by mali byť tiež vzdelávaní v tom, aby mali jednotný prístup a vedeli túto informáciu deťom podať jasne, zrozumiteľne a jednoznačne a všetci rovnako."
Matúš Ružička: "Podľa ministerstva školstva témam hygieny a starostlivosti o chrup sa žiaci venujú dostatočne."
Monika Hucáková, hovorkyňa ministerstva školstva: "Tých tém je naozaj niekoľko a považujeme ich zaradenie do vzdelávacích štandardov za dostatočné."
Matúš Ružička: "Komora zubných lekárov ale oponuje a za príklad dáva Slovinsko, kde po zaradení samostatného predmetu, ako sa starať o zuby, kazivosť u detí výrazne klesla."
Ján Gašič, prezident Slovenskej komory zubných lekárov: "Učia tie deti, ktoré jedlá spôsobujú vznik zubného kazu, ktoré sú prospešné pre zuby a učia ich, ako správne techniku umývania zubov."
Matúš Ružička: "Zubári vyzývajú aj k dôslednejšej kontrole školských jedální, kde sa stále častejšie servírujú sladené nápoje, či zelené čaje."

Obličku prijme viac ľudí
(03.10.2015; Televízna stanica TA 3; Žurnál; 12.00; por. 6/12; Martin Dušička / Zuzana Závodská)

Zuzana Závodská, moderátorka: "Stovkám pacientov, ktorí čakajú na transplantáciu obličiek, svitlá nová nádej. Získať životne dôležitý orgán bude môcť oveľa viac z nich ako doteraz. Lekári z Banskej Bystrice totiž začali používať špeciálny prístroj, vďaka ktorému telo novú obličku ľahšie prijme a zabráni jej deštrukcii protilátkami. Takáto metóda sa na Slovensku využíva iba v Banskej Bystrici."
Martin Dušička, reportér TA 3: "Na transplantáciu obličky dnes na Slovensku čaká 345 pacientov, hoci sa pre mnohých z nich darcovský orgán našiel, pre rozdielne krvné skupiny a vznik protilátok ho neprijali. V Banskej Bystrici sa ale tento problém darí riešiť, je to vďaka imunoabsorbčnému prístroju, ktorý zabráni poškodeniu transplantovanej obličky v novom tele."
Eva Lacková, vedúca transplantačného centra FNSP v Banskej Bystrici: "Táto metodika nám umožní si pacienta pripraviť aj pre nezhodné krvné skupiny."
Martin Dušička: "Doteraz sa na zabránenie vzniku protilátok používala metóda takzvanej plazmaferézy, bola však riziková, lebo pri nej hrozil alergický šok, či krvácanie, čo pri imunoabsorbcii odpadá."
Kvetoslava Butková, pacientka: "Je to šetrnejšie, tá plazma sa vymieňala z iných darcov, čo teraz čistia moju plazmu."
Eva Lacková: "Pri tejto metodike odstraňujeme len tie protilátky, ktoré potrebujeme a zrážacie faktory ostávajú pacientovi, čiže môžeme ju použiť aj bezprostredne po operácii."
Martin Dušička: "Zavedenie nového prístroja v praxi znamená, že lekári môžu zvýšiť počet transplantácií a tým zachrániť viac pacientov. Novinka už pomohla štyrom z nich."
Kvetoslava Butková: "Tento prístroj je úplne šanca na nový život. Dlhším trvaním obličky a dlhšou nádejou na ten normálny život bez dialýzy."
Eva Lacková: "V Banskej Bystrici sme v roku 2005 začali takzvané skrížené transplantácie a vlastne toto je ďalší stupeň, ktorý rozširuje, môže rozšíriť ten pool pacientov, ktorí by mohli byť transplantovaní. Takýmto mechanizmom my vlastne vieme zvýšiť počet transplantácií."
Martin Dušička: "Banskobystrickí lekári chcú novou metódou pomôcť ročne čo najviac pacientom, závidí to však aj od dohodnutia zmluvných podmienok so zdravotnými poisťovňami."
Ružena Maťašeje, hovorkyňa FNSP v Banskej Bystrici: "Je to aj preukázaním toho, že banskobystrické transplantačné centrum má vysokú odbornú úroveň a dlhodobo preukazuje veľmi dobré výsledky."
Martin Dušička: "Hoci banskobystrická nemocnica tento prístroj iba zapožičaný, už teraz sa vo veľkom využíva. Keďže je na Slovensku jediný, predpokladá sa, že záujem oň sa ešte zvýši."

Stručne z domova - Platy zdravotníkov by mali rásť
(02.10.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; por. 5/13; /)

Redaktorka: "Šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko nevidí dôvod na hromadné výpovede zdravotníkov. Po schválení vládneho zákona by podľa neho platy mali rásť v priemere o šestnásť percent."

Lacnejšie pomôcky
(02.10.2015; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 11/18; Hana Džurná / Natália Fónod Babincová, Alfonz Šuran)

Natália Fónod Babincová, moderátorka: "Pacienti by od januára mali za zdravotnícke pomôcky platiť menej. Rezort zdravotníctva ich totiž plánuje prispôsobiť európskym cenám. Od tohto kroku si sľubuje úsporu aj pre zdravotné poisťovne. Lekárnici ale varujú pred rizikami."
Hana Džurná, reportérka TA 3: "Približne 5-tisíc zdravotníckych pomôcok ako sú barly, ortézy či glukomery by mali byť od budúceho roka lacnejšie. Zabezpečí to nové opatrenie, ktoré určí maximálnu cenu každej pomôcky."
Peter Bubla, hovorca ministerstva zdravotníctva: "Plánujeme postupovať podobne ako pri liekoch. Napríklad jednou z podmienkou, aby bol liek kategorizovaný, je aby nepresiahol cenu troch najlacnejších v rámci EÚ."
Hana Džurná: "Na špeciálne pomôcky a každodenné kontroly zdravotného stavu sú odkázaní aj pacienti s cukrovkou. Novinku preto vítajú."
Jozef Borovka, prezident Zväzu diabetikov Slovenska, (telefonát): "Mal by mať obuv pre diabetika a tak isto aj ponožky by mal nosiť také, ako diabetik má nosiť. A toto všetko vychádza tak, že diabetik asi mesačne okolo 25 až 30 euro má doplácať."
Hana Džurná: "Novinkou ušetria aj poisťovne, mnohé pomôcky totiž v súčasnosti preplácajú. Lekárnici sa ale obávajú, že nižšie ceny budú lákať priekupníkov, ktorí budú tovar vyvážať za hranice."
Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory, (telefonát): "Už máme odskúšané pri liekoch, že sa niektoré lieky, ktoré sú výrazne lacnejšie ako v okolitých krajinách Európskej únie, stali pre slovenských pacientov nedostupné."
Hana Džurná: "Lekárnická komora tvrdí, že úprava cien bude efektívna len vtedy, ak sa sprísnia pravidlá predpisovania a výdaja pomôcok. Podľa lekárnikov totiž pacienti často nedostávajú to, na čo majú nárok."
Ondrej Sukeľ: "Malo by sa to týkať pomôcok na inkontinenciu, niektorých diabetických pomôcok ako sú prúžky na meranie inzulínu. Často sa stáva, že niektorí lekári indikujú zbytočné zdravotnícke pomôcky, nad rámec svojej špecializácie, vykazujú sa iné ako vydané zdravotnícke pomôcky a tak isto mnohí pacienti často nedostanú to, na čo majú reálny legislatívny nárok kvôli komplikovanejšiemu spôsobu indikácie a predpisovania."
Hana Džurná: "O aké pomôcky pôjde a o koľko ich cena klesne, ešte rezort zdravotníctva povedať nevie, najskôr musí porovnať cenu výrobkov vo všetkých krajinách Európskej únie."
Peter Bubla: "Naozaj teraz sú predčasné ešte konkrétne čísla."

V trnavskej nemocnici otvoria sexuologické pracovisko
(02.10.2015; www.24hod.sk; , , s. -; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR)


Predaj heliportu a predražené CT. Nového šéfa štátnej poisťovne spochybňujú kauzy
(02.10.2015; www.sme.sk; , , s. -; Ján Krempaský)


Foraia odvolali pre zmluvy s tetou, jeho nástupcu za nevýhodný predaj pozemkov nemocnice
(02.10.2015; www.dennikn.sk; , , s. -; Veronika Folentová)


Ministerstvo zdravotníctva: Letecké záchranky majú dostať viac peňazí
(02.10.2015; www.24hod.sk; , , s. -; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR)


V Košiciach odkladajú plánované operácie
(02.10.2015; Televízna stanica STV 2; Správy RTVS z regiónov; 17:45; por. 1/7; Lenka Bodová / Stanislav Lažo)

Stanislav Lažo, moderátor RTVS: "V Univerzitnej nemocnici v Košiciach museli odložiť minimálne 10 plánovaných operácií. Problém vidia v novom rozvrhu práce, ktorý predstavilo vedenie. V snahe predísť vysokým nadčasom naplánovali lekárov do 8-hodinových trojzmenných služieb. Odborári tvrdia, že situácia sa ešte viac skomplikovala. Lekári chcú, aby ich bolo viac. Vedenie nemocnice však odmieta prijať nových zamestnancov."
Lenka Bodová, redaktorka RTVS: "Nadčasy lekárov v Univerzitnej nemocnici v Košiciach riešil aj Inšpektorát práce. Ten nariadil, aby vedenie situáciu vyriešilo. Nemocnica sa preto rozhodla, že lekári na akútnych oddeleniach prejdú na 8-hodinový pracovný čas. Časť lekárov zastupovaných menšinovými odbormi však s týmto riešením nesúhlasí. Podľa nich problém s nadčasmi vyrieši jedine posilnenie pracovného tímu."
Martin Paulo, predseda Slovenských lekárskych odborov pri UNLP v Košiciach: "My sme za zachovanie starého systému, len sme žiadali nemocnicu o posilnenie stavu lekárov tak, hlavne na tých urgentných oddeleniach, aby tých 24-hodinových zmien nebolo toľko, aby sme prekračovali zákonom stanovenú hranicu nadčasov."
Lenka Bodová: "Podľa nemocnice nových lekárov neustále prijímajú. Vedenie tvrdí, že od nového roka odišlo 30 lekárov a prijali 65 nových. Dnes v nemocnici museli zrušiť minimálne 10 plánovaných operácií. Odbory tvrdia, že je to v dôsledku zmeny pracovného času lekárov. Nemocnica s ich tvrdeniami nesúhlasí."
Ladislava Šustová, hovorkyňa UNLP v Košiciach: "Je to mimoriadna situácia, kde na jednom z našich chirurgických pracovísk sme k týmto obmedzeniam plánovaných operácií museli pristúpiť v dôsledku zvýšenej chorobnosti našich traumatológov a anestéziológov."
Lenka Bodová: "Rozhodnutie nemocnice ako vyriešiť problém s nadčasmi schvaľuje aj ministerstvo zdravotníctva."
Peter Bubla, hovorca Ministerstva zdravotníctva SR: "Minister zdravotníctva je v kontakte s riaditeľom nemocnice a plne podporuje jeho kroky."
Lenka Bodová: "Menšinové odbory tiež požadujú, aby im nemocnica zaplatila za nadčasy. Keďže ide o menšinové odbory, na otvorenie kolektívnej zmluvy sa preto v prvom rade musia spojiť s väčšinovou odborovou organizáciou v nemocnici. Lenka Bodová, RTVS."

Prečo by sme nekradli - veď na to máme mandát...
(02.10.2015; www.sme.sk; Blogy, 16:56, s. -; Jarmila Durániková)

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi