SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2015 » NOVEMBER 2015

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 19.11.2015

Odhalili predražené CT, teraz cítia sklamanie
(19.11.2015; www.hn.hnonline.sk; HNonline, Slovensko, 00:00, s. -; Martina Chudá)


Dekubity trápia tisíce ľudí
(19.11.2015; Sme; mut. , Spravodajstvo , s. 11; jkr)

Dnes si pripomíname štvrtý Medzinárodný deň boja proti preležaninám.
Nezriedka ide o otvorené rany. Vznikajú preto, lebo v nemocnici niet nikoho, kto by bezvládneho pacienta otočil, aby sa mu neurobili preležaniny, odborne dekubity. Aby nevznikali, pripomína si dnes svet Medzinárodný deň: Stop preležaninám. "Až v 95 percentách sa dá preležaninám vyhnúť poskytovaním kvalitnej ošetrovateľskej prevencie," vraví aktivistka Ľubica Kočanová. Poisťovne vlani zaplatili osem miliónov eur za liečbu preležanín u takmer 12 500 pacientov. Priamo na dekubity bolo v roku 2014 hospitalizovaných takmer 500 pacientov. Oficiálne čísla, ktoré nemocnice hlásia poisťovniam, sú podľa odborníkov skreslené. Na niektorých geriatriách podľa prieskumu hlavného odborníka rezortu zdravotníctva Štefana Krajčíka z roku 2010 malo preležaniny až 68 percent imobilných pacientov. Podľa poisťovní nemocnice nahlasujú preležaniny nedostatočne. Denník SME sa o tom presvedčil vo Fakultnej nemocnici v Trnave v roku 2013. Nemocnica zdravotným poisťovniam nenahlásila ani jednu preležaninu, hoci mala perfektne spracovaný program boja proti dekubitom. Naproti tomu Univerzitná nemocnica v Bratislave v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 nahlásila poisťovniam päťnásobne viac dekubitov.
Dlhy nemocníc a ambulancií platia zdravotné poisťovne
(19.11.2015; Trend; č. 46, Ekonomika , s. 38,39; Mária Hunková)

Zdravotnícke zariadenia čelia exekúciám. Niektorí veritelia ich pri vymáhaní pohľadávok radšej obchádzajú
Štátnym nemocniciam každým mesiacom rastú dlhy. Kým ministerstvo zdravotníctva to berie pozitívne a tvrdí, že tempo zadlžovania sa aspoň znižuje, veriteľom dochádza trpezlivosť. Na zdravotnícke zariadenia podávajú exekúcie, doteraz v najvyššom objeme. Ich výška ďaleko presahuje hranice, pri ktorých už viaceré vlády pristúpili k oddlženiu nemocníc.

Štátny podnik exekvuje štátnu nemocnicu
Ku koncu septembra si od štátnych zdravotníckych zariadení vymáhali exekútori dokopy 822,6 tisíca eur. ,,Z toho je istina 568- tisíc eur, príslušenstvo a úroky z omeškania tvoria takmer 108-tisíc eur a ostatné finančné prostriedky vo výške 146,7 tisíca eur sú trovy exekútora a úroky," doplnil hovorca rezortu Peter Bubla. Vyše pol milióna z exekútorom vymáhaných pohľadávok tvoria pohľadávky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Tá vo svojom stanovisku najskôr uviedla, že ich exekvuje eseročka Zdravservis a štátny podnik Slovenský plynárensky priemysel (SPP), no proti obidvom exekúciám podali námietky na nezákonný postup súdnych exekútorov. Po tom, čo sa začal TREND zaujímať u SPP, ktoré ďalšie zdravotnícke zariadenia exekvuje, prišla od nemocnice nová odpoveď. ,,Po overení aktuálneho stavu si vás dovoľujeme informovať, že s SPP sme úspešne rokovali o ukončení exekúcie. V dohľadnej dobe dôjde k zastaveniu exekúcie," napísala hovorkyňa Ladislava Šustová. SPP tvrdí, že okrem košickej neexekvovali iné štátne nemocnice. Koľko im celkovo zdravotnícke zariadenia dlhujú, opakovane nekonkretizovali. Hovorca Michal Holeš iba povedal, že tieto dlhy dosahujú niekoľko miliónov eur.

Dlhy vyplácajú poisťovne
Dlhy si cez exekútorov podľa ministerstva vymáhajú aj veritelia najväčšej Univerzitnej nemocnice Bratislava, Fakultnej nemocnice Trnava a bratislavskej Detskej fakultnej nemocnice. Tá posledná o tom ani netušila. ,,V súčasnosti nám nebolo doručené ani upovedomenie o začatí exekúcie a ani exekučný príkaz," uviedla hovorkyňa Dana Kamenická. V prípade Univerzitnej nemocnice Bratislava je aktuálne exekúcia pozastavená kvôli prebiehajúcemu súdnemu konaniu. Trnavská nemocnica zase uvádza, že jej zostáva zaplatiť už ,,iba" penále a trovy konania. Všetky exekvované nemocnice tvrdia, že ich chod to neohrozuje. Podľa partnera advokátskej kancelárie TaylorWessing Radovanu Palu majú veritelia v zásade viacero spôsobov, ako sa dostať k svojim peniazom. Zdravotníckym zariadeniam môžu siahnuť na bankové účty alebo na hnuteľný či nehnuteľný majetok. Faktom je, že pri nemocniciach, ktoré hospodária s majetkom štátu, platí osobitný režim. To znamená, že tento majetok nemožno exekvovať. Napriek tomu nie je pre exekútora ťažké dostať peniaze štátnych zdravotníckych zariadení. Od roku 2010 financie určené na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nie sú vylúčené z exekúcie. Exekútori tak môžu dlhy vymáhať cez zdravotné poisťovne, ktoré preplácajú výkony poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V praxi to vyzerá tak, že ak sa na poisťovňu obráti exekútor s exekučným príkazom, tá musí dlh zdravotníckeho zariadenia uhradiť. O toľko menej potom pošle nemocnici či ambulancii, za ktorú ,,zatiahla účet". ,,Ak sú pohľadávky splatné po doručení exekučného príkazu zdravotnej poisťovni, poisťovňa vyplatí určenú sumu. Ak pohľadávky ešte nie sú splatné, poisťovne ich vyplatia, len čo sa stanú splatnými," dopĺňa R. Pala.

Najviac peňazí ide zo VšZP
Podľa advokáta ide o najefektívnejší, teda najmenej nákladný a v podstate veľmi istý prostriedok vymáhania dlhov od zdravotníckych zariadení. A niektorí veritelia už na to prišli. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) len tento rok na základe exekučných príkazov uhradila vyše 414-tisíc eur. ,,Posledný takýto prípad sme zaznamenali tento rok začiatkom júna. Celková pohľadávka bola vo výške približne 532-tisíc eur a išlo o poskytovateľa špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti," uviedla hovorkyňa Petra Balážová s tým, že na účet exekútora odoslali približne polovicu zo sumy pohľadávky. Názov ambulancie ani veriteľa VšZP neuviedla. V minulosti si cez štátnu poisťovňu vymohla vyše 577-tisícový dlh napríklad firma Finimo. Vyše 35-tisíc eur zase akciovka Inforama. Obe spoločnosti boli veriteľmi trnavskej nemocnice. Union ZP vlani evidovala 91 exekučných príkazov, v tomto roku sa na ňu doteraz obrátili exekútori v 62 prípadoch. Celková výška pohľadávok, ktoré uhradila, podľa poisťovne nie je k dispozícii. Druhá súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera v minulom roku uhradila pohľadávky za 40-tisíc eur, v rovnakej sume aj tento rok. Počet exekučných príkazov však stúpol zo 40 na takmer päťdesiat. Najčastejším veriteľom bola podľa hovorcu Dôvery Mateja Štepianského Sociálna poisťovňa (SP). Koľko zdravotníckych zariadení exekvujú a koľko peňazí dostali späť cez zdravotné poisťovne, hovorca SP Peter Višváder nepovedal. Podľa neho si nevedú takéto osobitné evidencie. Vedel však, že štátne nemocnice neexekvujú. Podľa informácií dostupných na webe SP pritom ku koncu októbra dlhovali Sociálnej poisťovni vyše 93,5 milióna eur.

Hospodárenie nemocníc
Ak by došlo k najhoršiemu, súd môže na návrh zdravotníckeho zariadenia povoliť odklad exekúcie, ak by tá mohla zabrániť poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Dĺžka odkladu pritom v zákone nie je explicitne stanovená, jej určenie je tak podľa R. Palu na uvážení súdu a závisí od konkrétneho prípadu. Či exekúcie môžu ohroziť nemocnice, závisí od ich finančnej kondície. TREND si preto pýtal od ministerstva zdravotníctva dáta, aké hospodárske výsledky a záväzky k polroku 2015 vykázali ústavné zdravotnícke zariadenia v jeho pôsobnosti. Rezort ich neposkytol s tým, že komplexné a porovnateľné informácie sa zbierajú na ročnej báze. Z dát, ktoré sa podarilo získať priamo od štátnych nemocníc do uzávierky TRENDU, vyplýva, že k polroku väčšina znížila svoje straty. Pokiaľ ide o dlhy, tie zase väčšina zvýšila. Dôležité sú však koncoročné výsledky. Ako totiž hovorí analytik INEKO Dušan Zachar, priebežné výsledky môžu byť relatívne ľahko ovplyvnené rôznymi optimalizačnými účtovnými operáciami, jednorazovými príjmami, načasovanými rezervami a podobne.

Objem exekúcií zdravotníckych zariadení presahuje hranice, pri ktorých už viaceré vlády pristúpili k oddlženiu nemocníc.

 Exekvované štátne nemocnice (eur)
 Istina   Príslušenstvo
   a úroky
Súdne trovy
   a úroky
 Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice 534 039  106 270  139 787
 Univerzitná nemocnica Bratislava 10 404 - -
 Fakultná nemocnica Trnava 1 415  - 749
 Detská fakultná nemocnica Bratisalava  23 561 153  6 223
Pozn.: Údaje k 30. 9. 2015 PRAMEŇ: Ministerstvo zdravotníctva SR

V strate sú aj súkromníci
Na neschopnosť zdravotníckych zariadení splácať záväzky dlhodobo poukazuje Asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK-Med. Vyhlasuje, že väčšina štátnych nemocníc porušuje novelu Obchodného zákonníka, ktorou sa stanovila maximálna lehota splatnosti faktúry pre nemocnice na 60 dní. Oneskorenie ich platieb dosahuje rekordných 615 dní, čo je najviac v Európskej únii. Niektoré zdravotnícke zariadenia dlhy neplatia už viac ako dva roky. V druhom tohtoročnom štvrťroku nemocnice v správe ministerstva zdravotníctva dlhovali dodávateľom združeným v SK-Med dovedna 132,8 milióna eur. ,,Môže to byť pre našich členov až likvidačné," tvrdí výkonná riaditeľka asociácie Linda Bologna. SK-Med žiada o stretnutie s premiérom aj ministrom financií. Ak k nemu nedôjde, dodávatelia plánujú podať sťažnosť na Európsku komisiu s tým, že dochádza k porušovaniu práv i pravidiel korektnej hospodárskej spolupráce. Problémy hospodáriť vyrovnane majú však aj niektoré krajské a súkromné zdravotnícke zariadenia. Ako uvádzal TREND v októbrovej ročenke TREND Top v zdravotníctve a vo farmácii, v strate skončili napríklad nemocnice Trenčianskeho kraja či niektoré zo Sveta zdravia. Nedarilo sa ani niektorým poliklinikám siete ProCare či bratislavským poliklinikám Hedak, Pro Bios, Medicínskemu zariadeniu Mlynská Dolina a ďalším. Zástupcovia zdravotníckych zariadení najčastejšie zdôvodňujú problém udržať sa v pluse nedostatkom peňazí. Viac ako na lieky či zdravotnícke pomôcky vydávajú na platy svojich zamestnancov. Hlavne lekárom sa totiž posledné roky pravidelne zvyšovali. Budúci rok by si mali prilepšiť aj ostatní zdravotnícki pracovníci, mzdové náklady nemocniciam stúpnu aj v súvislosti so zvyšujúcou sa minimálnou mzdou. Asociácia nemocníc Slovenska vyrátala, že na platy bude chýbať sto miliónov eur. ,,Štát bude musieť zvýšiť platby za poistencov štátu alebo sa systém bude zadlžovať ďalej," varuje prezident asociácie nemocníc Marián Petko.
Biele vrany
(18.11.2015; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 11/24; Dávid Vido / Zlatica Švajdová Puškárová)

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: "Nájsť bielu vranu je vraj niečo výnimočné. Aj na Slovensku sa ale nájdu ľudia, ktorí sú ochotní pravdu a spravodlivosť brániť aj na svoj úkor. Ocenenie Biela vrana dostali tento rok ľudia, ktorí poukázali na predražený nákup v zdravotníctve, ale aj kňaz, ktorý celý život bojoval za skutočné hodnoty."
Dávid Vido, redaktor: "Keď písali listy ministerke, nikto im netlieskal. Doktor Alan Suchánek a sestra Magdaléna Kovačovičová. Upozornili na nákup predraženého CT-čka v piešťanskej nemocnici ministerku Zvolenskú, ale aj Generálnu prokuratúru."
Alan Suchánek, lekár: "Pretože to bola jedna nehoráznosť, to volalo do neba, bolo sa treba ozvať."
Magdaléna Kovačovičová, zdravotná sestra: "Bodaj by bola spoločnosť taká, aby sme tie Biele vrany vôbec nemuseli dostávať. A tak inak veľmi si toho vážim a cením."
Dávid Vido: "Kauza piešťanského CT-čka sa na verejnosť dostala aj vďaka našej televízii a reportážam Barbory Demešovej. Po jej prepuknutí odstúpili zo svojich funkcií okrem iných aj ministerka zdravotníctva a predseda parlamentu."
Magdaléna Kovačovičová: "Vôbec, vôbec, absolútne som netušila, že to pôjde do takej krajnosti, že budú padať také veľké hlavy."
Barbora Mareková, redaktorka Televíznych novín: "Držala som im palce celú dobu počas tej nominácie, najmä preto, že sa hýbem práve v tomto rezorte, v rezorte zdravotníctva a sledujem tam istú apatiu ľudí z medicínskeho prostredia podieľať sa na veciach verejných."
Dávid Vido: "V Piešťanoch sa však dodnes toho veľa nezmenilo."
Alan Suchánek: "Máme staré CT-čko, stále sa kazí, všetko je tam po starom. Pred necelými dvoma mesiacmi bola odvolaná tá riaditeľka, ktorá tam nikdy nemala byť, ale aj ten, kto je menovaný dnes, je tam v rozpore so zákonom, takže pokračuje neprávosť."
Dávid Vido: "Ocenenie Bielej vrany získal aj Andrej Bán, fotograf, novinár, ktorý dokumentuje krajiny postihnuté vojnou či prírodnými katastrofami a ktorý týmto ľuďom vďaka nadácii aj pomáha."
Andrej Bán, fotograf, novinár: "Novinár je svedkom tých situácií a vráti sa s tým, že ako jeho reportáže, jeho články, jeho fotografie, jeho videoreportáže tým ľuďom v tej krajine, kde sa to deje a kde to videl, pomôžu."
Dávid Vido: "Túžil študovať teológiu, no namiesto toho sedel v base a pracoval v uránových baniach, od roku 1992 pomáha ľuďom bez domova - za celoživotné dielo dostal ocenenie aj obľúbený kňaz Anton Srholec. Kvôli ťažkej chorobe si ale ocenenie nemohol osobne prevziať."

Tretina lekárov má už dôchodkový vek
(18.11.2015; Prešovské noviny; č. 46, SPRAVODAJSTVO , s. 4; ANNA KOŠUTHOVÁ)

OPÚŠŤAJÚ OBVODY, NÁHRADA JE PROBLÉM
Problém sa v poslednom období ukazuje čoraz vypuklejšie. Hoci prešovská župa konštatuje, že primárna dostupnosť k zdravotnej starostlivosti je v kraji dobrá, pacienti musia zápasiť s rôznymi zmenami. Lekári starnú a odchádzajú do dôchodku. Zaplniť ich miesta, najmä v okrajových okresoch a na vidieku, vôbec nie je jednoduché. V regióne máme aj lekárov, ktorí ordinujú, aj keď majú viac ako 75 rokov.

V Prešovskom kraji ordinuje asi 1 660 špecialistov a minimálna verejná sieť je naplnená, no problémy sú v niektorých okresoch ako Kežmarok, Spišská Nová Ves, Snina či Medzilaborce. Za špecialistom si však ľudia môžu na vyšetrenie vycestovať aj do najbližšieho mesta. Horšie je to v primárnej oblasti, teda ak pacient potrebuje pravidelnú starostlivosť praktického lekára, pediatra, gynekológa či stomatológa. Lekári totiž starnú a opúšťajú svoje obvody. Hľadanie ich nástupcov vôbec nie je jednoduché. Len v Prešovskom kraji je z 1 309 lekárov až 542 vo veku 61-75 rokov, čo je viac ako tretina. Z nich má dokonca 51 vek nad 75 rokov. "Problémy evidujeme najmä v prihraničných lokalitách, kde je spádová oblasť veľmi veľká, čo spôsobuje sťaženú dostupnosť pacientov k lekárom. Takéto problémy sú v okresoch Kežmarok, v časti okresu Stará Ľubovňa, tiež v Medzilaborciach a Snine, kde chýbajú najmä pediatri a dostupnosť pacientov k lekárovi je viac ako 20 kilometrov," upresnila situáciu hovorkyňa prešovskej župy Veronika Fitzeková.

Zmeny pacienti nevítajú
Podľa hovorkyne Fitzekovej okresy Prešov a Sabinov sú v pokrytí rajónov na tom celkom dobre, aj keď aj tu dochádza k zmenám. V lete napríklad odišli dve prešovské praktické lekárky zo svojho pôsobiska v Solivare a presťahovali sa na sídlisko Sekčov do lepších podmienok. Pacientom neostávalo nič iné, len sa prispôsobiť a cestovať za nimi alebo si vyžiadať zdravotnú kartu a nájsť si lekára inde. Ambulanciu v Solivare sa totiž nepodarilo znova obsadiť. "Z môjho obvodu odišla lekárka, s ktorou som bola veľmi spokojná. Zastupuje ju teraz iná, ale už je v dôchodkovom veku a myslím si, že aj za ňu hľadajú náhradu, tak si možno zase budeme zvykať na niekoho iného, a to nie je dobré ani pre toho lekára, ani pre nás," myslí si Prešovčanka Júlia Pavlinská. Zdá sa, že dočasné obsadzovanie prázdnych ambulancií je bežná prax. V Prešovskom kraji z 250 praktických lekárov pre dospelých až 90 má viac ako 60 rokov. V kritických prípadoch, najmä na vidieku riešia situáciu úväzkovo a to znamená, že jeden lekár má viac miest výkonu.

Obsadiť sieť na vidieku nie je ľahké
Takú situáciu teraz riešia v obci Terňa v okrese Prešov, kde pediatrička aj stomatológ avizovali, že koncom roka odchádzajú do dôchodku. Obec teraz stojí pred úlohou, ako zabezpečiť pre obyvateľov zdravotnú starostlivosť. "Samospráva na to nemá žiadne páky. Môžeme len ponúknuť priestory a pokúsiť sa ich nejako vylepšiť. O ambulanciu stomatológa prejavili záujem dvaja lekári a práve prebieha výberové konanie na priestory. Kto ponúkne vyššiu cenu, s tým sa dohodneme. V súvislosti s pediatrom však neprišla žiadna reakcia," povedal nám o aktuálnom stave starosta Terne Juraj Senderák. Neskrýval, že mu táto situácia leží na srdci, ale cíti sa bezmocný. Prešovská župa nemá v zálohe žiadneho voľného pediatra. Ide o oblasť, kde je početná rómska komunita a ak pre nich nebude zabezpečená dostupná zdravotná starostlivosť, reálne hrozí, že sa budú šíriť epidémie. Lokálnych ohnísk žltačky a mumpsu je aj tak dosť a to už dlhodobo. Zaujímalo nás, čo sa môže stať, ak lekára nenájdu. "Samosprávny kraj môže potom zdravotné karty pacientov rozdeliť medzi viaceré obvody, ale to veští ďalší problém. Väčšina sociálne slabších obyvateľov za lekármi cestovať nebude, nebudú mať na to peniaze, možno budú volať sanitky v akútnych prípadoch, ale keď starostlivosť poklesne, budú sa šíriť nákazlivé choroby," myslí si starosta Senderák.

Kde sú mladí lekári?
Podľa prezidenta Asociácie súkromných lekárov Ladislava Pástzora, o tri až päť rokov bude na Slovensku chýbať asi 700 obvodných lekárov. Rezidentský program, ktorý spustilo minulý rok Ministerstvo zdravotníctva SR, pripraví absolventov medicíny prevziať ambulancie odchádzajúcich lekárov. Na Slovensku sa ich pripravuje od minulého roka 134, ale ešte potrvá niekoľko rokov, kým prídu do reálnej praxe. Pre všeobecných lekárov príprava trvá 3 roky, pre pediatrov 4. Až potom získajú atestáciu v odbore. Štát ich odbremenil od poplatkov za štúdium. Pripravení teda budú, otázkou je, ako potom vyriešia finančné otázky. Vydanie licencie je len začiatok. Otvoriť si ambulanciu, zabezpečiť základné vybavenie a mať zdroje na nájomné totiž vôbec nie je lacný špás a už vôbec nie pre začínajúceho lekára na vidieku. Potom je tu ešte jedna záťaž. Zvyčajne si musia založiť eseročku, zvládnuť množstvo administratívnej práce, zabezpečiť zmluvy so zdravotnými poisťovňami a podobne. Oveľa pravdepodobnejšie je, že ich zlákajú miesta v súkromných poliklinikách, kde im majiteľ ponúkne základné diagnostické vybavenie aj zariadenú ambulanciu a vidiecke rajóny ostanú aj tak prázdne.

Bojnická nemocnica potrebuje krv. K darovaniu vyzýva nových darcov
(18.11.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 07:44, s. -; Vanda Pittnerová)

Zdravotné poisťovne vítajú DRG
(18.11.2015; www.mediweb.hnonline.sk; Aktuálne, 11:00, s. -; redakcia)


Pacienti sa sťažujú, v poliklinike od nich pýtajú poplatky
(18.11.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 06:26, s. -; Andrej Luprich)


Chronická obštrukčná choroba pľúc trápi čoraz viac Slovákov
(18.11.2015; www.24hod.sk; , , s. -; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR)


Vzácnou Gaucherovou chorobou trpia aj Slováci, skríning má odhaliť chorých
(18.11.2015; www.teraz.sk; , 19:02, s. -; TASR)

Nemocnica v Šaci má nové centrum chirurgie štítnej žľazy
(18.11.2015; www.mediweb.hnonline.sk; Aktuálne, 13:00, s. -; redakcia)


Novotný: Rozpočet zdravotníctva je rizikový, zdravotníctvo nemá dosť
(18.11.2015; www.teraz.sk; , 18:43, s. -; TASR)


Penta v širokom zábere podniká v zdravotníctve doma i v zahraničí
(17.11.2015; www.24hod.sk; , , s. -; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR)


Penta nedokáže kúpiť nemocnice v Česku. Posledný pokus stroskotal pred pár týždňami
(17.11.2015; www.finweb.hnonline.sk; Finweb, Správy zo sveta financií, 12:20, s. -; TASR)

Penta by mohla postaviť v Bratislave novú nemocnicu
(17.11.2015; www.sme.sk; Firmy, 17:30, s. -; tasr)


Je mladý, no už teraz žne pozoruhodné úspechy: Vyspovedali sme zvolenského neurológa Jána Necpála
(16.11.2015; www.zvolen.dnes24.sk; Zvolen, , s. -; Alžbeta Paulíková)

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi