SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2017 » FEBRUÁR 2017

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 21.2.2017

 Košická nemocnica zrušila psychiatriu pre deti a tínedžerov
(21.02.2017; www.kosice.korzar.sme.sk; Košice Korzár / Spravodajstvo, , s. -; Katarína Gécziová)

Teraz ich musia voziť do Michaloviec.
KOŠICE. V druhej najväčšej slovenskej nemocnici deti ani dospievajúcich tínedžerov s psychickými problémami nehospitalizujú.
Univerzitná nemocnica L Pasteura zrušila vlani v septembri psychiatrické oddelenie pre adolescentov. Dôvodom je podľa jej vyjadrenia nedostatok odborníkov.
Jej hovorkyňa Ivana Stašková pripomína, že chýbajúci lekári v tomto odbore sú celoslovenský problém.
Pacienti sú tak nasmerovaní na Pedopsychiatrické oddelenie Psychiatrickej nemocnice Michalovce.
Podľa Staškovej sa tam v prípade potreby akútnej hospitalizácie odosielajú pacienti z okolia Košíc.
Univerzitná nemocnica rovnako spolupracuje aj s Detskou psychiatrickou liečebňou Hraň.
"V prípade urgentnej hospitalizácie pacientov nad 16 rokov je možné ich krátkodobo hospitalizovať aj na akútnych psychiatrických oddeleniach pre dospelých v UNLP v Košiciach."
Najprv deti, potom adolescenti
Ešte v roku 2013 zaniklo detské psychiatrické oddelenie.
"Zrušené bolo z dôvodu rešpektovania Charty práv detského pacienta, podľa ktorej sa zdravotnícka starostlivosť pediatrickým pacientom má poskytovať v zariadeniach určených len pre deti a špecialistami na to určenými."
Netrpelo pritom nedostatkom pacientov. Jeho vyťaženosť sa pohybovala na úrovni 80 - 90 percent pri 15 lôžkach.
Univerzitná nemocnica podľa Staškovej nedisponuje právom ani možnosťou poskytovať takéto služby. "Tieto kritériá spĺňa Detská fakultná nemocnica."
Ping-pong medzi košickými nemocnicami
Detská nemocnica argumentuje, že nemá v zriaďovacej listine ani v rozhodnutí o povolení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia starostlivosť v psychiatrickom odbore.
Zároveň poukazuje, že ani v minulosti nemala samostatné pracovisko detskej psychiatrie.
"V najbližšej budúcnosti neplánujeme zriadiť takéto lôžkové pracovisko, a to z dôvodu absencie vhodných priestorov. Okrem priestorových kapacít by si pracovisko vyžadovalo aj personálne pokrytie a momentálne nedisponujeme kvalifikovanými špecialistami uvedenej odbornosti," odpísali zo sekretariátu riaditeľstva.
Nemocnica dodáva, že z týchto dôvodov ani neprevádzkuje špecializovanú ambulanciu detskej psychiatrie.
Kvôli novým skracujú čas iným
Riaditeľ michalovskej psychiatrickej nemocnice Vladimír Lesník potvrdil, že ich ešte vlani univerzitná nemocnica požiadala o "prednostné prijímanie detských a adolescentných pacientov v súvislosti s dočasným uzavretím ich adolescentného oddelenia."
Od vlaňajšieho septembra na akútnom detskom psychiatrickom oddelení hospitalizovali 138 pacientov z celého Slovenska, vrátane 28 z okresu Košice.
Lesník pokračuje, že toto špecializované oddelenie disponuje 30 lôžkami a prevažne býva vyťažené na sto percent. Pomáhajú tam deťom od 3 do 18 rokov.
"Noví pacienti, ktorým je nutné poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť, sú prijímaní na úkor skrátenia doby hospitalizácie iných pacientov," poukazuje riaditeľ.
Personál si vychovávajú
Konštatuje, že momentálne majú dostatočný počet lekárov v špecializačnom odbore psychiatria a detská psychiatria. Vysvetľuje, že sa priamo v nemocnici venujú vzdelávaniu a špecializácii zamestnancov.
"Všetci u nás pracujúci lekári sa špecializovali resp. špecializujú v psychiatrických odboroch počas trvania pracovného pomeru v našom zdravotníckom zariadení. Stretávame sa ale aj s faktom, že u nás pracujúci a vyšpecializovaní lekári sú oslovovaní inými zdravotníckymi zariadeniami s pracovnou ponukou."
Detský psychiater: Nie je to OK
Korzárom oslovený detský psychiater, ktorý nechce byť menovaný, si myslí, že absencia detských a dorasteneckých lôžok v Košiciach nie je v poriadku. "Zrušené oddelenia sú určite potrebné."
FakTom však podľa neho ostáva, že detských psychiatrov je na Slovensku málo. "Pedopsychiater má veľmi náročnú prácu - pohovory s rodičmi, informácie od ostatnej rodiny..."
Odborník dodáva, že napriek náročnosti nie sú detskí psychiatri na tom platovo rovnako ako ich kolegovia, ktorí liečia dospelých pacientov.
Ministerstvo zdravotníctva konštatuje, že psychiatrická starostlivosť pre deti a dorast je zabezpečená. Jeho hovorkyňa Zuzana Eliášová poukazuje, že zdravotnú starostlivosť dorasteneckým pacientom môže poskytnúť aj bežný psychiater.
24 nových
Budúci detskí psychiatri študujú na bratislavskej lekárskej fakulte. "Od roku 2012 je spolu zaradených 24 účastníkov. Priemerne ročne ukončia špecializačné štúdium približne 3 absolventi."
Podľa rezortu slúži pre detských psychiatrických pacientov ako ústavné zariadenie práve michalovská psychiatrická nemocnica.
Zároveň tvrdí, že si je vedomý nedostatku lekárov - špecialistov v niektorých slovenských regiónoch. "Momentálne analyzujeme, ktoré medicínske špecializácie a ako intenzívne je v rámci rezidentského programu potrebné posilniť."
Rezidentský program má dostať viac lekárov do vidieckych ambulancií.
Eliášová dodáva, že psychické problémy detí môže riešiť psychiater alebo psychológ aj ambulantne.

Beblavý píše Ficovi
(21.02.2017; Hospodárske noviny; mut. , SPRAVODAJSTVO , s. 3; TASR)

Bratislava - Opozičný poslanec Miroslav Beblavý trvá na potrebe zastaviť presun časti akcií špecializovaných nemocníc pod štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Napísal preto list premiérovi Robertovi Ficovi. Myslí si, že šéf rezortu zdravotníctva Tomáš Drucker koná netransparentne, a v presune vidí naďalej riziká. "Minister nepostupuje transparentne v tejto veci a zároveň aj preukázateľne nehovorí pravdu a nevyvrátil ani podozrenia, ktoré som hovoril," povedal dnes Beblavý. Ešte minulý týždeň upozornil, že ak dôjde k prevodu akcií, pôjde o konflikt záujmov, ochromia sa mechanizmy verejnej kontroly a umožní sa privatizácia nemocníc. Rezort následne jeho vyjadrenia odmietol. Beblavý poukázal na to, že ministerstvo o presune akcií nekomunikuje tak aktívne, ako tvrdí. Podotkol, že v ozdravnom pláne sa len v jednej z príloh spomína možnosť nepeňažného vkladu. "Indikuje to vedomie ministra zdravotníctva, že tento projekt nebude populárny, a čím menej sa o tom povie, tým to bude lepšie," skonštatoval. (TASR)

Aj v Žiari pracujú lekári z Ukrajiny. Ľudí je málo
(21.02.2017; Noviny Žiarskej kotliny; č. 07, MY Náš región , s. 2; IVA ZIGOVÁ)

Aktuálne ponuky práce potvrdzujú, že v Žiari chýbajú špecialisti pre vnútorné lekárstvo, pediatriu, neurológiu či chirurgiu.
ŽIAR NAD HRONOM. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pre okresy Banská Štiavnica, Žarnovica a Žiar nad Hronom hlási už tradične nielen nedostatok strojárov a hutníkov, ale aj lekárov a zdravotných sestier. Problém s nedostatkom zdravotníckeho personálu má aj Všeobecná nemocnica v Žiari nad Hronom.
Dlhodobý problém
Žiarska nemocnica podľa jej riaditeľa Branislava Jaďuďa dlhodobo hľadá vhodných ľudí na voľné pracovné pozície lekárov a sestier pre všetky oblasti. "Urgentne potrebujeme zdravotnícky personál na interné oddelenie," povedal o aktuálnej situácii.
Skúsenosti tu majú aj s cudzincami. V súčasnosti pracuje v nemocnici v Žiari päť lekárov z Ukrajiny a v nemocnici v Banskej Štiavnici jedna zdravotná sestra z rovnakej krajiny.
"Zamestnanie lekárov z Ukrajiny sa však stalo omnoho komplikovanejším z dôvodu potreby absolvovať odbornú skúšku pre lekárov, ktorí prišli na Slovensko po 1. januári 2016. Koncom minulého roku však takúto odbornú skúšku úspešne neabsolvoval ani jeden ukrajinský lekár, ktorých sa na nej zúčastnilo niekoľko desiatok z celého Slovenska," poznamenal na margo podľa neho komplikovaného postupu pri získavaní povolenia pracovať u nás riaditeľ nemocnice.
Podľa aktuálnych požiadaviek musia záujemcovia o zamestnanie spĺňať nielen odborné predpoklady, ale aj ovládať slovenský jazyk.
Práve v regiónoch pritom odliv domácich mladých absolventov lekárskych a zdravotníckych fakúlt, ale aj stredných zdravotníckych škôl do zahraničia, najčastejšie Českej republiky, Nemecka, Rakúska, Veľkej Británie a Írska, podľa Jaďuďa cítiť výraznejšie ako vo veľkých mestách.
Motivujú aj bytmi
Rezort zdravotníctva len nedávno odkázal, že zabezpečiť dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti je povinnosťou zdravotných poisťovní, personálne pritom musia nemocnice zabezpečiť ich zriaďovatelia.
Ministerstvo vo vyjadrení pre denník Pravda odporučilo zriaďovateľom cez hovorkyňu Zuzanu Eliášovú, aby využili všetky motivačné prostriedky.
"Lekárom a sestrám okrem spravodlivého a motivačného ohodnotenia vieme ponúknuť ubytovanie v našich nemocničných bytoch," spomenul riaditeľ nemocnice. Myslí si tiež, že vsieti Svet zdravia skupiny Penta Investments, do ktorej patrí aj tá žiarska, sa môžu rýchlejšie rozvíjať ako napríklad v štátnych nemocniciach. IVA ZIGOVÁ
Nedostatok personálu. Lekári a sestry chýbajú najmä v regiónoch. Ilustr. foto: Ján Krošlák

Sprísnenie kontroly hospodárenia nemocníc
(20.02.2017; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 17:00; por. 10/14; Erik Potocký / Ctibor Michalka)

Ctibor Michalka, moderátor:
"Riaditelia všetkých štátnych nemocníc by mali podliehať rovnakým pravidlám pri konflikte záujmov ako tí, ktorí vedú nemocnice, ktoré sú štátnymi akciovými spoločnosťami. V rámci sprísnenia kontroly hospodárenia nemocníc to navrhuje minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Zmenu v zákone navrhuje rezort spravodlivosti."
Erik Potocký, redaktor:
"Vedenie nemocnice, ktorá je štátnou akciovou spoločnosťou, musí podľa ústavného zákona podávať napríklad majetkové priznanie. Takými sú napríklad nemocnica v Poprade či špecializované ústavy. Takéto pravidlá by sa mali rozšíriť aj na nemocnice, ktoré fungujú ako príspevkové organizácie. Navrhuje minister zdravotníctva Tomáš Drucker."
Tomáš Drucker, minister zdravotníctva SR (nom. Smeru-SD):
"Prečo štatutárny orgán v príspevkovej organizácii, teda fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom, nezodpovedá celým svojím majetkom za škody spôsobené spoločnosti úplne obdobne, ako je to v prípade obchodných spoločností? My nechceme obchodné spoločnosti, ale zároveň hovoríme, že štandardy riadenia by mali byť rovnaké. Či už čo sa týka kontroly, preukazovania majetku, či už sa týka zodpovednosti za škodu a tak ďalej."
Erik Potocký:
"Hoci minister Tomáš Drucker nechce meniť nemocnice na akciové spoločnosti, štátne nemocnice budú podľa neho hospodáriť lepšie, ak budú podliehať podobným prísnejším kritériám, ktoré platia v akciových spoločnostiach. Ak by k takémuto rozšíreniu povinností došlo, muselo by sa týkať všetkých príspevkových organizácií štátu. Preto je táto otázka v kompetencii ministerstva spravodlivosti. Rezort spoločné rokovania o tejto veci potvrdil. Hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla."
Peter Bubla, hovorca ministerstva spravodlivosti:
"Vnímame túto iniciatívu ministra zdravotníctva ako súčasť balíka, na ktorom pracujeme, pokiaľ ide o zodpovednosť verejných funkcionárov."
Erik Potocký:
"Konkrétnu zmenu zákona chce ministerstvo spravodlivosti predložiť ešte tento rok."

Ako pomôcť Všeobecnej zdravotnej poisťovni
(20.02.2017; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 5/25; Iveta Gombošová / Ľubomír Bajaník)
Ľubomír Bajaník, moderátor:
"Ministerstvo zdravotníctva má podľa poslanca Miroslava Beblavého aj iné možnosti, ako zachrániť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Aktuálne je v hre prevod akcií špecializovaných ústavov do jej majetku. V súčasnosti má VŠZP majetkový mínus osemdesiat miliónov eur. Miroslav Beblavý hovorí napríklad aj o ocenení poistencov. Takto si pred rokmi navýšila majetok Dôvera."
Iveta Gombošová, redaktorka:
"Ešte minulý týždeň ministerstvo zdravotníctva oznámilo zámer previesť akcie svojich štyroch špecializovaných ústavov na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Zvýšil by sa tak majetok poisťovne a vyhla by sa nútenej správe, do ktorej smeruje po tom, ako bývalé vedenie vyrobilo za rok stratu dvesto miliónov eur. Minister zatiaľ prevod akcií považuje za najlepšie riešenie."
Tomáš Drucker, minister zdravotníctva SR (nom. Smeru-SD):
"Buď štát naleje peniaze do základného imania vo finančnej podobe a tu opakujem, toto sa už udialo. Máme tu návrhy na arbitráže za nedovolenú štátnu pomoc, je tu vysoké riziko. Ďalšia, posledná z možností je takzvaný nepeňažný vklad."
Iveta Gombošová:
"Poslanec Miroslav Beblavý však upozorňuje na to, že aj nepeňažný vklad, teda prevod akcií, by mohol byť problémom."
Miroslav Beblavý, poslanec NR SR (nezaradený):
"Ak naozaj je naliatie hotovosti do Všeobecnej zdravotnej poisťovne nepovolenou štátnou pomocou, tak je nespochybniteľne nepovolenou štátnou pomocou aj vloženie týchto akcií."
Iveta Gombošová:
"K tomuto názoru sa prikláňa aj právnik. Dodáva však, že podľa rozhodnutia Európskej komisie sa nepovažuje finančná pomoc v zdravotnej poisťovni za štátnu pomoc. Túto otázku riešila komisia v roku 2014, keď štát vtedy obdobne zachraňoval Všeobecnú zdravotnú poisťovňu z dlhov a napadla to finančná skupina Penta, ktorá vlastní poisťovňu Dôvera."
Andrej Leontiev, advokát Taylor&Wessing:
"Slovenský systém zdravotného poistenia ako keby, veľmi zjednodušene, nepredstavoval podnikateľské prostredie, v ktorom hovoríme o nejakej hospodárskej súťaži, ktorú môže táto štátna pomoc vychýliť alebo ovplyvniť. Ak sa stotožníme s tým stanoviskom Európskej komisie, tak je to jedno, či štát poskytne finančné prostriedky alebo nejaký majetok."
Iveta Gombošová:
"Aj poisťovňa Dôvera si v minulosti zvyšovala hodnotu majetku. Urobila to tak, že ocenila svoj poistný kmeň a zarátala ho do majetku. Podľa poslanca Beblavého by malo ministerstvo zdravotníctva zvážiť aj takýto postup."
Zuzana Eliášová, hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR:
"Ministerstvo zdravotníctva má úprimný záujem konať v záujme občanov tejto krajiny. Do konca februára plánujeme vytvoriť pracovnú skupinu a plánujeme v nej ponúknuť aj účasť pánovi poslancovi Beblavému."
Iveta Gombošová:
"Viac k možným scenárom rezort zatiaľ povedať nechce."

Urgentný príjem v Čadci už slúži obyvateľom
(20.02.2017; Žilinské noviny; č. 07, región , s. 10; FRANTIŠEK UJHÁZI)

V pondelok 13. februára minister zdravotníctva Tomás Drucker slávnostne prestrihol pásku na novovytvorenom urgentnom príjme.
ČADCA. Podľa novej koncepcie ministerstva zdravotníctva sa počíta na Slovensku so šiestimi traumacentrami a približne 31 urgentnými príjmami.
"Práve do tejto siete patrí aj Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci, ktorá bude zabezpečovať pre svoju spádovú oblasť urgentnú zdravotnú starostlivosť," povedal počas otvorenia urgentného príjmu minister Drucker. Nemocnica bude podľa neho môcť vďaka zaradeniu medzi 31 urgentných príjmov čerpať v budúcnosti financie z európskych fondov.
Výstavba stála 660-tisíc eur
Predseda ŽSK Juraj Blanár povedal, že vo všetkých štyroch zdravotníckych zariadeniach s poliklinikou prebieha výstavba urgentných príjmov, pričom ten v Čadci je prvým, ktorý spúšťajú do prevádzky. Celková hodnota výstavby zariadenia v Čadci stála takmer 660-tisíc eur. "Stavebná časť stála niečo cez 380-tisíc eur. Zvyšok tvorí prístrojová časť a kompletné vybavenie príjmu," dodáva Blanár.
Financie na výstavbu všetkých štyroch urgentných príjmov, ktoré stoja niečo vyše troch miliónov eur, získal ŽSK z úveru pre zdravotníctvo. "V súčasnosti sú najlepšie úrokové sadzby, aké sme mohli využiť, preto sme investovali do urgentného príjmu," priblížil financovanie predseda ŽSK.
Chýba iba magnetická rezonancia
V súčasnosti je v Kysuckej nemocnici v Čadci diagnostická technika, ktorá je plne digitalizovaná, vrátane zálohovania tzv. paxu, mamogragu, CT prístrojov, röntgenov. "Našou ďalšou víziou je, aby sme v urgentnom príjme v budúcnosti zriadili magnetickú rezonanciu, a tým budeme úplne vybavení diagnostickou technikou, ktorou poskytneme tú najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť," dodáva Blanár.
Doposiaľ prijímali v nemocnici pacientov v úzkych chodbách. "Často sa stávalo, že pacient aj blúdil po okolí," hovorí Martin Šenfeld, riaditeľ Kysuckej nemocnice.
Urgentný príjem podľa neho veľmi pomôže. Bude sa skladať z dvoch častí, úrazovej a internej. V nich budú pracovať dvaja lekári, internista a úrazový chirurg. "Prípadne bude privolaný aj iný lekár," hovorí o fungovaní oddelenia Šenfeld.
Súčasťou urgentného príjmu bude aj recepcia, od ktorej si sľubujú práve to, že pacient už nebude blúdiť po nemocnici. Tu bude slúžiť záchranár, ktorý sám môže poskytnúť pomoc, ak to bude potrebné. "Verím, že do budúcnosti sa nám podarí nemocnicu vybaviť magnetickou rezonanciou, ktorá je veľmi potrebná," približuje riaditeľ ďalšiu nutnú investíciu.
V súčasnosti pacienti dostávajú veľakrát termíny v okolitých súkromných zariadeniach, ktoré im nevyhovujú. "Trávia veľa času v nemocnici a stáva sa aj to, že vyšetrenie prichádza neskoro," dodáva Martin Šenfeld.
FRANTIŠEK UJHÁZI

Ozdravný plán Všeobecnej zdravotnej poisťovne pobúril poslancov: Nová zmena by priťažila týmto pacientom!
(20.02.2017; www.cas.sk; Správy, 19:45, s. -; TASR)

Otvoriť galériu
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) navrhuje v rámci ozdravných opatrení pre svoju rekordnú stratu zmeniť preplácanie liečby pre ľudí s ochoreniami zraku.
Ministerstvu zdravotníctva predložila návrh na zmenu predpisovania dvoch liekov na degeneráciu makuly a makulárny edém, liečba by sa tak skrátila a pacienti by sa k nej dostali neskôr. Upozornil na to denník Sme.
"Návrh na úpravu indikačných obmedzení bude posudzovať kategorizačná komisia v spolupráci s odborníkmi pre danú oblasť, to znamená, že v tejto chvíli je predčasné hovoriť o tom, či a v akej podobe bude návrh prijatý, prípadne do akej miery dokáže VšZP znížiť náklady na túto liečbu," uviedla hovorkyňa VšZP Petra Balážová. Náklady na liečbu liekmi, ktoré sa podávajú vo forme injekcií do oka, predstavovali vlani podľa jej slov 21 miliónov eur.
Podľa denníka Sme by v prípade, že návrh prejde, pacienti nedostali liečbu hneď od začiatku ochorenia ako doteraz, ale až keď stratia polovicu zrakovej ostrosti. Po novom má trvať maximálne dva roky. Rovnako by sa injekcia mala pichať len do jedného oka. "Napríklad v Českej republike je táto liečba obmedzená na 1 oko a hodnotu glykovaného hemoglobínu 7 % pri poškodení zraku v dôsledku diabetického makulárneho edému," argumentuje VšZP.
Návrh štátnej poisťovne ostro kritizoval opozičný poslanec a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár. Označil ho za genocídu na zdraví občanov. Vyzval preto ministra Tomáša Druckera (nominant Smer-SD) aj premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby takéto nezmyselné ozdravovanie štátnej poisťovne neodobrili. "Nemôžeme predsa nechať ľudí oslepnúť. Chceme ich vyzvať, aby v žiadnom prípade toto nepodporili."
O návrhu VšZP bude teraz rozhodovať ministerstvo zdravotníctva. "Ministerstvo pozitívne vníma snahu VšZP zameranú na hľadanie úspor, avšak je presvedčené, že tieto návrhy úsporných opatrení nesmú byť primárne zamerané na úspory na pacientoch a zároveň je potrebné viesť o týchto opatreniach aj širší dialóg s odbornou obcou. Ministerstvo zdravotníctva bude preto iniciovať odbornú diskusiu na túto tému a až následne posúdi predmetný návrh," reagovala jeho hovorkyňa Zuzana Eliášová.
Štátna poisťovňa musí pre rekordnú minuloročnú stratu plniť ozdravný plán. Ten počíta s tým, že náklady na zdravotnú starostlivosť medziročne klesnú o tri percentá. VšzP okrem spomínanej zmeny navrhla aj ďalšie v úhradách liečby hepatitídy typu C. Dostali by ju iba pacienti bez rizikovej anamnézy. Do tej má patriť alkohol, drogy, tetovanie či piercing. "V každom prípade cieľom návrhu je eliminácia rizikového správania sa poistencov a zvýšenie ich spoluzodpovednosti za vlastné zdravie," povedala Balážová. Aj tento návrh musia ešte posúdiť na ministerstve. Pokiaľ by zmeny v úhradách liekov prešli, platili by aj pre ostatné zdravotné poisťovne.

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi