SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2016 » DECEMBER 2016

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 27.12.2016

Slováci sú na špičke v chorobách
(27.12.2016; Hospodárske noviny; mut. , titulná strana , s. 1; Zuzana Matuščáková)
Zuzana Matuščáková
Našinci sa dožívajú najmenej zdravých rokov života. Pod zlé výsledky sa môžu podpisovať aj nepresné dáta.
Bratislava - S oslavou 55. narodenín sa pripravte na život v chorobe. Ukazujú to posledné štatistiky OECD aj Eurostatu. Podľa nich sa Slováci v Európskej únii v priemere dožívajú najmenej rokov života v zdraví. O niečo horšie ako my sú na tom už len Lotyši.
Subjektívne vnímanie
Index berie do úvahy dáta o tom, koľkých rokov sa dožívame, v kombinácii so subjektívnym vnímaním zdravia ľudí. Za zlými výsledkami v prieskume môže stáť napríklad aj málo peňazí v zdravotníctve, upozorňuje Slovenská lekárska komora. Slovensko je totiž spomedzi krajín OECD medzi šesticou štátov, ktoré dávajú na zdravotníctvo najmenej peňazí v pomere k výkonu ekonomiky. "Pokiaľ ide o dáta a registre, ktorými disponujeme, ktoré zbierame a vykazujeme, nazdávam sa, že nie vždy sú celkom v poriadku, preto by som sa nerád ultimatívne vyjadroval k týmto rebríčkom a číslam," odkázal minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Podľa neho sa ministerstvo zdravotníctva radšej sústredí na to, ako znížiť odvrátiteľné úmrtia. Tie sú totiž podľa rezortu najlepším ukazovateľom efektivity zdravotnej starostlivosti. No aj v štatistikách o zbytočných úmrtiach patrí Slovensko k tým najhorším v Európskej únii.
Zlá štatistika
Na to, že štatistika o zdravých rokoch života nemusí mať až takú výpovednú hodnotu, upozorňuje sociológ Slovenskej akadémie vied Miloslav Bahna. Jej cieľom je totiž zistiť, aký podiel ľudí trpí takými zdravotnými problémami, ktoré trvajú viac ako pol roka. Otázka v slovenčine však podľa Bahnu nie je naformulovaná tak, aby zisťovala zdravotné obmedzenia, ktoré trvajú dlhšie. "Číslo je nespoľahlivé, lebo stojí na jednej otázke, ktorá u nás nemeria to, čo by mala," povedal o štatistike Bahna.
Rebríček zdravých rokov života*
71 NÓRSKO
73,6 ŠVÉDSKO
55,15 ESTÓNSKO
53,4 LOTYŠSKO
55,05 SLOVENSKO
73,3 MALTA
* Vek, ktorého sa obyvatelia krajiny dožívajú v zdraví

Drucker sa s lekármi zatiaľ nedohodol
(27.12.2016; Pravda; mut. , Slovensko , s. 4; Zlatica Beňová)
Zlatica Beňová
Spor o to, ako zaviesť späť do praxe prednostné ošetrenie. Lekári a zdravotnícky rezort sa rozchádzajú v tom, kedy za poplatok prednostne objednávať pacientov. Či počas bežných ordinačných hodín, alebo po nich. Ministerstvo preferuje druhú možnosť, tá by však bola pre pacientov drahšia. Zdravotné poisťovne totiž prácu lekárom v tomto čase neuhrádzajú.
Minister Tomáš Drucker spresnil, že o poplatkoch hovoria vo dvoch rovinách. Jedna sa týka služby, ktorá nesúvisí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v druhej zas ide o doplatok, takzvanú priamu platbu, v dodatočných poordinačných hodinách. "Ak dnes lekár šesť hodín vyšetruje, tak sú pacientom bezodplatne k dispozícii, nikomu z nich neuberáme. Ale sú tu, povedzme, ešte extra hodiny, za ktoré si pacient môže priplatiť," vysvetlil Drucker. Podľa neho to závisí od lekárov, či chcú také extra hodiny vytvoriť, a tiež od pacientov, či budú na extra časy chodiť. Drucker hovorí, že lieky predpísané mimo ordinačných hodín budú chorým hradené poisťovňami.
Ambulantní lekári nesúhlasia s objednávaním po ordinačných hodinách. "Lekári by si mali na objednaných pacientov za poplatok vyčleniť počas ordinačných hodín konkrétne časové úseky. Mimo nich by prijímali pacientov bez objednania," vysvetlil prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth. Čo sa týka výšky poplatku, tá by sa podľa neho mala pohybovať okolo piatich eur, závisieť to bude aj od regiónu.
Na ošetrovanie mimo ordinačných hodín im podľa šéfa súkromných lekárov nestačia limity od zdravotných poisťovní. Už teraz ich, prevažne špecialisti, vyčerpajú aj v polovici mesiaca. Doktori potom vyšetrujú na náklady ambulancií, čo pre nich znamená finančnú stratu. Ak by mali liečiť chorých po skončení ambulovania, strata by len narástla.
V prípade, že by mali lekári pracovať po ordinačných hodinách, musel by si pacient zaplatiť celé vyšetrenie. A to by podľa Šótha stálo viac ako päť eur. "Vychádzalo by sa z katalógu výkonov, záležalo by, o aké vyšetrenie ide, akými prístrojmi, koľko zdravotníckeho materiálu sa minie, orientačne môžem povedať, že by mohlo ísť o sumu 50 eur," doplnil s tým, že na priame platby fungujú viaceré súkromné zdravotnícke centrá.
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová tvrdí, že verejnosť je pri poplatkoch za prednostné vyšetrenie rozdelená na dve skupiny. "Časť chce ich návrat, ale tak, aby boli ekonomicky únosné. Potom je tu skupina dôchodcov, ekonomicky slabších skupín, ktorí sa s poplatkom nestotožňujú, nemajú ho z čoho platiť," povedala Lévyová.
Vyšetrovanie za primeranú sumu po ordinačných hodinách by podľa nej privítalo viacero pacientov, pretože by nemuseli odchádzať z práce. Ide hlavne o mladších a ekonomicky aktívnych. Na priamu platbu, ktorá by bola vyššia, by mnohí nemali peniaze. Je to podľa nej na diskusiu zainteresovaných strán. Pacientsku asociáciu ministerstvo neprizýva na rokovania. Lévyová by to chcela zmeniť. Dúfa, že v januári na ďalšom stretnutí by už nemuseli chýbať.
Asociácia apeluje na to, aby sa stanovila horná hranica poplatkov. "Prieskumy uvádzajú strop päť eur. Podľa nášho vyšlo, že pacienti sú ochotní za prednostné ošetrenie zaplatiť najviac 7,70 eura," uviedla Lévyová.
Poplatok za prednosť zrušil parlament, v ambulanciách sa nevyberá asi rok. Pacienti poukazujú na to, že aj tak je v úhradách chaos. "Nemôžeme sa tváriť, že sa poplatky nevyberajú, pretože ich lekári inkasujú aj dnes a pacienti nevedia, za čo majú platiť," pripomenula šéfk a pacientskej asociácie. Novelu zákona o poplatkoch by chcel Drucker predložiť na vládu vo februári budúceho roka. Pri znovuzavedení prednostného ošetrenia sa opiera o prieskum Národného centra zdravotníckych informácií. Podľa neho viac než 70 percent je ochotných si za takúto službu zaplatiť.
Minister doplnil, že primárnym účelom je ochrana pacienta, ktorý často zápasí s tým, že musí v ambulancii platiť nejaké úkony. Príčinou sporov sú podľa neho aj subjekty, ktoré prevádzkujú objednávací systém pre lekárov. Cez ne si dnes pacienti hradia objednaný termín. Novela by mala takýmto praktikám zabrániť.
Možnosti, ako zaviesť prednostné ošetrenie
Objednanie v rámci ordinačných hodín
Výhody
chorý nečaká v čakárni, príde na presne stanovenú hodinu
vyšetrenie hradí zdravotná poisťovňa, pacient uhradí len poplatok, napríklad päť eur
Nevýhody
objednaní za poplatok môžu byť konfrontovaní s neplatiacimi pacientmi
počty vyšetrení limitujú zdravotné poisťovne
Možnosti, ako zaviesť prednostné ošetrenie
Objednanie po ordinačných hodinách
Výhody
pacient nečaká, nie je konfrontovaný s inými chorými
Nevýhody
celé ošetrenie si musí zaplatiť z vlastného vrecka, čo môže byť aj 50 eur
ZDROJ: ASOCIÁCIA SÚKROMNÝCH LEKÁROV
S objednávaním po ordinačných hodinách ambulantní lekári nesúhlasia.

Dávkovať liek pre dieťa nemožno od oka, rodičovi poradí i lekárnik
(26.12.2016; www.teraz.sk; Import, 13:08, s. -; TASR)
Verejnosť by mala poradenstvo od lekárnikov viac využívať, myslí si Slovenská lekárnická komora. Preto začala v tejto veci robiť osvetové kampane.
Ilustračná snímka Foto: TASR/Pavol Ďurčo
Bratislava 26. decembra (TASR) - Dospelý užíva jednu tabletu, dieťaťu tak bude stačiť menšia dávka, napríklad štvrtina z nej. Nie vždy to zákonite musí byť pravda, upozorňujú lekárnici.
Niekedy môže dieťa dostať inú dávku, ako predpokladajú rodičia, možno aj väčšiu. Preto by sa mali pri nákupe voľnopredajných liekov poradiť o jeho dávkovaní s lekárnikmi. Pozorne si treba prečítať aj príbalový leták.
Verejnosť by mala poradenstvo od lekárnikov viac využívať, myslí si Slovenská lekárnická komora (SLeK). Preto začala v tejto veci robiť osvetové kampane. Naposledy sa zamerala práve na užívanie liekov pediatrickými pacientmi. Ľudia by sa podľa komory nemali hanbiť spýtať v lekárňach, akým spôsobom môžu lieky dávkovať deťom. Ľudia sa o tejto výzve SLeK-u môžu viac dozvedieť priamo v lekárni cez informačné letáky. "Do osvetových projektov sa zapojilo 218 lekární z celého Slovenska," povedal prezident SLeK-u Ondrej Sukeľ.
SLeK vydala aj publikáciu venovanú farmakoterapii detských pacientov. Distribuovaná bude lekárnikom zapojených v projekte. Tí v súčasnosti testujú aj takzvanú dávkovaciu kalkulačku, ktorá im vypočíta vhodné množstvo lieku pre dieťa.
"Projekt osvetových kampaní SLeK-u vyvolal ohlas u odbornej i širokej verejnosti, vyústilo to do jeho prezentovania v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ," povedal Sukeľ. SLeK vzdelávala cez letáky v lekárňach počas tohto roka pacientov aj v oblasti správneho skladovania liekov či ich zneškodňovania. V brožúrach tiež vysvetľovala, či a ako užívať lieky počas dojčenia.

Nový bod na mape kúpeľov
(26.12.2016; Televízna stanica TA 3; Žurnál; 12.00; por. 6/12; Jozef Slivenský / Jozef Dúbravský)
Jozef Dúbravský, moderátor:
"Prvého januára pribudne na oficiálnej kúpeľnej mape Slovenska nový bod, v poradí 23. Novým kúpeľným miestom našej krajiny sa stane obec Červený Kláštor. Mnohí to považujú za zvláštne, pretože táto obec zatiaľ pôsobí až príliš pokojne a kúpeľné miesto na prvý pohľad v ničom nepripomína. Domáci si však od svojho nového vládou udeleného štatútu veľa sľubujú."
Jozef Slivenský, reportér TA 3:
"Táto síce nie veľmi voňavá, ale zatiaľ chutná a mimoriadne liečivá voda, priťahovala už v 14. storočí kartuziánskych a neskôr kamalbulských mníchov."
Vladimír Šmída, marketingový manažér kúpeľov Červený kláštor:
"Využívali vo svojej liečiteľskej praxi práve túto vodu smerdžonka, najznámejším mníchom z kamalbulskej rehole je istotne legendárny lietajúci mních Cyprián."
Jozef Slivenský:
"Svoju slávu liečivá voda žala aj za Rakúsko-Uhorska, vtedy to boli vychýrené kúpele, jedny z desiatich najznámejších vôbec. Po druhej svetovej vojne však začali liečivý prameň zanášať nánosy odpadu."
Vladimír Šmída:
"Jediná pôvodná kúpeľná budova, ktorá sa tu zachovala, je prvá murovaná kúpeľná budova z roku 1884."
Jozef Slivenský:
"Kúpele zanikli a vyše 60 rokov liečivý prameň smerdžonka dusili nánosy. Vyslobodili ho až v roku 2012. Obec privítala investora, ktorý tu kúpele vzkriesil. Pred pár týždňami vláda rozhodla o tom, že Červený Kláštor bude oficiálnych kúpeľným miestom."
Štefan Džurný, starosta Červeného Kláštora:
"Sa ukončil legislatívny proces, ktorý trval dva roky, od roku 2014, kedy sme po prvýkrát podali žiadosť na ministerstvo zdravotníctva. Naozaj sme radi, je to honor pre obec Červený Kláštor."
Jozef Slivenský:
"Úprimne, zatiaľ to v Červenom Kláštore ako v kúpeľnej obci nevyzerá, žije si svoj pokojný zimný život. Tí, ktorí tu v cestovnom ruchu niečo znamenajú, však pred sebou majú veľké plány."
Štefan Džurný:
"Čakáme vzrast klientely, to vyvolá aj dopyt po pracovných miestach. Otvárajú sa otázky pre investorov."
Návštevníci kúpeľov:
"Potvrdzujem, áno, že má dobré účinky."
"Práve my sme teraz boli tu v Poľsku po tej lávke a tiež si myslíme, že to prinieslo určite rozvoj turistiky."
Vladimír Šmída:
"Je tu aj trošku istá paralela s históriou, kedy vlastne v roku 1887 sa kúpele, vtedajšie kúpele Smerdžonka dostali na oficiálnu mapu uhorských kúpeľov. O 130 rokov neskôr v roku 2017 získala obec Červený Kláštor štatút kúpeľného miesta."

Detenčné centrum pre duševne chorých zločincov by mali začať stavať na budúci rok
(26.12.2016; www.sme.sk; Z domova, 16:20, s. -; SITA)
Odhadované náklady sú 13 až 15 miliónov eur.
Tomáš Drucker.(Zdroj - SITA)
BRATISLAVA. Detenčné centrum pre duševne chorých zločincov by sa malo začať stavať na budúci rok. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker pre médiá potvrdil, že spolu s ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou plánuje začiatkom roka predložiť na vládu materiál o vybudovaní detenčného centra už v budúcom roku.
"Sú na to plánované aj finančné prostriedky," zdôraznil. Odhadované náklady sú 13 až 15 miliónov eur. Minister dodal, že teraz sa uvažuje o vybudovaní centra pri Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach.
Ak sa v budúcnosti bude stavať nové väzenské zariadenie v Rimavská Sobote, tak jeho súčasťou by malo byť druhé detenčné centrum, dodal. Počíta sa s kapacitou 75 osôb na jedno zariadenie.
Detenčný ústav je zariadenie pre duševne chorých zločincov, ktorí sú v súčasnosti umiestňovaní v psychiatrických nemocniciach alebo vo väzení, čo však nie je vhodné. V detenčnom ústave by boli pod dohľadom lekárov aj dozorcov. O nevyhnutnosti ústavu sa na Slovensku hovorí už roky.
Výstavbu detenčného ústavu schválila vláda ešte v roku 2008, vyčlenila na ňu 4,2 milióna eur. V roku 2011 sa dostavba ústavu v Hronovciach v okrese Levice nakoniec nerealizovala a peniaze na to určené prepadli.
Minister financií Peter Kažimír po schválení budúcoročného rozpočtu na vláde v súvislosti s touto témou vyhlásil, že "detenčné centrum musíme postaviť a musíme prestať o tom rozprávať." "Keď bude dohoda, budú peniaze okamžite uvoľnené," sľúbil šéf štátnej kasy.

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi