SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2016 » OKTÓBER 2016

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 26.10.2016

Podozrivý lekár prestal komunikovať
(25.10.2016; Televízna stanica JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; por. 4/20; Daniel Levický Archleb, Rastislav Striško / Ján Mečiar)
Ján Mečiar, moderátor:
"Plastický chirurg, ktorý v Bratislave údajne ilegálne operoval ľudí, prestal komunikovať s úradmi, aj s televíziou JOJ, s ktorou si dohodol osobné stretnutie. Podľa Bratislavského samosprávneho kraja stále zadržiava zdravotnú dokumentáciu svojich pacientov. Župa od neho požaduje zdravotné karty. Obáva sa, že môžu byť zneužité."
Rastislav Striško, redaktor:
"Pozeráte sa na krátky videozáznam priamo z operačného zákroku. Žena leží na špeciálnom lôžku. Nad jej obnaženou hruďou sa skláňa lekár s operačným tímom. Do otvorov pod prsníkmi operatér silou rukami vtláča silikónové implantáty. Podľa záberu získaného z internetu je pod operačným zákrokom a jeho prevedením podpísaný lekár, ktorý podľa zistení odborného prostredia na špecializované chirurgické zákroky a úkony nemá nevyhnutné atestácie a licencie. Ľudia v jeho prostredí hovoria po slovensky. K celej veci sa mal podozrivý lekár-cudzinec, ktorý mal vyštudovať medicínu na Slovensku, vyjadriť osobne na bratislavskej VÚC-ke už včera. Rovnako sľúbil, že osobne pre televíziu JOJ vysvetlí, prečo vykonáva operácie, na ktoré nemá špecializáciu."
MUDr. Yassine Ghazi, lekár (text v obraze):
"Celé toto nedorozumenie spôsobila krehká čiara medzi estetickou medicínou a estetickou chirurgiou. Všetko vysvetlím v stanovisku, ktoré pripravím so svojím právnikom."
Rastislav Striško:
"Nakoniec sa k celej veci pre televíziu JOJ vyjadril len strohou SMS správou. Dnes už svoj mobil nezdvíhal."
Pavol Frešo, predseda BSK:
"Bohužiaľ, žiadne stretnutie ani včera, ani dnes nebolo."
Rastislav Striško:
"Bratislavská župa po analýze konania podozrivého lekára nepochybuje o tom, že zrejme v ilegálnej klinike v centre Bratislavy pri operáciách mohlo dôjsť k ohrozeniu pacientov."
Pavol Frešo:
"Zatiaľ nemáme žiaden úradný zápis, ktorý by sme boli bývali spravili, a naším cieľom je aj, ak niekto tam sa cíti poškodený alebo nejakým spôsobom chce veci uviesť na pravú mieru, presne takýmto spôsobom, či na tento mail alebo kľudne osobne u nás na úrade alebo telefonicky sa ohlásiť."
Rastislav Striško:
"Od lekára a konateľov kliniky žiadajú odovzdanie všetkých zdravotných dokumentácií, takzvaných kariet, ktoré patria VÚC. Koľko ich v ilegálnej ambulancii lekár má v kartotéke, zatiaľ nevedia, ani to, koľkých pacientov už podrobili operačným zákrokom. Podľa prezidenta lekárskej komory k takémuto závažného prípadu vôbec nemalo dôjsť."
Marian Kollár, Slovenská lekárska komora:
"Možnože je aj takou výzvou, aby došlo k nejakým zásadným zmenám nielen v evidencii lekárov, ale aj k nejakému administratívnemu sprehľadneniu a evidencii lekárov na Slovensku."
Rastislav Striško:
"Tvrdí, že ide o lekára, ktorý je ich členom."
Marián Kollár:
"No, máme informácie. Podľa našich údajov, ktoré máme k dispozícii, pán doktor Ghazi nemá absolvovanú žiadnu špecializáciu."
Rastislav Striško:
"Podľa slov Kollára je zarážajúce, že doteraz v priestoroch kliniky nevykonali orgány činné v trestnom konaní zásah pre účely získania zdravotných dokumentov a identifikáciu ľudí, ktorých podozrivý lekár a jeho operačný tím podrobil náročným operáciám."
Lucia Mihalíková, hovorkyňa KR PZ Bratislava:
"Vecou sa v súčasnosti zaoberáme. Bližšie informácie v tomto štádiu však nie je možné poskytnúť."

Na dofinancovanie zdravotníctva pôjde 35 miliónov eur
(25.10.2016; www.teraz.sk; Ekonomika, 16:22, s. -; TASR)

Rezort sa súdi s nemocnicou
(26.10.2016; Korzár; č. 249, REGIÓN , s. 2; KATARÍNA GÉCZIOVÁ)
JEJ DLHY NARÁSTLI TROJNÁSOBNE
Rezort zdravotníctva sa súdi s nemocnicou o neuhradené peniaze. Žiada vyplatiť 609-tisíc eur.
KOŠICE.
Od roku 2011 do 2015 dlh Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice narástol o vyše 300 percent. Je to druhý najväčší percentuálny nárast spomedzi slovenských nemocníc. Uvádza to správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Opisuje, že ku koncu vlaňajšieho roka záväzky univerzitnej dosiahli sumu vyše 68 miliónov eur, z toho po lehote splatnosti 60,4 milióna.
Splátkové kalendáre
Hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková menuje, že nemocnica v každom z kontrolovaných rokov dlžila za lieky, špeciálny zdravotnícky materiál, medicinálne plyny, potraviny, energie, telekomunikačné služby, za dodanie krvi aj ostatným nemocniciam.
"V kontrolovanom období nemocnica riešila úhradu záväzkov po lehote splatnosti voči dodávateľom uzatváraním splátkových kalendárov so zámerom eliminácie neproduktívnych nákladov (penále, trovy súdneho konania a poplatky)."
Hovorkyňa nemocnice Ladislava Šustová opisuje, že faktúry boli v rámci možností uhrádzané "podľa dôležitosti komodít tak, aby bolo zabezpečené plynulé poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom."
Platy najnákladnejšie
Najväčšie náklady pre nemocnicu znamenali mzdy a odvody, náklady na spotrebu materiálu a náklady na služby.
NKÚ opisuje, že platy pre zamestnancov tvorili najpodstatnejšiu nákladovú položku vo všetkých nemocniciach.
Počas rokov 2011 až 2015 košickej univerzitnej nemocnici stúpli výdavky na mzdy o 13 percent, v ostatných nemocniciach o 24 percent."Tento nárast bol spôsobený najmä nariadením vlády, ktorým bola stanovená mzda lekára."
Nemocnica ušetrila na liekoch. Náklady na nich podľa kontrolórov klesli o 31 percent.
Dlh - úroky
O splatenie dlhu žiada nemocnicu aj jej zriaďovateľ - ministerstvo zdravotníctva.
Ešte v roku 2008 dostala univerzitná 14,3 milióna na jednorazové oddlženie.
"Suma takmer 609-tis. predstavuje neuhradené úroky z návratnej finančnej výpomoci," vysvetľuje hovorkyňa rezortu Stanislava Luptáková. Pôžičku od štátu mala nemocnica splácať počas 15 rokov. V auguste 2011 jej však dlh, tak ako iným nemocniciam, odpustil. Záväzok do tohto termínu však podľa Luptákovej ostáva v platnosti a univerzitná ho musí splatiť.
Keďže to nerobí, ministerstvo sa rozhodlo ju žalovať. Žalobu podalo vlani v júni na Okresný súd Košice II. "Následne v júli 2015 okresný súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému UNLP Košice podala o odpor z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa," opisuje Luptáková.
Šustová doplnila, že si nemocnica počká na záverečné rozhodnutie súdu.


RÚVZ B. Bystrica sa podieľa na celosvetových aktivitách WHO
(25.10.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 20:32, s. -; nasabystrica.sme)

Primátor Partizánskeho žiada doriešiť legislatívu ohľadom záchytných staníc
(18.10.2016; Obecné noviny; č. 41, MONITOR , s. 29; Topoľčianske noviny)
Nemocnice často suplujú starostlivosť, ktorá nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
S výzvou na doriešenie legislatívy ohľadom zriaďovania protialkoholických záchytných staníc sa na kompetentné orgány obrátil primátor Partizánskeho Jozef Božik. To, že v Partizánskom, ako i iných mestách chýbajú, spôsobuje podľa neho problémy najmä zdravotníkom, ktorí sa musia starať o bezprístrešných obyvateľov pod vplyvom alkoholu. ,,Sú prípady, a nielen v Partizánskom, že niekoľkokrát počas mesiaca asociálni bezdomovci v podnapitom stave žiadajú o pomoc záchranku. A títo ľudia sú potom prevážaní do nemocníc nielen u nás, ale aj kdekoľvek na Slovensku," povedal J. Bôžik. Zdravotníci z Partizánskeho sa podľa jeho informácií stretávajú aj s agresívnym správaním sa ľudí, ktorí si sami sebe privolajú ich pomoc.
Samospráva Partizánskeho, ako zdôraznil primátor mesta, preto bude žiadať Združenie miest a obcí Slovenska a Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR, aby sa zaoberali riešením problematiky záchytných staníc, kde by boli umiestňovaní asociálni podnapití bezdomovci bez toho, aby sa zneužíval systém verejného zdravotného poistenia, ako aj verejného zdravotníctva. Úprava legislatívy záchytných staníc je podľa neho v poradí desiatym návrhom zo strany samosprávy Partizánskeho, ktorým chce riešiť problematiku asociálne sa správajúcich jedincov. ,,Nemocnice v praxi často suplujú starostlivosť, ktorá nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ľudia pod vplyvom alkoholu tak zdravotníckym zariadeniam zvyšujú náklady na hospitalizáciu, obťažujú hrubým správaním personál a pacientov. Niektorí opustia svojvoľne nemocnicu, čo spôsobuje problémy pri priznaní úhrad za hospitalizáciu takéhoto pacienta zo strany zdravotných poisťovní," ozrejmila hovorkyňa MZ SR Stanislava Luptáková. Problematiku záchytných staníc upravuje zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb z roku 1996. Ako z neho vyplýva, záchytnú izbu zriaďuje a jej spádové územie určuje MZ SR po dohode s obcou, pre ktorej územie je určená. ,,Dôležitým článkom pre vykonateľnosť zákona je mechanizmus presunu občana do záchytnej izby, ako aj zabezpečenie bezpečnosti," podotkla S. Luptáková.
Úhradu nákladov na prevádzku záchytnej izby podľa platnej legislatívy uhrádza zdravotníckemu zariadeniu, v ktorom sa nachádza, obec, a to v sume 24,13 eura na lôžko a deň. Za pobyt v nej je povinná zdravotníckemu zariadeniu zaplatiť osoba, ktorá v nej bola umiestnená, a to najneskoršie do 30 dní od doručenia výzvy na zaplatenie nákladov. ,,Aplikačná prax ukazuje, že táto problematika si vyžaduje legislatívne riešenie, predovšetkým jednoznačné definovanie kompetencií (najmä v súčinnosti s políciou, ktorá dohliada na verejný poriadok a asistuje pri agresívnych prípadoch), ako aj finančné krytie a zdroje poskytovania týchto služieb, vrátane povinností všetkých zainteresovaných subjektov," vysvetlila hovorkyňa rezortu zdravotníctva.

ZDRAVIE: Očkovanie proti chrípke poisťovne preplatia
(25.10.2016; Zemplínske noviny; č. 42, NOVINY ŠPECIÁL/INZERCIA , s. 13; TASR)
Zdravotné poisťovne potvrdili, že rovnako ako v minulých rokoch preplatia očkovanie proti chrípke všetkým svojim poistencom aj nad rámec zákona.
Zdravotné poisťovne potvrdili, že rovnako ako v minulých rokoch preplatia očkovanie proti chrípke všetkým svojim poistencom aj nad rámec zákona. Záujem o očkovanie zo strany Slovákov však býva každoročne nízky, vlani bolo zaočkovaných 4,5 percenta populácie. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča celkovú zaočkovanosť populácie vyššiu ako 30 percent. Zdravotné poisťovne musia zo zákona očkovanie preplatiť deťom od troch do 12 rokov, ľudom starším ako 59 rokov a dispenzarizovaným pacientom s niektorými závažnými chronickými ochoreniami. Poisťovne však preplatia vakcíny v rámci benefitov pre poistencov aj nad rámec povinností. "Všeobecná zdravotná poisťovňa hradí vakcínu proti chrípke všetkým poistencom, ktorí prejavia záujem o očkovanie," povedala jej hovorkyňa Petra Balážová. Za očkovanie neplatia ani poistenci súkromných zdravotných poisťovní. "Vakcínu proti chrípke hradíme v plnej výške, a to počas chrípkovej sezóny, teda od začiatku októbra do konca februára. Naši poistenci za vakcínu nič nedoplácajú," uviedol PR špecialista Dôvery Matej Štepianský. Rovnako je to aj v Union zdravotnej poisťovni. Dve vakcíny prepláca všetkým, rovnako aj ich podanie v ambulancii lekára.
Najvhodnejším časom naočkovanie sú mesiace október a november. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča očkovanie predovšetkým tehotným ženám, deťom od šesť mesiacov do päť rokov, osobám 65-ročným a starším, osobám s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, metabolickými, renálnymi a imunitnými poruchami, zdravotníckym pracovníkom.

Za útok na zdravotníka bude vyšší trest
(25.10.2016; www.mediweb.hnonline.sk; Aktuálne, 14:17, s. -; redakcia)

V rimavskosobotskej nemocnici je najväčšia pôrodnica v kraji
(25.10.2016; www.sme.sk; Krimi, 07:57, s. -; Ľubomíra Karmanová)

Študenti Lekárskej fakulty UPJŠ pripravili Ružový október
(25.10.2016; www.korzar.sme.sk; Spravodajstvo, 15:26, s. -; SITA)

Ružomberská nemocnica má akútny nedostatok krvi, prosí darcov o pomoc
(25.10.2016; www.webnoviny.sk; vzdravotnictve.sk, 12.48, s. -; sita)

Sestry a lekári absolvovali unikátny kurz
(24.10.2016; Žilinské noviny; č. 42, Žilina , s. 2; AJ)
Kurz endoskopickej chirurgie nosa absolvovali v žilinskej nemocnici lekári a sestry.
ŽILINA. Prehĺbiť poznatky o anatómii prínosových dutín, zoznámiť sa s prístrojovou technikou i praktické ukážky z operácií boli cieľom kurzu endoskopickej chirurgie nosa a prínosových dutín, ktorý sa v žilinskej nemocnici uskutočnil už 38. raz. Kurz je určený predovšetkým pre OLR lekárov, najmä začiatočníkov a operačné sestry. "Jeho doménou je, že sme sa nezamerali na demonštračné kurzy, kde lekári - špecialisti operujú a školiaci sa pozerajú na prenos z operačnej sály. My sme si zvolili taktiku, ktorá je potrebná pre prax. Školiaci urobia prvé kroky v endoskopických operáciách prínosových dutín pod naším dozorom priamou účasťou pri operačných výkonoch," vysvetlil vedúci lekár Pavol Lukášek.
Kurz trvá tri dni. Môže ho absolvovať najviac šesť účastníkov. Doteraz vyškolili sto lekárov a 80 operačných sestier. Kurz sa uskutočňuje dvakrát do roka. "Zlepšili sa mi poznatky o anatómii prínosových dutín. Pozitívom sú i prednášky lekárov z praxe. Mne to dalo nový rozmer. Je to iné, keď sú vám zodpovedané otázky a intenzívne sa problematike venujete 2 - 3 dni, ako keď pozorujete na oddelení, ako operuje primár," povedala jedna z absolventiek, lekárka Zuzana Káľavská z detskej fakultnej nemocnice v Košiciach. ORL centrum JAS je zakladateľom endoskopickej chirurgie prínosových dutín na Slovensku. Lekári ako prví v spolupráci s českými pracoviskami rozvinuli v žilinskej fakultnej nemocnici operáciu prínosových dutín. "Gro pacientov, ktorých operujeme, sú pacienti, postihnutí chronickým alergickým zápalom prínosových dutín s polypami," dodáva Lukášek.

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi