SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2017 » FEBRUÁR 2017

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 22.2.2017

Slovensko: Nedostatok asistentiek
(21.02.2017; Televízna stanica JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; por. 9/16; Dana Strculová / Aneta Sedlmair Parišková; Ľuboš Sarnovský)

Aneta Sedlmair Parišková, moderátorka:
"Každá mamička by mala mať po pôrode nárok na pôrodnú asistentku plne hradenú z verejného zdravotného poistenia. Toto je téma, o ktorej sa u nás začalo intenzívne diskutovať."
Ľuboš Sarnovský, moderátor:
"Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek však prichádza s ešte odvážnejším plánom."
Aneta Sedlmair Parišková:
" Ženy by mali mať nárok na starostlivosť aj počas celej doby tehotenstva. Tomuto plánu však nestoja v ceste iba peniaze."
Dana Strculová, redaktorka:
"Prax zo zahraničia ukazuje, že spolupráca gynekológov a pôrodných asistentiek dokáže ženám pomôcť pripraviť sa na pôrod nielen po psychickej stránke, ale môže zachrániť aj niekoľko životov. V čase medzi plánovanými návštevami v gynekologických ambulanciách totiž licencovaná asistentka dokáže rozpoznať aj zmeny zdravotného stavu, ktoré môžu viesť k predčasnému pôrodu."
Drahomíra Korpová, členka Rady PA SKSaPA:
"Keby boli mali dostatok informácií, keby boli včas navigované, mohli tomu predísť a mohlo to skončiť ináč."
Dana Strculová:
"Prax zo Slovenska však ukazuje, že aj keby na to ministerstvo kývlo už zajtra, nie sme pripravení."
Iveta Lazorová, prezidentka SKSaPA:
"Pokryť potreby žien ak by od zajtra sa táto starostlivosť zmenila tak ako hovoríme, nevieme. Nevieme to preto, že sme tu 20 rokov túto tému neriešili."
Dana Strculová:
"Ak by sa každá pôrodná asistentka starala v priemere o 50 tehotných žien, alebo čerstvých mamičiek v šestonedelí, na Slovensku by sme potrebovali tisíc licencovaných asistentiek. Dnes ich ale mimo nemocníc pracuje presne 18. Príspevok na takýto druh zdravotnej starostlivosti totiž tehotným ženám ponúka iba jedna z troch zdravotných poisťovní a priamu platbu si mnoho mamičiek dovoliť nemôže. Viac ako 18 licencovaných pôrodných asistentiek by sa teda na Slovensku v súčasnej situácii neuživilo a kým do praxe pripravíme ďalšie, môže to trvať aj niekoľko rokov."
Iveta Lazorová:
"Ak budeme čakať, kým nás bude dostatok, nezmeníme tento systém nikdy. To znamená, že náš návrh je, aby sme mali aspoň v každom VÚC jednu pôrodnú asistentku, ktorá by pomaličky začínala pracovať v tom teréne."
Dana Strculová:
"Túto ambíciu vítajú aj lekári. Návrh pôrodných asistentiek však najskôr musí prekonzultovať Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť a potom je tu ešte tá ekonomická otázka, ako sa k tomuto plánu postaví ministerstvo zdravotníctva a poisťovne."
Zuzana Eliášová, hovorkyňa MZ SR:
"Zatiaľ je to ešte v štádiu rokovaní."
Marian Kollár, Slovenská lekárska komora:
"Je to vec, ktorá by z môjho pohľadu určite mohla prispieť k takej väčšej pohode tých našich tehotných žien, ale aj toho pred a popôrodného obdobia."
Dana Strculová:
"Dana Strculová, televízia JOJ."

názor - Viac lekárov, nie viac hodín
(22.02.2017; Pravda; mut. , názory , s. 31; Peter Makara)

Peter Makara prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva
Nesúhlasím s výrokmi riaditeľa nemocnice v Bardejove a prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Mariána Petka uvedenými v denníku Pravda 18. 2. 2017. Pán prezident by chcel riadiť okrem svojich zamestnancov aj všeobecných lekárov a nariaďovať im prácu bez náležitej odmeny. V nemocnici v Bardejove sa odmena za službu všeobecného lekára v LSPP pohybuje na úrovni minimálnej mzdy, čo považujeme za hanbu a vykorisťovanie.
Práca všetkých lekárov je dôležitá, rovnako všeobecných lekárov, ako aj anestéziológov a nedá sa zjednodušene porovnávať, ale minimálnu mzdu by mali mať garantovanú všetci. Všeobecní lekári ako jediní ambulantní lekári (spolu s pediatrami) majú okrem práce vo svojej ambulancii nariadenú povinnosť pracovať navyše aj na pohotovostiach. V mnohých oblastiach Slovenska túto povinnosť zneužívali majitelia pohotovostí. Pri tejto príležitosti by som chcel poďakovať ministerstvu za posun v myslení a v garancii primeranej odmeny za prácu v službe.
V našej spoločnosti sme nezachytili sťažnosti pacientov na to, že nenašli svojho všeobecného lekára v ambulancii, a preto museli navštíviť urgent. Napríklad v Prešovskom VÚC takúto sťažnosť neevidujú. Napriek tomu, že nejde o problém, chce pán riaditeľ, aby v zákone bola nariadená doba 33 hodín týždenne. Keď sme si spravili malý prieskum, ako to je v zahraničí, zistili sme, že ordinačné hodiny kolegov v Rakúsku sú nastavené denne na 5 hodín (25 hodín za týždeň). V Českej republike je ambulancia, ktorá je otvorená pre pacienta 30 hodín za týždeň, bonifikovaná. Samozrejme, tým sa práca ambulantného lekára nekončí. Na Slovensku sa všeobecní lekári v ambulanciách určite neulievajú, veď denne ošetria okolo 50 pacientov. Na Slovensku máme problém hlavne s nedostatkom všeobecných lekárov. Odhadovaný deficit už dnes predstavuje zhruba 500 všeobecných lekárov a po ukončení praxe lekármi, ktorí sú starší ako 60 rokov (asi 700 ambulancií), to môže byť onedlho nedostatok asi 1 300 všeobecných lekárov. Pri priemernom počte 1 800 pacientov na ambulanciu tak nemusia nájsť v blízkej budúcnosti svojho všeobecného lekára viac ako 2 milióny občanov (1800x1300 = 2,34 mil.), t.j. polovica Slovenska. Čakacie lehoty v čakárňach sa môžu skrátiť len vtedy, ak bude všeobecných lekárov na Slovensku viac, a nie keď im nariadime viac pracovať.
Už dnes majú niektoré regióny problémy, keď im vypadne lekár zo siete, a to väčšinou pre úmrtie, a nevedia nájsť náhradu. Namiesto zlepšovania podmienok ich chce pán prezident ANS ešte pritvrdiť? Potom sa o desať rokov nečudujme, že keď do takto nastaveného systému nevstúpi žiaden nový všeobecný lekár, budeme v čakárňach sedieť ešte dlhšie a dokonca sa stane realitou, že nie všetky oblasti Slovenska budú pokryté sieťou všeobecných lekárov. V Česku, aby sme zostali blízko, má jeden lekár priemerne 1 300 až 1 500 pacientov na ambulanciu a každoročne tam pribúda 200 všeobecných lekárov. U nás je to 1 700 - 2 000 a v niektorých regiónoch aj viac ako 2 500 a za posledné 4 roky pribudli iba jednotlivci. To je neúnosná situácia.
Na druhej strane boli už opakovane medializované problémy v nemocniciach s preberaním pacientov od záchranárov RZP. A tu na rozdiel od LSPP ide naozaj o život. Sanitka RZP síce príde včas k pacientovi, dovezie ho rýchlo do nemocnice, ale pacienta odovzdáva v nemocnici aj 30 minút, a tak dochádza k ohrozeniu zdravia pacienta a vozidlo RZP je tak zároveň blokované pre iné prípady. Preto by som odporúčal, aby sa v ANS sústredili na budovanie urgentných príjmov, a nie na pracovný čas všeobecných lekárov. Mimochodom, povinnosť zriadiť urgent mali nemocnice prvýkrát vloženú do zákona už v roku 2008. Čo robila ANS v nemocniciach deväť rokov?

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi