SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » 2017 » MAREC 2017

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 23.3.2017

Prednostné vyšetrenie narazilo
(23.03.2017; Hospodárske noviny; mut. , SPRAVODAJSTVO , s. 5; Zuzana Matuščáková)
ZDRAVOTNÍCTVO
Stretnutia ministra Tomáša Druckera s lekármi ukázali nezáujem o doplnkové ordinačné hodiny.
Zuzana Matuščáková
Bratislava - Objednávanie pacienta na určitú hodinu za poplatok, tak ako to v súčasnosti navrhuje rezort zdravotníctva, môže stroskotať. Narazil totiž na nezáujem lekárov. Väčšina s návrhom nesúhlasí. "Vyzerá to tak, že aj keď sa to prijme, tak to 80 percent z nás nezavedie," hovorí predsedníčka Predstavenstva Zväzu ambulantných poskytovateľov Edita Hlaváčková. V súčasnosti zbierajú stanoviská, ale kritických hlasov je podľa nej veľa. Aj podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory Mariána Kollára sa ministerský návrh nestretol s pozitívnym ohlasom. Drucker sa v minulosti vyjadril, že lekárom chce v tejto veci vyjsť v ústrety: "Ak väčšina s niečím nebude súhlasiť, tak sa to jednoducho nezavedie." Rezort zatiaľ ďalšie kroky nekonkretizoval.
Viac ako 30 eur
Podľa zámeru ministerstva budú môcť od januára budúceho roka lekári objednať pacientov za poplatok, avšak až po ordinačných hodinách. Ak sa teda pacientovi nebude chcieť čakať, môže si zaplatiť dodatočný čas lekára. Vyjde ho to od 15 do 30 eur. Keď že však poisťovne lekárom nepreplatia výkony, pre doktorov bude novinka pridrahá. Niektorí lekári podľa Kollára preto navrhujú, aby bol poplatok pre pacientov ešte vyšší. S tým však nesúhlasí Asociácia na ochranu práv pacienta. "Už suma 15 eur, ktorú navrhol rezort, sa nám zdá pri niektorých skupinách obyvateľstva vysoká," hovorí prezidentka Mária Lévyová a upozorňuje na prieskum, ktorý si dalo ministerstvo spraviť v júni minulého roka. Pacienti sa v ňom vyjadrili, že za prednostné ošetrenie sú ochotní si priplatiť, stropom však pre nich bolo len osem eur. Vtedy sa však debatovalo o prednostnom vyšetrení počas ordinačných hodín. "Prečo by si mali platiť celé vyšetrenie, ak si platia odvody?" pýta sa očná lekárka Soňa Dašková. V minulosti si pacient za prednostné vyšetrenie zaplatil od päť do 15 eur. A vyšetrenie uhrádzala poisťovňa.
Model z minulosti
Ministerstvo pod vedením Tomáša Druckera však zaviedlo nový model kvôli tomu, aby neboli diskriminovaní neplatiaci. "Doplnkové ordinačné hodiny sú navyše a neobmedzujú súčasný systém. Tí, ktorí si chcú zaplatiť, tak môžu urobiť bez obmedzenia tých, ktorí nechcú," povedal minister v úvode februára. Prednostné vyšetrenie podľa starých pravidiel obhajuje aj analytik inštitútu INEKO Dušan Zachar. "Na privyrobenie musia lekári viac ordinovať, poplatky vyberať v obmedzenej miere a len po ordinačných hodinách, pričom nie je jasné, čo by im v takom prípade preplatila poisťovňa," vysvetľuje dôvody, prečo sa dnes lekári búria. Na to, aby si mohol lekár zriadiť doplnkové ordinačné hodiny, musí splniť viacero podmienok, limitovaná je aj suma, ktorú môže zarobiť. Peniaze bokom tiež nesmú presiahnuť viac ako 30 percent sumy, ktorá prichádza z poisťovní. Ak sa tak stane, lekárom hrozia pokuty. A práve toho sa podľa prezidenta Zväzu ambulantných poskytovateľov Petra Makaru mnohí obávajú. Nevyhovujúci je tiež čas po ordinačných hodinách. "Lekár potrebuje na výkon čistú hlavu," hovorí Makara s odôvodnením, že na zavedenie doplnkových ordinačných hodín musia odrobiť ambulantní 35 a špecialisti 30 hodín týždenne.

Lekári: Platba 30 eur za termín je málo
(23.03.2017; Hospodárske noviny; mut. , Titulná strana , s. 1; ZM)
Bratislava - Keď ste sa v minulosti objednali k lekárovi prednostne, zaplatili ste 5 až 15 eur. A šlo to aj počas ordinačných hodín. Po novom má byť však systém taký prísny, že ho lekári odmietajú. Suma sa má pohybovať medzi 15 a 30 eurami, no hlavným problémom je to, že pacienti sa budú môcť objednať len mimo ordinačných hodín. Poisťovne preto nebudú lekárom pri takomto vyšetrení preplácať žiadne výkony. Novinka z dielne ministerstva zdravotníctva, ktorá začne platiť od budúceho roka, tak môže byť odsúdená na neúspech. Odmieta ju väčšina doktorov, tvrdí prezident Zväzu ambulantných poskytovateľov Peter Makara. Podľa neho si kritiku vypočul aj minister Tomáš Drucker, keď minulý týždeň o zmene debatoval s lekármi v regiónoch. Prezident Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár tvrdí, že pre mnohých lekárov by bol návrh prijateľnejší, ak by bol poplatok ešte vyšší, ako navrhuje ministerstvo.

Slovensko hľadá špecialistov
(23.03.2017; Trend; č. 12, Ekonomika Zdravotníctvo , s. 28,29; Mária Hunková)
Rezort zdravotníctva chystá zmenu minimálnej siete ambulantných špecialistov. Podľa Unionu ZP to môže ohroziť kvalitu zdravotnej starostlivosti
Mária Hunková
Keď dostanú pacienti z Medzilaboriec odporúčanie navštíviť kardiológa, musia si vyhradiť na jeho návštevu prinajmenšom pol dňa. Najbližší špecialista je v Stropkove, trištvrte hodiny cesty autobusom (spojom cez dovolenkovo znejúci Havaj). Kardiovaskulárnymi problémami pritom trpí až tretina Slovákov, pričom ich podiel s vekom ešte rastie.
V polovici minulého roka TREND upozornil, že až v štyridsiatich slovenských okresoch chýbajú špecialisti. Pacienti tam preto majú horší prístup k ošetreniu. Ministerstvo zdravotníctva má plány, ako túto situáciu zvrátiť. Aspoň teoreticky.
Legislatíva v súčasnosti určuje, koľko ktorých odborných lekárov musí zdravotná poisťovňa v jednotlivých krajoch zazmluvniť. Stanovuje tzv. minimálnu sieť ambulantných špecialistov. Rezort v súčasnosti pripravuje návrh jej optimalizácie, ktorej cieľom je zamerať sa na okresy. ,,Návrh riešenia bude obsahovať umiestnenie jednotlivých špecializovaných ambulancií v rámci regiónov s dôrazom na spádovú oblasť," dodáva hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Lekári za, poisťovne proti
Súkromným zdravotným poisťovniam, ktorým to zvýši výdavky, lebo budú musieť zazmluvňovať nových lekárov, sa plánované zmeny nepozdávajú. Ambulantní lekári, ktorí budú mať zase isté zmluvy s poisťovňami, ich, naopak, vítajú. Podľa viceprezidenta Asociácie súkromných lekárov Ondreja Kusého roky navrhujú podobný model. Špecialisti sa takto podľa neho priblížia k pacientom, ktorým sa znížia čakacie doby a zlepší dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Špecializované ambulancie sa totiž dostanú aj do menších obcí a miest.
Otázkou je, či je na Slovensku toľko odborných lekárov, koľko treba. O. Kusý je presvedčený, že špecialisti sú. Zdravotné poisťovne a často aj pacienti pociťujú skôr ich nedostatok. Najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) priebežne monitoruje stav siete špecialistov. Hodnotí aktuálny stav porovnaním súčasnej kapacity a kalkulovanej potreby. Momentálne VšZP eviduje odbornosti, v ktorých chýbajú lekári, aj vo viac ako desiatke okresov. Napríklad klinickí onkológovia nie sú v 23 regiónoch.
Sankcie na úkor kvality?
Teoreticky nedostatkoví špecialisti môžu byť v iných oblastiach, kde zase prehusťujú sieť. V takom prípade by stačilo, aby ich odtiaľ zdravotné poisťovne dostali do okresov, kde chýbajú. Ako by to mali či mohli urobiť, ministerstvo neporadilo. Je však jasné, že ak poisťovne nenájdu spôsob, budú sankcionované. Ako upozornila členka predstavenstva Union ZP Elena Májeková, výsledok nakoniec môže byť aj taký, že poisťovne budú zazmluvňovať všetkých lekárov s požadovanou atestáciou bez ohľadu na ich kvalitu. ,,Obyvatelia tak určite získajú na komforte, lebo si po zdravotnú starostlivosť budú chodiť bližšie k svojmu bydlisku, ale bude to na úkor kvality zdravotnej starostlivosti, ktorú dostanú," napísala E. Májeková na blogu TRENDU.
Vedenie Dôvery si myslí, že upravovať minimálnu sieť na úroveň okresov vôbec nie je nevyhnutné. Minimálna sieť vraj zatiaľ nepomohla žiadnemu pacientovi a nepomôže mu ani v budúcnosti. Doteraz podľa nich plnila úlohu hlavne ako téma pre PR jednotlivých vládnych garnitúr. Lepší prístup k špecialistom podľa Dôvery prinesú opatrenia, ktoré zabezpečia, že k nim do ambulancií nebudú chodiť pacienti, ktorí k nim nepatria. Tým by sa uvoľnila nadmerná záťaž ordinácií a vyriešil by sa nedostatok kapacít.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) tvrdí, že dlhodobo zazmluvňuje viac odborných lekárov, než určuje legislatíva. ,,Vzhľadom na to, že verejná minimálna sieť je definovaná na kraj, nie vždy odzrkadľuje skutočnú potrebu zdravotnej starostlivosti v danom regióne. Práve preto VšZP už v roku 2014 definovala nové kritériá zazmluvnenia poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti s cieľom vytvoriť optimálnu sieť, ktorá by zohľadňovala skutočnú potrebu a riešila dostupnosť v rámci okresu," povedala hovorkyňa Petra Balážová, no nové kritériá nespresnila.
V súčasnom legislatívnom nastavení podľa O. Kusého iný spôsob, ako zabezpečiť adekvátny počet špecializovaných ambulancií a súčasne adekvátne platby od poisťovní, ako stanovením minimálnej siete na okresy, dnes nie je. Ďalšie riešenia by sa podľa neho mohli nájsť, keby existoval systém dobrovoľného zdravotného pripoistenia, systém štandardu a nadštandardu a viaczdrojového financovania.
Čas namiesto geografie
Analytik INEKO Dušan Zachar hovorí, že pri stanovovaní minimálnej siete by bolo vhodné brať do úvahy namiesto územnosprávneho členenia Slovenska reálnu časovú dostupnosť pacienta z miesta bydliska k lekárovi cestnou a železničnou infraštruktúrou. Rovnako by sa malo prihliadať aj na hustotu zaľudnenia. ,,Samozrejme, regulátor by nemal skokovito zahusťovať sieť, ak tu roky existuje nedostatok určitých typov špecialistov," dodáva. Verejným záujmom je podľa analytika minimálna úroveň kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, čo môže byť pre nedostatok lekárov a zdrojov problém. E. Májeková si rovnako myslí, že rezort by sa mal do zmien púšťať postupne. Najprv je podľa nej nutné vychovať dostatok lekárov v nedostatkových odboroch, ako je reumatológia, endokrinológia či neurológia. Mladých lekárov treba motivovať, nielen aby študovali v potrebných odboroch, ale aj aby po štúdiu neodchádzali za hranice. Napríklad podporou pri získaní a vybavení priestorov ambulancie. Až v ďalšom kroku by sa malo podľa E. Májekovej riešiť v poisťovni ich odmeňovanie. ,,Ak štát vynechá prvé dva kroky a hodí všetko na poisťovne, nebude to fungovať," myslí si.
Ministerstvo plánuje rozšíriť rezidentský program na špecialistov. Momentálne prebieha len v odbore všeobecné lekárstvo. Rezort analyzuje, ktoré medicínske špecializácie a ako intenzívne je potrebné posilniť. Rezidentský program má za cieľ hlavne zatraktívniť lekárske povolanie v nedostatkových odboroch. Napríklad tým, že budúci rezidenti nosnú časť výučby absolvujú priamo v ambulanciách.
Týždenník TREND patrí vydavateľstvu News and Media Holding, ktoré spolu s Dôverou spadá do portfólia Penty.

Megakontroly slovenských hygienikov: Do Európy sa malo dostať nebezpečné mäso z Brazílie
(22.03.2017; www.cas.sk; Správy, 13:52, s. -; TASR)
Otvoriť galériu
Výsledky kontrol, ktoré sú zamerané na všetky mäsové produkty vyrobené v Brazílii a predávané na Slovensku, by mali byť známe v najbližších dvoch dňoch.
Uviedla to po dnešnom rokovaní vládneho kabinetu šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (nominantka SNS). "Výsledky budú známe zajtra (vo štvrtok 23.3., pozn. TASR), respektíve pozajtra (piatok 24.3., pozn. TASR)," spresnila. Zároveň upozornila, že konzumenti, ktorí sa stravujú v reštauračných zariadeniach, majú možnosť sa prevádzkovateľov jedální spýtať, aký je pôvod mäsa, z ktorého je pokrm pripravený.
"Na reštaurácie síce nemá Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR dosah, ale po rokovaní s Ministerstvom zdravotníctva SR sa dohodli kontroly s Úradom verejného zdravotníctva aj v reštauračných zariadeniach, aby sa zamedzilo predaju nespôsobilého brazílskeho mäsa," dodala.
MPRV informovalo v utorok 21. marca, že prostredníctvom ŠVPS odštartovalo rozsiahle kontroly zamerané na všetky živočíšne produkty vyrobené v Brazílii a predávané na Slovensku. Dôvodom je vážne podozrenie z podvodov na mäse dovážanom do EÚ, ktoré bolo spracované po záruke a napadnuté salmonelózou.
Mäsový škandál v Brazílii podľa MPRV nemá obdobu. Brazília je pritom najväčší svetový vývozca červeného mäsa a svoje mäsové výrobky, ako aj produkciu vyváža do 150 krajín sveta. Výsledkom dvojročnej akcie federálnej polície bolo obvinenie viac ako 100 ľudí z korupcie a brania úplatkov, pozastavenie prevádzky 21 mraziarenských závodov a obvinenie 33 skorumpovaných inšpektorov, ktorí povoľovali spracovanie mäsa po záruke a napadnuté salmonelózou. Domáci spracovatelia a vývozcovia roky predávali pokazené hovädzie a hydinové mäso, polícia okamžite uzavrela tri fabriky.

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve (prihlásenie platí len pre členov SLK)


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha




SLK na Facebooku


 
Sme členmi