SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2015 » OKTÓBER 2015

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 13.10.2015

Štátne nemocnice neplatia niektoré faktúry 615 dní
(13.10.2015; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 6; sn)

Sekera vyše 130 miliónov eur a 615 dní po splatnosti faktúr. Ide o dlhy štátnych nemocníc voči distribútorom zdravotníckych pomôcok. Tí sa už plánujú obrátiť na Európsku komisiu. Podľa nich väčšina nemocníc, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo zdravotníctva, porušuje Obchodný zákonník.
"Oneskorenie platieb zo strany štátnych nemocníc voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok združených v asociácii SK-Med dosiahlo v druhom štvrťroku tohto roka rekordných 615 dní, čo je suverénne najdlhšie oneskorenie v celej Európskej únii," tvrdí SK-Med, ktorá zastupuje 26 firiem. Štátne nemocnice dlhujú celkom 132,8 milióna eur, z toho 108,7 milióna eur malo byť uhradených najneskôr 30. júna tohto roka.
"Platobná disciplína v niektorých slovenských zdravotníckych zariadeniach môže byť pre našich členov až likvidačná," mieni výkonná riaditeľka SK-Medu Linda Bologna, podľa ktorej niektoré nemocnice neplatia svoje dlhy už viac ako dva roky.
Obchodný zákonník stanovuje maximálnu lehotu splatnosti faktúry, v prípade podnikateľov je to 60 dní, pri subjektoch verejného práva, akým sú aj štátne nemocnice, je 30 dní.
Ministerstvo zdravotníctva sa bráni tým, že záväzkami po splatnosti sa zaoberá dlhodobo a nemocnice ich plnia postupne podľa svojich možností. "Výsledky v tejto oblasti boli komunikované aj prostredníctvom Informácie o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2014," uviedol hovorca rezortu Peter Bubla. Za rok 2014 to bola v prípade príspevkových organizácií suma vo výške 334,18 milióna eur. "V týchto zariadeniach sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti," zdôvodňuje sa v správe.
Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave Petra Stano Maťašovská prezradila, že priemerná dĺžka úhrad je 330 dní po lehote splatnosti. "Dôvodom tejto finančnej situácie je vysoký objem záväzkov, ktorý sme zdedili po predošlom vedení - 68 miliónov eur, 152-percentný nárast mzdových nákladov za uplynulých 10 rokov, nedostatočné krytie zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní a stupňujúci sa počet a rozsah havárií a opráv," priblížila hovorkyňa.
Situáciu považujú dodávatelia za neúnosnú a ak sa nezlepší, plánujú sa obrátiť na Európsku komisiu pre porušovanie práv a pravidiel korektnej hospodárskej spolupráce. Ak komisia rozhodne, že Slovensko porušilo takéto pravidlá, najskôr na to podľa Bologna kompetentných u nás upozorní. V prípade, že ani potom nepríde k náprave, prípad môže skončiť na Európskom súdnom dvore.


Diagnóza: rakovina morálky
(13.10.2015; Sme; mut. , Názory , s. 12; Martin Kasarda)

Nemocnica je pre nemocných, mocní sa liečia asi niekde inde. Možno by bolo fajn spýtať sa tety Anky, kde sa lieči ona, keď ju choroba prikvári, hoci podnikať v 77 rokoch znamená mať dobrý korienok. A hlavne dobré konexie. Som z Košíc, bohužiaľ, nie som kamarát ani spolužiak s Čislákom, Foraiom či Rašim, dnes by som sa asi neživil učením, ale prevádzkovaním zdravotníckych firiem alebo pobytom v nejakej dozornej rade, kde by som všetko oddozoroval. V súlade so zákonom, samozrejme, a, ako inak, v súlade so svedomím a morálkou vládnucej politickej strany. Minister zdravotníctva a jeho oficiálne do funkcie nikým nevymenovaný poradca a primátor Košíc hovoria, že všetko, čo robila teta Anka, je v súlade so zákonom. A obávam sa, že to zistia aj tie vyšetrovacie komisie, ktoré majú správny Smer. Veď na zmluvách a ich výkone nie je nič čudné, žiadne predražené tendre. A nikto predsa nemôže za to, že akurát teta Anka podniká v takej oblasti, ktorá sa tak blíži akurát kraľovaniu košickej skupinky v zdravotníctve. Predpokladám, že pánom a tete Anke nikto neprezradil, že zákon a morálka nie sú jedno. To, že si nosíme do nemocnice toaletný papier, uteráky a príbor, je len folklór. Podstatné je, čo si kto z nemocníc odnáša. Možno by stálo za pohľad do kariet aj ďalšie bašovanie. Združenie dodávateľov zdravotníckych pomôcok smutne skonštatovalo, že štátne nemocnice dlhujú dodávateľom zdravotníckych pomôcok aktuálne 132,8 milióna eur. A nie iba pár dní. Priemerná splatnosť faktúry v štátnych nemocniciach je 615 dní. Skoro dva roky, prosím, toľko trvá štátnej nemocnici, kým zaplatí za chirurgické rukavice či plienky pre inkontinentných pacientov. Nič to, že štát porušuje vlastný zákon, podľa ktorého je splatnosť faktúr 60 dní. Skúste vy meškať s platbou daňovému úradu, máte hneď penále. Štát a jeho nemocnice sa však vyškierajú dodávateľom do tváre. Na jednej strane si košickí zdravotníci prihadzujú miliónové prihrávky, na strane druhej štátne nemocnice tým, ktorí nie sú v iluminátskom spolku, ukazujú figu borovú. A tak si tu žijeme. Morálna rakovina, bohužiaľ, nie je oficiálna diagnóza. Aj keď je ňou prelezená oficiálna aj neoficiálna špička štátneho zdravotníctva.
Autor je spisovateľ

Falšovala, teraz radí kontrole
(13.10.2015; Sme; mut. , Téma , s. 3; Ján Krempaský)

Prednostka, ktorá bielila kartu novorodenca, je konzultantkou úradu pre dohľad. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá dôvod spochybňovať jej odbornosť, tvrdí hovorkyňa úradu.
Bývalá prednostka novorodeneckej kliniky vo Fakultnej nemocnici v Nitre Alena Ďurišová, ktorá bielila zdravotnú dokumentáciu novorodenca, je konzultantkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V úrade pracuje viacero kontroverzných ľudí vrátane jeho šéfky Moniky Pažinkovej. Jej manžel donedávna podnikal so synom tety Anky. Pre zmluvy s údajnými tetinými firmami musel odstúpiť šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcel Forai.

Expertka na neonatológiu
Ďurišová figuruje v zozname konzultantov úradu. Radí mu v oblasti neonatológie. Ide o odbor, v ktorom v roku 2013 profesionálne zlyhala. V zdravotnej dokumentácii novorodenca Miška zabielila informáciu, že dieťaťu zlyhali obličky pre nesprávne podávanie lieku gentamycín. Uviedol ju tam iný nitriansky lekár na základe zistení kolegov v bratislavskej Detskej fakultnej nemocnici na Kramároch. Práve tam novorodenca previezli a tam mu zachránili život, keď mu v Nitre začali zlyhávať obličky. "Úrad nemá dôvod spochybňovať odbornosť danej lekárky v jej špecializácii," odpovedala hovorkyňa úradu Soňa Valášiková na otázku, prečo si za konzultantku vybrali Durišovú a či im neprekáža, že bielila zdravotnú kartu. Úrad podľa nej konzultantov vyberá na základe odporúčaní Slovenskej lekárskej spoločnosti a hlavných odborníkov ministerstva zdravotníctva. Konzultantmi úradu sú podľa Valášikovej odborníci s dlhoročnou praxou, profesori, docenti, primári a prednostovia. Aj Ďurišová je docentka a bola aj prednostkou, kým ju pre falšovanie dokumentácie neodvolali.

Experti na dohľad
Ďurišová mala včera vypnutý mobil a nereagovala ani na SMS správu. "Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že tento úrad nefunguje tak ako má a neplní si svoje povinnosti," reagoval na to, že exprednostka Ďurišová radí úradu, Peter Visolajský, šéf Lekárskeho odborového združenia. Boli to práve lekárski odborári a lekárka Zuzana Pechočiaková, ktorí upozornili denník SME na bielenie zdravotnej dokumentácie v Nitre. Konzultantmi úradu pre dohľad sú podľa zákona "osoby oprávnené na výkon dohľadu". Zbor konzultantov úradu podľa informácií na jeho webe tvorí 310 odborníkov z rôznych medicínskych odborov. Úrad podľa Valášikovej s konzultantmi spolupracuje na zmluvnom základe. Výšku ich odmien možno nájsť v centrálnom registri zmlúv. Ján Krempaský

Fakty
Konzultanti úradu
- zákon ich definuje ako osoby oprávnené na dohľad,
- úradu ich odporúča lekárska komora a hlavní odborníci ministerstva zdravotníctva,
- sú medzi nimi profesori, docenti, primári a prednostovia s najmenej päťročnou praxou,
- úrad má s každým z nich zmluvu,
- odmeny za ich prácu možno nájsť v Centrálnom registri zmlúv,
- Úrad pre dohľad má 310 konzultantov na rôzne medicínske oblasti.

Ako zabielili zmienku o predávkovaní
Chlapca najskôr liečili vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Keď mu zlyhali obličky, previezli ho do Bratislavy. Tam zistili, že zlyhanie spôsobili lieky. Keď ho prijímali opäť v Nitre, záznam o liekoch zmizol.
Z PÔVODNÝCH DOKUMENTOV SPRACOVAL DENNÍK SME

V Úrade pre dohľad je niekoľko ľudí, ktorých mená sa spájajú s kauzami a škandálmi
1. Monika Pažinková, predsedníčka ÚDZS
Počas prvej Ficovej vlády sa v roku 2006 stala námestníčkou, neskôr riaditeľkou Fakultnej nemocnice v Prešove. Po zmene vlády v roku 2010 bola riaditeľkou polikliniky Sekčov. Tú v roku 2009 sprivatizovala firma Wesper, v ktorej bol spoločníkom jej manžel Peter. Počas druhej Ficovej vlády polikliniku kúpila Penta. Pažinková je šéfkou Úradu pre dohľad od roku 2012. Jej manžel podnikal aj so synom Anny Sučkovej, tety exšéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia.

2. Martin Senčák, zástupca predsedníčky ÚDZS
Bol vedúcim úradu ministerstva zdravotníctva. V roku 2012 pohrozil lekárovi Alanovi Suchánkovi, že ak on a zdravotná sestra Magdaléna Kovačovičová budú v správnej rade piešťanskej nemocnice blokovať odvolanie vtedajšieho riaditeľa, nemocnica môže skončiť. Suchánek a Kovačovičová upozornili médiá na predraženú kúpu CT prístroja. Senčák skončil na ministerstve po afére so stravovacími tendrami. Stal sa zástupcom Pažinkovej.

3. Alena Ďurišová, konzultantka ÚDZS
V roku 2013 ako prednostka kliniky v nemocnici v Nitre zabielila v karte novorodenca, že zhoršenie jeho zdravotného stavu zavinil nesprávne podávaný liek. Podľa lekárov z bratislavskej detskej nemocnice to spôsobilo komplikácie, pre ktoré dieťa takmer zomrelo. Šéf nemocnice a poslanec Smeru Jozef Valocký Ďurišovú odvolal až pod váhou medializovaných dôkazov. Dnes je lekárkou novorodeneckého oddelenia v Nitre a konzultantkou Úradu pre dohľad.

4. Olívia Mancová, šéfka Sekcie dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou
Mancová bola na súčasnej pozícii aj vtedy, keď úrad skúmal, či v Nitre poskytli správnu liečbu novorodencovi Miškovi, ktorého kartu bielila Ďurišová. Mancová mala vtedy nadštandardný vzťah so šéfom nemocnice a poslancom Smeru Jozefom Valockým. Valocký na otázku o vzťahu s Mancovou nikdy neodpovedal. Podľa informácií denníka SME Valocký s Mancovou žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v Trnave.

názor - Radšej žiadny zákon ako zlý
(13.10.2015; Pravda; mut. , názory , s. 31; Iveta Lazorová)

Iveta Lazorová prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek
Návrh zákona o odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov, ktorý oni sami odmietajú, nie je finančne krytý, navyše je diskriminačný a nesystémový.
Zdravotníci upozorňujú zákonodarcov, že nesúhlasia s predloženým návrhom pre zásadné nezhody. Prvou je pôsobnosť zákona iba pre zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach.
Druhým problémom sú nízke navrhované koeficienty pre jednotlivé kategórie pracovníkov, pri ktorých sa nezohľadňuje vzdelanie ani náročnosť práce, ktorú vykonávajú.
Treťou chybou je absencia zohľadnenia rokov praxe pre výpočet základnej zložky mzdy. Pritom upozorňujeme, že zamestnanci štátnej a verejnej správy, ktorí sú takisto platení z verejných zdrojov, majú túto časovú postupnosť zachovanú.
Zákon v tejto podobe nám ponúkal predseda vlády už pred dvoma rokmi po akcii "Stanové mestečko", no my sme to odmietli, pretože sa netýkal neštátnych zariadení. Teraz nám ponúkajú judášsky groš opäť, iba rozšírili jeho pôsobnosť aj pre neštátne ústavné zariadenia.
Opäť návrh zákona odmietame, pretože nebude mať dosah na sestry a ostatných zdravotných zamestnancov, ktorí pracujú v ambulantných zariadeniach a v zariadeniach sociálnych služieb či v školách. A nebudeme mať po 25 odpracovaných rokoch posun v mzde, čo bude demotivujúce a určite nie stabilizujúce.
Predsa je nemysliteľné, aby sestra či pôrodná asistentka, ktorá je zamestnaná v systéme 24 rokov, mala rovnakú mzdu ako sestra či pôrodná asistentka, ktorá pracuje tri roky. Už samotné skúsenosti a klinické myslenie, ktoré sa nadobúdajú počas rokov výkonu praxe, sú dôležitým faktorom pre udržanie kvality starostlivosti a benefitom pre pacienta. Štúdie dokazujú, že skúsené a vzdelané sestry či pôrodné asistentky sa výraznou mierou podieľajú na znižovaní úmrtnosti pacientov.
Štát ako akcionár najväčšej poisťovne zlyháva pri kontrole nakladania s finančnými prostriedkami poistencov, o čom svedčia posledné medializované kauzy. Je absurdné, aby manažéri inštitúcie, ktorej úlohou je zabezpečovať zdravotnú starostlivosť pre občanov, zarábali sumy, z ktorých sa nám krúti hlava. Pritom sestry v agentúrach domácej starostlivosti majú uznané, no neuhradené, výkony vo výške takmer 50 percent celkových výkonov. To znamená, že polovicu práce urobia zadarmo, pretože je to "nad limit ich zmlúv so zdravotnou poisťovňou".
Hyenizmus najhrubšieho zrna sa prejavuje aj v uhrádzaní za výkony, ktoré pacientom sestry v domácnosti či v zariadeniach sociálnych služieb poskytujú, pričom ich cena je výsmechom. Nie je mysliteľné, aby si ľudia na vysokých postoch v poisťovni vyplácali státisícové odmeny, pričom napríklad sestry za hodinu podávania infúzie v domácnosti pacienta dostanú úhradu od poisťovne ani nie jedno celé euro! Aká je cena našej hodinovej práce?
Preto Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek opätovne vyzýva poslancov: radšej žiadny zákon, ako zlý zákon. Návrh rozpočtu počíta na budúci rok s platbami za poistencov štátu vo výške 4,3 percenta, pričom na navrhnuté platy zdravotníkov bypotreboval prinajmenšom 4,45 percenta. To nerátame navýšenie platov v súvislosti s globálnym nárastom minimálnej mzdy na 405 eur pre nízkopríjmových zamestnancov.
Zadlženosť nemocníc, ktorá v súčasnosti predstavuje vyše 300 miliónov eur, tak bude iba narastať. Reálna cena za výkony sa cez klasifikačný systém DRG dodnes nestanovila a ani nestanoví, pretože by sa tak ako pri ostatných segmentoch ukázalo, aké podhodnotené sú výkony zdravotnej starostlivosti, aký rozdiel je medzi reálnou cenou a cenou, ktorú zaplatia poisťovne.

FN Trnava by mala otvoriť rehabilitačné oddelenie
(13.10.2015; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 3; sita)

Vedenie Fakultnej nemocnice (FN) Trnava schválilo prípravné práce a následné otvorenie lôžkového rehabilitačného oddelenia. Momentálne musia pacienti navštevovať rehabilitačné pracoviská v iných mestách, čo je z pohľadu pacientov nekomfortné a z pohľadu vedenia nemocnice nekoncepčné riešenie. Podľa riaditeľa FN Trnava Martina Neštického kontinuitu liečby chcú zachovať najmä u pacientov traumatologicko-ortopedickej kliniky alebo neurologického oddelenia. Oddelenie, ktoré by malo byť otvorené v prvej polovici budúceho roka, bude hospitalizovať aj pacientov z iných odborov a spádových oblastí.

Začína sa Týždeň proti rakovine. Zameraný je na prevenciu a pohyb
(12.10.2015; www.teraz.sk; , 06:45, s. -; TASR)


prezident SS VPL: Cítime likvidačnú politiku štátu
(12.10.2015; www.mediweb.hnonline.sk; Aktuálne, 09:00, s. -; redakcia)


Chýba register onkologických ochorení
(12.10.2015; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 21/27; Kristián Čekovský / Jana Košíková)

Jana Košíková, moderátorka: "Začal sa sedemnásty ročník týždňa proti rakovine. Koľko ľudí na Slovensku ročne pribúda na jednotlivé onkologické ochorenia, však presne nevieme. Sedem rokov nebol aktualizovaný národný onkologický register. Zmeniť by sa to malo na budúci rok."
Kristián Čekovský, redaktor: "Na Slovensku ročne pribúda viac ako tridsaťtisíc nových onkologických pacientov a ich počet z roka na rok stúpa. U žien je najčastejším rakovinovým ochorením zhubný nádor prsníka a u mužov je to kolorektálny karcinóm. V oboch prípadoch ročne pribudne takmer tritisíc nových pacientov."

Najčastejšie ochorenia na zhubné nádory, zdroj: MZ SR
muži 
ženy
 kolorektálny karcinóm  zhubný nádor prsníka
 zhubný nádor pľúc kolorektálny karcinóm
 zhubný nádor prostaty zhubný nádor maternice

Kristián Čekovský: "To všetko sú iba odhadované údaje. Presné čísla chýbajú, keďže register onkologických ochorení nebol aktualizovaný od roku 2008. Register by mal obsahovať nielen počty nových prípadov, ale zobrazovať aj úspešnosť liečby a taktiež úmrtnosť. Nepresné údaje tak sťažujú účinnú liečbu onkologických pacientov na národnej úrovni."
Stanislav Špánik, hlavný odborník MZ pre klinickú onkológiu: "Toto sú úplne nevyhnutné dáta pre ministerstvo zdravotníctva, pre zdravotné poisťovne, pre možno lekárov, aby vedeli, koľko pacientov môžu očakávať, v akých štádiách ochorenia, to znamená, aká liečba by im mala byť poskytnutá."
Kristián Čekovský: "To, že údaje v národnom registri neboli aktualizované už sedem rokov, negatívne hodnotí aj Svetová zdravotnícka organizácia."
Darina Sedláková, riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku: "Vidíme, že iné krajiny v súčasnosti dokážu aktuálnejšie poskytovať tie údaje."
Kristián Čekovský: "Informácie zbiera Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré spadá pod ministerstvo zdravotníctva. To tvrdí, že informácie z každého roka zverejní len vtedy, keď sú úplné. Tu podľa ministerstva nastáva problém, pretože nie všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti im posielajú hlásenia o pacientoch."
Peter Bubla, hovorca Ministerstva zdravotníctva SR: "Ešte za rok 2009 nám nezaslalo asi sedem zdravotníckych zariadení tieto údaje o onkologických pacientoch. Čiže chýba nám plus-mínus nejakých tisíc hlásení, aby sme mohli uzatvoriť ten rok 2009."
Kristián Čekovský: "Povinnosť zasielať údaje o onkologických pacientoch vyplýva lekárom a zdravotníckym zariadeniam zo zákona. Či ministerstvo udelilo nejaké sankcie napríklad zariadeniam, ktoré im od roku 2009 neposlali údaje, nám nevedeli upresniť. Podľa ministerstva zdravotníctva údaje za roky 2009, 2010 a 2011 budú doplnené do registra už budúci rok."

Predaj liekov pod cenu
(12.10.2015; Televízna stanica TA 3; Žurnál; 12.00; por. 11/17; Hana Džurná / Jozef Dúbravský)
Jozef Dúbravský, moderátor: "Nákupy cez internet nás väčšinou vyjdú lacnejšie, ceny voľnopredajných liekov sa ale v porovnaní s ich cenami v kamenných obchodoch líšia až o desiatky percent. Cieľová skupina pritom často výhodnú ponuku vôbec nevyužije."
Hana Džurná, reportérka TA 3: "Prevádzkovanie kamennej lekárne je spojené s nákladmi na energie či odborne školený personál, mnohí obchodníci si preto zakladajú e-shopy, v ktorých dokážu ponúknuť ten istý produkt za výhodnejšiu cenu. Najväčšie rozdiely v cenách si pri liekoch na trávenie a proti prechladnutiu, napríklad liek proti chrípke je na internete až o 102 percent lacnejší než v kamennej predajni."
Michal Ježek, online analýza cien internetových predajcov, (telefonát): "Prekvapilo nás zistenie, že rovnaké produkty je možné na internete nakupovať v skutočne veľkom cenovom rozptyle. Kde je špecifikum kategória voľnopredajných liekov aj slovenskom trhu, napríklad v susednom Česku sa v tejto kategórii pohybujú rozdiely len okolo 40 percent."
Hana Džurná: "Dvojnásobne vyššie ceny sú premrštené aj podľa majiteľa lekárne, ktorá podľa českého prieskumu ponúka u nás cez e-shop najlacnejšie lieky."
Marián Hollý, konateľ lekárne: "V zásade by nemal byť taký veľký rozdiel, ak je, tak je to spôsobené takýmto nejakým umelým potlačením tej ceny. Či už na úkor teda vyslovene marže alebo profitu tej lekárne, alebo na úkor, že teda ten distribútor, výrobca ide na nulu."
Peter Bubla, hovorca ministerstva zdravotníctva: "Pokiaľ ide o cenovú reguláciu u voľne predajných liekov, do tejto cenovej regulácie štát nevstupuje."
Hana Džurná: "Najviac liekov pritom potrebujú seniori, tí ale väčšinou nepoužívajú na nákupy e-shopy a preto o lacnejšej ponuke ani nevedia."
Dôchodcovia: "Ja internet nevlastním, čiže nemám, čiže nemôžem ani nakúpiť cez internet."
"Nemám dobré skúsenosti s internetom."
"V kamennom obchode, pretože je to tak pohotovejšie, vidím, čo kupujem."
Hana Džurná: "Podľa obchodnej inšpekcie, v takomto prípade nie je možné hovoriť o diskriminácii starších spotrebiteľov. Je tak iba na majiteľoch lekárni, ako nastavia ceny liekov."

Okres Komárno nemá reumatológa približne pol roka
(12.10.2015; Naše novosti; č. 40, Spravodajstvo/Inzercia , s. 4; sita)

Nástupca sa nenašiel, preto sa pacienti rozpŕchli do okolia.
Okres Komárno nemá približne pol roka ambulanciu reumatológa. Jediná reumatologička odišla do dôchodku. Nástupca sa nenašiel, preto sa pacienti rozpŕchli do okolia.

Nových už neprijímajú
Ako informoval portál vzdravotnictve.sk, kapacita ambulancií v okolitých okresoch sa rýchlo naplnila a nových pacientov už neprijímajú. Preto musia chodiť až napríklad do Šiah či Topoľčian, čo pre ľudí s pohybovými ťažkosťami nie je veľmi príjemná vec. Ministerstvo zdravotníctva SR sa odvoláva na zdravotné poisťovne, tie svorne tvrdia, že o probléme vedia. Podľa nich však chýba konkrétny záujemca o post reumatológa.

Vec zdravotnej poisťovne
Hovorca Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Peter Bubla pripomenul, že je na každej zdravotnej poisťovni zazmluvniť pre svojich poistencov taký počet lekárov špecialistov, ktorý jej poistenci potrebujú, prípadne navýšiť objem dohodnutých vyšetrení u doteraz zazmluvnených lekárov tak, aby lekár špecialista mohol ošetriť viacerých pacientov. "Ministerstvo zdravotníctva nevstupuje do zmluvných vzťahov, vrátane dojednaných podmienok, medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom," poznamenal Bubla.

Jedenásť ambulancií
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) má v Nitrianskom kraji zazmluvnených 11 reumatologických ambulancií. "Verejná minimálna sieť stanovuje pre celé Slovensko 66,9 lekárskeho miesta (LM) v odbornosti reumatológia vrátane detskej reumatológie. Pre Nitriansky kraj je to 8,5 LM. V prepočte na percento poistencov VšZP v Nitrianskom kraji je norma pre túto odbornosť 4,9 LM," informovala hovorkyňa VšZP Petra Balážová. Ako ďalej doplnila, VšZP v Nitrianskom kraji napĺňa verejnú minimálnu sieť v odbornosti reumatológia vrátane detskej reumatológie na 174,3%.

Hľadajú lekára
"Nemocnica Forlife v Komárne v súčasnosti hľadá lekára v odbornosti reumatológia, ak takéhoto lekára nájde, VšZP je pripravená zazmluvniť ho," ubezpečila Balážová. "Lekár Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) situáciu poskytovania zdravotnej starostlivosti v odbore reumatológia v okrese Komárno podrobne sleduje a rieši," uviedla hovorkyňa predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Oľga Prekopová. V súčasnosti sa zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v spomínanom odbore rieši v spolupráci s Národným ústavom reumatických chorôb v Piešťanoch, nemocnicou Forlife Komárno a zdravotnými poisťovňami.

Do konca roka?
Do konca roka lekár NSK predpokladá otvorenie reumatologickej ambulancie v Komárne. Všetko však závisí podľa Prekopovej od zazmluvnenia ambulancie zdravotnými poisťovňami. "Lekár NSK vyvíja maximálne úsilie, aby bola pre pacientov v rámci NSK zabezpečená kvalitná a dostupná zdravotná starostlivosť," uzavrela hovorkyňa.

Slovensko s Kubou podpísalo zmluvu o vyrovnaní dlhu
(12.10.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; por. 4/12; Jana Maťková / Juraj Jedinák)

Juraj Jedinák, moderátor: "Desiatky miliónov eur, ktoré Kuba dlží Slovensku ešte z čias bývalého režimu, by sa nám mohli vrátiť v podobe liekov. Povedal to premiér Robert Fico pre TA3 po oficiálnej návšteve ostrovného štátu. Slovensko s Kubou podpísalo zmluvu o vyrovnaní dlhu. O aký presný obnos peňazí ide, vláda tají."
Jana Maťková, redaktorka: "Pohľadávky Slovenska voči Kube vznikli ešte v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, keď Československo vo veľkom investovalo na ostrove do energetickej výroby, či ťažby rúd. Ide o časť sumy z asi dvadsiatich zmlúv úverového, tovarového, ale aj zbrojárskeho priemyslu. Zvyšný nezaplatený dlh má Kuba postupne splácať. Hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová."
Alexandra Gogová, hovorkyňa ministerstva financií: "Časť pohľadávky Kuba splatí v hotovostných splátkach, časť bude použitá na tvorbu spoločného slovensko-kubánskeho štipendijného programu a časť sa bude deblokovať formou dodávok tovarov."
Jana Maťková: "Kuba by nám časť dlhu mohla vrátiť aj prostredníctvom liekov. Aspoň tak si to predstavuje premiér Robert Fico."
Robert Fico, predseda vlády SR (Smer-SD): "Ja by som spomenul najmä liek, ktorý sa týka diabetickej nohy, znižuje riziko amputácie nohy pri cukrovke a plus sú tam vynikajúce onkolieky."
Jana Maťková: "Vo výskume v oblasti farmaceutík sa totiž Kuba podľa predsedu vlády radí medzi najlepšie krajiny sveta. Jeho slová potvrdzuje aj bývalý veľvyslanec viacerých juhoamerických krajín Pavel Šípka, podľa ktorého majú kubánske lieky vysoké renomé."
Pavel Šípka, bývalý veľvyslanec viacerých juhoamerických krajín: "Veľká časť latinsko-amerického obyvateľstva veľmi často a intenzívne navštevuje Kubu práve z titulu prístupnosti, aj cenovej, liekov na onkologické choroby, závislosti drogové."
Jana Maťková: "Zároveň upozorňuje, že kubánske lieky musia prejsť ešte registráciou, keďže viaceré z nich nie sú v Európskej únii povolené. Aký veľký dlh má Kuba voči Slovensku, nie je úplne jasné. Premiér načrtol, že ide o desiatky miliónov eur. Presnú sumu nechcelo zverejniť ani ministerstvo financií. Odvoláva sa na režim utajenia dohody."

Komentár Mareka Vagoviča: Skončí raper Ego v base?
(12.10.2015; www.aktuality.sk; Komentáre, 17:00, s. -; Marek Vagovič)

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi