SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2015 » OKTÓBER 2015

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 14.10.2015

Zrušenie poplatku za prednosť nepomohlo. Pacienti platia
(14.10.2015; Pravda; mut. , Titulná strana , s. 1,4,5; Zlatica Beňová, Sabína Nagyová)

Aký to malo význam? Viac ako tri mesiace by už ambulancie nemali vyberať poplatok za prednostné vyšetrenie. Parlament ho zrušil v zákone. Chcel tým predísť predbiehaniu v čakárňach a zrovnoprávniť pacientov, no nepodarilo sa mu to. Lekári a polikliniky si našli zadné dvierka. Pacienti platia za prednosť naďalej, len pod iným názvom, a robia to dobrovoľne.
Konzultačné hodiny, klientske karty, ale aj solidárnosť s lekárom. V tom všetkom sa ukrýva tiež prednostné vyšetrenie.
Zásadný rozdiel je však v tom, že kým predtým dali pacienti zaň najviac desať eur, dnes je to oveľa viac.
V bratislavskej Železničnej nemocnici s poliklinikou ponúkajú už dva roky kartu klien ta, stojí 24 eur na polrok a 36 eur na celý rok. Pacienti, ktorí si ju zakúpia, by mali získať rôzne výhody ako nadštandardný manažment pacienta a stále aj zvýhodnenie poradia vstupu do ambulancie. Denník Pravda na to upozornila pacientka z Bratislavy, ktorá na odborné vyšetrenie chodieva len trikrát ročne, aj napriek tomu poplatok uhradila. "S kartou sa o mňa starajú tak, ako by sa mali starať normálne, no a bez karty si ma posúvajú. Preto som si ju nakoniec predsa len zaplatila," prezradila Bratislavčanka.
Za tým, že v nemocnici stále funguje výhoda prednosti, jej vedenie porušenie zákona nevidí. "Kúpa karty klienta je dobrovoľným rozhodnutím každého nášho pacienta. Ak spomínaná pacientka cítila zo strany nemocničného personálu nátlak na jej kúpu, išlo o individuálne zlyhanie na našej strane," povedal riaditeľ nemocnice Oto Lobodáš.
Upozornil, že poplatok za prednostné vyšetrenie prestali vyberať ešte v apríli. Denník Pravda oslovil pacientov v čakárňach Železničnej nemocnice. Zistili sme, že kartu si kúpili väčšinou tí pacienti, ktorí lekára navštevujú viac ako trikrát do roka. Dôvodom je, že chcú byť ošetrení skôr ako ostatní. "Tých 36 eur na rok nie je vysoká suma, a keďže som tu viackrát do roka, chcem byť vybavená čo najskôr. Požiadala som o ňu dobrovoľne," prezradila Renata (36). "Kartu nemám, nie som tu často. Napríklad u kožnej, kde je málo ľudí, mi neprekáža, že uprednostňujú ľudí, ktorí ju vlastnia. Problém je na rehabilitácii, kde je bežne veľa ľudí, a keď prídu dvaja či traja s kartami, na rad sa dostanete až o dve hodiny," opisuje situáciu Peter (48).
Na otázku, či môže nemocnica cez kartu zvýhodniť vstup do ambulancie, rezort zdravotníctva priamo neodpovedal. Odcitoval zákon, podľa ktorého poskytnutie zdravotnej starostlivosti nesmie byť podmienené úhradou alebo uzatvorením zmluvy. Ak tak poskytovateľ urobí, poruší zákon.
Hovorca ministerstva Peter Bubla tvrdí, že v cene zdravotného výkonu majú nemocnice i lekári aj objednanie na konkrétny čas. Čiže poisťovňa im za to zaplatí. "Takýto poskytovateľ nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia," povedal Bubla. V prípade porušenia zákona mu hrozí pokuta do výšky 16-tisíc eur. Tú mu uloží príslušný samosprávny kraj.
Na otázku, či je vyberanie poplatku v podobe klientskej karty v poriadku, reagovala Lucia Forman, hovorkyňa Bratislavského kraja, tým, že s uplatňovaním zákona v praxi sú problémy. "Ak si výkon uhrádzaný z verejného zdravotného poistenia požiada sám pacient dobrovoľne, dokonca takúto žiadosť podpíše, je to podľa ministerstva legálne. Na druhej strane, inému pacientovi ministerstvo odpísalo, že za klientsku kartu, respektíve ročný ani polročný registračný poplatok si poskytovateľ nesmie požadovať úhradu. Takto vyzerá poplatkový zákon v praxi," priblížila Forman.
Okrem klientskych kariet sa rozmáha aj inkasovanie za objednanie pacienta cez firmy, ktoré nepodnikajú v zdravotníctve. Ide o eseročky alebo živnostníkov. Bratislavská župa vedie v tejto súvislosti na podnet pacientov správne konanie. Malo by ísť o spoločnosť ProCare, ktorá na Slovensku prevádzkuje sieť 11 polikliník. Externá firma My Care, v ktorej je ProCare spoločníkom, vyberá mesačné a ročné poplatky za manažment pacienta. Ich výška sa šplhá až do sumy päťsto eur. "Nie, nie je to v rozpore so zákonom, spoločnosť MyCare podniká plne v súlade so slovenskou legislatívou," argumentuje generálny riaditeľ spoločnosti ProCare Marek Duban, ktorý výšku poplatkov považuje za primeranú. Ak župa zistí pochybenie nemocnice, hrozí jej pokuta až 16-tisíc eur.
Tú istú skúsenosť má aj Nitriansky kraj. "Druhá firma zabezpečuje manažment pacienta, ale nie je to poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ale spoločnosť. Nie sme kompetentní ju kontrolovať," dodal Ľubomír Ševčík, lekár a vedúci oddelenia zdravotníctva Nitrianskeho samosprávneho kraja.
"V praxi dochádza k simulácii rôznych poplatkov, ktoré však v podstate smerujú k tomu, aby pacient zaplatil za objednanie na konkrétny čas," hodnotí posledný vývoj advokát Ivan Humenik z advokátskej kancelárie h&h PARTNERS. "Smutné je však to, že uvedený zmätok, v ktorom sa pacient stráca a ktorému nerozumie, umožnil zákonodarca," myslí si Humenik.
Podľa advokáta nastavenie zákona neznamená, že lekár nemôže prijať žiadny poplatok. Môže tak urobiť v prípade, keď pacient požiada o nejaký výkon, ktorý si jeho zdravotný stav nevyžaduje. Vtedy všetko hradí pacient, poisťovňa nič. "Pokiaľ má pacient dojem, že ho poskytovateľ tlačí do tej pozície, aby niečo zaplatil, a tým podmieňuje včasné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tak sa má možnosť obrátiť na ministerstvo zdravotníctva alebo samosprávny kraj," upozorňuje Humenik, podľa ktorého môže podobne postupovať aj ten, kto si myslí, že tí, ktorí napríklad vlastnia klientsku kartu, boli oproti nemu zvýhodnení
Ten zákon má v praxi veľmi zlú realizáciu. Má drobné diery, ktoré sa jednoducho zneužívajú," mieni Ľubomír Ševčík, nitriansky župný lekár. Pripomenul, že za posledné dva mesiace na dverách ambulancií najčastejšie pribudli poplatky za konzultačné hodiny. "Ak je takýto poplatok vyvesený v zmysle zákona o cenníkoch na dverách a pacient s ním súhlasí, je to v súlade so zákonom," mieni Ševčík.
Konzultačné služby sa objavili aj v Trenčianskom kraji, okrem nich solidárny príplatok, služby na žiadosť pacienta či mimoriadne individuálne vyšetrenia. Podľa lekárov ich pacienti hradia dobrovoľne.
Pacientske organizácie žiadajú návrat poplatku za objednanie, boli proti jeho zrušeniu už od začiatku. "Chceli sme, aby boli naďalej vyhradené ordinačné hodiny na prednostné vyšetrenie. Žiadali sme, aby sa stanovila maximálna výška poplatku. Dobre sa napríklad tolerovali v minulosti 20-korunové poplatky," reagovala Katarína Kafková, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.
Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ zmeny nechystá. Poplatok za prednosť zrušila novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti. V septembri ju prezident Andrej Kiska druhýkrát napadol na Ústavnom súde. Súčasne podal aj návrh na pozastavenie jeho účinnosti, kým súd vo veci nerozhodne. Argumentoval tým, že lekári začali vyberať nezmyselné poplatky.


Na žilinskom internom budú pacienti v čistejšom
14.10.2015; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 6; JAL)

Pacienti sa konečne dočkajú lepšieho. Interné oddelenie žilinskej nemocnice, pre ktorého havarijný stav vo februári lekári podávali výpovede, už opravujú. Práce na prestavbe monobloku by mali trvať do decembra. "V novom roku pacienti teda budú môcť absolvovať potrebnú diagnostiku a terapiu vo vynovených, hygienických priestoroch, ktoré sú adekvátne pre fakultnú nemocnicu," povedal minister Viliam Čislák.
Rátame s opravou balkónov, zábradlí, výmenou okien, obnovou priestorov interného oddelenia vrátane úprav vnútorných rozvodov i povrchov," pripomenul riaditeľ Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina Ivan Mačuga. Vymeniť by sa mali aj umývadlá, toalety, vane a sprchy.
Rekonštrukcia sa začala o štyri mesiace neskôr, ako boli pôvodné plány. Nemocnica hľadala stavebníka až pol roka, tender totiž musela opakovať dvakrát. Víťaz z prvej súťaže zo zákazky ešte pred podpisom zmluvy vycúval. Nasledoval nový tender cez elektronické trhovisko, ktoré bolo rýchlejšie. Dodávateľa našli za dva týždne. Ako uvádza rezort zdravotníctva, kým uchádzač z predchádzajúcej súťaže ponúkol sumu na rekonštrukciu vyše 580-tisíc eur, nový zhotoviteľ si trúfa zrealizovať zákazku lacnejšie o 28-tisíc eur (cca 552-tisíc eur).
Interné oddelenie v žilinskej nemocnici bolo už dlhodobo v havarijnom stave, na čo upozorňovali pacienti aj zdravotníci. Pred rokom vláda na rekonštrukciu vyčlenila 590-tisíc eur. Keďže nič sa nemenilo, podali lekári hromadné výpovede. Chceli tak upozorniť na zhoršujúci sa stav oddelenia a nedôstojné podmienky pre pacientov. Okrem 15 lekárov z interného oddelenia podalo výpovede aj 64 sestier zo štyroch ďalších oddelení. Počas krízy prišiel do nemocnice aj minister zdravotníctva, ktorý na návrh premiéra odporučil vtedajšiemu riaditeľovi Štefanovi Volákovi, aby z postu odstúpil. O miesta prišli aj dvaja námestníci.
Krízu v žilinskej nemocnici po dvoch mesiacoch ukončila dohoda zdravotníckych odborárov s vedením. V nej sa spomína aj rekonštrukcia a zlepšenie hygienických podmienok pre pacientov interného oddelenia.

Právnička: Hovoriť o omilostení za eutanáziu je priskoro
(14.10.2015; Sme; mut. , Spravodajstvo , s. 2; Roman Cuprik)


Podnikateľka blízka Paškovi má vplyv v správnej rade úradu pre dohľad
(13.10.2015; www.dennikn.sk; , , s. -; Veronika Folentová)


Žltačka sa šíri
(13.10.2015; Televízna stanica JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; por. 2/22; Katarína Kleknerová / Adriana Kmotríková)

Adriana Kmotríková, moderátorka: "Už toho majú po krk. Ľudia v Snine obiehajú lekáreň za lekárňou a v panike zháňajú vakcíny. Epidémia žltačky tam nielenže neustupuje, ale naopak, každý deň pribuidne päť až šesť nových prípadov. A očkovacia látka stále chýba. V niektorých lekárňach si už píšu zoznamy čakateľov na vakcíny. Rezort zdravotníctva tvrdí, že môže zasiahnuť až vtedy, keď je vakcína nedostupná viac ako dva mesiace."
Katarína Kleknerová, redaktorka: "V Snine pribúdajú každý deň nové prípady žltačky. Ľudia v meste upustili už aj od podávania rúk."
Lenka Lesňáková, RÚVZ Humenné: "Doteraz pribúdali prípady každý deň."
Katarína Kleknerová: "Päť až šesť prípadov žltačky na deň - toto je realita v Snine. Epidémia hepatitídy typu A zasiahla aj mestá Humenné a Medzilaborce, no zatiaľ čo tam ustúpila, v Snine sa šíri ďalej. Od začiatku októbra sa podľa hygienikov nakazilo už takmer päťdesiat ďalších ľudí. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v meste zakázal hromadné podujatia."
Lenka Lesňáková: "Naposledy takáto lokálna epidémia bola v Snine pred šiestimi rokmi."
Katarína Kleknerová: "Miestni obyvatelia sa ale najviac sťažujú na chýbajúce vakcíny."
PharmDr. Marta Focková, vedúca lekárne v Snine: "Ľudia chodia v panike, lebo sa bola, pretože vedia o tom, že je nedostatok tých očkovacích látok."
PharmDr. Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory: "Áno, ľudia obiehajú lekáreň za lekárňou, ale podľa môjho názoru by sa mali skôr aj tí pacienti obrátiť na ministerstvo zdravotníctva a dožadovať sa riešenia daného stavu."
Katarína Kleknerová: "Ministerstvo zdravotníctva však tvrdí, že situáciu s vakcínami na našom trhu pozorne sleduje."
Peter Bubla, hovorca MZ SR: "V prípade, ak ministerstvo zdravotníctva zistí výpadok vakcíny na trhu, trvajúci dlhšie ako šesťdesiat dní, môže výrobcovi udeliť pokutu vo výške desaťtisíc eur."
PharmDr. Ondrej Sukeľ: "Pokiaľ v mestečku, ktoré má dvadsaťtisíc obyvateľov, je výskyt sto pacientov s hepatitídou, tak ministerstvo musí iniciatívne konať."
Katarína Kleknerová: "Podľa rezortu vnútra majú všetko vo svojich rukách výrobcovia a dodávatelia vakcín."
Peter Bubla: "Takisto je to aj otázka na lekárne, koľko týchto vakcín bolo objednaných. Do tohto ministerstvo nemá ako vstupovať."
Katarína Kleknerová: "V niektorých lekárňach si už začali písať zoznamy ľudí čakajúcich na vakcínu."
PharmDr. Marta Focková: "Ja si už nechávam recepty priamo v chladničke, aj si píšem na papierik."
PharmDr. Ondrej Sukeľ: "V konečnom dôsledku mal by v takejto epidémii zasiahnuť aj štát."
Katarína Kleknerová: "Ľudia si v panike kupujú v lekárňach antibakteriálne prostriedky, tie ale vírus žltačky nedokážu zabiť. Hygienici preto radia používať gély s virucídnym účinkom."

Individuálna príprava liekov lekárnikom vyhovuje
(13.10.2015; www.webnoviny.sk; Ekonomika, 12:13, s. -; SITA)

V. NOVOTNÝ: Slovenské zdravotníctvo potrebuje väčšiu transparentnosť
(13.10.2015; www.teraz.sk; , 10:14, s. -; TASR)

KDH už nebude čakať, začína zbierať podpisy na odvolanie Čisláka
(13.10.2015; www.teraz.sk; , 15:19, s. -; TASR)


SaS podporí odvolanie Čisláka, so zdravotníctvom je nespokojná
(13.10.2015; www.sme.sk; Z domova, 13:22, s. -; sita)


Vývoj nákladov za lieky hradené VšZP má stúpajúci trend
(13.10.2015; www.mediweb.hnonline.sk; Aktuálne, 09:00, s. -; redakcia)


Eutanázia na Slovensku? Prípad otca, ktorý odpojil syna, vyvolal diskusiu
(13.10.2015; www.tvnoviny.sk; TVnoviny, 12:01, s. -; BRATISLAVA/Marcel Marcišiak)


V Michalovciach už testujú lôžka pre nemocnicu novej generácie
(13.10.2015; www.korzar.sme.sk; Spravodajstvo, 15:48, s. -; tasr)


ČR: Niektoré kliniky platia lekárom za pacientov
(13.10.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; por. 11/12; Boris Kršňák / Miroslava Neira Cuellar Hospodárová)

Miroslava Neira Cuellar Hospodárová, moderátorka: "Niektoré české kliniky údajne platia lekárov za to, že im dohadzujú pacientov. S niektorými lekármi majú zmluvy, na ktorých základe im za pacientov platia desaťtisíc korún mesačne, teda asi tristosedemdesiat eur. Stačí ak pacientovi na operáciu dohodnú kliniku, s ktorou majú zmluvu."
Boris Kršňák, redaktor: "Podozrivé praktiky niektorých kliník odhalila Česká televízia. Má údajne k dispozícii zmluvu jednej očnej kliniky, ktorá garantuje lekárovi odmenu desaťtisíc korún mesačne za pacienta, ktorého jej pošle. Lekár sa v zmluve zaväzuje posielať pacientov práve na túto kliniku. Podľa Marcela Váchu z Lekárskej fakulty Karlovej univerzity je takéto konanie lekára minimálne neetické, ako povedal Českej televízii."
Marcel Vácha, Lekárska fakulta Karlovej univerzity (preklad z češtiny): "Eticky to je samozrejme úplne zle, pretože zrazu si vôbec nemôžem byť istý, či on mi to odporúča kvôli môjmu zdraviu, alebo preto, že ten lekár sám za to má nejaké benefity."
Boris Kršňák: "Šéf lekárskej komory Milan Kubek má na zmluvy lekárov s klinikami trochu iný pohľad."
Milan Kubek, šéf českej lekárskej komory (preklad z češtiny): "Väčšina z nás tie odporúčania dáva zadarmo. Otázkou je, či väčšina z nás nie sme hlupáci."
Boris Kršňák: "Ale aj minister zdravotníctva Svatopluk Němeček si myslí, že zmluvy odborných lekárov a kliník sú neprípustné. Pacient musí veriť, že lekára zaujíma zdravie pacienta a nie jeho provízia."  

Z pětiny českých nemocnic se stanou neziskové organizace
(13.10.2015; Hospodářské noviny; mut. , Události , s. 3; Veronika Rodriguez)

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi